Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia - Informačný prehľad

Preskúmanie procesu rozhodovania o GMO v EÚ: Otázky a odpovede

Brusel, 22 apríl 2015

O čo v tomto balíku ide?

Dnes uverejnený balík o geneticky modifikovaných organizmoch (GMO) vychádza z politických usmernení, na základe ktorých bola Komisia zvolená. Tie obsahujú záväzok preskúmať legislatívu o povoľovaní GMO.

Balík opatrení, ktorý Komisia prijala 22. apríla 2015, je naplnením tohto politického mandátu a zahŕňa:

  • oznámenie Komisie o preskúmaní procesu rozhodovania o geneticky modifikovaných organizmoch a
  • návrh nariadenia, ktoré členským štátom umožní na vlastnom území obmedziť alebo zakázať využívanie GMO v potravinách alebo krmivách.

 

Kontext preskúmania

Rozhodovací proces: úlohy Komisie a členských štátov v povoľovacom konaní v EÚ

Podľa právneho rámca EÚ pre GMO[1] nemožno na trh umiestniť žiaden GMO ani geneticky modifikovanú potravinu či krmivo, kým sa im neudelí povolenie v súlade s daným právnym rámcom. Na tento účel vykonáva Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) v spolupráci s vedeckými subjektmi členských štátov vedecké posúdenie.

Ak výsledky tohto posúdenia preukážu, že výrobok za navrhovaných podmienok umiestnenia na trh/použitia nepredstavuje riziko pre zdravie ani životné prostredie, Komisia predloží členským štátom zastúpeným v stálom výbore návrh vykonávacieho rozhodnutia o povolení v súlade s postupom podľa nariadenia (ES) č. 182/2011 (komitologický postup). Členské štáty pri tomto postupe prijímajú rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou hlasov vymedzenou v Zmluve[2].

Ak v stálom výbore členské štáty hlasujú za, Komisia prijme návrh rozhodnutia. Ak hlasujú proti alebo výbor nezaujme stanovisko (nedosiahne sa kvalifikovaná väčšina ani za, ani proti), Komisia môže predložiť návrh rozhodnutia ďalšiemu orgánu, ktorý členské štáty zastupuje na vyššej úrovni: odvolaciemu výboru.

V odvolacom výbore členské štáty o návrhu rozhodnutia, ktoré predložila Komisia, hlasujú po druhý raz. Ak členské štáty hlasujú za, Komisia prijme návrh rozhodnutia. Ak hlasujú proti, Komisia nemôže návrh rozhodnutia prijať. Ak výbor nezaujme stanovisko, Komisia je na základe právneho rámca pre GMO a Charty základných práv povinná prijať rozhodnutie o žiadosti, takže v podstate povolenie musí udeliť.


Ako členské štáty skutočne hlasujú o povoleniach?

Od nadobudnutia účinnosti právneho rámca EÚ o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách stály ani odvolací výbor systematicky nezaujímali stanovisko, či už išlo o povolenie na pestovanie alebo pre geneticky modifikované potraviny a krmivo. Konečné rozhodnutie o povolení teda vždy v samom závere postupu ostáva na Komisii. Takáto situácia opakovaných bezvýsledných hlasovaní je raritou, ak vezmeme do úvahy tisíce vykonávacích rozhodnutí, ktoré sa každoročne prijímajú komitologickým postupom a kde členské štáty zväčša návrh rozhodnutia Komisie podporia už v stálom výbore.

V prípade geneticky modifikovaných potravín a krmív údaje z hlasovaní ukazujú, že zväčša je viac členských štátov za návrh rozhodnutia než proti. Zdržanie sa hlasovania alebo hlasovanie proti členské štáty niekedy podkladajú vedecky, no vo väčšine prípadov ide o iné dôvody súvisiace s domácou verejnou mienkou.

Právny rámec pre geneticky modifikované potraviny a krmivá v súčasnosti členským štátom neumožňuje vyjadriť všetky individuálne obavy, pričom ide o oblasť vysokého verejného záujmu.


