Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia - Informačný prehľad

Otázky a odpovede o novom vesmírnom programe EÚ

Brusel 6. jún 2018

Vesmírne technológie, údaje a služby sa stali nevyhnutnou súčasťou každodenného života Európanov a zohrávajú zásadnú úlohu pri ochrane mnohých strategických záujmov.

Európsky kozmický priemysel je už teraz jedným z najkonkurencieschopnejších na svete. Zamestnáva viac než 231 000 pracovníkov a vytvára pridanú hodnotu odhadovanú na 53 až 62 miliárd EUR. Európa vyrába tretinu všetkých svetových satelitov. V roku 2016 podľa organizácie Eurospace uskutočnilo vesmírne výrobné odvetvie predaj v hodnote 8,2 miliardy EUR. Vesmírne výrobné odvetvie v Európe zamestnávalo 41 333.

Značné investície zo strany EÚ umožnili dosiahnuť pokrok, ktorý by žiadny členský štát sám nemohol dosiahnuť. Programy Galileo a Copernicus sa stali celosvetovými referenciami v oblasti satelitného určovania polohy a pozorovania Zeme. S 29 satelitmi na obežnej dráhe a viac ako 30 satelitmi, ktoré sa v súčasnosti plánujú na nasledujúcich 10 až 15 rokov, je EÚ najväčším inštitucionálnym zákazníkom, pokiaľ ide o služby vynášania na obežnú dráhu, v Európe.

Vstup nových aktérov a vývoj nových technológií sú zásadným prevratom v tradičných priemyselných modeloch a činnosti EÚ v oblasti kozmického priestoru tak majú ďalší nevyužitý potenciál, ktorý môže byť nápomocný pri uskutočňovaní našich meniacich sa bezpečnostných a politických potrieb. 

Na ktoré činnosti sa vzťahuje nový Vesmírny program EÚ?

Cieľom vesmírneho programu, ktorý Komisia navrhuje na obdobie 2021 – 2027, je zabezpečiť, aby EÚ aj naďalej zostala svetovým lídrom v oblasti kozmického priestoru. Týmto návrhom sa zabezpečí kontinuita investícií EÚ v oblasti vesmíru, podnieti sa vedecký a technický pokrok a podporí sa konkurencieschopnosť a inovačná schopnosť výrobných odvetví Únie, ktoré patria do kozmického priemyslu, a to najmä malých a stredných podnikov, začínajúcich a inovačných podnikov. Program využije pribúdajúce možnosti, ktoré sa pre bezpečnosť európskych občanov vďaka vesmíru naskytujú vrátane využitia súčinnosti civilného a obranného sektora.

Skonsoliduje všetky činnosti EÚ súvisiace s vesmírom do jediného nariadenia, a to:

  • Navigačné satelitné systémy, s rozpočtom 9,7 miliardy EUR:

    • Galileo, európsky globálny navigačný satelitný systém, poskytuje presné a spoľahlivé informácie o určovaní polohy a času pre autonómne a prepojené vozidlá, železnice, letectvo a iné odvetvia. Rozmiestňovaním viacerých satelitov sa budú služby systému Galileo postupne zlepšovať a budú k dispozícii ďalšie služby (napr. služby s vysokou presnosťou).

    • Európska geostacionárna navigačná prekrývacia služba (EGNOS) poskytuje navigačné služby na záchranu života používateľom leteckej, námornej a pozemnej dopravy na väčšine územia Európy. Navigačné služby na záchranu života znamenajú, že informácie o polohe sú natoľko presné, že napríklad lietadlá môžu pri ich využívaní bezpečne pristáť. Všetky služby, ktoré poskytuje EGNOS, sú už v plnej prevádzke a počet používateľov neustále rastie (využíva ju už 350 letísk). Systém si vyžaduje nestálu údržbu a v záujme skvalitnenia služieb bude vylepšovaný.

