Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia - Prejav

PREDSEDA JEAN-CLAUDE JUNCKER Správa o stave Únie 2017*

Brusel 13. september 2017

1

ÚVOD – VIETOR V NAŠICH PLACHTÁCH

Vážený pán predseda, vážené poslankyne a vážení poslanci Európskeho parlamentu,

Keď som pred vami stál o tomto čase minulý rok, čakal ma o niečo ľahší príhovor.

Všetkým bolo zrejmé, že naša Únia sa nenachádzala v dobrom stave.

Európa bola celá doráňaná po roku, ktorý ňou otriasol v základoch.

Mali sme len dve možnosti. Zomknúť sa okolo pozitívneho programu alebo zaliezť každý do svojho kúta.

Keď som sa ocitol zoči-voči tejto voľbe, hájil som jednotu.

Navrhol som pozitívny program, ktorý mal prispieť – ako som povedal minulý rok – k vytvoreniu Európy, ktorá chráni, Európy, ktorá posilňuje, Európy, ktorá obraňuje.

Za posledných dvanásť mesiacov Európsky parlament pomohol vdýchnuť tomuto programu život. Deň po dni napredujeme ďalej. Len včera večer ste pracovali na dosiahnutí dohody o nástrojoch na ochranu obchodu a o zdvojnásobení európskej investičnej kapacity. A podarilo sa vám to, za čo vám ďakujem.

Chcel by som sa zároveň poďakovať dvadsiatim siedmim lídrom našich členských štátov. Niekoľko dní po mojom minuloročnom prejave uvítali na samite v Bratislave môj program. Znamenalo to, že sa priklonili k jednote. Ich voľbou bolo zomknúť sa okolo toho, čo tvorí naše spoločné východiská.

Spoločne sme ukázali, že Európa dokáže dosahovať výsledky pre dobro svojich občanov vždy, keď si to si situácia vyžaduje.

Odvtedy pomaly, ale isto naberáme dynamiku.

Prispelo k tomu aj to, že hospodárska prognóza sa obrátila v náš prospech.

Oživenie hospodárstva pokračuje už piaty rok a skutočne sa dotýka každého jedného členského štátu.

Rast v Európskej únii za posledné dva roky predstihol rast v Spojených štátoch. V Únii ako celku sa teraz pohybuje na úrovni vyše 2 % a v menovej únii na úrovni 2,2 %.

Nezamestnanosť je najnižšia za posledných deväť rokov. Počas mandátu tejto Komisie sa dosiaľ vytvorilo takmer 8 miliónov pracovných miest. Prácu má dnes v Európskej únii 235 miliónov ľudí, čo znamená, že zamestnaných je viac ľudí ako kedykoľvek predtým.

Zásluhy za to neprináležia len Európskej komisii. Hoci som si istý, že keby sme o 8 miliónov pracovných miest prišli, vina za to by padla na nás.

Európske inštitúcie však prispeli svojím dielom k tomu, aby sa vietor otočil.

Môžeme si pričítať zásluhy za európsky investičný plán, ktorý doposiaľ podnietil investície v hodnote vyše 225 miliárd eur. Poskytli sa z neho pôžičky 450 000 malým podnikom a podporilo sa viac ako 270 projektov v oblasti infraštruktúry.

Môžeme si pričítať zásluhy za to, že vďaka rozhodným krokom majú európske banky znovu kapitálovú finančnú kapacitu na pôžičky pre spoločnosti, ktoré im umožnia rásť a vytvárať pracovné miesta.

Môžeme si pričítať zásluhy aj za zníženie deficitov verejných financií zo 6,6 % na 1,6 %. Podarilo sa to vďaka rozumnému uplatňovaniu Paktu stability a rastu. Žiadame fiškálnu disciplínu, dávame však pozor, aby sme nezastavili rast. Napriek kritike tento prístup v skutočnosti funguje v Únii veľmi dobre.

Desať rokov po tom, ako Európu zasiahla kríza, sa európske hospodárstvo konečne spamätáva.

A spolu s ním aj naša sebadôvera.

Našich 27 lídrov, Parlament a Komisia spoločne prinavracajú Európu do našej Únie. A spoločne vraciame do našej Únie jednotu.

Minulý rok sme videli všetkých 27 lídrov, ako jeden po druhom stúpajú na vrch Kapitol v Ríme, aby obnovili svoj sľub voči sebe navzájom a voči našej Únii.

Vďaka tomuto všetkému verím, že: do európskych plachiet znova duje priaznivý vietor.

Otvára sa nám príležitosť, ktorá však nebude trvať večne.

Zúročme túto dynamiku čo najviac, chyťme priaznivý vietor do plachiet.

Aby sa to podarilo, stoja pred nami dve úlohy:

V prvom rade by sme si mali udržať kurz, ktorý sme nabrali minulý rok. Stále nám zostáva 16 mesiacov, za ktoré Parlament, Rada a Komisia môžu docieliť skutočný pokrok. Musíme tento čas využiť na to, aby sme dokončili prácu načatú v Bratislave a aby sme naplnili náš vlastný pozitívny program.

V druhom rade by sme si mali vytýčiť smerovanie do budúcna. Slovami Marka Twaina – citujem – po rokoch nás bude viac mrzieť to, čo sme nespravili, než to, čo sme spravili. Nastal čas vybudovať do roku 2025 jednotnejšiu, silnejšiu a demokratickejšiu Európu.

 

UDRŽME SI KURZ

Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

pri pohľade do budúcnosti nesmieme dopustiť, aby sme sa vychýlili z kurzu.

