Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia - Informačný prehľad

Integrovaná politika EÚ pre Arktídu – často kladené otázky

Brusel 27. apríl 2016

Vysoká predstaviteľka a Európska komisia stanovili integrovaný prístup k výzvam týkajúcim sa Arktídy.

1. Čo je arktický región?

I keď existujú rôzne vymedzenia pojmov pre Arktídu, v spoločnom oznámení pojem „arktický región“ znamená oblasť okolo severného pólu, severne od severného polárneho kruhu (66°, 32′ s. š). Táto oblasť zahŕňa Severný ľadový oceán a územia ôsmich arktických štátov: Kanady, Dánskeho kráľovstva (vrátane Grónska a Faerských ostrovov), Fínska, Islandu, Nórska, Ruskej federácie, Švédska a Spojených štátov amerických.

2. Prečo je Arktída pre EÚ dôležitá?

Hoci sa Európska únia nenachádza v tesnom susedstve Severného ľadového oceánu, je s Arktídou neoddeliteľne prepojená. EÚ a Arktída majú spoločné historické, hospodárske, obchodné a geografické väzby, pričom na udržateľný rozvoj tohto regiónu už v súčasnosti majú vplyv viaceré existujúce aktivity, projekty, rozhodnutia a finančné nástroje EÚ.

Vzhľadom na zmenu klímy a narastajúcu ľudskú činnosť v tomto regióne je potrebné intenzívne pracovať na ochrane arktického šíreho mora. Udržateľné riadenie vôd arktického šíreho mora mimo vnútroštátnej právomoci jednotlivých štátov je vecou globálnej zodpovednosti, a teda aj Európskej únie. Okrem toho tri z arktických štátov sú členskými štátmi EÚ: Dánsko, Švédsko a Fínsko. Európska únia okrem toho udržiava úzke vzťahy s Islandom a Nórskom, ako členmi Európskeho hospodárskeho priestoru, pričom krajiny ako Kanada a Spojené štáty sú zase strategickými partnermi EÚ.

3. Aká je environmentálna situácia v Arktíde?

Arktída sa rýchlo otepľuje. Podľa piatej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy sa teploty permafrostu od začiatku 80-tych rokov 20. storočia vo väčšine regiónov zvyšujú a to bude pokračovať aj v budúcnosti. Tento vývoj je presvedčivým dôvodom, pre ktorý by mala EÚ zintenzívniť svoj záväzok v boji proti zmene klímy a ochrane životného prostredia tohto regiónu.

Pri pokračovaní otepľovania sa môže stať, že za 20 až 40 rokov budú letá v Arktíde s teplotami nad bodom mrazu. V dôsledku roztápania morského ľadu a rýchleho pokroku v oblasti námorných technológii sme už dnes svedkami zvýšenej ľudskej činnosti v Arktíde, a to napr. vo forme lodnej dopravy, baníctva či ťažby uhľovodíkov.

4. Aký medzinárodný právny rámec sa vzťahuje na Arktídu?

Na Arktídu sa vzťahuje rozsiahly právny rámec, ktorého súčasťou sú okrem iného:

  • Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS), ktorý presadzuje jurisdikčné práva krajín v rôznych námorných zónach. EÚ je zmluvnou stranou dohovoru UNCLOS;
  • Medzinárodná námorná organizácia (IMO), špecializovaná agentúra OSN zodpovedná za bezpečnosť lodnej dopravy a prevenciu znečisťovania morí plavidlami. Všetky členské štáty EÚ sú členmi IMO. Európska komisia má v tejto organizácii status pozorovateľa;
  • Arktická rada je medzinárodným medzivládnym fórom, ktoré sa priamo zaoberá udržateľným rozvojom Arktídy a ochranou jej životného prostredia. Bola založená v roku 1996, avšak nerieši spory týkajúce sa hraníc alebo zdrojov alebo akýchkoľvek iných otázok súvisiacich s bezpečnosťou. EÚ pôsobí v Arktickej rade ako ad hoc pozorovateľ, 3 členské štáty EÚ sú členmi Arktickej rady (Dánske kráľovstvo, Fínsko a Švédsko) a sedem členských štátov EÚ má status stáleho pozorovateľa (Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Poľsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo);
  • Barentsova euro-arktická rada (BEAC) je fórum pre medzivládnu a medziregionálnu spoluprácu v oblasti Barentsovho mora. Európska komisia je jej plnoprávnym členom;
  • Severná dimenzia predstavuje spoločnú politiku medzi EÚ, Ruskom, Nórskom a Islandom. Začala sa v roku 1999 a jej cieľom je vytvoriť rámec na podporu dialógu a konkrétnej spolupráce v otázkach, ako sú hospodárstvo, kultúra, životné prostredie a doprava;
  • Cieľom Dohovoru o ochrane morského prostredia v severovýchodnom Atlantiku je chrániť morské prostredie a ekosystémy pred vznikajúcimi hrozbami súvisiacimi so znečistením, námornými činnosťami, ako aj pred zmenou klímy a zvýšenou ľudskou prítomnosťou.