  • Pozorovanie Zeme, s rozpočtom 5,8 miliardy EUR:

    • Copernicus, popredný poskytovateľ údajov získaných pozorovaním Zeme na celom svete, už pomáha zachraňovať životy na mori, zlepšuje našu reakciu na prírodné katastrofy, ako sú napríklad zemetrasenia, lesné požiare alebo záplavy, a umožňuje poľnohospodárom lepšie pestovanie plodín. Copernicus zahŕňa šesť tematických oblastí: monitorovanie krajiny, monitorovanie mora, monitorovanie atmosféry, zmena klímy, riadenie reakcie na núdzové situácie a bezpečnosť. V období 2021 – 2027 program Copernicus tieto existujúce služby rozšíri s cieľom uspokojiť nové potreby, pridať nové pozorovacie kapacity pre monitorovanie emisií CO2 a ostatných skleníkových plynov, monitorovanie využívania pôdy na podporu poľnohospodárstva, pozorovanie polárnych regiónov, ako aj potreby v oblasti bezpečnosti na zlepšenie odhaľovania malých plavidiel na podporu dohľadu na hraniciach a námorného dohľadu, boj proti nezákonnému obchodovaniu alebo potreby spojené s vonkajšími opatreniami EÚ.

  • Nové bezpečnostné zložky, s rozpočtom 500 miliónov EUR:

    • Vládna satelitná komunikácia (GOVSATCOM) je nová iniciatíva, ktorá členským štátom a bezpečnostným subjektom EÚ poskytne zaručený prístup k bezpečnej satelitnej komunikácii.

    • Získavanie informácií o situácii vo vesmíre (SSA) je iniciatíva, ktorá podporí dlhodobú udržateľnosť a bezpečnosť v oblasti vesmíru tým, že zaistí ochranu proti nebezpečenstvám spojeným s vesmírom. Bude sa pokračovať vo vývoji pilotného projektu pre dohľad nad kozmickým priestorom a sledovanie tohto priestoru s cieľom zvýšiť jeho výkonnosť a autonómiu, pokiaľ ide o predchádzanie zrážkam v kozmickom priestore a neriadený návrat objektov na Zem. Doplnkové činnosti budú zamerané na ďalšie nebezpečenstvá spojené s kozmickým priestorom, ktoré ohrozujú kritické infraštruktúry (vesmírne počasie, kométy a asteroidy).

Kedy sa ukáže, že politika EÚ v oblasti kozmického priestoru funguje v praxi? 

Už teraz je to jasné! Konkrétnymi príkladmi praktického prínosu európskej politiky v oblasti kozmického priestoru sú:

  • Reakcia na prírodné katastrofy: V roku 2017 mapy programu Copernicus znázorňujúce miery a rozsah škôd pomohli, okrem iného, záchranným tímom bojovať proti lesným požiarom (Grécko, Portugalsko, Španielsko a Taliansko), zemetraseniam (Mexiko), hurikánom (krajiny zasiahnuté hurikánmi Harvey, Irma a Maria) a záplavám (Írsko, Nemecko).

  • Záchrana životov na mori: V rámci programu Copernicus sa podporujú misie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž v oblasti Stredozemného mora, pričom sa pomáha lokalizovať nebezpečné plavidlá a zachraňovať ľudí. Systém Galileo sa môže používať vo všetkých obchodných plavidlách na celom svete, pričom sa ním zvyšuje presnosť a obnoviteľnosť určovania polohy pre bezpečnejšiu navigáciu.

  • Pátranie a záchrana: Nový systém Galileo skracuje čas potrebný na lokalizáciu osoby vybavenej prijímačom signálneho zdroja na menej ako 10 minút na rôznych miestach, okrem iného aj na mori, v horách alebo púšťach, ako aj v mestských oblastiach.

  • Monitorovanie ropných škvŕn: Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA) využíva údaje programu Copernicus na monitorovanie ropných škvŕn a plavidiel.

  • Pristávanie lietadiel: 350 letísk v takmer všetkých krajinách EÚ v súčasnosti používa službu EGNOS, čím sa zvyšuje bezpečnosť pristávania za ťažkých poveternostných podmienok, a tým sa predchádza meškaniam a presmerovaniam letov.

  • Bezpečnosť na cestách: Od apríla 2018 bude systém Galileo integrovaný do každého nového modelu automobilu predávaného v Európe, čím sa podporuje fungovanie celoeurópskeho núdzového systému eCall. Od roku 2019 bude integrovaný do digitálnych tachografov nákladných automobilov, aby sa zabezpečilo dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa časov jazdy a zlepšila bezpečnosť cestnej premávky.