Usilujeme sa o dokončenie energetickej únie, bezpečnostnej únie, únie kapitálových trhov a bankovej únie, ako aj o dobudovanie jednotného digitálneho trhu. Spoločne sme prešli už veľký kus cesty.

Ako dosvedčil Parlament, 80 % návrhov, ktoré Komisia prisľúbila na začiatku svojho mandátu, už predložila. Teraz sa musíme spoločne usilovať, aby sa z návrhov stali právne predpisy a aby právne predpisy prešli do praxe.

Ako vždy, bude treba urobiť určité vzájomné ústupky. Návrhy Komisie na reformu nášho spoločného azylového systému a na sprísnenie pravidiel vysielania pracovníkov vyvolali polemiku. Som si toho vedomý. V záujme dobrého výsledku bude každá strana musieť prispieť svojím dielom, aby sa ich pozície priblížili. Dnes vás chcem uistiť, že: pokiaľ bude konečný výsledok tým správnym krokom pre našu Úniu a bude spravodlivý ku všetkým jej členským štátom, Komisia bude pripravená robiť kompromisy.

Sme pripravení predložiť zvyšných 20 % iniciatív do mája 2018.

Dnes ráno som poslal predsedovi Európskeho parlamentu a predsedovi vlády Estónska – ktorého odhodlanú prácu pre Európu by som chcel vyzdvihnúť – vyhlásenie o zámere, v ktorom sú opísané priority pre nadchádzajúce roky.

Nepredostriem vám tu a ani nemôžem predostrieť všetky tieto návrhy, dovoľte mi však spomenúť aspoň päť najdôležitejších.

Ako prvé si želám, aby sme posilnili našu európsku obchodnú agendu.

Áno, Európa je otvorená obchodu. Bez reciprocity to však nepôjde. Musí sa nám vrátiť rovným dielom to, čo dávame.

Obchod nie je abstraktný pojem. Obchod znamená pracovné miesta a vytvára nové príležitosti pre veľké aj malé európske podniky. Vývoz v objeme každej ďalšej miliardy eur podporí vznik nových 14 000 pracovných miest v Európe.

Obchod znamená vyvážať naše štandardy, či už v sociálnej alebo environmentálnej oblasti, aj požiadavky na ochranu údajov alebo bezpečnosť potravín.

Európa bola vždy atraktívnym miestom na obchod.

V uplynulom roku sa však pred našimi dverami tvoril zástup partnerov z rôznych kútov zemegule, ktorí chcú s nami uzatvoriť obchodné dohody.

S pomocou tohto Parlamentu sme práve zabezpečili obchodnú dohodu s Kanadou, ktorá sa bude predbežne vykonávať od budúceho týždňa. Dosiahli sme politickú dohodu s Japonskom o budúcom hospodárskom partnerstve. A máme dobré vyhliadky na to, že sa nám do konca roka podarí to isté s Mexikom a krajinami Južnej Ameriky.

Dnes navrhujeme začať obchodné rokovania s Austráliou a Novým Zélandom.

Chcem, aby sa všetky tieto dohody sfinalizovali do konca mandátu tejto Komisie. A prajem si, aby rokovania prebiehali nanajvýš transparentne.

Otvorený obchod musí ísť ruka v ruke s transparentnou tvorbou politiky.

Európsky parlament bude mať rozhodujúce slovo pri uzatváraní všetkých obchodných dohôd. Jeho poslanci, rovnako ako poslanci národných a regionálnych parlamentov, musia byť od prvého dňa rokovaní o všetkom plne informovaní. Komisia na to bude dbať.

Odteraz budeme uverejňovať celé znenie mandátov na rokovania, ktoré navrhujeme Rade.

Občania majú právo vedieť, čo Komisia navrhuje. Netransparentnosti je koniec. Je koniec fámam a neprestajnému spochybňovaniu motívov Komisie.

Vyzývam Radu, aby konala rovnako, keď prijme konečné znenie mandátov na rokovania.

Dovoľte mi povedať raz a navždy: nie sme naivní zástancovia voľného obchodu.

Európa musí vždy brániť svoje strategické záujmy.

Práve preto dnes navrhujeme nový rámec EÚ pre preverovanie investícií. Ak chce zahraničná spoločnosť vo vlastníctve štátu kúpiť európsky prístav, časť našej energetickej infraštruktúry alebo podnik pôsobiaci v oblasti obrannej technológie, môže k tomu dôjsť len za transparentných podmienok, pod kontrolou a na základe diskusie. Je otázkou politickej zodpovednosti vedieť, čo sa nám deje pod nosom, aby sme v prípade potreby vedeli chrániť svoju kolektívnu bezpečnosť.

 

Po druhé, Komisia chce zvýšiť odolnosť a konkurencieschopnosť nášho priemyslu.

Osobitne to platí pre našu výrobnú základňu a 32 miliónov pracovníkov, o ktorých sa opiera. To oni vyrábajú výrobky svetovej triedy, ako sú naše autá, vďaka ktorým sme na špičke.

Som hrdý na náš automobilový priemysel. Som však šokovaný, keď spotrebiteľov vedome a zámerne zavádzajú. A vyzývam automobilový priemysel, aby sa očistil a situáciu napravil. Namiesto hľadania medzier by mali investovať do ekologických automobilov zajtrajška.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, nová stratégia pre priemyselnú politiku, ktorú dnes predkladáme, pomôže našim priemyselným odvetviam zachovať si náskok alebo sa stať jedničkou z hľadiska inovácií, digitalizácie a dekarbonizácie.

 

Po tretie si želám, aby Európa bola lídrom v boji proti zmene klímy.

