Navigačný riadok

Zdieľať 
	Zdieľať na Facebook
  
	Pridať na Twitter 
  
	Zdieľať na google+
  
	Zdieľať na linkedIn

Nespravodlivé zaobchádzanie

Aktualizované : 19/03/2014

Nekalé obchodné praktiky

Od 13. júna 2014 sa v celej EÚ začnú uplatňovať nové pravidlá týkajúce sa práv spotrebiteľov. Prečítajte si informácie o vašich nových právach English a ďalších zmenách.

Pri nákupe tovarov a služieb kdekoľvek v EÚ – bez ohľadu na to, či z internetového alebo miestneho obchodu či od predajcu z inej krajiny – právne predpisy EÚ vás chránia pred nekalými obchodnými praktikami.

Pri propagácii, predaji alebo dodávke výrobkov vám spoločnosti musia poskytnúť dostatok presných informácií (pozri aj svoje práva na online informácie), aby vám umožnili uskutočniť informované rozhodnutie. Ak svoju povinnosť nesplnia, ich postupy je možné považovať za nekalé. V časti Odškodnenie nájdete informácie o tom, čo môžete podniknúť na svoju obranu.

Zavádzajúce a agresívne praktiky

Chránime vás pred 2 hlavnými druhmi nekalých obchodných praktík:

  • zavádzanie, a to buď aktívne (poskytovanie klamlivých informácií), alebo pasívne (zamlčanie dôležitých informácií)
  • agresívne praktiky, ktorými sa vás obchodníci snažia k nákupu donútiť.

Čierna listina nekalých praktík, ktoré sú absolútne zakázané

Čierna listinaбългарски (bg)czech (cs)dansk (da)Deutsch (de)eesti (et)ελληνικά (el)English (en)español (es)Français (fr)Gaeilge (ga)italiano (it)latviešu (lv)lietuvių (lt)magyar (hu)Malti (mt)Nederlands (nl)polski (pl)português (pt)română (ro)slovenščina (sl)suomi (fi)svenska (sv) uľahčuje rozpoznanie obchodných praktík, ktoré sú zakázané za každých okolností. Ak sa určitá praktika dostane na listinu, automaticky sa považuje za nekalú.

Zvyčajné praktiky z čiernej listiny:

Vábivá reklama

Predajcovia nesmú v reklamách uvádzať výrobky/služby za veľmi nízke ceny, ak ich nemajú v dostatočnej zásobe. Musia spotrebiteľov informovať o počte výrobkov dostupných za cenu uvádzanú v reklame a o trvaní ponuky.

Príklad

Alex zbadal reklamný bilbord so špeciálnou ponukou na let: „Leťte do Barcelony len za 1 EUR!“.

Keď sa však pokúsil let rezervovať, letenka za 1 euro už bola vypredaná. Zavolal na zákaznícke stredisko danej spoločnosti, kde sa však dozvedel iba to, že za takúto nižšiu cenu bol v ponuke len veľmi malý počet leteniek.

Skontaktoval sa preto s vnútroštátnym spotrebiteľským centrom, ktoré potvrdilo, že letecká spoločnosť by mala ponúknuť primeraný počet leteniek za inzerovanú cenu v závislosti od záberu reklamnej kampane a/alebo (aspoň) uviesť počet dostupných leteniek za túto akciovú cenu.

Hoci si Alex aj tak nemohol nárokovať letenku za cenu uvedenú v reklame, na základe odporúčania vnútroštátneho spotrebiteľského centra spoločnosť reklamné bilbordy stiahla, a predišlo sa tak zlákaniu ďalších spotrebiteľov.

Falošné bezplatné ponuky

Predajcovia musia uvádzať skutočné ceny svojich tovarov a služieb. Nemôžu platenú službu vydávať za bezplatnú alebo ponúkať doplnkovú bezplatnú službu, ak je cena takejto bezplatnej služby v skutočnosti súčasťou bežnej ceny.