  • Poľnohospodárstvo: 80 % poľnohospodárov, ktorí využívajú satelitnú navigáciu pre presné poľnohospodárstvo, používajú službu EGNOS. Údaje programu Copernicus sa takisto používajú na monitorovanie plodín a predpovedanie výnosov plodín.

  • Ochrana satelitov: V máji 2018 bolo do služieb dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru (SST), ktorých úlohou je predchádzať zrážkam, zaregistrovaných 111 satelitov.

Je Galileo už plne funkčný?

Navigačný systém Galileo je už v prevádzke a poskytuje veľmi presné a spoľahlivé informácie o určovaní polohy a času. „Počiatočné služby“ systému Galileo sú k dispozícii od decembra 2016 po rozsiahlom testovaní, pričom v súčasnej dobe systém využíva 22 satelitov na obežnej dráhe a funkčnú pozemnú infraštruktúru. Každý kto má kompatibilné zariadenie so systémom Galileo, môže využívať jeho signály na navigáciu a určovanie polohy a času. Počiatočné služby systému Galileo sú založené na veľmi presných signáloch, ktoré zo začiatku nebudú k dispozícii nepretržite. Preto sa počas počiatočnej fázy budú signály systému Galileo používať v spojení s inými systémami satelitnej navigácie, napr. GPS. V nadchádzajúcich rokoch budú vypustené nové satelity s cieľom rozšíriť zostavu systému Galileo, čo postupne zlepší jeho celosvetovú dostupnosť. Najbližšie vypustenie štyroch satelitov je naplánované na 25. júla z európskeho kozmodrómu v Kourou vo Francúzskej Guyana. Plná prevádzková kapacita s dokončenou konšteláciou sa predpokladá do roku 2020. Údaje o presnosti a dostupnosti služieb systému Galileo boli uverejnené na webovej lokalite centra služieb európskych GNSS.

Čo je verejná regulovaná služba systému Galileo? 

Galileo poskytuje rôzne služby – jednou z nich je šifrovaná služba pod názvom verejná regulovaná služba (PRS), ktorá je navrhnutá pre citlivé bezpečnostné použitie vrátane vojenských operácií. Jej cieľom je zabezpečiť kontinuitu poskytovania služieb pre svojich účastníkov aj vo veľmi nepriaznivom prostredí. Systém Galileo bude prostredníctvom verejnej regulovanej služby poskytovať podporu orgánom verejnej správy, ako sú služby civilnej ochrany a humanitárnej pomoci, colná správa a polícia a v prípade, že členské štáty budú mať záujem, tak aj vojenskému personálu. Poskytne vládnym používateľom obzvlášť spoľahlivú a plne šifrovanú službu počas mimoriadnych vnútroštátnych udalostí alebo krízových situácií, ako sú teroristické útoky. Počiatočné služby v rámci verejnej regulovanej služby boli spustené v decembri 2016. Ich výkonnosť sa zlepšuje vďaka prebiehajúcemu vypúšťaniu satelitov Galileo a spúšťaniu pozemných staníc. 

Je program Copernicus už plne funkčný? 

Všetky služby programu Copernicus sú už v prevádzke a využívajú údaje zo siedmich satelitov Sentinel programu Copernicus, ako aj mnohé príspevky z projektov iných verejných a súkromných subjektov. Už dnes je tretím najväčším poskytovateľom údajov z pozorovania Zeme na svete. 

Bezplatne, úplne a voľne prístupné údaje programu Copernicus slúžiace tisíckam používateľov z verejného sektoru, vedeckej a výskumnej obce, malých a stredných podnikov a začínajúcich podnikov na vytváranie produktov a služieb využívajúcich satelitné systémy. Tieto podniky vytvárajú v Európe veľmi kvalifikované pracovné miesta. 

Siedmy satelit bol úspešne vypustený 25. apríla 2018. Do roku 2021 budú vypustené ďalšie satelity. 

Prečo musí EÚ investovať do SSA a GOVSATCOMM? 

Zložky vesmírneho programu SSA a GOVSATCOM sú dôležité pre udržateľné vesmírne činnosti a pre bezpečnosť EÚ. 