Minulý rok sme nastavili globálne pravidlá hry v podobe Parížskej dohody, ktorá bola ratifikovaná práve tu v tomto Parlamente. Po rozplynutí sa ambícií v Spojených štátoch musí Európa zaistiť, aby sme z našej planéty znova urobili skvelé miesto. Je spoločným dedičstvom celého ľudstva.

Komisia v krátkom čase predloží návrhy na zníženie emisií uhlíka, ktoré produkuje naše odvetvie dopravy.

 

Štvrtá priorita na nadchádzajúci rok: Chcem, aby sme lepšie chránili Európanov v digitálnom veku.

Za posledné roky sme v bezpečnosti Európanov na internete zaznamenali pokrok. Nové pravidlá, ktoré Komisia navrhla, budú slúžiť na ochranu nášho intelektuálneho vlastníctva, kultúrnej rozmanitosti a osobných údajov. Zintenzívnili sme naše snahy potláčať teroristickú propagandu a radikalizáciu na internete. Európa však stále nie je dobre pripravená pre prípad kybernetických útokov.

Kybernetické útoky môžu byť pre stabilitu demokracií a hospodárstiev nebezpečnejšie než pušky a tanky. Len v minulom roku došlo v Európe každý deň k viac ako 4 000 útokom pomocou ransomwaru a 80 % európskych podnikov zaznamenalo aspoň jeden kybernetický incident.

Kybernetické útoky nepoznajú hranice a nikto nie je voči nim imúnny. Na pomoc pri obrane proti takýmto útokom Komisia preto dnes navrhuje nové nástroje, ktorých súčasťou je európska agentúra pre kybernetickú bezpečnosť.

 

Po piate: migráciu nesmieme spustiť zo zreteľa.

Napriek živej diskusii a polemike v tejto otázke sa nám podarilo dosiahnuť v mnohých oblastiach značný pokrok, hoci uznávame, že nedostatočný.

Vonkajšie hranice Európy dnes chránime účinnejšie. Na miestach, ako je Grécko, Taliansko, Bulharsko a Španielsko, dnes 100 000 hliadkam pohraničnej stráže členských štátov pomáha vyše 1700 príslušníkov novej európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Máme spoločné hranice, ale členské štáty, ktoré sú z geografického hľadiska prvé na rane, nesmú zostať osamotené pri ich ochrane. Spoločné hranice a ich spoločná ochrana musia ísť ruka v ruke.

Dokázali sme zastaviť neregulárne toky migrantov, ktoré boli pre mnohých zdrojom veľkých obáv. Vďaka našej dohode s Tureckom sme znížili počet neregulárnych príchodov do východného Stredozemia o 97 %. A napokon sme teraz v lete nadobudli väčšiu kontrolu nad trasou cez centrálne Stredozemie, pričom v auguste sa zaznamenalo o 81 % menej príchodov ako za rovnaké obdobie minulý rok.

Radikálne sme pritom znížili straty na ľudských životoch v Stredozemnom mori.

Keď hovorím o migrácii, nemôžem nevzdať veľký hold Taliansku za jeho neúnavné a ušľachtilé úsilie. V letných mesiacoch Komisia výborne spolupracovala s talianskym premiérom – mojím priateľom Paolom Gentilonim – a s jeho vládou na zlepšovaní situácie. Robili sme to a budeme to robiť naďalej, pretože Taliansko v Stredozemí zachraňuje česť Európy.

Takisto musíme neodkladne zlepšiť životné podmienky migrantov v Líbyi. Som zhrozený z neľudských podmienok v záchytných centrách či prijímacích táboroch. Európa nesie zodpovednosť – kolektívnu zodpovednosť – a Komisia bude v zhode s OSN pracovať na vyriešení tejto škandalóznej situácie, ktorá nemôže pretrvávať.

Aj keď ma mrzí, že nie všetky členské štáty prejavujú solidaritu rovnakým dielom, Európa ako celok neprestáva byť solidárna. Počet utečencov, ktorých členské štáty presídlili alebo ktorým poskytli azyl, len v minulom roku presiahol 720 000, čo je trikrát toľko ako Spojené štáty, Kanada a Austrália dohromady. V rozpore s tým, čo niektorí tvrdia, Európa nie je pevnosť a nikdy sa ňou nesmie stať. Európa je a musí zostať kontinentom solidarity, kde ľudia utekajúci pred prenasledovaním nájdu útočisko.

Som mimoriadne hrdý na mladých Európanov, ktorí ako dobrovoľníci dávajú jazykové kurzy sýrskym utečencom, či na ďalšie tisícky mladých ľudí, ktorí pôsobia v našom novozriadenom Európskom zbore solidarity. Títo mladí ľudia svojím konaním stelesňujú európsku solidaritu.

Naše úsilie však teraz musíme zdvojnásobiť. Komisia na konci mesiaca predloží nový súbor návrhov, v ktorých sa bude klásť dôraz na návraty, solidaritu s Afrikou a vytvorenie legálnych spôsobov presunu.

Keď hovoríme o návratoch, rád by som zopakoval, že ľudia, ktorí nemajú právo zdržiavať sa v Európe, musia byť vrátení do krajiny pôvodu. Keďže vrátených bolo len 36 % nelegálnych migrantov, je zrejmé, že musíme poriadne zabrať. Je to jediný spôsob, ako môže Európa preukázať solidaritu s utečencami, ktorí ochranu skutočne potrebujú.

