Portal Ghaz-Żgħażagħ Ewropej
Informazzjoni u opportunitajiet għaż-żgħażagħ madwar l-Ewropa.

Dobrovoľníctvo a bezdomovectvo

Dobrovoľníctvo a bezdomovectvo, alebo dobrovoľne bezdomovcom? Na prvý pohľad to znie veľmi podobne.

A predsa pozície ľudí, ktorí sa skrývajú za týmito slovami sú odlišné a zároveň podobné. Tí prví spomenutí dobrovoľne pracujú s tými, čo sú veľakrát nedobrovoľne na ulici.

 

Čo je bezdomovectvo a čo dobrovoľníctvo, úplne najjednoduchšie riešenie je opýtať sa google vyhľadávača a ten nám ponúkne hneď niekoľko definícií ako pre bezdomovectvo, takisto i pre dobrovoľníctva od odborníkov na obidve témy. Na internete píšu všeličo, tak si to môžeme poistiť aj z odborných kníh v knižniciach. Tak len pre istotu  aby sme si to zhrnuli:
 
„bezdomovectvo“ je  podľa európskej únie osoba bez prístrešku, bez bytu, osoba, ktorá býva v neistých a v neprimeraných  podmienkach a „dobrovoľníctvo“ je činnosť, ktorú vykonáva človek dobrovoľník (latinsky voluntarius = ochotný, naklonený), ktorý dáva zo svojho osobného času, energie, vedomostí a schopností v prospech činnosti, za ktorú nedostane finančnú odmenu, no získava osobnostný a profesionálny rast, dobrý pocit, niekedy nové priateľstvá a životné skúsenosti.
 
A samozrejme máme ešte veľa iných definícií, ale ako sa hovorí lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť  a v tomto prípade je lepšie raz si  dobrovoľníctvo vyskúšať ako stokrát o ňom hovoriť. Ja som tiež raz vyskúšala odvtedy skúšam stáleJ. A konkréte som si vyskúšala dobrovoľníctvo s bezdomovcami. Títo ľudia sú všade okolo nás, denne ich vydáme s časopismi v ruke, alebo len tak ako chodia hore dole mestom, prechádzajú sa, ležia, stoja pred nákupnými centrami a značkovými obchodmi, vyberanými reštauráciami, no i napriek tomu nevoňajú ako Hugo Boss, nemajú rifle značky Versace, na obed si neobjednávajú menu. Ale možno pozorujú, sledujú, čakajú, čo im kto ponúkne, čo im kto dá, nemusia to byť peniaze, „gastráč“ ani  iné materiálne veci. Niekedy stačí oveľa menej ako si myslíme.
 
Mne osobne práca s ľuďmi bez domova umožnila spoznať bližšie osobnosť človeka bezdomovca, dala mi úplne iný pohľad na ich situáciu. Veď predsa títo ľudia sa predsa na tej ulici nejako ocitli,  vo väčšine prípadov nedobrovoľne a po prekonaní, resp. neprekonaní množstva problémov od pokazených a rozpadnutých rodinných vzťahov, straty zamestnania, straty príjmu  a rôznych závislostí, stratili všetky istoty, na ktoré sa spoliehali a  život na ulici im priniesol ešte aj mnohé zdravotné problémy. Ale akí sú títo ľudia naozaj, zistíte až po čase keď odkryjú svoju skutočnú tvár. Sú milí, veselí, pozitívni, to že sa ocitli úplne dole blízko zemi im dáva pokoru, ktorá nám častokrát chýba. Ďalej sú ošľahaní nielen vetrom ale aj životom. Príbehy aké si vypočujete od bezdomovcov sú lepšie ako akčné filmy.
 
Bezdomovci potrebujú vidieť, že nimi neopovrhujeme, vnímame ich ako ľudí, aby mali silu zmeniť svoju situáciu a posunúť sa ďalej. Nie je však všeobecné pravidlo ako sa správať k bezdomovcom. Jedno určite platí, že i k nim sa treba správať ako k ľuďom, k Človeku.
 
Byť dobrovoľníkom znamená  vlastne robiť dobro, nemusia to byť veľké veci, stačí pár milých slov, úsmev, neodvrátiť pohľad, zaujímať sa o veci okolo nás.
 

Radosť rozdávaním rastie a radosť z dobrovoľníctva je ozajstná. Tak hor sa do toho, veď dobrovoľník nikdy nie je dosť.

PS: nech mi všetci vyššie voňavý páni prepáčia, že som použila ich mená, no to je údel svetskej slávy:-).

 

Autorka: Miroslava Víglaská

Pubblikat: Tli, 21/05/2013 - 19:00


Tweet Button: 

New!


Info for young people in the western balkans

Teħtieġ għajnuna jew parir espert?

Staqsina!

Links relatati