5. Ako EÚ prispieva k práci v oblasti Arktídy?

Záujmy EÚ v Arktíde sa dotýkajú mnohých oblastí ako napr. životného prostredia, energetiky, dopravy a rybolovu. Európska únia sa už dlho aktívne zapája do spolupráce v tomto regióne, napr. v rámci politiky Severnej dimenzie spoločne s Ruskom, Nórskom, Islandom, Fínskom a Švédskom a v rámci Barentsovej euro-arktickej rady. Európska únia je tiež dlho ad hoc pozorovateľom v Arktickej rade a prispieva k jej práci.

EÚ patrí k tým, čo najviac prispievajú k arktickému výskumu: od roku 2002 bolo z rozpočtu EÚ na tento účel vyčlenených 200 miliónov EUR. Na výskum okrem toho prispievajú aj jednotlivé členské štáty. Nedávne a prebiehajúce projekty sa zaoberali alebo sa zaoberajú rôznymi otázkami s cieľom vytvoriť si ucelený obraz o meniacej sa Arktíde: jedna línia výskumu sa týka vplyvu zmeny klímy na ekosystém arktickej oblasti a na kľúčové hospodárske odvetvia. Iné projekty študujú vývoj ľadovej pokrývky Severného ľadového oceánu, ľadovcov a ľadovcových príkrovov vrátane vplyvu, aký má ich ubúdanie na hladinu mora. Výsledkom projektu, ktorého sa zúčastnili všetky arktické krajiny, bol Atlas pôd severného polárneho kruhu, vôbec prvé harmonizované posúdenie pôdnych podmienok v tomto regióne. Napokon, niektoré projekty boli zapojené do podpory budovania výskumnej infraštruktúry v regióne, pričom nadviazali aj na interaktívnu sieť 70 pozemných staníc rozptýlených po celom regióne.

Obchodná flotila kontrolovaná členskými štátmi EÚ je jednou z najväčších na svete a priemysel EÚ má rozsiahle skúsenosti s lodnou dopravou, stavbou lodí, družicovou navigáciou, pátracími a záchrannými operáciami a rozvojom infraštruktúry prístavov, ktorá má značný potenciál podporovať rast a rozvoj, pričom je potrebné zabezpečiť, aby sa dodržiavali najprísnejšie environmentálne normy.

Okrem toho EÚ poskytuje pôvodným etnikám a miestnym populáciám prostredníctvom rôznych iniciatív značné množstvo prostriedkov. Programy financovania počas obdobia spolufinancovania v rokoch 2007 až 2013 dosiahli celkovú sumu 1,14 mld. EUR, alebo 1,98 mld. EUR, ak sa zahrnie aj spolufinancovanie členských štátov EÚ. Viac ako 1 miliarda EUR z európskych štrukturálnych a investičných fondov sa v období rokov 2014 – 2020 investuje do strategických oblastí, ako sú výskum a inovácie, podpora malých a stredných podnikov a rozvoj ekologickej energetiky.

6. Prečo Európska komisia a vysoká predstaviteľka predkladajú toto oznámenie teraz?

Európsky parlament a Rada v roku 2014 požiadali Komisiu a vysokú predstaviteľku, aby vypracovali integrovanú politiku pre záležitosti týkajúce sa Arktídy a ucelenejší rámec pre opatrenia EÚ a programy financovania. Z praktického vývoja vyplýva, že je potrebná silnejšia reakcia EÚ. Zmena klímy v regióne napreduje rýchlejšie a vo väčšom rozsahu, než sa predpokladalo, a EÚ, ako tretí najväčší producent skleníkových plynov, sa musí zapojiť do úsilia o zastavenie tohto trendu.

V Arktíde však zároveň existuje aj možnosť a nutnosť udržateľného rozvoja. EÚ môže určite Arktíde pomôcť posilniť jej sociálnu a hospodársku odolnosť, a prispieť v môže aj v oblasti vedy, výskumu a inovácie. Európska únia disponuje značnými zdrojmi, objemom údajov a výskumnými kapacitami, ktoré môže investovať do pokroku pri riešení problémov regionálneho a medzinárodného významu. V spoločnom oznámení, ktoré bolo prijaté dnes, sú všetky tieto body zohľadnené.

