Európsky rok rozvoja

Európsky rok rozvoja

Rozvojová pomoc EÚ

15 faktov, ktoré možno neviete o rozvojovej spolupráci EÚ v roku 2015

1. Pomoc EÚ sa zameriava na krajiny, ktoré to najviac potrebujú.

Rozvojová pomoc EÚ smeruje do približne 150 krajín sveta, od Afganistanu po Zimbabwe. V posledných rokoch zaznamenali viaceré rozvojové krajiny veľký hospodársky rast a dokázali znížiť mieru chudoby.

Od roku 2014 preto EÚ postupne upúšťa od priamej pomoci pre veľké krajiny ako India, Malajzia či mnohé krajiny Latinskej Ameriky. Tento postup sa nazýva „postupné ukončenie pomoci “. Namiesto toho sa čoraz viac zameriavame na najchudobnejšie miesta sveta. V období rokov 2014 – 2020 bude približne 75 % pomoci EÚ smerovať do týchto krajín, ktoré navyše často postihujú prírodné katastrofy alebo konflikty. Obyvateľstvo týchto krajín je preto obzvlášť zraniteľné. EÚ je okrem toho jediným darcom na svete, ktorý poskytuje podporu vo všetkých krajinách, ktoré sú nestabilné alebo postihnuté konfliktom. Viac informácií na [EN]

2. EÚ pomáha zlepšiť životy miliónov ľudí.

V roku 2000 sa krajiny z celého sveta dohodli na miléniových rozvojových cieľoch, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2015. Patrí medzi ne zníženie extrémnej chudoby na polovicu, zastavenie šírenia HIV/AIDS či poskytnutie základného vzdelania všetkým deťom. EÚ zohrávala vedúcu úlohu pri rokovaniach o tejto vízii.

Za posledných desať rokov mohlo vďaka finančným prostriedkom EÚ navštevovať základné školy takmer 14 miliónov žiakov, viac ako 70 miliónov ľudí získalo prístup ku kvalitnejšej pitnej vode a viac ako 7,5 milióna pôrodov sa uskutočnilo za prítomnosti kvalifikovaného zdravotníckeho personálu, čím sa zachránili životy matiek a novorodencov.

Toto sú len niektoré zo spôsobov, ako EÚ pomáha dosiahnuť vytýčené ciele. Aby sa chudoba stala históriou, je však potrebné urobiť viac. Viac informácií na: [EN]

3. Pomoc EÚ je transparentná a je možné ľahko zistiť, na aké účely sa finančné prostriedky využívajú.

EÚ sa opakovane zaradila medzi najtransparentnejších darcov. Informovanie o tom, koľko pomoci sa poskytuje a na čo sa kde vynakladá, pomáha daňovým poplatníkom overiť si, že ich peniaze sa používajú rozumne. Zabraňuje to duplicite činností rôznych darcov a pomáha sa tým predchádzať korupcii a zneužívaniu finančných prostriedkov.

Existujú rôzne nástroje, ako zistiť, kam smerujú peniaze EÚ: Webová lokalita EU Aid Explorer (https://euaidexplorer.jrc.ec.europa.eu) poskytuje jednoduchý prístup k úplným a presným údajom o činnostiach darcov na celom svete. Systém finančnej transparentnosti Európskej komisie poskytuje informácie o tom, kto každý rok dostáva finančné prostriedky od Európskej komisie: (http://ec.europa.eu/budget/fts/about_en.htm).

4. S cieľom predchádzať podvodom a korupcii je pomoc EÚ predmetom pravidelných auditov a kontrol.

Programy EÚ podliehajú pravidelným nezávislým auditom, aby sa zabezpečila správnosť ich účtovníctva. Okrem toho Európsky dvor audítorov každoročne preskúmava konkrétne projekty a programy krajín. Ak existuje podozrenie z podvodu alebo korupcie, Európsky úrad pre boj proti podvodom môže konať vo veciach, ktoré sa dostali do jeho pozornosti. Európska komisia a delegácie EÚ v prijímajúcich krajinách monitorujú a kontrolujú projekty a programy, ktoré financujú, vrátane pravidelných návštev projektov. Okrem toho projekty navštevujú aj externí odborníci, ktorí overujú, aký je prínos finančných prostriedkov EÚ. Ak v rámci tohto systému kontroly a hodnotenia vznikne vážne podozrenie, že finančné prostriedky sa zneužívajú, EÚ môže zastaviť financovanie a prijať potrebné opatrenia. To by mohlo zahŕňať spätné získanie finančných prostriedkov. 