Kozmický odpad (známy aj ako „orbitálny odpad“) na obežnej dráhe Zeme ohrozuje satelity a pokračovanie ich misií. Počet úlomkov kozmického odpadu veľkosti nad 1 cm sa odhaduje na 780 000. Iniciatíva „Dohľad nad kozmickým priestorom a sledovanie tohto priestoru“ v rámci SSA monitoruje kozmické objekty pomocou snímačov (teleskopy, radary a lasery) na účely zisťovanie rizika zrážky alebo neriadeného návratu objektov na Zem. Prevádzkovatelia satelitov a orgány civilnej ochrany dostávajú informácie, aby mohli chrániť satelity. Ďalšie nebezpečenstvá spojené s vesmírom, ako napríklad extrémne prejavy vesmírneho počasia vyplývajúce zo slnečnej aktivity alebo komét a asteroidov (tzv. objekty v blízkosti Zeme) môžu ohroziť kritické infraštruktúry a následne ovplyvniť náš každodenný život. V rámci vesmírneho programu sa navrhujú nové doplnkové činnosti na monitorovanie týchto udalostí s cieľom vybudovať nezávislú európsku kapacitu v týchto kritických kapacitách. 

GOVSATCOM má zabezpečiť nezávislú európsku službu zabezpečenej satelitnej komunikácie prostredníctvom združovania kapacít členských štátov. Satelitné komunikačné služby prostredníctvom GOVSATCOM výrazne posilnia operačné kapacity orgánov verejnej správy:

  • Na vnútroštátnej úrovni to pomôže aktérom pôsobiacim v oblasti bezpečnosti, ako sú príslušníci pohraničnej stráže, policajné zložky, celá námorná komunita, misie civilnej ochrany a útvary zodpovedné za monitorovanie kritických infraštruktúr.

  • Na úrovni EÚ budú hlavnými príjemcami príslušné agentúry Únie, ako je Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (FRONTEX), Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA), Európska obranná agentúra (EDA) a Európska agentúra pre kontrolu rybárstva (EFCA), ako aj celosvetové humanitárne intervencie. Budú posilnené kapacity pre civilné a vojenské operácie EÚ na riešenie kríz, zatiaľ čo národné diplomatické služby členských štátov a služba pre vonkajšiu činnosť môžu využívať bezpečnejšie komunikačné spojenia s našimi veľvyslanectvami a delegáciami na celom svete.

Kto je zodpovedný za Vesmírny program EÚ?

EÚ plne financuje, vlastní a spravuje programy Copernicus, Galileo a EGNOS. Komisia je manažérom Vesmírneho programu EÚ, nesie celkovú zodpovednosť za jeho implementáciu, a to aj v oblasti bezpečnosti. Stanoví priority a dlhodobý vývoj programu a dohliada na jeho implementáciu.

Komisia poverila vývojom a zavedením kozmickej infraštruktúry Európsku vesmírnu agentúru (ESA), medzinárodnú organizáciu uskutočňujúcu výskum vesmíru, vývoj a prieskumné činnosti. ESA zodpovedá za zavádzanie infraštruktúry systému Galileo, zatiaľ čo agentúra EÚ nachádzajúca sa v Prahe (pre globálne systémy satelitnej navigácie – GSA) je zodpovedná za zavádzanie systému Galileo na trhu. ESA takisto riadi časť operácií programu Copernicus, pričom niektoré satelitné operácie programu Copernicus spravuje Európska organizácia pre využitie meteorologických družíc (EUMETSAT) a služby programu Copernicus sú zverené Európskej environmentálnej agentúre (EEA), Európskej námornej bezpečnostnej agentúre (EMSA), Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž (FRONTEX), Európskemu centru pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF), spoločnosti Mercator Ocean, Satelitnému stredisku EÚ a Spoločnému výskumnému centru Komisie.

Vďaka novému vesmírnemu programu EÚ sa ponúkajú efektívnejšie a jednoduchšie spôsoby spolupráce medzi inštitucionálnymi subjektmi, a to bez zásadnej zmeny rovnováhy zodpovedností medzi všetkými zúčastnenými aktérmi. Všetky existujúce vesmírne programy budú skonsolidované do jediného vesmírneho programu EÚ s rôznymi zložkami. Traja hlavní aktéri – Európska komisia, Európska vesmírna agentúra (ESA) a budúca Agentúra EÚ pre vesmírny program (v súčasnosti Agentúra pre európsky globálny navigačný satelitný systém) – budú mať jasne vymedzené úlohy.

