Prejsť na hlavný obsah

Fungovanie Európskej únie sa opiera o princípy právneho štátu. Znamená to, že každé opatrenie EÚ má oporu v zmluvách, ktoré dobrovoľne a demokraticky schválili všetky členské štáty EÚ. Konkrétne, ak sa určitá oblasť politiky neuvádza v zmluvách, Komisia nemôže v danej oblasti navrhovať právne predpisy.

Zmluva predstavuje záväznú dohodu medzi členskými štátmi EÚ. Ustanovuje ciele EÚ, pravidlá fungovania inštitúcií EÚ, postup prijímania rozhodnutí a vzťah medzi EÚ a jej členskými štátmi.

K zmene alebo doplneniu zmlúv dochádza, keď to pomáha zefektívniť fungovanie EÚ a jej transparentnosť, v rámci príprav na vstup nových členov a pri rozširovaní zmlúv o nové oblasti – ako to bolo napríklad v prípade jednotnej meny.

Na základe zmlúv môžu inštitúcie EÚ prijímať legislatívu, ktorú sú členské štáty následne povinné uplatňovať. Úplné znenia zmlúv, legislatívnych aktov, judikatúry a návrhov právnych predpisov si môžete vyhľadať v databáze práva Únie EUR-Lex.

Toto sú hlavné európske zmluvy (radené chronologicky od najnovšej po najstaršiu):

Zakladajúce zmluvy boli zmenené a doplnené pri každom rozšírení EÚ o nové štáty:

  • 2013 (Chorvátsko).
  • 2007 (Bulharsko, Rumunsko)
  • 2004 (Cyprus, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko, Slovinsko)
  • 1995 (Fínsko, Rakúsko, Švédsko)
  • 1986 (Španielsko, Portugalsko)
  • 1981 (Grécko)
  • 1973 (Dánsko, Írsko, Spojené kráľovstvo)

Videogaléria