Solidarita nemôže byť výlučne vnútroeurópskou záležitosťou. Musíme ukázať aj solidaritu s Afrikou. Afrika je vznešený kontinent, mladý kontinent, kolíska ľudstva. Trustový fond EÚ pre Afriku s rozpočtom 2,7 miliardy eur vytvára pracovné príležitosti na celom kontinente. Hoci z rozpočtu EÚ sa podarilo vyčleniť túto obrovskú sumu peňazí, všetky členské štáty stále prispeli dokopy len 150 miliónmi eur. Dnes chýba len málo a fond bude vyčerpaný. Riziká nedostatočného financovania poznáme alebo by sme mali poznať – v roku 2015, keď sa vyčerpali prostriedky Svetového potravinového programu OSN, zamierilo do Európy veľa migrantov. Vyzývam všetky členské štáty, aby svoje slová podložili skutkami a zabezpečili, že trustový fond pre Afriku nepostretne rovnaký osud. Riziko je vysoké.

Budeme pracovať aj na vytvorení legálnych spôsobov presunu. Neregulárna migrácia sa zastaví, len ak bude existovať skutočná alternatíva k nebezpečným cestám. Presídlili sme už takmer 22 000 utečencov z Turecka, Jordánska a Libanonu a ja podporujem výzvu vysokého komisára OSN pre utečencov na presídlenie ďalších 40 000 utečencov z Líbye a okolitých krajín.

Zároveň však platí, že pre Európu ako starnúci kontinent je legálna migrácia absolútnou nevyhnutnosťou. Komisia preto vypracovala návrhy, ktoré majú uľahčiť kvalifikovaným migrantom cestu do Európy pomocou modrej karty. Chcel by som sa Parlamentu poďakovať za jeho podporu v tejto veci.

 

ČAS VYRAZIŤ Z PRÍSTAVU

Vážený pán predseda, dámy a páni,

vážené poslankyne, vážení poslanci,

spomenul som len niektoré z iniciatív, ktoré chceme a musíme realizovať v nasledujúcich 16 mesiacoch. To však samo osebe nebude stačiť na to, aby sme opäť získali srdcia a duše Európanov.

Teraz je čas hľadieť do budúcnosti a určiť smer.

Komisia v marci predstavila našu Bielu knihu o budúcnosti Európy s piatimi scenármi, ako by Európa mohla vyzerať do roku 2025. O týchto scenároch sa viedli diskusie, niekedy povrchné, niekedy veľmi búrlivé. Scenáre sa podrobne skúmali a sčasti boli roztrhané na kusy. A to je dobre – presne na tento účel sme ich vytvorili. Chcel som odštartovať proces, v ktorom si Európania zvolia svoju vlastnú cestu a budúcnosť.

Pretože budúcnosť Európy nemožno diktovať zhora. Musí byť výsledkom demokratickej diskusie a v konečnom dôsledku aj širokého konsenzu. Tento Parlament k diskusii aktívne prispel troma ambicióznymi uzneseniami o budúcnosti Európy, za ktoré by som sa chcel spravodajcom osobitne poďakovať. Takisto sa chcem poďakovať všetkým kolegom, ktorí sa zúčastnili viac ako 2 000 verejných podujatí po celej Európe, ktoré Komisia zorganizovala od marca tohto roku.

Nastal čas urobiť prvé závery z tejto diskusie. Čas posunúť sa od úvah k akcii. Od diskusií k rozhodnutiu.

Dnes by som vám chcel predstaviť môj pohľad na vec: môj vlastný „šiesty scenár“, ak ho tak môžem nazvať.

Vychádza z desiatok rokov skúseností z prvej ruky. Celý svoj život som zasvätil európskemu projektu, bil som sa zaň a pracoval som v jeho službách. Zažil som dobré aj zlé časy.

Sedel som na rôznych stranách stola: ako minister, premiér, predseda Euroskupiny a teraz ako predseda Komisie. Bol som pri tom, keď sa podpisovali zmluvy v Maastrichte, Amsterdame, Nice a Lisabone a naša Únia sa vyvíjala a rozširovala.

Vždy som za Európu bojoval. Niekedy som kvôli Európe trpel. A boli aj časy, keď som bol pre Európu zúfalý.

Napriek tomu všetkému som nikdy neprestal Európu milovať.

Láska však, ako všetci vieme, často znamená aj trápenie.

Európu milujem, pretože tento kontinent a Európska únia dosiahli v tomto pohnutom svete niečo jedinečné: mier v Európe a mier mimo nej. Prosperitu pre mnohých, keď už nie pre všetkých.

Na to nesmieme v Európskom roku kultúrneho dedičstva zabúdať. Rok 2018 musí byť oslavou kultúrnej rozmanitosti.

 

 

ÚNIA HODNÔT

Naše hodnoty sú naším kompasom.

V mojich očiach je Európa viac než len jednotný trh. Viac ako peniaze, viac ako mena, viac ako euro. Vždy bola o hodnotách.

Práve preto môj šiesty scenár stojí na troch základoch, troch neotrasiteľných zásadách: sloboda, rovnosť a právny štát.

 

Európa je predovšetkým Úniou slobody. Sloboda od útlaku a diktatúry, ktorú náš kontinent až príliš dôverne pozná – žiaľ, nikto lepšie ako krajiny strednej a východnej Európy. Sloboda vyjadriť svoj názor ako občan aj ako novinár – sloboda, ktorú príliš často považujeme za samozrejmosť. Sú to hodnoty, na ktorých sme postavili našu Úniu. Sloboda nám však nespadla z neba. Musíme za ňu bojovať. V Európe aj po celom svete.

 

Po druhé, Európa musí byť Úniou rovnosti a Úniou rovných.

Rovnosť medzi jej členmi, rovnosť medzi veľkými či malými, na východe či na západe, severe či juhu.

Nenechajte sa pomýliť, Európa sa rozprestiera od Viga po Varnu. Od Španielska po Bulharsko.

Od východu po západ: obe časti Európy musia dýchať jednými pľúcami. Inak bude náš kontinent lapať po dychu.

