Spoločná poľnohospodárska politika EÚ plní viaceré funkcie:

• pomáha poľnohospodárom produkovať dostatočné množstvá potravín pre Európu,
• zabezpečuje, aby boli tieto potraviny bezpečné (napríklad vďaka vysledovateľnosti),
• chráni poľnohospodárov pred kolísaním cien a krízami na trhu,
• pomáha im investovať do modernizácie ich fariem,
• udržiava životaschopné vidiecke komunity s rôznorodými hospodárstvami,
• vytvára a zachováva pracovné miesta v potravinárstve,
• chráni životné prostredie a dobré životné podmienky zvierat.

Zmeny v poľnohospodárskej politike

Poľnohospodárska politika EÚ prešla v posledných desaťročiach výraznými zmenami, ktorých cieľom je pomôcť poľnohospodárom čeliť novým výzvam a zároveň reagovať na meniace sa postoje verejnosti. Postupné reformy viedli k tomu, že rozhodnutia o produkcii prijímajú samotní poľnohospodári na základe trhového dopytu, a nie inštitúcie v Bruseli.

Najnovšie reformy z roku 2013 upriamili pozornosť na:

• ekologickejšie poľnohospodárske postupy,
• výskum a šírenie vedomostí,
• spravodlivejší systém podpory pre európskych poľnohospodárov,
• lepšie postavenie poľnohospodárov v potravinovom reťazci.

Medzi ďalšie dôležité aspekty patrí:

• pomoc spotrebiteľom pri informovanom výbere potravín pomocou systémov EÚ na označovanie kvality. Tieto označenia, na ktorých sa uvádza zemepisný pôvod a použitie tradičných prísad alebo metód (vrátane ekologického poľnohospodárstva), takisto pomáhajú európskym potravinám obstáť v konkurencii na svetových trhoch,
• podpora inovácie v poľnohospodárskej výrobe a spracovateľskom priemysle (s podporou výskumných projektov EÚ) s cieľom zvýšiť produktivitu a znížiť environmentálne vplyvy (napríklad využitím odpadu a vedľajších produktov z pestovania plodín na výrobu energie),
• presadzovanie spravodlivých obchodných vzťahov s rozvojovými krajinami zrušením vývozných dotácií na poľnohospodárske produkty, čo rozvojovým krajinám uľahčí vývoz ich produktov do EÚ.

Budúce výzvy

Do roku 2050 budeme potrebovať dvakrát toľko potravín ako dnes na uspokojenie populačného rastu a dopytu po živočíšnych produktoch najmä u bohatších spotrebiteľov. Zároveň si budeme musieť poradiť s dosahmi zmeny klímy (strata biologickej diverzity, pokles kvality pôdy a vody).

Aby sme poľnohospodárom v tejto súvislosti pomohli, našou politikou je poskytnúť im poradenstvo o investíciách a inovácii.

Financovanie európskeho poľnohospodárstva

Poľnohospodárstvo je oblasťou politiky, v ktorej sa vlády EÚ rozhodli v plnej miere združiť svoje právomoci, ako aj potrebné verejné financie. Takže politika a finančná podpora nie sú riadené jednotlivými krajinami, ale sú zodpovednosťou Európskej únie ako celku.

Podiel poľnohospodárstva na celkovom rozpočte EÚ sa však výrazne znížil z maximálnych 70 % v 70-tych rokoch na dnešných približne 38 %. Tento pokles odráža jednak nárast právomocí EÚ v iných oblastiach a jednak úspory, ktoré priniesli reformy. Od roku 2004 sa EÚ rozšírila o 13 nových členských štátov, čo však napríklad nebolo sprevádzané žiadnym zvýšením poľnohospodárskych výdavkov.