Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia - Informačný prehľad

Otázky a odpovede – Núdzové opatrenia na ochranu tresky škvrnitej vo východnom Baltskom mori

Brusel 23. júl 2019

Prečo Komisia prijala núdzové opatrenia?

Vedci nedávno zistili, že populácia tresky škvrnitej je v oveľa horšej situácii, než sa predpokladalo. Už dva roky sa nachádza pod bezpečnou biologickou úrovňou a v strednodobom horizonte sa to nezmení, aj keby sa vôbec nelovila. Populácia je zastúpená naprieč Baltským morom a na jej love sa podieľajú všetky členské štáty v regióne. Začiatkom tohto roka Komisia vyzvala dotknuté krajiny, aby začali konať, ale poslúchli ju len niektoré z nich. Vzhľadom na naliehavosť situácie a najnovšie vedecké poznatky sa Komisia rozhodla prijať opatrenia na úrovni EÚ.

 

O aké núdzové opatrenia ide?

Cielený lov tresky je zakázaný v tých oblastiach východnej časti Baltského mora, kde sa nachádza treska škvrnitá, teda v divíziách ICES 24 až 26. Naopak, oblasti východnej časti Baltského mora, v ktorých je treska škvrnitá zastúpená len málo, t. j. divízie 27 až 32 a plytké pobrežné vody oblasti 24, predmetom zákazu nie sú.

Navrhli sme primerané opatrenia s výnimkami, pokiaľ ide o vedľajšie úlovky v dvoch druhoch rybolovu. Pelagický rybolov má veľmi malé nezamedziteľné vedľajšie úlovky tresky škvrnitej, ktoré nemožno vytriediť na palube. Takýto rybolov má preto výnimku zo zákazu, pretože inak by sa vôbec nemohol prevádzkovať. K určitým vedľajším úlovkom tresky škvrnitej podobne dochádza aj pri maloobjemovom pobrežnom rybolove, pri ktorom sa používa pasívny výstroj a ktorý sa zameriava najmä na platesotvaré ryby, ako je platesa veľká, platesa bradavičnatá a kalkan veľký. V tomto prípade by sa malo umožniť vyloďovať niektoré vedľajšie úlovky, a teda by aj tu mala platiť výnimka zo zákazu. Dotknutí rybári by sa však mali snažiť takéto vedľajšie úlovky minimalizovať a celkové rybolovné úsilie by sa nemalo zvýšiť. Ich vedľajšie úlovky sa preto obmedzujú na 10 % úlovkov a počet plavidiel, ktoré majú povolené vyloďovať takéto vedľajšie úlovky, by sa v porovnaní s poslednými 18 mesiacmi nemal meniť.

V prípade tých druhov rybolovu, na ktoré sa vzťahuje zákaz, ale nie výnimka, sa budú všetky úlovky tresky škvrnitej z východnej časti Baltského mora musieť odhodiť.

 

Čo oprávňuje Komisiu prijať takéto drastické opatrenia?

V článku 12 nariadenia č. 1380/2013 o spoločnej rybárskej politike sa stanovuje, že v prípade dôkazov o vážnom ohrození ochrany určitej populácie a na základe vážnych a naliehavých dôvodov môže Komisia prijať núdzové opatrenia na zmiernenie ohrozenia. Viacročný plán, ktorým sa riadi rybolov v Baltskom mori, v podobnom duchu ukladá Európskej únii povinnosť prijať nápravné opatrenia v prípade, že biomasa populácie je pod bezpečnou biologickou hranicou. Takéto nápravné opatrenia môžu zahŕňať pozastavenie cieleného rybolovu a prijatie núdzových opatrení členskými štátmi a/alebo Komisiou.

 

Je už júl – prečo Komisia neprijala núdzové opatrenia skôr?

Komisia smie konať len na základe vedeckých dôkazov. Vedecké dôkazy o tejto situácii uverejnila Medzinárodná rada pre výskum mora (ICES) 29. mája a Komisia začala okamžite prijímať patričné kroky.

 

Medzinárodná rada pre výskum mora (ICES) uvádza, že vplyv núdzových opatrení je zanedbateľný. Má vôbec zmysel prijímať núdzové opatrenia na rok 2019?