V Únii rovných nie je priestor pre občanov druhej triedy. Je neprijateľné, aby v roku 2017 stále umierali deti na následky chorôb, ktoré už mali byť v Európe dávno zlikvidované. Rumunské či talianske deti musia mať rovnaký prístup k očkovacím látkam proti osýpkam ako deti v iných európskych krajinách. Bez akýchkoľvek podmienok a výhovoriek. Z tohto dôvodu spolupracujeme so všetkými členskými štátmi, aby sme podporili ich národné očkovacie programy. Úmrtia, ktorým sa dá predísť, sú v Európe neprípustné.

V Únii rovných nie je priestor pre pracovníkov druhej triedy. Pracovníci majú za rovnakú prácu na rovnakom mieste dostať rovnakú odmenu. Komisia preto navrhla nové pravidlá pre vysielanie pracovníkov. Mali by sme zabezpečiť, aby všetky pravidlá EÚ v oblasti mobility pracovnej sily presadzoval spravodlivo, jednoducho a účinne nový európsky kontrolný orgán presadzovania práva. Máme európsky orgán pre bankovníctvo, ktorý dohliada na bankové normy, ale z nejakého absurdného dôvodu nemáme spoločný orgán práce, ktorý by garantoval spravodlivosť na našom jednotnom trhu. Takýto orgán vytvoríme.

V Únii rovných nie je priestoranipre spotrebiteľov druhej triedy.Nemôžem akceptovať, aby sa v niektorých častiach Európy, v strednej a východnej Európe, občanom predávali potraviny nižšej kvality ako v iných krajinách, napriek tomu, že ich obal a označenie sú totožné. Nie je dôvod, aby Slováci mali menej rybacieho mäsa v rybích prstoch, Maďari menší podiel mäsa v hotových jedlách a Česi menej kakaa v čokoláde. Právo EÚ už zakazuje takéto postupy. A my teraz musíme dať vnútroštátnym orgánom väčšie právomoci, aby tieto nezákonné praktiky odstránili, kdekoľvek existujú.

 

Po tretie, v Európe moc zákonov nahradila zákony mocných.

Právny štát znamená, že na právo a spravodlivosť dohliada nezávislé súdnictvo.

Schopnosť prijať a rešpektovať konečný rozsudok znamená byť súčasťou Únie založenej na zásadách právneho štátu. Naše členské štáty dali konečnú právomoc Súdnemu dvoru Európskej únie. Rozsudky súdu musia rešpektovať všetci. Ak ich niekto spochybňuje alebo ak spochybňuje nezávislosť vnútroštátnych súdov, porušuje základné práva občanov.

Rešpektovanie zásad právneho štátu nie je v Európskej únii voliteľné. Je to povinnosť.

Naša Únia nie je štátom, no musí byť spoločenstvom práva.

 

JEDNOTNEJŠIA ÚNIA

Tieto tri zásady – sloboda, rovnosť a právny štát – musia byť aj naďalej základmi, na ktorých postavíme jednotnejšiu, silnejšiu a demokratickejšiu Úniu.

Keď hovoríme o budúcnosti, zo skúseností viem, že nové zmluvy a inštitúcie nie sú riešením, ktoré občania hľadajú. Predstavujú len prostriedok na dosiahnutie cieľa, nič viac, nič menej. Môžu niečo znamenať pre nás tu v Štrasburgu či Bruseli. Pre ostatných sú nepodstatné.

Inštitucionálne reformy ma zaujímajú len vtedy, ak povedú k zefektívneniu našej Európskej únie.

Namiesto vyhovárania sa na potrebu zmeniť zmluvu, čo je v každom prípade nevyhnutné, musíme v prvom rade zmeniť spôsob zmýšľania, že víťazstvo možno dosiahnuť len na úkor iných.

Demokracia znamená kompromis. Dobrý kompromis je z dlhodobého hľadiska víťazstvom pre všetkých. Jednotnejšia Únia by nemala vnímať kompromis ako niečo negatívne, ale ako umenie preklenúť rozdiely. Demokracia nemôže fungovať bez kompromisov. Európa nemôže fungovať bez kompromisov.

Jednotnejšia Únia musí byť tiež inkluzívnejšia.

Ak chceme chrániť naše vonkajšie hranice a ešte viac ich posilniť, čo je len správne, musíme schengenský priestor okamžite otvoriť Bulharsku a Rumunsku. Aj Chorvátsku by sme mali umožniť, aby sa stalo plnoprávnym členom „Schengenu“, keď splní všetky kritériá.

Ak chceme, aby euro zjednocovalo a nerozdeľovalo náš kontinent, potom by nemalo byť len menou vybranej skupiny krajín. Euro má byť jednotnou menou Európskej únie ako celku. Všetky naše členské štáty, s výnimkou dvoch krajín, majú povinnosť a právo vstúpiť do eurozóny, keď splnia podmienky.

Členské štáty, ktoré sa chcú stať súčasťou eurozóny, musia mať túto možnosť. Preto navrhujem vytvorenie nástroja predvstupovej pomoci štátom mimo eurozóny, prostredníctvom ktorého budú dostávať technickú či dokonca finančnú pomoc.

Ak chceme, aby banky na celom našom kontinente dodržiavali rovnaké pravidlá a uplatňoval sa na ne rovnaký systém dohľadu, mali by sme podporovať všetky členské štáty, aby sa stali členmi bankovej únie. Musíme znížiť zostávajúce riziká v bankových systémoch niektorých našich členských štátov. Banková únia môže fungovať len vtedy, ak znižovanie rizika ide ruka v ruke s rozdelením rizika. Ako všetci dobre viete, na dosiahnutie tohto stavu treba splniť podmienky, ktoré Komisia navrhla v novembri 2015. Spoločný systém ochrany vkladov môže existovať len vtedy, keď si každý urobí svoju národnú domácu úlohu.

