Spoločná poľnohospodárska politika EÚ plní viaceré funkcie:
Poľnohospodárska politika EÚ prešla v posledných desaťročiach výraznými zmenami, ktorých cieľom je pomôcť poľnohospodárom čeliť novým výzvam a zároveň reagovať na meniace sa postoje verejnosti. Postupné reformy viedli k tomu, že rozhodnutia o produkcii prijímajú samotní poľnohospodári na základe trhového dopytu, a nie inštitúcie v Bruseli.
Najnovšie reformy z roku 2013 upriamili pozornosť na:
Medzi ďalšie dôležité aspekty patrí:
Do roku 2050 budeme potrebovať dvakrát toľko potravín ako dnes na uspokojenie populačného rastu a dopytu po živočíšnych produktoch najmä u bohatších spotrebiteľov. Zároveň si budeme musieť poradiť s dosahmi zmeny klímy (strata biologickej diverzity, pokles kvality pôdy a vody).
Aby sme poľnohospodárom v tejto súvislosti pomohli, našou politikou je poskytnúť im poradenstvo o investíciách a inovácii.
Poľnohospodárstvo je oblasťou politiky, v ktorej sa vlády EÚ rozhodli v plnej miere združiť svoje právomoci, ako aj potrebné verejné financie. Takže politika a finančná podpora nie sú riadené jednotlivými krajinami, ale sú zodpovednosťou Európskej únie ako celku.
Podiel poľnohospodárstva na celkovom rozpočte EÚ sa však výrazne znížil z maximálnych 70 % v 70-tych rokoch na dnešných približne 38 %. Tento pokles odráža jednak nárast právomocí EÚ v iných oblastiach a jednak úspory, ktoré priniesli reformy. Od roku 2004 sa EÚ rozšírila o 13 nových členských štátov, čo však napríklad nebolo sprevádzané žiadnym zvýšením poľnohospodárskych výdavkov.