Komisia bude koordinovať a dohliadať na jednotlivé zložky, definovať ciele na vysokej úrovni (rozpočet, bezpečnosť a harmonogram) a dlhodobý vývoj programu a bude zodpovedná za prijímanie regulačných činností.

ESA zostane vzhľadom na svoje bezkonkurenčné skúsenosti naďalej hlavným partnerom, ktorý bude zodpovedný za:

  • Copernicus: vývoj, navrhovanie a konštruovanie vesmírnej infraštruktúry programu Copernicus vrátane prevádzky tejto infraštruktúry;

  • Galileo a EGNOS: vývoj systémov, rozvoj pozemného segmentu a navrhovanie a vývoj satelitov;

  • Všetky zložky vesmírneho programu, ktorých súčasťou sú výskumné a vývojové činnosti.

Agentúra EÚ pre vesmírny program bude zodpovedná za:

  • Galileo/EGNOS: riadenie prevádzky a údržbu pozemnej infraštruktúry; komunikáciu; propagáciu a uvádzanie na trh;

  • bezpečnostnú akreditáciu vykonávanú radou pre bezpečnostnú akreditáciu (SAB) pre všetky zložky vesmírneho programu;

  • možnosť realizovať vývoj trhu a koordináciu používateľov potenciálne pre všetky zložky vesmírneho programu.

Sú satelitné údaje dostupné bezplatne? A ako je možné sa k nim dostať? 

Program Copernicus ponúka bezplatný, plný a voľný prístup ku všetkým údajom a službám prostredníctvom webového sídla programu Copernicus a špecializovaných centier údajov. Počet používateľov programu Copernicus zaznamenal bezprecedentný nárast: viac ako 150 000 registrovaných používateľov (v roku 2015 ich bolo 7870). Od júna 2018 budú mať používatelia programu Copernicus – občania, verejné orgány a spoločnosti – prínos z novej služby prístupu k údajom a informácií (DIAS), pričom budú môcť údaje priamo využívať v prostredí cloud computingu, zriaďovať služby a inovovať nad rámec uvedených údajov s novými službami a aplikáciami. Používatelia budú mať takisto možnosť spracúvať a uchovávať údaje za obchodných podmienok. Cieľom činnosti DIAS je zabrániť nákladnému a zbytočnému sťahovaniu dát a vytvárať komunity používateľov. 

Galileo aj EGNOS poskytujú signály, ktoré sú pre európskych občanov mimoriadne prínosné. Signál systému Galileo je bezplatný a umožňuje používateľom využívať služby systému Galileo na účely určovania polohy a času a na navigáciu, ktoré sa môžu používať prostredníctvom čipových sád kompatibilných so systémom Galileo v smartfónoch alebo navigačných systémoch vozidiel. Signál EGNOS je takisto bezplatný a možno ho využívať na bezpečné pristávanie lietadiel alebo pre presné poľnohospodárstvo. 

Aké je uvádzanie na trh činností EÚ v oblasti kozmického priestoru?

Uvádzanie systému Galileo na trh má veľký úspech (pozri aj informačný prehľad). V súčasnosti 95 % celosvetového trhu predstavuje výroba čipových sád kompatibilných so systémom Galileo, ktoré sa väčšinou používajú v automobilovom, spotrebiteľskom, telekomunikačnom, poľnohospodárskom a prieskumnom sektore. Všetky najnovšie modely najväčších značiek smartfónov sú kompatibilné so systémom Galileo. V poľnohospodárstve takmer 80 % poľnohospodárov využíva zlepšenú presnosť satelitnej navigácie EGNOS na účely presného poľnohospodárstva. 

V prípade mnohých produktov a služieb sa využívajú údaje z programu Copernicus. Napríklad:

  • Rybolov Projekt Asimuth pomáha chovateľom rýb a chovateľom slávok optimalizovať ich harmonogramy výlovu s cieľom znížiť straty zo šírenia rias najmenej o 12,5 %.

  • Zdravie: Spoločnosť HappySun pomáha ochraňovať pred spálením od slnka prostredníctvom aplikácie poskytujúcej predpovede UV žiarenia a osobného poradenstva týkajúceho sa ochrany pred slnečným žiarením, ktoré sa opiera o typ kože používateľa a jeho lokalizáciu.