A ak sa chceme vyhnúť sociálnej fragmentácii a sociálnemu dumpingu v Európe, členské štáty by sa mali čo najskôr dohodnúť na európskom pilieri sociálnych práv, najneskôr však na summite v novembri v Göteborgu. Vnútroštátne sociálne systémy budú ešte dlho rôznorodé a fragmentované. Mali by sme sa však dohodnúť prinajmenšom na Európskej únii sociálnych noriem, v ktorej existuje spoločné chápanie toho, čo je na našom jednotnom trhu sociálne spravodlivé a čo nie je.

Som stále presvedčený o tom, že Európa nemôže fungovať, ak svojich pracovníkov zanedbáva.

Dámy a páni, keď chceme dosiahnuť väčšiu stabilitu v našom susedstve, musíme takisto udržiavať dôveryhodnú perspektívu rozšírenia pre krajiny západného Balkánu.

Je zrejmé, že počas terajšieho mandátu Komisie a Parlamentu nedôjde k žiadnemu ďalšiemu rozšíreniu. Ani jeden z kandidátov na to nie je pripravený. Neskôr však Európska únia bude mať viac ako 27 členov. Kandidátske krajiny musia pri rokovaniach za najvyššiu prioritu považovať zásady právneho štátu, spravodlivosť a základné práva.

To vylučuje, aby sa Turecko stalo v blízkej budúcnosti členom Únie.

Turecko sa už istý čas míľovými krokmi vzďaľuje od Európskej únie.

Novinári patria do redakcií, nie do väzení. Patria tam, kde vládne sloboda prejavu.

Výzva, ktorú adresujem ľuďom vládnucim v Turecku, znie takto: prepustite na slobodu našich novinárov. A nielen našich. Prestaňte urážať naše členské štáty prirovnávaním ich lídrov k fašistom a nacistom. Európa je kontinent vyspelých demokracií. No úmyselné urážanie vedie len k vytváraniu prekážok. Niekedy mám pocit, že Turecko úmyselne vytvára tieto prekážky, aby mohlo Európu obviniť z marenia prístupových rokovaní.

Za nás môžem povedať, že budeme vždy pripravení podať pomocnú ruku veľkému tureckému ľudu a všetkým tým, ktorí chcú s nami spolupracovať na základe našich hodnôt.

 

 

SILNEJŠIA ÚNIA

Dámy a páni,

Chcem, aby naša Únia bola silnejšia, a na to potrebujeme silnejší jednotný trh.

Pokiaľ ide o dôležité otázky týkajúce sa jednotného trhu, chcem, aby sa rozhodnutia v Rade častejšie a jednoduchšie prijímali kvalifikovanou väčšinou – s rovnocennou účasťou Európskeho parlamentu. Nepotrebujeme na to meniť zmluvy. Súčasné zmluvy obsahujú tzv. premosťovacie doložky, ktoré nám v niektorých prípadoch umožňujú prejsť od jednomyseľného hlasovania k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou – za predpokladu, že tak jednohlasne rozhodne Európska rada.

Som tiež rozhodne za to, aby sme prešli k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou pri rozhodnutiach o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb, o DPH, spravodlivých daniach pre digitálny priemysel a o dani z finančných transakcií.

 

Európa musí byť schopná konať rýchlejšie a rozhodnejšie a to isté platí aj prehospodársku a menovú úniu.

Eurozóna je dnes odolnejšia ako v minulých rokoch. Teraz máme Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM). Podľa mňa by sa ESM mal teraz postupne pretaviť do Európskeho menového fondu, ktorý však musí byť pevne zakotvený v pravidlách a kompetenciách Európskej únie. Komisia predloží súvisiace konkrétne návrhy v decembri.

Potrebujeme európskeho ministra hospodárstva a financií: európskeho ministra, ktorý presadzuje a podporuje štrukturálne reformy v našich členských štátoch. Môže nadviazať na prácu, ktorú Komisia odvádza od roku 2015 prostredníctvom našej služby na podporu štrukturálnych reforiem. Nový minister by mal koordinovať všetky finančné nástroje EÚ, ktoré možno nasadiť, ak bude niektorý členský štát v recesii alebo ho zasiahne ťažká kríza.

Nechcem vytvárať nejakú pozíciu samoúčelne. Ide mi o efektivitu. Úlohu ministra hospodárstva a financií by mal prevziať komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, ktorý by bol v ideálnom prípade aj podpredsedom Komisie. Súčasne by mal predsedať Euroskupine.

Európsky minister hospodárstva a financií sa musí zodpovedať Európskemu parlamentu.

Nepotrebujeme žiadne paralelné štruktúry. Nepotrebujeme rozpočet pre eurozónu, ale robustný rozpočtový riadok eurozóny ako súčasť rozpočtu EÚ.

Nepáči sa mi ani nápad vytvoriť samostatný parlament eurozóny.

Parlamentom eurozóny je tento Európsky parlament.

 

Európska únia musí byť zároveň silnejšia v boji proti terorizmu. V posledných troch rokoch sme dosiahli skutočný pokrok. Stále však nemáme prostriedky na to, aby sme mohli konať rýchlo v prípade cezhraničných teroristických hrozieb.

Preto volám po vytvorení európskej spravodajskej jednotky, ktorá zabezpečí, aby si spravodajské služby a polícia automaticky vymieňali údaje o teroristoch a zahraničných bojovníkoch.