Príklad

Francesca si aktivovala službu zasielania krátkych textových správ (SMS). Na spodku webovej stránky zbadala malé políčko s textom „5 esemesiek zadarmo každý deň“. Klikla na políčko a bola presmerovaná na inú stránku, na ktorej sa opäť zobrazil nápis „5 esemesiek zadarmo každý deň“.

Postupovala podľa inštrukcií a na konci dostala informáciu o tom, že za službu, ktorú si aktivovala, zaplatí 3 eurá týždenne. Vrátila sa na predchádzajúce stránky a zistila, že sa tam nachádzal oznam napísaný drobnými písmenami o tom, že táto služba je spoplatnená.

Vždy buďte opatrní pri takýchto ponukách a starostlivo si skontrolujte podmienky.

Manipulovanie detí

Predajcovia nemôžu navádzať deti, aby od vás vyžadovali kúpu výrobku. Priame výzvy typu „Kúp si knihu hneď“ alebo „Presvedč rodičov, aby ti kúpili túto hru“ sú zakázané. Zákaz sa vzťahuje na všetky média vrátane televízie a najmä internetu.

Príklad

Cécile bola prekvapená, keď si jej dcéra zrazu začala od nej vynucovať, aby jej kúpila zbierku filmov s obľúbenou knižnou postavou.

Porozumela, čo sa deje, až keď si všimla reklamu na nové filmy v ponuke, ktorá znela takto: „Vaša obľúbená knižka teraz ako film – povedzte mame, aby vám ho kúpila!“

Cécile sa poradila s orgánom na ochranu spotrebiteľov, na ktorom jej potvrdili, že ide o nekalú praktiku a že proti spoločnosti podávajú sťažnosť s cieľom kampaň zastaviť.

Falošné vyhlásenia o liekoch

Zakaždým, keď výrobku prisudzujú terapeutické účinky – liečbu alergií, zastavenie vypadávania vlasov, pomoc pri zbavení sa nadváhy atď., máte právo na informácie o tom, či bola takáto vlastnosť vedecky potvrdená. V mnohých prípadoch nie sú takéto vyhlásenia lekársky potvrdené a sú jednoducho príliš dobré na to, aby boli pravdivé.

Príklad

Mário dostal list od zahraničnej spoločnosti s tvrdením, že vďaka ich výrobku by mu do troch týždňov opäť mali narásť vlasy.

Mário sa rozhodol, že si výrobok objedná, keďže v liste sa uvádzalo, že bol „vyskúšaný a otestovaný“. Výrobok však v skutočnosti otestovaný nebol a nefungoval. Mário sa obrátil na vnútroštátny orgán na ochranu spotrebiteľov, kde zistil, že rovnako sa sťažovali desiatky podvedených spotrebiteľov Poradili mu, aby sa pripojil k právnemu konaniu, ktoré už voči spoločnosti prebiehalo.

Skrytá reklama v médiách (reklamné články, reportáže)

Máte právo na informáciu o tom, že nejaký článok, televízny program alebo rádiové vysielanie boli „sponzorované“ spoločnosťou, ktorá takouto formou propaguje svoje výrobky. Tento oznam musí byť zreteľne uvedený na obrázku, v texte alebo vyslovený počas vysielania.

Príklad

Yann si v cestovateľskom časopise prečítal článok o túrach v Írsku.

V článku, ktorý bol uverejnený ako príbeh čitateľa, sa spomínalo, že počas túry sa zvlášť osvedčilo vybavenie určitej značky.

Yann si chcel byť istý, a tak si prečítal ešte online fórum, na ktorom sa dozvedel, že veľa diskutujúcich vyjadrilo výhrady k výrobkom danej spoločnosti. V skutočnosti článok nalákal veľa spotrebiteľov na kúpu tohto vybavenia, pretože netušili, že článok si vlastne zaplatil jeho výrobca.

Keď sa Yann nakontaktoval na spotrebiteľskú organizáciu, zistil, že podľa právnych predpisov mal časopis zreteľne uviesť informáciu o tom, že je to reklama. Po Yannovom oznámení sa spotrebiteľská organizácia spojila s vydavateľom časopisu, ktorý uverejnil vysvetlenie a ospravedlnil sa čitateľom za neúplné informácie.

