Eiropas Jaunatnes portāls
Informācija un iespējas jauniešiem visā Eiropā.

Študent zo Slovenska učí vo Vietname, angličtinu. Ako dobrovoľník.

Staň sa dobrovoľníkom v zahraničí.
Prvé dni vo Vietname boli preňho kultúrnym šokom – chaotická doprava, všade ruch. Zakrátko si to však začal užívať a dnes ospevuje dobrosrdečnosť a pohostinnosť miestnych ľudí.

David Hluško (23) pochádza z Martina. Po skončení bakalára (manažment) na Žilinskej Univerzite sa rozhodol pre štúdium v Dánsku, kde je jeho odborom Marketing Management. V súčasnosti sa však nachádza v Hanoji vo Vietname, kam v sa vybral cez Európsku dobrovoľnícku službu (EDS). Mladík tam učí angličtinu študentov, ktorí si drahé kurzy v jazykových školách nemôžu dovoliť. Ako vyzerá jeho dobrovoľníctvo a život v ďalekej Ázii, nám porozprával v rozhovore.

Hneď na úvod – kde sa na EDS nachádzaš a čo tam robíš?

Moju dobrovoľnícku službu vykonávam v juhovýchodnej Ázii, konkrétne vo Vietname. Učím angličtinu pre neziskovú organizáciu, ktorá sa venuje podpore vzdelávania, starostlivosti o postihnutých a sustainable development (udržateľnému rozvoju).

 

Ako si sa dostal k EDS a do Vietnamu?

O EDS som sa dozvedel vďaka môjmu dobrému kamarátovi, ktorý robil rok dobrovoľníka na Kanárskych ostrovoch. Po skončení stáže, na ktorej som bol od januára do mája, som sa dozvedel, že budem mať v škole ročnú pauzu, a tak som sa začal obzerať po možnostiach, ako voľný rok využijem. Natrafil som na schválený projekt do Vietnamu, a tak som začal vybavovať všetky potrebné veci. Keric, moja vysielajúca slovenská organizácia, mi pomohla s komunikáciou a organizáciou. Poslal som do hosťujúcej organizácie životopis spolu s motivačným listom a čakal som na ich odpoveď. Po tom, ako mi potvrdili, že ma prijímajú, som si začal vybavovať víza, očkovania a priebežne som komunikoval ako s vysielajúcou tak aj s hosťovskou organizáciou. Bol som na pár stretnutiach a po približne dvoch mesiacoch som sedel v lietadle do Hanoja.

 

Kedy to bolo a dokedy budeš vo Vietname?

Prišiel som sem začiatkom októbra 2014 a odchádzam začiatkom mája 2015.

 

Je tam s tebou ešte niekto zo Slovenska alebo mladí ľudia z iných krajín na EDS?

V tejto chvíli som tu sám Slovák, v januári má prísť dievča zo Slovenska. Bol som prekvapený, ako málo Európanov je tu cez program EDS. Poznám len jedno dievča z Islandu, ktoré je tu cez EDS. Ostatní dobrovoľníci sú tu cez rôzne platené agentúry. Do organizácie, kde som ja, chodia najviac mladí ľudia z Británie, Holandska a potom z Austrálie, Francúzska či Južnej Kórei. Stretol som tu už viac ako 10 národností.

 

Majú vo Vietname nedostatok učiteľov alebo prečo potrebujú ľudí z Európy?

Nemyslím si, že majú nedostatok učiteľov. Sú však oblasti, v ktorých nemajú také skúsenosti ako Európania či Američania, no a hlavne kvôli angličtine. Ich jazyk je veľmi odlišný a je pre nich niekedy náročné naučiť sa správne vyslovovať, preto väčšinou angličtinu na všetkých úrovniach škôl ako aj v jazykových školách učia ľudia zo zahraničia, ktorí hovoria po anglicky. Musím však povedať, že študenti tu veľmi tvrdo a poctivo študujú, učia sa cudzie jazyky. Decká sú veľmi talentované, radi sa venujú umeniu.

 

Povedz nám viac o tvojom učení Angličtiny. Na akej škole a koho učíš, ako často máš hodiny?

 

CSDS (organizácia, v ktorej pôsobím) organizuje vlastné kurzy, kde od študentov pýta len symbolický poplatok za energie a prenájom miestnosti. Kurzy sú primárne určené pre študentov, ktorí si nemôžu dovoliť drahé kurzy v jazykových školách. V tejto chvíli máme tri triedy, s ktorými sa stretávam dvakrát týždenne. Učím pondelky, utorky a stredy. Práve je obdobie, kedy sa plánujú nové projekty, takže je to voľnejšie, ale onedlho sa to znova rozbehne. Budem pracovať na projekte zameranom na životné prostredie a tiež zakladáme English Club.

 

Ako prebiehajú hodiny angličtiny? Je to podobné ako na slovenských školách alebo k tomu pristupuješ inak?