Takisto sa zasadzujem za to, aby bola nová európska prokuratúra poverená úlohou stíhať cezhraničné trestné činy terorizmu.

 

Chcem, aby sa naša Únia stala silnejším globálnym aktérom. Ak chceme, aby naše slovo malo vo svete väčšiu váhu, musíme byť schopní prijímať zahraničnopolitické rozhodnutia rýchlejšie. Práve preto chcem, aby členské štáty zvážili, ktoré zahraničnopolitické rozhodnutia by sa mohli namiesto jednomyseľného súhlasu prijímať kvalifikovanou väčšinou. Zmluva s takouto možnosťou počíta, ak s tým súhlasia všetky členské štáty.Ak máme pracovať efektívne, v otázkach zahraničnej politiky potrebujeme rozhodovať kvalifikovanou väčšinou.

Takisto chcem, aby sme viac úsilia venovali otázkam obrany. Nový Európsky obranný fond sa už čoskoro stane realitou. A aj stála štruktúrovaná spolupráca v oblasti obrany. Do roku 2025 potrebujeme mať plnohodnotnú európsku obrannú úniu. My ju potrebujeme. A NATO ju chce.

 

V neposlednom rade chcem, aby sa naša Únia viac zameriavala na dôležité otázky a aby pritom nadviazala na prácu, ktorú už Komisia odviedla. Nemali by sme sa miešať do každodenných životov európskych občanov regulovaním každého aspektu. Mali by sme zohrávať zásadnú úlohu v zásadných otázkach. Nemali by sme chrliť nové iniciatívy ani snažiť sa zväčšovať si kompetencie. Tam, kde to má zmysel, by sme kompetencie mali vrátiť členským štátom.

Preto sa táto Komisia usiluje zohrávať zásadnú úlohu v zásadných otázkach a menšiu úlohu v menej dôležitých otázkach, a darí sa jej to, keďže predkladá menej ako 25 nových iniciatív za rok, zatiaľ čo predchádzajúca Komisia ich navrhovala omnoho viac ako 100.

Aby sme dokončili prácu, ktorú sme začali, tento mesiac zriadim osobitnú skupinu pre otázky subsidiarity a proporcionality, ktorá začne veľmi dôkladne preskúmavať všetky oblasti politiky, aby sme sa uistili, že konáme len tam, kde EÚ prináša pridanú hodnotu. Bude ju viesť prvý podpredseda, môj priateľ, Frans Timmermans, ktorý už má preukázateľné skúsenosti v oblasti lepšej regulácie. V Timmermansovej pracovnej skupine by mali byť aj poslanci tohto Parlamentu, ako aj národných parlamentov. Svoju správu by mala podať o rok.

 

DEMOKRATICKEJŠIA ÚNIA

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

pán predseda,

naša Únia musí urobiť demokratický skok vpred.

Bol by som rád, keby európske politické strany začali pred budúcimi európskymi voľbami robiť kampaň oveľa skôr ako v minulosti. Až príliš často boli celoeurópske voľby zredukované len na zhluk vnútroštátnych kampaní. Európska demokracia si zaslúži čosi lepšie.

Komisia dnes navrhuje nové pravidlá financovania politických strán a nadácií. Nemali by sme napĺňať pokladnice extrémistov brojacich proti Európe. Mali by sme dať európskym stranám prostriedky na to, aby sa lepšie organizovali.

Pozdáva sa mi aj myšlienka vytvorenia nadnárodných volebných zoznamov v európskych voľbách, hoci si uvedomujem, že viacerí z vás s ňou nesúhlasia. Budem sa snažiť presvedčiť predsedu mojej parlamentnej skupiny, aby sa pridal k môjmu úsiliu, ktoré prinesie Európe demokraciu a prehľadnosť.

Takisto som presvedčený, že by sme v nasledujúcich mesiacoch mali národné parlamenty a občiansku spoločnosť na národnej, regionálnej a miestnej úrovni väčšmi zapojiť do práce na budúcnosti Európy. V posledných troch rokoch, ako sme sľúbili, navštívili členovia Komisie národné parlamenty viac ako 650-krát. Zapojili sa aj do viac ako 300 interaktívnych dialógov s občanmi vo viac ako 80 väčších a menších mestách v 27 členských štátoch. Preto podporujem myšlienku prezidenta Macrona, zorganizovať v roku 2018 naprieč Európou demokratické zhromaždenia.

Keď bude diskusia naberať na obrátkach, osobne budem v roku 2018 venovať mimoriadnu pozornosť Estónsku, Lotyšsku, Litve a Rumunsku. Práve v tom roku oslávia sté výročie svojho vzniku. Tí, ktorí chcú formovať budúcnosť nášho kontinentu, by mali dobre chápať a vážiť si našu spoločnú históriu. Jej súčasťou sú aj tieto štyri krajiny – Európska únia by bez nich nebola úplná.

Potreba posilniť demokraciu a transparentnosť má dôsledky aj pre Európsku komisiu. Dnes pošlem Európskemu parlamentu nový kódex správania komisárov. V novom kódexe sa predovšetkým jasne stanovuje, že komisári môžu kandidovať vo voľbách do Európskeho parlamentu za rovnakých podmienok ako ktokoľvek iný. Novým kódexom sa, pravdaže, posilnia požiadavky na morálnu integritu komisárov počas ich funkčného obdobia aj po ňom.

Ak chceme posilniť európsku demokraciu, nesmieme zvrátiť ten malý demokratický pokrok, ktorý sme dosiahli vytvorením vedúcich kandidátov – tzv. spitzenkandidátov. Chcel by som, aby sa to zopakovalo.

Väčšia demokracia rovná sa väčšia efektivita. Európa by fungovala lepšie, keby sme zlúčili funkcie predsedov Európskej rady a Európskej komisie.