Sú už GMO v EÚ súčasťou potravinového a krmivového reťazca?

Áno. Aktuálne je v EÚ povolených 58 geneticky modifikovaných potravín a krmív[3].

Počet geneticky modifikovaných potravín v predaji je nízky. Môže to byť dôsledok požiadaviek na označovanie geneticky modifikovaných potravín alebo dostupnosti nemodifikovaných alternatív.

Situácia je iná pri geneticky modifikovaných krmivách, keďže o tie je v EÚ značný záujem: vyše 60 % dopytu EÚ po rastlinných bielkovinách pre hovädzí dobytok pokrýva dovoz sóje a sójovej múčky z tretích krajín, kde je pestovanie GMO rozšírené.


Závery preskúmania Prečo sa navrhuje zmena nariadenia o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách?

Oznámenie Komisie obsahuje rôzne prvky, ktoré sa majú v tomto kontexte zohľadniť, a potvrdzuje, že treba prispôsobiť právny rámec pre GMO, aby sa vlády členských štátov mohli ľahšie vyjadrovať k používaniu GMO.

V marci 2015 sa Rada a Parlament dohodli na zmene právneho rámca pre GMO s cieľom umožniť členským štátom obmedziť alebo zakázať pestovanie povolených GMO (smernica 2015/412/EÚ). V oznámení sa dospelo k záveru, že toto riešenie treba rozšíriť aj na geneticky modifikované potraviny a krmivá.

Na tento účel sa Európskemu parlamentu a Rade predloží návrh zmeny nariadenia (ES) č. 1829/2003: zatiaľ čo samotný postup povoľovania sa meniť nebude, členské štáty dostanú rozhodovaciu právomoc v otázkach používania geneticky modifikovaných potravín alebo krmív na vlastnom území.

 

Predmet legislatívneho návrhu

Aké sú hlavné prvky legislatívneho návrhu?

Komisia navrhuje zmeniť nariadenie o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách, aby členské štáty mohli prijímať vnútroštátne rozhodnutia o obmedzení alebo zákaze používania GMO v potravinách alebo krmivách po tom, čo boli povolené na úrovni EÚ (tzv. výnimka – „opt-out“).

Členské štáty by mali preukázať, že ich výnimka („opt-out“) je v súlade s právom EÚ a zásadami proporcionality a nediskriminácie medzi vnútroštátnymi a inými výrobkami. Nesmú však siahať po odôvodneniach, ktoré sú v rozpore s posúdením rizík pre zdravie ľudí a zvierat a životné prostredie, ktoré vykonal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA). Návrh by totiž nemal ovplyvniť jednotný stupeň bezpečnosti, ktorý zabezpečuje posudzovanie na úrovni celej EÚ. Ak navyše vyvstanú nové dôkazy o tom, že výrobok môže predstavovať závažné riziko pre zdravie alebo životné prostredie, právny rámec EÚ už obsahuje ustanovenia umožňujúce členským štátom zakázať geneticky modifikované potraviny a krmivá, až kým EÚ situáciu nepreskúma.

Tieto opatrenia by sa mali oznámiť Komisii a ostatným členským štátom ešte pred ich prijatím a Komisia a ostatné členské štáty by mali v prípade potreby 90 dní na vyjadrenie pripomienok.

Ak sa v období, keď sa členský štát rozhodne pre výnimku („opt-out“), geneticky modifikované potraviny a krmivá už používajú, v návrhu sa predpokladá, že hospodárske subjekty by mali dostať primerané obdobie na vyčerpanie zásob daného výrobku. Okrem toho by sa opatrenia nemali zameriavať na výrobky, v ktorých sa odhalí náhodná prítomnosť GMO povolených v EÚ, ak je pod prahovou hodnotou pre označovanie stanovenou v právnych predpisoch.


Sú výnimky („opt-out“) prijaté členskými štátmi v súlade s vnútorným trhom a so záväzkami WTO?