Snažím sa robiť hodiny zaujímavé pre študentov, na začiatku kurzu sa ich vždy spýtam, čo sa chcú učiť a akým štýlom. Neučím ich gramatiku, tú sa stále musím učiť aj ja (smiech), ale preberáme rôzne témy, ako nakupovať, správne písať, telefonovať a podobne. Je to úplne neformálne, vždy pripravím nejaké aktivity, hráme v triede situácie súvisiace s témou a podobne. Chcú sa učiť a baví ich to, to je hlavné.

 

Ide síce o dobrovoľnícku službu, ale EDS ti prepláca náklady. Pokryje ti všetky tvoje výdavky alebo si musíš niečo platiť aj za svoje?

Áno, program mi prepláca všetky náklady – od leteniek až po ubytovanie či stravu, dokonca aj očkovania a poistenie. K tomu ešte dostávam aj vreckové od EDS. Samozrejme, ak chcem cestovať či sa ísť zabaviť do mesta, ide to z vlastného vrecka.

 

Prejdime k tomu, ako sa žije v Hanoji. Ako vyzerajú dni vo Vietname, čím sa najviac líši od Slovenska?

Prvé dni kultúrny šok – chaotická doprava, všade ruch, nižšie štandardy ako v Európe, veľa zvedavých pohľadov… No po pár dňoch si toto všetko človek zamiluje a začne užívať. Uvedomíte si, že nejaké štandardy nie sú to, čo vás robí šťastnými, sú to ľudia, ktorí vás obklopujú. Jednoznačne sú toto najmilší ľudia, akých som kedy stretol, a to som precestoval už niekoľko krajín. Uvedomíte si, že aj tá na prvý pohľad chaotická doprava má svoje pravidlá a že aj ten ruch je vlastne veľmi zaujímavý. Čo sa týka počasia, sever Vietnamu je trocha miernejší ako tropický juh. Počas zimy je tu najnižšia teplota okolo 10 °C. Letá, ako v celom Vietname, sú veľmi horúce. Prišiel som začiatkom októbra a privítalo ma „príjemných“ 36°C.

Hanoj je hlavné a druhé najväčšie mesto Vietnamu, žije tu približne 10 miliónov ľudí a takmer každý, kto môže, jazdí na motorke, keďže autá sú tu neprimerane drahé. To, čo sa deje na cestách, je šialenstvo (smiech), jazdí sa na červenú, do protismeru, smerovky sa nepoužívajú, no a trúbenie sa tu ozýva 24 hodín denne. Po prvých pár dňoch som si ale prenajal motorku a teraz si jazdenie v uliciach Hanoja užívam.

 

Je niečo , čo by si rád preniesol k nám – možno nejaký zvyk či vlastnosť ľudí?

Čo by som rád preniesol na Slovensko, je dobrosrdečnosť a pohostinnosť miestnych ľudí. Keď kráčam po ulici a každý sa usmieva, občas ktosi na mňa zakričí „hello“ či úplne neznámy človek mi niečo ponúkne. To je to, čo mi vždy spraví deň krajším. Stalo sa nám párkrát, že sme mali problém s motorkou aj mimo mesta a bez toho, aby sme niekoho zavolali, prišli ľudia a s radosťou pomohli. Niekedy je až ťažké tomu uveriť.

 

Popri tom, že si učiteľ, pracuješ na projektoch, máš čas aj na zábavu, výlety, spoznávanie krajiny? Čo si už videl, zažil, prípadne kam sa ešte chystáš?

Jasné, väčšinou počas víkendov chodíme na rôzne výlety, ale nie je problém si požiadať o deň voľna aj počas týždňa, vždy radi vyhovejú. Zatiaľ som bol na dosť miestach v okolí Hanoja, tiež v Ninh Binh, kde sme sa plavili malou loďkou pomedzi skalnaté hory a cez jaskyne. Zatiaľ najdobrodružnejší bol roadtrip na motorkách cez polovicu krajiny. Videli sme krásnu prírodu, vidiecke oblasti, úžasné scenérie pobrežia, nedotknuté pláže a zastavili sme sa tiež v zaujímavých mestách. Plánujem toho ešte navštíviť veľa, hádam najznámejšie miesto Vietnamu Ha Long Bay, potom Ho Chi Minh (Saigon), ostrovy na juhu Vietnamu či najväčšiu jaskyňu na svete Son Doong.

 

Čo tebe dáva EDS? Študuješ Marketing Management, pomôže ti toto nájsť uplatnenie po škole alebo ti to prináša čosi iné?

Robiť niečo užitočné a pomáhať iným bez nároku na honorár je zaujímavá skúsenosť, vďaka ktorej si uvedomujem, čo je v živote naozaj dôležité. Je to ľudské šťastie. Nemyslím si, že priamo táto pracovná skúsenosť mi pomôže nejako v marketingovej kariére, ale učím sa veľa nových vecí, ktoré sa mi zídu v budúcnosti.  Učím sa rozumieť iným ľuďom, pracovať s ľuďmi s rôznymi návykmi, zlepšujem sa v komunikácii, tiež si musím organizovať mnoho vecí sám, takže sa učím aj poriadku (smiech).

publicēts: P., 12/01/2015 - 15:15


Tweet Button: 

New!


Info for young people in the western balkans

Vajadzīga palīdzība vai padoms?

Vaicājiet mums!

Noderīgas saites