Pyramídové schémy

Ide o systémy zliav so vstupným členským poplatkom výmenou za možnosť získať kompenzáciu. Táto kompenzácia však spočíva predovšetkým v tom, že prilákate nových ľudí do systému. Skutočný predaj alebo spotreba výrobkov zohráva malú úlohu. V určitom bode sa pyramídové schémy zosypú a tí, čo do nich vstúpili ako poslední, stratia svoje investície.

Príklad

Oane ponúkli prácu v marketingovej sieti predávajúcej kozmetické výrobky. Povedali jej, že vo svojom voľnom čase a z pohodlia svojho vlastného domova zarobí balík peňazí.

Mala splniť 2 podmienky: vopred zaplatiť jednorazový vstupný poplatok a zapojiť do siete 5 priateľov. Čím viac priateľov by do siete zapojila, tým viac by získala peňazí. Priatelia by takisto získali dodatočné príjmy, ak by prilákali 5 ďalších priateľov.

Oana si neuvedomila, že hlavný zdroj jej príjmu pochádzal skôr zo zapájania nových ľudí do siete, než z predaja kozmetických výrobkov.

Ak sa ocitnete v podobnej situácii, mali by ste kontaktovať organizáciu spotrebiteľov, ktorá vám povie, aké nápravné opatrenia existujú vo vašej krajine.

Falošné ponuky cien, darov

Obchodníci nemôžu propagovať „bezplatné“ ceny alebo dary a potom od vás žiadať zaplatenie nejakej sumy alebo kúpu výrobku, aby ste ich získali. Ak dostanete list alebo e-mail, v ktorom sa uvádza „Gratulujeme, vyhrali ste cenu!“, buďte opatrní, pretože môže ísť o nekalú obchodnú praktiku.

Príklad

Evelina dostala list od spoločnosti s gratuláciou za získanie cien v hodnote 100 EUR. Oznámili jej, aby sa k cenám prihlásila do jedného týždňa, inak ponuka vyprší.

Keď však zavolala na číslo v liste, oznámili jej, že ponuka bola v skutočnosti len reklamou. Namiesto toho, aby ceny dostala automaticky, ju vyzvali ku kúpe domácich spotrebičov s možnosťou účasti v lotérii.

Evelina sa nahnevala a rozhodla sa, že skontroluje, či spoločnosť mala právo takto postupovať. Obrátila sa preto na vnútroštátnu spotrebiteľskú organizáciu a zistila, že takéto praktiky sú zakázané. Spotrebiteľská organizácia sa obrátila na spoločnosť, ktorá nakoniec od tejto praxe upustila.

Falošné „špeciálne“ výhody

Predajcovia nesmú tvrdiť, že vám poskytujú osobitné práva, ak vám v skutočnosti tieto práva prislúchajú podľa zákona.

Príklad

Konstantinos zo Solúnu sa rozhodol, že si na internete kúpi počítač.

Vybral si internetový obchod, ktorý kupujúcim ponúkal špeciálnu dvojročnú záruku umožňujúcu opravu alebo výmenu výrobku, ak sa zistí jeho chyba alebo ak by nezodpovedal opisu.

Konstantinos bol presvedčený, že ide o špeciálnu ponuku, ale 2-ročná záruka je zo zákona povinná pre všetkých predávajúcich.

V skutočnosti mnohí predajcovia a výrobcovia ponúkajú svoje vlastné obchodné záruky, ktoré sľubujú opravu výrobku, napr. počas 1, 3 alebo 5 rokov. Tieto záruky poskytujú bezplatne alebo za príplatok. Dodatočné obchodné záruky v nijakom prípade nenahrádzajú minimálnu 2-ročnú záruku, ktorú vám musí predávajúci vždy poskytnúť ako vaše zákonné právo.

Konstantinos napísal obchodníkovi, ktorý súhlasil s tým, že v tomto prípade došlo k chybe a súhlasil, že mu poskytne dodatočnú jednoročnú obchodnú záruku.

