Sociálne zabezpečenie

Každý členský štát EÚ má vlastné právne predpisy o sociálnom zabezpečení. Povinnosti a práva vyplývajúce z týchto predpisov sú rovnaké pre všetkých zamestnancov, či už pochádzajú z danej krajiny alebo zo zahraničia.

Právne predpisy EÚ však koordinujú vnútroštátne systémy s cieľom zabezpečiť, aby ľudia, ktorí sa sťahujú do inej krajiny EÚ, nestratili svoje nároky zo sociálneho zabezpečenia (napríklad dôchodkové práva alebo právo na zdravotnú starostlivosť) a vždy vedeli, ktoré vnútroštátne právne predpisy sa na nich vzťahujú.

Podľa pravidiel EÚ môže v určitom okamihu osoba podliehať právnym predpisom v oblasti sociálneho zabezpečenia len jednej krajiny, t. j. príspevky na sociálne zabezpečenie sa platia len v danej krajine.

Vo všeobecnosti sa uplatňujú právne predpisy krajiny, v ktorej daná osoba skutočne pracuje (ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba), a príspevky sa platia v tejto krajine. Nie je dôležité, kde osoba žije (napríklad, či dochádza zo zahraničia) alebo kde je sídlo jej zamestnávateľa.

Existuje výnimka pre pracovníkov vyslaných do zahraničia. Ak ich vyslanie trvá menej ako dva roky, môžu zostať poistení a platiť príspevky v krajine, z ktorej sú vyslaní.

Osobitné pravidlá určujú, právne predpisy ktorého štátu sa budú vzťahovať na osoby pracujúce súčasne vo viacerých krajinách a kde tieto osoby platia príspevky.

Prístup k informáciám týkajúcim sa jednotlivých krajín.