História Európskej únie, roky 1990 – 1999

V roku 1993 sa vytvára jednotný trh so 4 slobodami voľného pohybu osôb, tovaru, služieb a peňazí. Deväťdesiate roky 20. storočia sú obdobím dvoch zmlúv – Zmluvy o Európskej únii (Maastrichtskej zmluvy) z roku 1993 a Amsterdamskej zmluvy z roku 1999. Fínsko, Rakúsko, a Švédsko vstupujú do EÚ v roku 1995 a malá obec v Luxembursku dáva svoj názov Schengenskej dohode, ktorá ľuďom postupne umožní cestovať do veľkých častí EÚ bez pasových kontrol.

Na Balkáne sa začína rozpad Juhoslávie. Následné vojny spôsobujú desiatky tisíc obetí a trvajú veľkú časť nasledujúceho desaťročia.

V holandskom Maastrichte sa podpisuje Zmluva o Európskej únii. Predstavuje významný míľnik v histórii, ktorým sa ustanovujú jasné pravidlá budúcej spoločnej meny, ako aj zahraničnej a bezpečnostnej politiky a užšej spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. Európska únia je oficiálne založená zmluvou, ktorá vstúpila do platnosti 1. novembra 1993.

Zriaďuje sa jednotný trh a jeho 4 slobody – voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a peňazí. Od roku 1986 sa prijali stovky právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na daňovú politiku, obchodné predpisy, profesijné kvalifikácie a iné prekážky otvorených hraníc. Voľný pohyb niektorých služieb sa však oneskoruje.

Dohoda o vytvorení Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) vstupuje do platnosti, čím sa jednotný trh rozširuje na krajiny EZVO. V súčasnosti sa osoby, tovar, služby a kapitál môžu pohybovať po 30 krajinách EHP (EÚ27 plus Island, Lichtenštajnsko a Nórsko). Švajčiarsko sa na EHP nezúčastňuje, ale má prístup na jednotný trh.

Fínsko, Rakúsko a Švédsko vstupujú do EÚ. Jej 15 členských štátov odteraz pokrýva územie takmer celej západnej Európy.

Všetky členské krajiny EÚ a kedy do EÚ vstúpili

V siedmich krajinách – Belgicku, Francúzsku, Holandsku, Luxembursku, Nemecku, Portugalsku a Španielsku – nadobúda účinnosť Schengenská dohoda. Cestujúci sa môžu pohybovať medzi týmito krajinami bez hraničných pasových kontrol. V roku 2021 je súčasťou schengenského priestoru bez pasov 26 krajín vrátane Islandu, Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska.

Dochádza k podpisu Amsterdamskej zmluvy. Nadväzuje na úspechy Maastrichtskej zmluvy, pričom sa v nej ustanovujú plány reformy inštitúcií EÚ s cieľom posilniť vplyv Európy vo svete a venovať viac zdrojov do oblasti zamestnanosti a práv občanov. Vstupuje do platnosti 1. mája 1999.

V jedenástich krajinách sa zavádza euro len na účely obchodných a finančných transakcií. Bankovky a mince sa zavedú neskôr. Prvými krajinami eurozóny sa stávajú Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko a Taliansko. Dánsko, Spojené kráľovstvo a Švédsko sa rozhodnú, že zatiaľ zostanú mimo.