5. EÚ a jej členské štáty sú spolu najštedrejšími darcami oficiálnej rozvojovej pomoci na svete.

Európska únia a jej členské štáty sú najväčšími poskytovateľmi pomoci na svete. V roku 2013 poskytli viac než polovicu verejnej pomoci alebo „oficiálnej rozvojovej pomoci“, ako ju vymedzila Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). V roku 2013 spolu vynaložili 56,5 miliardy EUR na pomoc krajinám na celom svete v ich boji proti chudobe.

Niektoré krajiny EÚ znížili  počas hospodárskej krízy v Európe úroveň rozvojovej pomoci. Zdá sa však, že celkový rozsah pomoci sa opäť zvyšuje, hoci je vo všeobecnosti nižší ako Európa prisľúbila. Viac informácií o pomoci v číslach nájdete na http://europa.eu/rapid/press-release_IP-14-388_sk.htm.

6. Rozvojové krajiny výrazne ovplyvňujú spôsob, akým sa pomoc EÚ vynaloží, čo sa uskutoční a kde.

Viac informácií o tejto „zásade zodpovednosti krajín“ nájdete v nájdete v oznámení Komisie „Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky: program zmien“. V tomto texte sa takisto uvádza, ako sa pomoc v budúcnosti viac zameria na určité sektory, ako sú dobrá správa vecí verejných, ľudské práva, demokracia, vzdelávanie, ale aj poľnohospodárstvo a energetika. http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX%3A52011DC0637&qid=1412922281378.

7. EÚ sa pri realizácii rozvojových projektov na mieste spolieha na skúsené organizácie.

EÚ často poskytuje finančné prostriedky mimovládnym organizáciám – môže ísť napríklad o miestne združenie právničiek, ktoré pomáha ženám chrániť ich práva, alebo známu medzinárodnú organizáciu ako Amnesty International bojujúcu za ľudské práva. Týmto sa snažíme zabezpečiť, že tí, ktorí poznajú krajiny najlepšie a sú expertmi z praxe v danej oblasti, využijú finančné prostriedky EÚ čo najúčinnejšie. Takisto máme veľmi skúsených partnerov medzi organizáciami OSN, ako sú UNICEF a Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, ako aj medzi rozvojovými agentúrami členských štátov EÚ.

8. EÚ zapája organizácie občianskej spoločnosti do plánovania spolupráce s partnerskými krajinami.

Pri príprave programov spolupracuje EÚ nielen s vládami, ale zabezpečuje, aby boli do diskusií zapojené aj organizácie občianskej spoločnosti: môže ísť o mimovládne organizácie, odborové zväzy, organizácie pre ľudské práva, environmentálne organizácie, obchodné komory a mnohé iné. Viac informácií nájdete v oznámení o spolupráci EÚ s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2012:0492:FIN:SK:PDF.

9. Približne 25 % pomoci EÚ putuje priamo vládam, aby mohli vykonávať svoju prácu v súlade s prioritami, ktoré si samy stanovia v úzkej spolupráci s EÚ.

Tomuto sa hovorí „rozpočtová podpora“. Poskytuje rozvojovým krajinám nástroje, ktorými môžu vziať rozvoj do vlastných rúk, napríklad reformovaním a modernizáciou vzdelávania alebo poľnohospodárstva. Tým, že sa vládam rozvojových krajín prenechá rozhodovacia právomoc, EÚ priamo podporuje politiky a systémy daných krajín s cieľom zabezpečiť trvalý účinok výsledkov.

