Ktorá udalosť vás od podpísania Rímskej zmluvy najviac poznačila?
Etienne Davignon, komisár pre vnútorný trh, colnú úniu a priemysel (1977-85) a podpredseda Komisie (1981-85).
Etienne Davignon : Udalosťou, ktorá ma najviac poznačila je jedna z tých, ktoré bezpochyby najviac symbolizujú existenciu Európskej únie v praxi. Určite takou bolo aj zavedenie eura do nášho každodenného života, pretože ukázalo aké zmeny európska integrácia priniesla. Z učebníc histórie vieme, že medzi základné charakteristiky štátu patrí mena. Milióny Európanov napísalo novú stránku do svojich dejín, keď sa rozhodli pre jednotnú menu – euro, ktoré je symbolom jednotnosti kontinentu dlhé storočia rozdeľovaného vojnami. Pre mňa je najvýraznejším symbolom pokroku, ktorý začal podpísaním Rímskej zmluvy. Európania spolu s jednotnou menou prijali historický precedens, ktorým je Únia založená na spoločnej vôli národov, ktoré ju tvoria.
Frans Andriessen, komisár pre hospodársku súťaž (1981-1985), poľnohospodárstvo a vonkajšie vzťahy/ politiku obchodu počas období dvoch komisií Jacquesa Delorsa (1985-1993)
Frans Andriessen: Bezpochyby je to pád Berlínskeho múru v roku 1989 a vyhliadky, ktoré sa tým otvorili pre ďalší rozvoj európskej integrácie v rámci celého kontinentu. Samozrejme s touto udalosťou súvisí aj zjednotenie Nemecka, zánik Varšavskej zmluvy ako aj rozpad Sovietskeho zväzu. A to napriek tomu, že názov „Európska únia“ v tom čase ešte nebol oficiálne prijatý. Prístup, ktorý sme pre stratégiu rozšírenia zvolili však nebol veľmi šťastný, pretože nezohľadňoval rozsah problémov. Konkrétne sme sa viac zamerali na rozšírenie a dostatočne sme sa nevenovali prehlbovaniu. To je do určitej miery dôvodom, pokiaľ ide o inštitúcie, že sa v súčasnosti nachádzame v slepej uličke. Nič to však nemení na tom, že to bol pre Európu, európsku integráciu a celý svet historický moment.
Aké sú vaše nádeje pokiaľ ide o ďalších 50 rokov Európy?
Etienne Davignon : Do budúcich rokov si želám, aby si európske štáty uchovali dôveru a ambíciu zodpovedať základnej myšlienke projektu, ktorá sa vyvíja už od 50-tych rokov. Chcel by som teda, aby štáty spolu konali solidárne a aby odmietli osudovosť. Chceme ovplyvniť našu budúcnosť bez toho, aby sme boli jednoducho ovládaní faktami a osudovosťou; zachovanie si tejto ambície umožňuje definovať záležitosti a oblasti, ktorými by sme sa mali spoločne zaoberať. Je dôležité mať nielen osobitné ciele, ale aj všeobecný cieľ; a všeobecným cieľom je: naďalej konať spoločnými silami tak, aby sme mohli uplatniť vplyv na svet, ktorý tí, čo zaň nesú zodpovednosť, prenechávajú svojim nástupcom. Naša Európa je spoločenstvom hodnôt, ktoré netrpí svojou rôznorodosťou, ale práve naopak, ktoré sa za ňu hrdo hlási. Všetci máme spoločnú ambíciu budovať Európu, ktorá sa môže zároveň opierať o jednotu a rôznorodosť, a o hospodársky pokrok a sociálnu spravodlivosť. Európu, ktorá čerpá zo skúseností z 50 ročnej solidarity a z postupného rozširovania, a ktorá úzko spolupracuje so svojimi partnermi.
Frans Andriessen:Svet sa za posledných tridsať štyridsať rokov tak veľmi zmenil! Domnievam sa, že globalizácia urýchľuje vývoj, pričom vznikajú nové veľké ekonomiky, akou je Čína, India a Latinská Amerika a postavenie Spojených štátov, pokiaľ ide o prestíž a vplyv, sa oslabuje. V najbližších rokoch sa svet radikálne zmení, je preto ťažké čokoľvek predvídať. Myslím si ale, že v najbližšej budúcnosti budú mať globálne otázky ako podnebie, životné prostredie, energetika, prírodné zdroje a voda taký význam, že by sa mohli stať novou výzvou, ktorá bude viesť EÚ k ďalšej integrácii tak, ako motivovala prvú fázu integrácie potreba zabrániť vojne. Tieto vážne ohrozenia ľudstva by nás mohli viesť k tomu, aby sme spoločne so zvyškom sveta hľadali riešenia. Je to príležitosť, avšak musíme byť pripravení sa jej chopiť. Európska integrácia nebola prirodzeným historickým vývojom. Bola prejavom vôle. A ak budeme chcieť, môžeme niečo podobné dokázať znovu, ide predsa o záchranu sveta a budúcnosť ľudstva.