Nemierim tým na svojho dobrého priateľa Donalda, s ktorým sme od začiatku môjho mandátu úzko a bez ťažkostí spolupracovali. Nejde o Donalda ani o mňa.

Európu by bolo ľahšie pochopiť, keby loď kormidloval jeden kapitán.

Pozícia jediného predsedu by prosto lepšie odrážala skutočný charakter našej Európskej únie ako únie štátov aj únie občanov.

 

NÁŠ PLÁN

Vážené kolegyne a kolegovia,

vo vízii jednotnejšej, silnejšej a demokratickejšej Európy, ktorú dnes vykresľujem, sa spájajú prvky všetkých scenárov, ktoré som vám predstavil v marci.

Naša budúcnosť však nemôže zostať iba v rovine scenára, návrhu či jedného z niekoľkých nápadov.

Úniu zajtrajška musíme pripraviť už dnes.

Dnes ráno som predsedovi Tajanimu, predsedovi Tuskovi a tiež držiteľom rotujúceho predsedníctva Rady od teraz až do marca 2019 poslal plán opisujúci, kam by sme sa mali odtiaľto vydať.

Dôležitým prvkom budú rozpočtové plány, ktoré Komisia predloží v máji 2018. Aj v tomto prípade máme na výber: buď sa budeme usilovať dosiahnuť ambície Európskej únie v prísnom rámci súčasného rozpočtu, alebo zvýšime rozpočtovú kapacitu Európskej únie, aby mohla lepšie naplniť svoje ambície. Ja som za druhú možnosť.

29. marca 2019 opustí Spojené kráľovstvo Európsku úniu. Bude to veľmi smutná aj tragická chvíľa. Navždy budeme jeho odchod ľutovať. Musíme však rešpektovať vôľu britského ľudu. Budeme napredovať, musíme napredovať, pretože brexit nie je všetko. Pretože brexit nie je budúcnosť Európy.

Od 30. marca 2019 budeme Úniou 27 štátov. Navrhujem, aby sme sa na túto chvíľu dobre pripravili, tak v rámci dvadsaťsedmičky, ako aj v inštitúciách EÚ.

Len o pár týždňov nato, v máji 2019, sa uskutočnia voľby do Európskeho parlamentu. Európania majú rande s demokraciou. Musia ísť k volebným urnám s jasnou predstavou o tom, ako sa bude Európska únia v nasledujúcich rokoch vyvíjať.

Preto vyzývam predsedu Tuska a Rumunsko, ktoré bude v prvej polovici roka 2019 predsedať Rade, aby 30. marca 2019 usporiadali v Rumunsku osobitný samit. Želal by som si, aby sa konal v krásnom meste Sibiu, známom aj ako Hermannstadt. Toto by mal byť moment, keď spoločne prijmeme rozhodnutia potrebné pre jednotnejšiu, silnejšiu a demokratickejšiu Európu.

Dúfam, že 30. marca 2019 sa Európania zobudia v Únii, v ktorej si budeme stáť za všetkými našimi hodnotami. V ktorej budú všetky členské štáty bez výnimky rešpektovať zásady právneho štátu. V ktorej sa pre všetkých stalo štandardom plné členstvo v eurozóne, bankovej únii aj schengenskom priestore.

V ktorej sme spevnili základy našej hospodárskej a menovej únie, aby sme vedeli brániť našu jednotnú menu v dobrých aj zlých časoch bez potreby žiadať o pomoc zvonka. V ktorej bude náš jednotný trh spravodlivejší voči pracovníkom z východu i zo západu.

Chcem, aby sa Európania zobudili v Európe, v ktorej sme sa dokázali dohodnúť na silnom pilieri sociálnych noriem. V ktorej sa budú zisky zdaňovať tam, kde sa vytvorili. V ktorej nebudú existovať žiadne medzery, ktoré by mohli využiť teroristi. V ktorej sme sa dohodli na skutočnej európskej obrannej únii. V ktorej napokon prácu Komisie a Európskej rady povedie jeden predseda zvolený po demokratickej celoeurópskej volebnej kampani.

Vážený pán predseda, ak sa naši občania 30. marca 2019 zobudia v takejto Únii, potom Európska únia bude Úniou, ktorá dokáže splniť ich oprávnené očakávania.

 

ZÁVER

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

Európa nebola stvorená na to, aby stála na mieste. To nikdy nesmie.

Helmut Kohl a Jaques Delors, ktorých som mal česť poznať, ma naučili, že Európa napreduje, len keď je odvážna. Jednotný trh, Schengen a jednotná mena: to všetko boli myšlienky považované za výplody fantázie, skôr než sa stali skutočnosťou. Napriek tomu sú dnes tieto tri ambiciózne projekty súčasťou našej každodennej reality.

Dnes, keď sa Európe darí lepšie, mi ľudia hovoria, že by som nemal rozkývať loď.

Teraz však nie je čas na prílišnú opatrnosť.

Začali sme s opravou európskej strechy. Ale dnes a zajtra musíme trpezlivo, poschodie za poschodím, okamih za okamihom, inšpirácia za inšpiráciou ďalej pridávať nové poschodia do nášho európskeho domu.

Európsky dom musíme dokončiť teraz, keď svieti slnko, kým ešte svieti.

Pretože keď sa na obzore objavia nové mraky – a ony určite jedného dňa prídu –, bude príliš neskoro.

Tak zdvihnime kotvy.

Vyplávajme z prístavu.

A chyťme priaznivý vietor do našich plachiet.

 

 

*Aktualizovaná verzia po prednesení

SPEECH/17/3165


Side Bar