Opatrenia prijaté členskými štátmi musia byť v súlade s vnútorným trhom, najmä s článkom 34 ZFEÚ, ktorý zakazuje opatrenia s rovnocenným účinkom ako množstevné obmedzenia voľného pohybu tovaru. Preto členské štáty, ktoré využijú tento návrh, budú musieť prijaté opatrenia odôvodniť v súlade s článkom 36 ZFEÚ a s ohľadom na závažné dôvody verejného záujmu v zmysle judikatúry Súdneho dvora. Okrem toho plánované opatrenia budú musieť byť v súlade so zásadami proporcionality a nediskriminácie medzi vnútroštátnymi a inými výrobkami.

Zo všeobecnejšieho hľadiska opatrenia členských štátov musia byť v súlade s právom Únie a medzinárodnými záväzkami EÚ, ktorých neoddeliteľnú súčasť tvoria aj tie voči Svetovej obchodnej organizácii


Ovplyvní tento návrh vedecké posudzovanie GMO?

Neovplyvní. Navrhovaná zmena nariadenia o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách nemá vplyv na posudzovanie rizík GMO, ktoré sa uskutočňuje pred ich povolením, ani nemá vplyv na úroveň bezpečnosti stanovenú pre všetky členské štáty v rozhodnutí o povolení s náležitým ohľadom na zásadu predbežnej opatrnosti.

Členské štáty smú siahnuť po výnimke („opt-out“) po tom, čo GMO získa povolenie na úrovni EÚ, a tieto opatrenia nemôžu byť odôvodnené ničím, čo by bolo rozpore s posúdením rizika zo strany úradu EFSA – musia sa opierať o iné argumenty. Súčasný právny rámec upravuje postupy pre prípady, keď sa ukáže, že výrobok predstavuje vážne riziko, ktoré sa nevzalo do úvahy počas povoľovacieho konania. V tejto súvislosti Komisia a členské štáty už majú možnosť prijať núdzové opatrenia, ktoré môžu v prípade potreby viesť k zákazu výrobku na území členského štátu alebo jeho časti, či dokonca v celej EÚ.

Treba zdôrazniť, že v roku 2013 bolo prijaté vykonávacie nariadenie Komisie[4] s cieľom posilniť a zlepšiť posudzovanie rizík a proces riadenia rizík spojených s GMO v potravinách a krmivách, a to najmä sprehľadnením požiadaviek na vedecké údaje pri predkladaní žiadostí o povolenie GMO.


Prečo sa právny návrh netýka GMO určených na pestovanie?

GMO určené na pestovanie sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti návrhu, lebo sa na ne už vzťahuje smernica (EÚ) 2015/412, ktorú nedávno prijal Európsky parlament a Rada.

Táto smernica sa zakladá na rovnakých zásadách ako spomínaný návrh: umožňuje členským štátom obmedziť alebo zakázať pestovanie GMO na vlastnom území bez toho, aby bolo dotknuté posudzovanie rizika na úrovni EÚ.


Aké budú ďalšie kroky?

Tento legislatívny návrh sa zašle Európskemu parlamentu a Rade, ako aj Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, ktoré ho posúdia v rámci riadneho legislatívneho postupu.


Ďalšie informácie

Tlačová správa

Informačný list o GMO a všeobecné otázky a odpovede


[1] Smernica 2001/18/ES a nariadenie (ES) č. 1829/2003.

[2]Lisabonská zmluva zaviedla novú kvalifikovanú väčšinu: najmenej 55 % členských štátov (aspoň 15), ktoré zastupujú aspoň 65 % európskeho obyvateľstva. Ak sa spoja aspoň štyri členské štáty, môžu vytvoriť blokujúcu menšinu.

[3] Odkaz na register GMO.

[4] Vykonávacie nariadenie Komisie (ES) č. 503/2013, ktoré sa týka žiadostí o povolenie geneticky modifikovaných potravín a krmív.

MEMO/15/4779

Pre verejnosť:


Side Bar