EÚ zároveň podmieňuje rozpočtovú podporu trvalým dialógom s vládou, v rámci ktorého sa zaoberá dôležitými otázkami, ako sú napríklad dobrá správa vecí verejných a riadenie verejných financií. Tieto výmeny rovnako zahŕňajú pravidelné hodnotenie výsledkov v oblasti znižovania chudoby a dosahovania trvalo udržateľného rozvoja.

Ak sa chcete dozvedieť viac o rôznych spôsoboch, ako EÚ využíva rozpočtovú podporu, pozrite si nový prístup k rozpočtovej podpore EÚ v tretích krajinách: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52011DC0638&qid=1413541030118

10. EÚ má 139 delegácií a kancelárií po celom svete, viac než ktorýkoľvek členský štát EÚ. Zároveň jej vonkajšia pomoc predstavuje menej ako desatinu rozpočtu.

Celková suma, ktorú EÚ vyhradila na vonkajšiu pomoc v roku 2013, predstavovala 14,86 mld. EUR, čo sa rovná približne 9 % celkového rozpočtu EÚ. Inými slovami, podpora v boji proti chudobe v krajinách sveta prostredníctvom európskej rozvojovej pomoci stojí každého Európana menej než 8 centov denne.

Viac informácií o tom, kam smeruje vonkajšia pomoc EÚ a aký je jej prínos, nájdete v našej výročnej správe: [EN]

11. V mnohých krajinách spojili EÚ a jej členské štáty svoje úsilie v oblasti rozvoja, aby sa zabezpečila lepšia spolupráca a predišlo sa duplicite.

Vo viac ako 40 krajinách sme začali tzv. „spoločné programovanie“. Znamená to, že EÚ a jej členské štáty spoločne posúdia, aké sú najväčšie problémy a výzvy v určitej rozvojovej krajine, stanovia, na ktoré odvetvia je potrebné sa zamerať, a následne vypracujú spoločný rámec práce. Každý darca prezentuje svoje silné stránky, znalosti a komparatívne  výhody, na základe čoho sa následne rozhodne o spôsobe rozdelenia práce.

Pokiaľ je to možné, vedúca úloha patrí vláde prijímajúcej krajiny, čím sa zohľadnia jej vlastné stratégie plánovania a rozvoja. Všetci darcovia naďalej vykonávajú svoje vlastné programy, ktoré sú však súčasťou spoločnej reakcie. Darcovia mimo EÚ, ktorí prejavia záujem, sa môžu takisto zapojiť do spoločného programovania. Viac informácií nájdete v osobitnej kapitole tohto dokumentu, ktorý je súčasťou výročnej správy EÚ o vonkajšej pomoci: [EN] 

12. EÚ sa intenzívne snaží zabezpečiť, aby jej činnosť v oblastiach, ako je obchod a financie, poľnohospodárstvo, bezpečnosť, zmena klímy alebo migrácia pomáhala prekonávať chudobu v rozvojových krajinách.

Nazývame to „súdržnosť politík v záujme rozvoja“. Veľa z toho, čo EÚ a jej členské štáty uskutočňujú v týchto oblastiach, súvisí s rozvojom. EÚ napríklad stále viac otvára rozvojovým krajinám svoj veľký jednotný európsky trh. Pre tieto krajiny to znamená hospodársky rast a zamestnanosť. EÚ má takisto dohody s viacerými krajinami zamerané na boj proti nezákonnej ťažbe dreva a zabezpečenie toho, že drevo, ktoré sa dovezie do Európy, bolo vyťažené zákonne.

