Poskytovanie služieb

Aktualizované 05/2011

Právo usadiť sa a právo poskytovať služby sú hlavné zásady EÚ, ktorými sa riadi jednotný trh služieb. Tieto zásady umožňujú podnikateľom, aby si založili firmu v ktoromkoľvek členskom štáte alebo aby dočasne poskytovali služby cezhranične bez toho, aby sa v predmetnom štáte museli usadiť (napríklad cez internet atď).

Právo usadiť sa (Zmluva o fungovaní EÚ: články 49 a ďalej) [842 KB]
Právo poskytovať služby (Zmluva o fungovaní EÚ: článok 56 a ďalej) [842 KB]
Základné princípy, ktorými sa riadi vnútorný trh so službami
Založenie novej firmy – Európska únia

Smernica o službách

Ak chcú podniky využívať alebo poskytovať služby v ostatných členských štátoch EÚ, často sa stretávajú s komplikovanými, zdĺhavými a z právneho hľadiska neistými administratívnymi postupmi. EÚ preto prijala smernicu o službách, ktorá slúži na vytvorenie jasnejšieho a jednoduchšieho právneho rámca pre podniky. Smernicu museli členské štáty preniesť do svojich právnych poriadkov do konca roku 2009.

Smernica o službách

V tejto smernici EÚ vypracovala súbor pravidiel, ktoré majú zjednodušiť začatie podnikania v oblasti služieb a ich cezhraničné poskytovanie. Smernica takisto posilňuje práva príjemcov služieb.

Založenie spoločnosti

Každá krajina EÚ musí zjednodušiť administratívne postupy, ktoré sa viažu k poskytovaniu služieb. Musia zriadiť jednotné kontaktné miesta (internetové portály v rámci elektronickej štátnej správy), ktoré slúžia na poskytovanie informácií a online vybavenie administratívnych náležitostí.

Jednotné kontaktné miesta podľa krajín EÚ

Členské štáty EÚ museli takisto upustiť od zbytočných a neprimeraných povoľovacích postupov, zrušiť diskriminačné požiadavky založené na štátnej príslušnosti alebo mieste pobytu a odstrániť zvlášť reštriktívne požiadavky, akým je napríklad povinnosť vykonávať tzv. testy hospodárskeho dopytu, na základe ktorej musia spoločnosti vykonávať drahé prieskumy trhu, aby príslušným orgánom dokázali, že o ich služby je na trhu záujem.

Cezhraničné poskytovanie služieb

V smernici o službách sa princíp slobody poskytovať služby vysvetľuje takto: krajiny EÚ nesmú voči zahraničným poskytovateľom uplatňovať diskriminačné, zbytočné alebo neprimerané vnútroštátne požiadavky, ktorými podmieňujú napríklad získanie určitého povolenia alebo vytvorenie určitého typu infraštruktúry.

Vo výnimočných prípadoch je možné uplatňovať isté požiadavky, ktoré sú nevyhnutné z niektorého z týchto dôvodov: verejný poriadok, verejná bezpečnosť, ochrana verejného zdravia alebo ochrana životného prostredia. Okrem toho existujú určité všeobecné výnimky z ustanovení o slobode poskytovať služby vrátane vysielania pracovníkov do zahraničia a uznávania odborných kvalifikácií.

Spoločnosti sa budú môcť informovať o týchto výnimkách prostredníctvom jednotných kontaktných bodov, ktoré slúžia aj na vybavenie všetkých formalít.

Práva príjemcov služieb

Smernica takisto posilňuje práva príjemcov služieb: spotrebitelia a spoločnosti môžu využívať služby poskytovateľov so sídlom v inej krajine EÚ bez toho, aby potrebovali predošlé povolenie. V zmysle tejto smernice nemôžu byť príjemcovia takýchto služieb vystavení diskriminačným požiadavkám, ktoré sa zakladajú na ich štátnej príslušnosti alebo mieste pobytu.

Od vnútroštátnych orgánov sa požaduje, aby poskytovali všeobecné informácie, ktoré sa týkajú práv spotrebiteľov a opravných prostriedkov.

Služby, na ktoré sa smernica vzťahuje

Smernica o službách sa okrem iného vzťahuje na:

väčšinu regulovaných povolaní (napr. právni a daňoví poradcovia, architekti, inžinieri, účtovníci, geodeti);
služby v oblasti stavebníctva;
remeselníkov;
služby pre podniky (napr. údržba kancelárií, konzultačné služby v oblasti manažmentu, organizácia podujatí, spätné získavanie pohľadávok, reklama, nábor pracovníkov);
distribučné služby vrátane maloobchodného a veľkoobchodného predaja;
turistické služby (napr. služby turistických kancelárií);
služby v oblasti voľného času (napr. služby poskytované športovými strediskami a zábavnými parkami);
služby v oblasti inštalácie a údržby zariadení;
informačné služby (napr. internetové portály, služby tlačových agentúr, vydávanie publikácií, programovanie);
ubytovacie a stravovacie služby (napr. hotely, reštaurácie, stravovanie);
služby v oblasti poskytovania odbornej prípravy a vzdelávania;
prenájom vrátane prenájmu vozidiel a lízingu;
realitné služby;
certifikáciu a testovanie;
služby pre domácnosti (upratovanie, súkromné pestúnky, záhradnícke služby).

Smernica o službách sa nevzťahuje na:

činnosti, ktoré úplne regulujú krajiny EÚ: finančné služby, elektronické komunikácie, dopravné služby;
zdravotné služby, agentúry sprostredkujúce dočasnú prácu, súkromné bezpečnostné služby, audiovizuálne služby, hazardné hry, niektoré sociálne služby, služby poskytované notármi a súdnymi úradníkmi (menovaní úradným aktom vlády)

Vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa uvedených služieb, na ktoré sa smernica o službách nevzťahuje, musia byť v súlade s inými predpismi EÚ, hlavne s právom usadiť sa a s právom poskytovať služby, ktoré sú garantované Zmluvou o fungovaní EÚ.

Pozrite si aj právne predpisy k tejto téme v: