Európska únia

Hospodárstvo

Vytvorením jednotného trhu pozostávajúceho z členských 28 krajín sa z EÚ stala svetová obchodná veľmoc.

Hospodárska politika EÚ sa zameriava na vytváranie pracovných miest a podporu rastu, a to inteligentnejším využívaním finančných zdrojov, odstraňovaním prekážok brániacich investíciám a zabezpečením viditeľnosti investičných projektov spolu s poskytovaním technickej pomoci týmto projektom.

Aké veľké je hospodárstvo EÚ?

Celková hodnota všetkých vyprodukovaných tovarov a služieb (HDP) je vyššia ako hodnota hospodárstva USA. HDP EÚ v roku 2017 dosiahol:

  • 15,3 bilióna EUR

Obchod

Viac než 64 % objemu celkového obchodu krajín EÚ sa uskutočňuje s ostatnými krajinami v rámci Únie.

Napriek tomu, že v EÚ žije len 6,9 % svetovej populácie, predstavuje obchod EÚ s ostatnými krajinami sveta okolo 15,6 % svetového dovozu a vývozu.

Spolu s USA a Čínou je EÚ jedným z 3 najväčších svetových aktérov v medzinárodnom obchode.

Krajiny EÚ mali v roku 2016 druhý najväčší podiel na svetovom dovoze a vývoze tovaru.

Ich vývoz predstavoval 15,6 % celkového svetového vývozu, hoci ich v roku 2014 prvýkrát počas existencie EÚ predbehla vo vývoze Čína (16,1 % v roku 2014 a nárast na 17,0 % v roku 2016). Vývoz krajín EÚ je však aj naďalej vyšší než vývoz Spojených štátov (11,8 %).

USA mali väčší podiel celosvetového dovozu (17,6 %) než krajiny EÚ (14,8 %) alebo Čína (12,4 %).

Zamestnanosť

Miera zamestnanosti – pomer zamestnaných obyvateľov v produktívnom veku – je kľúčovým sociálnym ukazovateľom, ktorý sa používa pri analýze trendov na trhu práce.

Po vplyve globálnej hospodárskej krízy a turbulencie v eurozóne v roku 2008 došlo v nasledujúcich niekoľkých rokoch k trvalému nárastu miery zamestnanosti.

block:bean=webtools-chart-employment-and-ac]

Zdroj: Eurostat

Nezamestnanosť

Miera nezamestnanosti je počet nezamestnaných osôb vyjadrený ako percento celkovej pracovnej sily. Ide o dôležitý ukazovateľ, ktorý má sociálny aj ekonomický rozmer.

V nižšie uvedenom grafe je znázornená miera nezamestnanosti v krajinách EÚ.

Zdroj: Eurostat

Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov

Neupravený rozdiel v odmeňovaní žien a mužov sa definuje ako rozdiel medzi priemerným hrubým hodinovým zárobkom mužov a žien vyjadrený ako percentuálny podiel priemerného hrubého hodinového zárobku mužov. Vypočítava sa v spoločnostiach s 10 alebo viac zamestnancami.

Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov býva vo všeobecnosti oveľa menší v prípade mladých pracovníkov a zvyšuje sa s vekom. Dôvodom môže byť prerušenie kariéry, ku ktorému zvyčajne dochádza počas pracovného života žien. Rozdiel v odmeňovaní je obzvlášť výrazný v prípade starších žien, ktoré nemohli využiť opatrenia v oblasti rovnosti žien a mužov, pretože v čase, keď začali pracovať, ešte takéto opatrenia neexistovali.

Ako vyplýva z grafu uvedeného nižšie, rozdiel v odmeňovaní sa v rámci EÚ značne líši.

V prípade niektorých krajín EÚ tieto údaje nie sú k dispozícii.

Zdroj: Eurostat

Elektronický obchod

Nakupovanie online je v EÚ veľmi obľúbené. Objem elektronických nákupov sa neustále zvyšuje, pričom k najväčšiemu nárastu dochádza v kategórii mladých používateľov internetu.

Nasledujúci graf zobrazuje najpopulárnejší tovar a služby zakúpené alebo objednané online.

Zdroj: Eurostat

Ako vyplýva z grafu uvedeného nižšie, takmer 7 z 10 zákazníkov nakupujúcich elektronicky nemalo nikdy problémy s nákupom alebo objednaním tovaru alebo služieb.

Zdroj: Eurostat

Doprava

Hladký a efektívny systém osobnej a nákladnej dopravy je pre podniky aj pre verejnosť v EÚ veľmi dôležitý. Cieľom dopravnej politiky EÚ je podporovať ekologické, bezpečné a efektívne cestovanie po celej Európe.

V nasledujúcich troch grafoch je znázornený:

  • podiel vnútrozemskej dopravy (vlakov, autokarov, autobusov a trolejbusov) v jednotlivých krajinách EÚ
  • podiel osobnej leteckej dopravy
  • podiel osobnej námornej dopravy

Zdroj: Eurostat

Zdroj: Eurostat

V prípade niektorých krajín EÚ tieto údaje nie sú k dispozícii.

Zdroj: Eurostat

Energia z obnoviteľných zdrojov

Obnoviteľné zdroje energie v EÚ zahŕňajú veternú, slnečnú, vodnú, prílivovú a geotermálnu energiu, biopalivá a obnoviteľnú časť odpadu. K mnohým potenciálnym prínosom obnoviteľných zdrojov energie patria:

  • menej emisií skleníkových plynov
  • rozmanitejšie zdroje energie
  • menšia závislosť od trhov s fosílnymi palivami (najmä s ropou a plynom)

Obnoviteľné zdroje energie v EÚ v posledných niekoľkých rokoch výrazne narastajú. Ako ukazuje nižšie uvedený graf, podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie sa v posledných rokoch takmer zdvojnásobil.

Zdroj: Eurostat

Back to top