Nesprávne použitie limitovaných ponúk

Ak vám predávajúci povedia, že konkrétna ponuka bude k dispozícii iba veľmi obmedzený čas, môže ísť o nátlak s cieľom primäť vás k nákupu bez toho, aby ste si našli čas a mohli prijať informované rozhodnutie. Je neprijateľné, aby vám tvrdili, že ponuka je časovo obmedzená, ak to tak v skutočnosti nie je.

Príklad

Simon z Belgicka si chcel kúpiť bicykel. V internetovom obchode predajcu so sídlom v Holandsku našiel špeciálnu ponuku platnú iba 24 hodín.

Ponúkaný bicykel nebol presne taký, ako hľadal, ale nemal možnosť ho porovnať, pretože ponuka bola platná len na taký krátky čas. Rýchlo sa rozhodol bicykel kúpiť, aby neprišiel o zľavu vo výške 50 %.

Na jeho prekvapenie, keď si internetový obchod pozrel o týždeň aj o dva týždne neskôr, ponúkal rovnakú zľavu.

Simon si uvedomil, že išlo o falošnú ponuku s cieľom prinútiť ho k nákupu bicykla. Dvakrát sa sťažoval u obchodníka na túto praktiku, ale nedostal odpoveď.

Obrátil sa na Európske spotrebiteľské centrum v Belgicku, ktoré jeho prípad odovzdalo svojim kolegom v Holandsku. V krátkom časovom horizonte holandské centrum Simona informovalo, že vďaka ich činnosti obchodník primerane upravil svoju webovú lokalitu.

Pretrvávajúce nevyžiadané ponuky

Podľa práva EÚ spoločnosti nesmú nepretržite predkladať nevyžiadané ponuky telefonicky, faxom, e-mailom alebo prostredníctvom iných médií vhodných na predaj na diaľku.

Príklad

Margus si chcel kúpiť kuchynský nábytok a prihlásil sa na odber bulletinu o nových akciách.

Potom začal dostávať reklamy od časopisov o varení, záhradkárstve, zoskoku s padákom, prácach v domácnosti... Napriek tomu, že sa nikdy neprihlásil k odberu predmetných ponúk, niekedy dostával až 10 e-mailov za deň! Na Margusove žiadosti o vyradenie zo zoznamu adresátov nikto nereagoval.

Priateľka mu poradila, aby kontaktoval národné spotrebiteľské centrum, pretože jej v minulosti pomohli vyriešiť podobné problémy. Po zákroku centra spoločnosť vyradila Margusovu adresu zo svojich zoznamov adresátov.

Ochrana zraniteľných spotrebiteľov

Obchodníci nesmú používať praktiky, ktoré využívajú zraniteľných spotrebiteľov, ako sú deti alebo ľudia trpiaci chorobou či závislosťou. Napríklad nezákonný je nátlak na deti, aby si kúpili výrobok alebo aby využili svoju „presviedčaciu schopnosť“ vo vzťahu k rodičom nato, aby ich donútili k jeho kúpe.

Môžete sa stretnúť s praktikami, ktoré nie sú na čiernej listine alebo ktoré nespadajú pod uvedené kritériá, ale ktoré sú podľa vás nekalé. Kontaktujte svoje národné združenie spotrebiteľov alebo sieť Európskych spotrebiteľských centierбългарски (bg)czech (cs)dansk (da)Deutsch (de)eesti (et)ελληνικά (el)English (en)español (es)Français (fr)Gaeilge (ga)italiano (it)latviešu (lv)lietuvių (lt)magyar (hu)Malti (mt)Nederlands (nl)polski (pl)português (pt)română (ro)slovenščina (sl)suomi (fi)svenska (sv) a poraďte sa.

Potrebujete ďalšiu pomoc?

Potrebujete ďalšiu pomoc?

Nenašli ste informácie, ktoré ste hľadali? Máte nevyriešený problém?

Footnote

V tomto prípade 27 členských štátov EÚ + Island, Lichtenštajnsko a Nórsko

Retour au texte en cours.