7. Aké kroky EÚ navrhuje?

Integrovaná politika obsahuje 39 opatrení na ďalší rozvoj politiky EÚ pre Arktídu v troch oblastiach, ktoré sú úzko prepojené:

A.)  V záujme ďalšieho boja proti zmene klímy a ochrany životného prostredia

  • EÚ sa zaviazala v porovnaní s úrovňami v roku 1990 znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 40 % a do roku 2050 o 80 %. EÚ sa bude snažiť, aby sa dohoda o klíme prijatá v Paríži v decembri minulého roka vykonávala na medzinárodnej úrovni. 20 % rozpočtu EÚ už je vyhradených pre prispôsobenie sa zmene klímy a na zmierňujúce opatrenia.
  • EÚ je pripravená spolupracovať s arktickými štátmi (vrátane ich miestneho obyvateľstva a pôvodných etník) a príslušnými medzinárodnými fórami s cieľom vypracovať ambiciózny program na prispôsobenie sa zmene klímy v arktickom regióne.
  • EÚ prispeje aj k medzinárodným opatreniami na zníženie emisií čierneho uhlíka a metánu.
  • EÚ chce zachovať súčasnú úroveň financovania arktického výskumu v rámci programu Horizont 2020 (v priemere 20 miliónov EUR ročne). Približne 40 miliónov EUR už bolo vyčlenených na roky 2016 a 2017 na projekty zamerané na pozorovanie počasia, zmeny klímy na severnej pologuli a roztápanie permafrostu.
  • Dvadsaťdva európskych významných arktických výskumných inštitúcií vypracuje v rámci iniciatívy EU-PolarNet integrovaný európsky polárny výskumný program.
  • EÚ bude podporovať nadnárodný prístup k výskumným infraštruktúram v Arktíde (výskumné stanice, vedecké plavidlá, družicové pozorovania) a otvorený prístup k zdrojom údajov. EÚ bude prostredníctvom svojho programu Copernicus v oblasti kozmického priestoru podporovať medzinárodný výskum zmeny klímy v Arktíde.
  • Niekoľko medzinárodných dohôd o životnom prostredí, ako napr. Dohovor OSN o biologickej diverzite, má pre Arktídu veľký význam, avšak ich signatári značne zaostávajú pri ich vykonávaní. Cieľom EÚ je podporiť vykonávanie týchto dohôd.
  • Používanie znečisťujúcich látok a ťažkých kovov, ktoré v súčasnosti znečisťujú potravinový reťazec Arktídy, by sa do roku 2020 malo ukončiť.
  • Ako súčasť udržateľného riadenia Severného ľadového oceánu podporuje EÚ rozvoj siete chránených morských oblastí v Arktíde. EÚ má záujem na vypracovaní medzinárodnej dohody, ktorá zabráni neregulovanému rybolovu v centrálnej časti Severného ľadového oceánu. Z dlhodobého hľadiska musia byť morské biologické zdroje riadené buď prostredníctvom regionálnej rybárskej organizácie alebo formou dohody.

B.)  Pokiaľ ide o zabezpečenie udržateľného rozvoja v regióne:

  • Európska časť Arktídy trpí nedostatočnými investíciami, hoci niekoľko nástrojov a služieb financovania EÚ je pripravených podporiť inovácie, rozvoj infraštruktúry, ako napríklad zlepšenie dopravných spojení, a podniky (napr. prostredníctvom Investičného plánu pre Európu, programov TEN-T a InnovFin a Európskej siete podnikov). Komisia sa bude snažiť zlepšiť koordináciu medzi programami financovania, ktoré sú pre Arktídu relevantné, ďalej identifikovať kľúčové investičné a výskumné priority, ako aj uľahčiť budovanie kapacít zainteresovaných strán s cieľom maximalizovať finančnú podporu pre región.
  • Vesmírne programy EÚ a cielené výskumné projekty EÚ budú prispievať k námornej bezpečnosti v regióne prostredníctvom dohľadu a monitorovania lodnej dopravy a pohybu ľadu (Copernicus) a poskytovania navigačných služieb (Galileo).

C.)  Pokiaľ ide o medzinárodnú spoluprácu:

  • EÚ bude naďalej aktívne spolupracovať na medzinárodných fórach týkajúcich sa Arktídy, ako je napr. Arktická rada, Barentsova euro-arktická rada a Severná dimenzia.
  • EÚ bude spolupracovať so všetkými arktickými partnermi, nielen s tretími krajinami, ktoré majú v arktickom regióne svoje územia, ale aj krajinami, ktorých záujem o Arktídu rastie, ako sú Čína, India či Japonsko, napríklad v oblasti vedy a výskumu.
  • Keďže politiky EÚ majú priamy vplyv na región, bude EÚ naďalej spolupracovať s pôvodnými etnikami a miestnymi spoločenstvami v Arktíde, aby sa zabezpečilo, že ich práva budú dodržiavané a že sa ich názory zohľadnia pri súčasnej tvorbe rozvojových politík EÚ.

8. Aké budú ďalšie kroky?

S cieľom zabezpečiť súdržnosť, efektívnosť a kontinuitu politiky EÚ pre Arktídu sa Rada Európskej únie (členské štáty) a Európsky parlament vyzývajú, aby predložili pripomienky k tomuto spoločnému oznámeniu.

Ďalšie informácie

http://eeas.europa.eu/arctic_region/index_en.htm

http://ec.europa.eu/maritimeaffairs/policy/sea_basins/arctic_ocean/index_en.htm

MEMO/16/1540

Kontaktné osoby pre médiá:

Pre verejnosť: Europe Direct telefonicky na čísle 00 800 67 89 10 11 alebo e-mailom


Side Bar