Rada ICES uvádza, že prijatie núdzových opatrení v roku 2019 povedie k odhadovanému nárastu biomasy približne o 4 % v roku 2020 v porovnaní so scenárom, keby sa neprijali žiadne opatrenia: ICES odhaduje, že za takých okolností by sa biomasa populácie v roku 2020 naopak zmenšila o 2 %. Okrem toho ICES jasne vysvetľuje, že „rybolov v akomkoľvek objeme sa zameriava na zostávajúci malý objem tresky škvrnitej vhodnej na obchodné účely (teda tresky s dĺžkou nad 35 cm), čím sa ešte viac zhoršuje štruktúra populácie a znižuje sa jej reprodukčný potenciál“. Vyčkávanie teda nie je riešením a východisková pozícia v roku 2020 by bola len horšia.

 

Rada ICES uvádza, že úhyn tresky škvrnitej vo východnej časti Baltského mora spôsobujú najmä iné faktory než rybolov. Prečo by sa teda mal zakázať práve ten?

Rada ICES skutočne odhaduje, že prirodzená úmrtnosť, čo znamená úmrtnosť spôsobenú inými faktormi než rybolov, má približne trojnásobnú váhu oproti rybolovnej úmrtnosti. Preto je zrejmé, že k tejto problematike treba zaujať komplexnejší a dlhodobejší prístup. Nemala by to však byť zámienka na to, aby sme nezakročili v prípade niečoho, nad čím máme plnú kontrolu a čo v priebehu desaťročí prispelo k súčasnej situácii – a to je práve rybolov.

 

Populácia tresky škvrnitej potrebuje dlhodobé opatrenia. Aké budú ďalšie kroky po skončení platnosti núdzových opatrení na konci roka?

Situácia populácie tresky škvrnitej vo východnej časti Baltského mora si naozaj vyžaduje dlhodobý a komplexný prístup. V platných právnych predpisoch sa stanovuje, že núdzové opatrenia môžu trvať maximálne šesť mesiacov, po uplynutí ktorých môžu byť predĺžené najviac jeden raz o ďalších šesť mesiacov, ak stále platia príslušné podmienky.

Pokiaľ ide o rybolov, v existujúcom viacročnom pláne z roku 2016 sa stanovujú potrebné pravidlá na dlhšie obdobie. Kým sa populácia nachádza pod bezpečnou biologickou hranicou, musia sa prijať všetky vhodné nápravné opatrenia na zabezpečenie rýchleho návratu populácie na bezpečnú biologickú úroveň. V takejto situácii sa musia ročné kvóty stanoviť v spodnej časti rozpätia uvedeného vo vedeckých odporúčaniach a musia sa prijať ďalšie nápravné opatrenia. Medzi možné dodatočné opatrenia patrí ďalšie zníženie kvóty, sezónny alebo trvalý zákaz rybolovu alebo zmeny povolených typov výstroja či techník rybolovu.

 

Koľko flotíl a plavidiel bude dotknutých týmito núdzovými opatreniami?

Na love tresky škvrnitej vo východnej časti Baltského mora sa – v rôznej miere – zúčastňujú všetky pobaltské členské štáty. Núdzové opatrenia sa navyše vzťahujú aj na oblasti s významným zastúpením tresky škvrnitej, ktoré sa nachádzajú v južnej časti Baltského mora. Odhaduje sa, že celkový hospodársky vplyv bude mierny, keďže závislosť od tresky škvrnitej vo východnej časti Baltského mora je vo všeobecnosti nízka. Medzi jednotlivými členskými štátmi a flotilami však existujú významné odchýlky. Najpostihnutejšie sú tie, ktoré sa zvyčajne zameriavajú na tresku škvrnitú, nie sú dostatočne pružné na to, aby zmenili zameranie svojho rybolovu, a už teraz čelia štrukturálnym ťažkostiam.

 

Existujú možnosti, ako odškodniť rybárov za ich hospodárske straty?

Európsky námorný a rybársky fond (ENRF) poskytuje za určitých podmienok a v určitých medziach možnosť kompenzácie hospodárskych strát, ktoré vzniknú, ak dočasne nemožno vykonávať rybolov (tzv. dočasné pozastavenie rybolovných činností). Nemožnosť loviť v dôsledku núdzových opatrení prijatých členským štátom alebo Komisiou oprávňuje rybárov na odškodnenie zo systému náhrad.

MEMO/19/4150

Kontaktné osoby pre médiá:

Pre verejnosť: Europe Direct telefonicky na čísle 00 800 67 89 10 11 alebo e-mailom


Side Bar