  • Výroba vína: Spoločnosť Terranis vyvinula aplikáciu, ktorá poskytuje informácie v týždňoch pred obdobím zberu tak, aby výrobcovia vína mohli prispôsobiť svoje spôsoby pestovania.

Aké opatrenia sa plánujú na posilnenie európskeho kozmického sektora?

Komisia bude podporovať rozširovanie používateľskej základne a vývoj trhu v súvislosti so zložkami vesmírneho programu, ako aj dopyt a ponuku v prípade inovácií v kozmickom sektore. EÚ zlepší prístup k rizikovému financovaniu zo strany začínajúcich podnikov v oblasti vesmíru, ktoré majú potenciál pre rozvoj a zváži vytvorenie kozmického kapitálového fondu EÚ prostredníctvom Programu InvestEU. Komisia bude uľahčovať vytváranie inovačných partnerstiev v oblasti kozmického priestoru v záujme vývoja a následného nákupu inovačných výrobkov, služieb alebo infraštruktúry.

Okrem toho program podporí zručnosti pre kozmický sektor podporou vzdelávania a odbornej prípravy a podporí prierezové akcie, ktoré môžu pomôcť prekonať prekážky brániace inováciám, ako napríklad uľahčenie prístupu k zariadeniam testovania a spracovania pre začínajúce podniky alebo podpora certifikácie a štandardizácie. Bude sa takisto podporovať priaznivé prostredie napomáhajúce podnikaniu a inováciám, a to na európskej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni, zriadením centier kozmického priestoru, ktoré budú spájať odvetvie kozmického priestoru, digitálne a používateľské odvetvia.

Tieto opatrenia sa začnú realizovať v súčinnosti s kozmickými výskumnými činnosťami, ktoré sa budú financovať v rámci Európskeho horizontu.

Ako podporuje EÚ vývoj európskych kozmických nosných rakiet?

Ako bolo oznámené v Stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru, Komisia bude združovať potreby programov v oblasti vypúšťania satelitov a bude konať ako inteligentný zákazník európskych spoľahlivých a nákladovo efektívnych riešení na základe činností, ktoré sa začali v rámci súčasného rozpočtového obdobia.

Je nevyhnutné, aby Európa aj naďalej mala moderné, efektívne a flexibilné infraštruktúrne zariadenia na vypúšťanie. Okrem opatrení prijatých členskými štátmi a agentúrou ESA Komisia zváži spôsoby, ako takéto zariadenia podporiť v rámci pôsobnosti svojej oblasti, najmä pokiaľ ide o úpravu pozemnej infraštruktúry.

V budúcnosti Ariane 6 a Vega C postupne nahradia súčasnú flotilu, pričom sa počíta s výrazným znížením nákladov na prístup do vesmíru.

EÚ bude naďalej podporovať aj úsilie v oblasti výskumu a inovácií, najmä s cieľom zabezpečiť schopnosť Európy predvídať a reagovať na prelomové zmeny, ako sú nízkonákladový prístup do vesmíru pre malé satelity; pokročilá výroba; prelomové koncepty, ako je údržba na obežnej dráhe, opätovná použiteľnosť a malé nosné rakety. Komisia už oznámila motivačné ocenenie vo výške10 miliónov EUR za „nízkonákladové vypúšťanie satelitov do vesmíru“ v rámci programu Horizont 2020 Európskej rady pre inováciu. Úlohou je nájsť komerčne realizovateľné riešenie pre špecializované nízkonákladové vypúšťanie ľahkých satelitov a optimalizovať európsku technologickú nezávislosť Európy.

Ďalšie informácie:

Nový Vesmírny program EÚ: Otázky a odpovede

Právne texty a informačné prehľady:

  • Návrh nariadenia

  • Posúdenie vplyvu

  • Zhrnutie

  • Informačný prehľad: politika a činnosti v oblasti kozmického priestoru po roku 2020 

Stratégia pre Európu v oblasti kozmického priestoru

Viac informácií o rozpočte EÚ pre budúcnosť možno nájsť tu

 

  •  

MEMO/18/4023

Kontaktné osoby pre médiá:

Pre verejnosť: Europe Direct telefonicky na čísle 00 800 67 89 10 11 alebo e-mailom


Side Bar