Ďalším príkladom sú právne predpisy EÚ, ktoré zabezpečujú väčšiu transparentnosť obchodných transakcií v ťažobnom priemysle: všetky platby vládam presahujúce 100 000 EUR zo strany veľkých spoločností z EÚ, ktoré pôsobia v ťažobnom priemysle a v oblasti klčovania pralesov, sa budú musieť zverejniť. Občianske organizácie tak budú mať v krajinách bohatých na prírodné suroviny (napr. ropa alebo minerály) informácie, na základe ktorých môžu brať svoje vlády na zodpovednosť, pokiaľ ide o využívanie príjmov z predaja týchto zdrojov. Viac informácií o súdržnosti politík v záujme rozvoja nájdete v tejto správe: https://ec.europa.eu/europeaid/node/45425

13. Humanitárna pomoc a rozvojová spolupráca EÚ sa líšia, avšak úzko na seba nadväzujú.

Humanitárna pomoc je zameraná na bezprostrednú záchranu ľudských životov v krízových situáciách a na riešenie ich základných potrieb, napríklad poskytnutím potravín, prístrešia alebo lekárskej starostlivosti v prípade konfliktu alebo prírodnej katastrofy. Rozvojová spolupráca slúži na podporu krajín v strednodobom a dlhodobom horizonte pri prekonávaní chudoby a dosahovaní udržateľného hospodárskeho rastu, ktorý prinesie prospech všetkým vrstvám spoločnosti. EÚ sa snaží prepojiť núdzovú a rozvojovú pomoc, aby bol prechod od jednej formy pomoci k ďalšej čo najhladší.

Ideme však ešte ďalej: mnohé miesta na svete trpia opakujúcimi sa krízami, napríklad z dôvodu zmeny klímy. Odborníci v oblasti humanitárnej a rozvojovej pomoci musia spolupracovať, aby pomohli spoločnostiam v týchto krajinách zvýšiť svoju odolnosť. Môže ísť o posilnenie pripravenosti krajiny na núdzové situácie alebo zlepšenie zdravotných a vzdelávacích systémov. Zahŕňať to však môže aj podporu trhov s potravinami, miestnych spoločenstiev a ľudí v ich bežnom živote, aby mohli predchádzať rizikám, riadiť ich a rýchlo sa zotaviť zo šokov spôsobených suchom, násilím, konfliktami a prírodnými katastrofami.

14. Od roku 1990 sa svetu podarilo znížiť podiel extrémne chudobných ľudí o viac ako polovicu.

Za extrémne chudobnú sa podľa medzinárodného vymedzenia považuje osoba, ktorá má na svoje živobytie menej ako 1,25 USD za deň. Počet osôb, ktoré sa nachádzajú pod touto hranicou, sa od roku 1990 znížil o 700 miliónov. EÚ k tomuto úspechu prispela napríklad tým, že pomohla vybudovať a opraviť viac ako 87 000 kilometrov ciest, čím sa zabezpečila preprava tovaru a potravín a posilnili miestne hospodárstva. EÚ takisto poskytla peňažné alebo nepeňažné príspevky viac ako 46 miliónom ľudí na zabezpečenie ich potravinovej bezpečnosti.

Veľa práce však ešte stále treba urobiť: 1,2 miliardy ľudí je v súčasnosti extrémne chudobných a jedna z ôsmich osôb vo svete nemá dostatok potravín.

15. Európania sa domnievajú, že je našou povinnosťou pomáhať ľuďom v chudobných krajinách, a mnohí sú pripravení zapojiť sa.

Veľká väčšina Európanov (85 %) si myslí, že je dôležité pomáhať ľuďom v rozvojových krajinách. To je výsledok nedávneho prieskumu medzi 28 000 Európanmi. Väčšina ľudí sa tiež zhodla, že riešenie chudoby v týchto krajinách, by malo byť hlavnou prioritou EÚ a že by sme mali vynakladať viac rozvojovej pomoci. Veľká väčšina sa domnieva, že pomoc v prospech chudobnejších krajín má spätne pozitívny vplyv na Európanov.

Jedna z dvoch osôb si myslí, že každý môže zohrávať úlohu v boji proti chudobe v rozvojových krajinách – a takmer polovica by bola ochotná platiť viac za potraviny a výrobky z týchto krajín. Európania považujú dobrovoľníctvo za najúčinnejší spôsob pomoci (75 %), po ňom nasleduje oficiálna pomoc vlád (66 %) a príspevky organizáciám, ktoré pomáhajú rozvojovým krajinám (63 %). 

Dostupné aj v týchto jazykoch: