Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia - Prejav

Správa o stave Únie 2016: Smerom k lepšej Európe – Európe, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje

Strasburg 14. september 2016

.

[AUTHORISED VERSION]

 

Vážený pán predseda,

vážené poslankyne a vážení poslanci Európskeho parlamentu,

pred rokom som tu stál a hovoril vám, že stav Únie nie je dobrý. Povedal som vám, že v tejto Únii nie je dostatok Európy. A že v tejto Únii nie je dostatok Únie.

Neprišiel som vám dnes povedať, že všetko je už v poriadku.

Nie je.

Buďme všetci úprimní pri stanovovaní diagnózy.

Naša Európska únia sa nachádza, minimálne sčasti, v existenčnej kríze.

Počas leta som pozorne počúval členov tohto parlamentu, zástupcov vlád, mnohých poslancov národných parlamentov a bežných Európanov, ktorí sa so mnou podelili o svoje myšlienky.

Zažil som niekoľko desaťročí integrácie EÚ. Mala veľa silných okamihov. A mala, samozrejme, aj svoje ťažké chvíle. Prišli aj časy krízy.

No nikdy predtým som nevidel tak málo zhody medzi našimi členskými štátmi. Tak málo oblastí, v ktorých sa zhodnú na spoločnom postupe.

Ešte nikdy predtým som nepočul toľko lídrov hovoriť len o svojich domácich problémoch a Európu spomenúť len okrajovo, ak vôbec.

Nikdy predtým som nevidel zástupcov inštitúcií EÚ stanovovať tak rozdielne priority, niekedy dokonca v priamom protiklade s postojmi národných vlád a národných parlamentov. Vyzerá to, akoby EÚ a vlády členských štátov nenachádzali už takmer žiadne prieniky.

Nikdy predtým som nevidel národné vlády tak oslabené silami populizmu a paralyzované rizikom porážky v ďalších voľbách.

Nikdy predtým som nevidel takú roztrieštenosť a tak málo spoločného v našej Únii.

Teraz nás čaká závažné rozhodnutie, musíme si vybrať.

Poddáme sa veľmi prirodzenému pocitu frustrácie? Dovolíme si upadnúť do kolektívnej depresie? Dopustíme, aby sa nám naša Únia rozpadla pred očami?

Alebo si povieme: Nie je toto tá chvíľa, kedy sa musíme zomknúť? Nie je toto tá chvíľa, kedy si máme vyhrnúť rukávy a zdvoj- či strojnásobiť svoje úsilie? Nie je toto tá chvíľa, v ktorej Európa potrebuje viac rozhodného vedenia než kedykoľvek predtým, a nie politikov, ktorí opúšťajú loď?

Na začiatku našich úvah o stave Únie musí byť realistický pohľad a veľká úprimnosť.

Po prvé, mali by sme si priznať, že v Európe máme veľa nevyriešených problémov. O tom nemožno pochybovať.

Od vysokej nezamestnanosti a sociálnej nerovnosti cez hory verejných dlhov, cez obrovskú výzvu, ktorou je integrácia utečencov, až po veľmi reálne hrozby pre našu bezpečnosť doma a v zahraničí. Pretrvávajúce krízy dnešných čias sa dotkli každého z členských štátov EÚ.

Máme dokonca smutné vyhliadky, že jeden člen opustí naše rady.

Po druhé, mali by sme si byť vedomí toho, že celý svet sa na nás pozerá.

Práve som sa vrátil zo stretnutia G20 v Číne. Na tomto globálnom stretnutí má Európa pri stole 7 kresiel. Napriek našej silnej prítomnosti zaznelo na stretnutí viac otázok než našich spoločných odpovedí.

Bude Európa naďalej schopná uzatvárať obchodné dohody a formovať hospodárske, sociálne a environmentálne normy vo svete?

Podarí sa európskej ekonomike konečne sa zotaviť alebo uviazne v slabom raste a nízkej inflácii na ďalšie desaťročie?

Bude Európa aj naďalej svetovým lídrom v otázke boja za ľudské práva a základné hodnoty?

Bude Európa reagovať jedným spoločným hlasom v prípadoch ohrozenia územnej celistvosti v rozpore s medzinárodným právom?

Alebo zmizne z medzinárodnej scény a formovanie sveta prenechá iným?

Viem, že vy, členovia tohto parlamentu, by ste veľmi radi poskytli jasné odpovede na tieto otázky. Potrebujeme však, aby po našich slovách nasledovali spoločné kroky. V opačnom prípade zostanú len tým, čím sú: slovami. A púhymi slovami medzinárodné záležitosti formovať nemožno.

Po tretie, mali by sme uznať, že nemôžeme vyriešiť všetky naše problémy ďalším prejavom. Alebo ďalším samitom.

Nie sme Spojenými štátmi americkými, kde prejav o stave Únie prednáša obom komorám kongresu prezident a milióny občanov pozorne počúvajú každé jeho slovo naživo v televízii.

V porovnaní s tým naša reflexia o stave Únie tu v Európe veľmi jasne ukazuje, že naša Únia je nedokončeným projektom. Hovorím dnes pred Európskym parlamentom. A v piatok sa osobitne stretnem s národnými lídrami v Bratislave.

Môj prejav nemôže byť teda len snahou o váš potlesk bez toho, aby som sa staral, čo povedia národní lídri v piatok. Takisto nemôžem v Bratislave predniesť iný prejav než ten, ktorý dnes prednášam vám. Musím zohľadniť obidve úrovne demokracie našej Únie, pričom obidve sú rovnako dôležité.

Nie sme Spojenými štátmi európskymi. Naša Európska únia je oveľa komplexnejším útvarom. Ignorovanie tejto komplexnosti by bolo chybou, ktorá by viedla k zlým riešeniam.

Európa môže fungovať iba vtedy, ak prejavy podporujúce náš spoločný projekt nezaznievajú len v tomto váženom parlamente, ale aj v parlamentoch všetkých našich členských štátov.

Európa môže fungovať len vtedy, ak budeme všetci pracovať na jednote a tom, čo máme spoločné, a zabudneme na súperenie o právomoci a rivalitu medzi inštitúciami. Len vtedy bude Európa viac než len útvarom zloženým z jednotlivých jej častí. A len vtedy môže byť Európa silnejšia a lepšia, než je dnes. Len vtedy budú vedúci predstavitelia inštitúcií EÚ a národných vlád schopní získať si späť dôveru európskych občanov v náš spoločný projekt.

Pretože Európania sú unavení z nekonečných sporov, hádok a zvád.

Európania chcú konkrétne riešenia veľmi dôležitých problémov, ktorým naša Únia čelí. A chcú viac než sľuby, uznesenia a závery samitov. Počuli a videli to už príliš často.

Európania chcú, aby po spoločných rozhodnutiach nasledovalo ich rýchle a efektívne vykonanie.

Potrebujeme dlhodobú víziu. A Komisia túto víziu do budúcnosti vytýči v bielej knihe v marci 2017, práve včas k 60. výročiu podpísania Rímskych zmlúv. Budeme sa zaoberať otázkou, ako posilniť a reformovať našu hospodársku a menovú úniu. A takisto zohľadníme politické a demokratické výzvy, ktorým bude naša Únia 27 štátov čeliť v budúcnosti. Do tohto procesu bude samozrejme riadne zapojený Európsky parlament, rovnako ako národné parlamenty.

Avšak vízia sama osebe stačiť nebude. To, čo občania potrebujú oveľa viac, je vedenie. Niekoho, kto dokáže reagovať na výzvy našej doby.

Európa je povrazom spleteným z mnohých vláken, ktorý vydrží len vtedy, keď zaň všetci ťaháme jedným smerom: inštitúcie EÚ, národné vlády a národné parlamenty. A musíme opäť ukázať, že sa to dá. Vo vybraných oblastiach, v ktorých je hľadanie spoločných riešení najnaliehavejšie.

Preto navrhujem pozitívny program konkrétnych európskych opatrení na najbližších dvanásť mesiacov.

Pretože som presvedčený, že ak chceme zjednotiť našu Úniu, bude nasledujúcich dvanásť mesiacov rozhodujúcich. Ak chceme prekonať tragické rozpory medzi východom a západom, ktoré vznikli v posledných mesiacoch, ak chceme ukázať, že vieme rýchlo a rozhodne reagovať na veci, ktoré sú naozaj dôležité, ak chceme svetu dokázať, že Európa je aj naďalej silou schopnou jednotnej akcie,

musíme sa pustiť do práce.

Dnes ráno som predsedovi Schulzovi a predsedovi vlády Ficovi zaslal list s týmto posolstvom.

Nasledujúcich dvanásť mesiacov bude rozhodujúcich pre vytvorenie lepšej Európy:

Európy, ktorá chráni,

Európy, ktorá zachováva európsky spôsob života,

Európy, ktorá posilňuje postavenie našich občanov,

Európy, ktorá obraňuje doma i v zahraničí, a

Európy, ktorá preberá zodpovednosť.

 

EURÓPA, KTORÁ HÁJI NÁŠ SPÔSOB ŽIVOTA

Som presvedčený, že európsky spôsob života je hodný ochrany.

Zdá sa mi, akoby nejeden z nás zabudol, čo to znamená byť Európanom.

Čo to znamená byť súčasťou Únie Európanov – teda čo má spoločné farmár v Litve so slobodnou matkou v Záhrebe, zdravotnou sestrou vo Valette či študentom v Maastrichte.

Nezabúdajme, prečo sa národy v Európe rozhodli spolupracovať.

Nezabúdajme, prečo davy ľudí 1. mája 2004 oslavovali solidaritu v uliciach Varšavy.

Nezabúdajme, prečo 1. januára 1986 na námestí Puerta del Sol hrdo zaviala európska vlajka.

Nezabúdajme, že Európa je hybnou silou, ktorá môže napomôcť opätovné zjednotenie Cypru, v čom oboch vedúcich predstaviteľov Cypru podporujem.

Európa znamená predovšetkým mier. Nie je to náhoda, že najdlhšie obdobie mieru v písomne zaznamenanej histórii Európy sa začalo vytvorením európskych spoločenstiev.

Mier v Európe trvá už 70 rokov. A to vo svete, v ktorom práve prebieha 40 ozbrojených konfliktov, v ktorých každý rok príde o život 170 000 ľudí.

Samozrejme, naďalej sú medzi nami rozdiely. Áno, často dokonca medzi sebou polemizujeme. Niekedy aj bojujeme. Ale našou zbraňou sú slová. Naše spory však urovnávame za stolom, nie v zákopoch.

Neoddeliteľnou súčasťou nášho európskeho spôsobu života sú naše hodnoty.

Hodnoty slobody, demokracie a právneho štátu. Stáročia sa o ne zápasilo na bojiskách a na tribúnach v našich uliciach.

My, Európania, nemôžeme nikdy akceptovať prenasledovanie, bitie či dokonca vraždenie poľských pracovníkov na uliciach Harlowu. Voľný pohyb pracovníkov je spoločnou európskou hodnotou rovnako ako náš boj proti diskriminácii a rasizmu.

My, Európania, sme rozhodne proti trestu smrti. Pretože veríme v hodnotu ľudského života a vážime si ju.

My, Európania, zároveň dôverujeme nezávislým a efektívnym justičným systémom.Nezávislé súdy dohliadajú na vlády, spoločnosti a jednotlivcov. Efektívne justičné systémy sú oporou hospodárskeho rastu a hája dodržiavanie základných práv. A to je dôvod, prečo Európa presadzuje a bráni právny štát.

Byť Európanom takisto znamená byť otvorený a obchodovať s našimi susedmi, namiesto vedenia vojen proti nim. Znamená to byť súčasťou najväčšieho obchodného bloku na svete, ktorý sa zakladá na uzavretých alebo vyrokúvaných obchodných dohodách so 140 partnermi po celom svete.

A obchodovať znamená vytvárať pracovné miesta: vďaka každej miliarde eur zodpovedajúcej nášmu vývozu sa v EÚ vytvorí 14 000 ďalších pracovných miest. Viac ako 30 miliónov pracovných miest, teda jedno z každých siedmich pracovných miest v EÚ, v súčasnosti závisí od vývozu do ostatných krajín sveta.

To je dôvodom, prečo Európa pracuje na otvorení trhov s Kanadou – s jedným z našich najbližších partnerov, ktorý zdieľa naše záujmy, hodnoty, rovnako si ctí právny štát a rovnako vníma kultúrnu rozmanitosť. Obchodná dohoda medzi EÚ a Kanadou je tou najlepšou a najpokrokovejšou dohodou, o akej kedy EÚ rokovala. Budem sa spoločne s vami a so všetkými členskými štátmi usilovať, aby bola čo najskôr ratifikovaná.

Byť Európanom znamená aj mať právo na ochranu osobných údajov prísnymi európskymi právnymi predpismi. Európania totiž nechcú, aby dróny lietajúce nad ich hlavami zaznamenávali každý ich pohyb, ani aby spoločnosti hromadili informácie o každom ich kliknutí myšou. Parlament, Rada a Komisia sa preto tento rok v máji dohodli na spoločnom európskom nariadení o ochrane údajov. Ide o prísny právny predpis Únie, ktorý sa uplatňuje na spoločnosti bez ohľadu na to, kde majú sídlo, a vždy, keď spracúvajú údaje Európanov. Pretože v Európe na súkromí záleží. V hre je ľudská dôstojnosť.

Byť Európanom znamená aj mať rovnaké podmienky.

Znamená to, že pracovníci majú za rovnakú prácu na rovnakom mieste dostať rovnakú odmenu. Ide tu o sociálnu spravodlivosť. Preto si Komisia stojí za návrhom smernice o vysielaní pracovníkov. Na vnútornom trhu nemôže dochádzať k vykorisťovaniu pracovníkov z východnej Európy a nemôžu pre nich platiť nižšie sociálne normy. Európa nie je akýsi divoký západ, ale sociálne trhové hospodárstvo.

Keď hovorím o rovnakých podmienkach, znamená to aj, že v Európe sú spotrebitelia chránení pred kartelmi a zneužívaním zo strany silných spoločností. A takisto že každá spoločnosť, veľká či malá, musí platiť dane tam, kde vytvára zisk. Platí to aj pre obrov ako Apple, hoci jeho trhová hodnota je väčšia ako HDP 165 krajín sveta. V Európe považujeme za neprijateľné, aby vplyvné spoločnosti mohli potajme získavať nezákonné daňové úľavy.

Úroveň zdanenia v krajine, akou je Írsko, nie je predmetom nášho záujmu. Írsko má totiž suverénne právo stanoviť si zdanenie na ľubovoľnej úrovni. Ale nie je správne umožniť jednej spoločnosti, aby sa vyhla zaplateniu daní, ktoré mohli dostať írske rodiny a podniky, nemocnice či školy. Komisia dohliada na túto spravodlivosť. Ide tu o sociálny aspekt právnych predpisov o hospodárskej súťaži. A to je to, čo definuje Európu.

Byť Európanom znamená aj zastávať kultúru, ktorá chráni našich pracovníkov a naše priemyselné odvetvia v čoraz globalizovanejšom svete. Medzi nimi aj tisíce tých, ktorým hrozí strata zamestnania v spoločnosti Gosselies v Belgicku, kde práve vďaka predpisom EÚ musí daný podnik teraz viesť skutočný sociálny dialóg. Pracovníci a miestne orgány môžu počítať s európskou solidaritou a pomocou z fondov EÚ.

Byť Európanom, to je aj postaviť sa za náš oceliarsky priemysel. Na ochranu oceliarskeho priemyslu pred nekalou hospodárskou súťažou sme prijali už 37 antidumpingových a antisubvenčných opatrení. Musíme však spraviť viac, keďže nadvýroba v určitých častiach sveta ohrozuje existenciu európskych výrobcov. Riešenie problému nadmernej kapacity bolo dôvodom, pre ktorý som tento rok už dvakrát navštívil Čínu. Preto zároveň Komisia navrhla zmeniť pravidlo nižšieho cla. Spojené štáty ukladajú na čínsku oceľ dovozné clo vo výške 265 %, zatiaľ čo u nás v Európe niektoré vlády už roky nástoja na tom, aby sme clá na čínsku oceľ znížili. Vyzývam všetky členské štáty a tento parlament, aby Komisiu podporili pri posilňovaní našich nástrojov na ochranu obchodu. Nemali by sme sa len naivne usilovať o voľné obchodovanie, ale mali by sme byť schopní na dumping reagovať tak dôrazne, ako to robia Spojené štáty.

Významná časť nášho európskeho spôsobu života, ktorú chcem zachovať, je naše poľnohospodárstvo. Komisia bude vždy stáť pri našich poľnohospodároch, predovšetkým keď ako dnes čelia zložitej situácii. V uplynulom roku zasiahol mliekarenský sektor zákaz, ktorý na dovoz výrobkov z tohto sektora uvalilo Rusko. Komisia preto zmobilizovala miliardu eur podpory, aby poľnohospodárom pomohla postaviť sa opäť na nohy. Pretože pre mňa je neprijateľné, aby mlieko bolo lacnejšie ako voda.

Pre väčšinu z nás byť Európanom znamená aj mať euro. Počas globálnej finančnej krízy zostalo euro silné a ochránilo nás pred ešte väčšou nestabilitou. Euro je hlavnou svetovou menou a prináša obrovské, často skryté hospodárske výhody. Vďaka menovej politike Európskej centrálnej banky ušetrili tento rok krajiny eurozóny na úrokových platbách 50 miliárd eur. Predstavuje to ďalších 50 miliárd, ktoré naši ministri financií môžu a mali by investovať do hospodárstva.

Stabilitu našej meny chráni Mario Draghi. A na tvorbe pracovných miest a raste sa podieľa výraznejšie než mnohé naše členské štáty.

Áno, Európu zasiahla nebývalá finančná a dlhová kríza. No faktom je aj to, že kým v roku 2009 sa deficity verejných financií krajín eurozóny pohybovali priemerne na úrovni 6,3 %, dnes klesli pod 2 %.

Počas uplynulých troch rokov si našlo zamestnanie ďalších takmer 8 miliónov ľudí. Z toho milión len v samotnom Španielsku, ktorého oživenie po kríze naďalej vyvoláva pozornosť.

Prial by som si, aby sa o tomto hovorilo častejšie – všade v Európe, keď sa slova ujmú volení politickí predstavitelia.

Pretože v našej neúplnej Únii nemožno vnútroštátne vedenie nahradiť európskym.

Európske národy musia obhajovať dôvody na jednotu. Nikto to nemôže spraviť za nich.

Ony však môžu.

Môžeme byť jednotní aj v rozmanitosti.

Veľké demokratické národy Európy sa nesmú podvoliť populistickým tendenciám.

Európa sa nesmie prikrčiť pred terorizmom.

Nie – členské štáty musia vytvárať Európu, ktorá bude ochrankyňou. A my, európske inštitúcie, im musíme pomáhať, aby uspeli.

 

 

EURÓPA, KTORÁ POSILŇUJE

Európska únia by nemala len zachovávať náš európsky spôsob života, ale mala by aj posilňovať postavenie tých, ktorí v nej žijú.

Musíme sa usilovať o takú Európu, ktorá posilňuje postavenie našich občanov a nášho hospodárstva. A v dnešnej dobe nastúpili občania aj hospodárstvo cestu digitalizácie.

Digitálne technológie a digitálna komunikácia prenikajú do všetkých aspektov života.

Vyžadujú si len prístup k vysokorýchlostnému internetu. Potrebujeme byť prepojení. Naše hospodárstvo to potrebuje. Občania to potrebujú.

A my musíme do tejto prepojenosti investovať hneď teraz.

To je dôvod, prečo dnes Komisia navrhuje reformu našich európskych telekomunikačných trhov. Chceme vytvoriť nový právny rámec, ktorý pritiahne a umožní investície do prepojenosti.

Podniky by mali byť schopné naplánovať si investície v Európe na ďalších 20 rokov. Pretože ak investujeme do nových sietí a služieb, bude to znamenať vytvorenie najmenej 1,3 milióna nových pracovných miest v najbližších desiatich rokoch.

Prepojenosť by mala byť prínosom pre každého.

Preto dnes Komisia navrhuje plné zavedenie technológie 5G – piatej generácie mobilných komunikačných systémov – v celej Európskej únii do roku 2025. 5G má potenciál vytvoriť ďalšie dva milióny pracovných miest v EÚ.

Prepojenosť prínosná pre všetkých znamená, že by nemalo záležať na tom, kde žijete alebo koľko zarábate.

Dnes preto navrhujeme, aby do roku 2020 každá európska dedina a každé európske mesto boli vybavené bezplatným bezdrôtovým internetovým pripojením v blízkosti hlavných centier verejného života.

Vzhľadom na digitalizovanie sveta musíme posilniť postavenie našich umelcov a tvorcov a chrániť ich diela. Umelcov a tvorcov si veľmi ceníme. Tvorba obsahu nie je koníček. Je to profesia. A je súčasťou našej európskej kultúry.

Chcem, aby novinári, vydavatelia a autori boli za svoju prácu spravodlivo odmeňovaní, bez ohľadu na to, či ju vykonávajú v štúdiách alebo domovoch, či sa šíri offline alebo online a či sa zverejňuje prostredníctvom kopírovacích zariadení alebo hypertextových odkazov na webe.

Práve s týmto zámerom dnes navrhujeme prepracovanie pravidiel EÚ v oblasti autorského práva.

Posilnenie nášho hospodárstva znamená investovať nielen do prepojenosti, ale aj do vytvárania pracovných miest.

Preto musí Európa výrazne investovať do mládeže, uchádzačov o zamestnanie, začínajúcich podnikov.

Investičný plán pre Európu v objeme 315 miliárd eur, ktorý sme v tomto parlamente spoločne odsúhlasili len pred dvanástimi mesiacmi, už vygeneroval investície vo výške 116 miliárd eur – od Lotyšska až po Luxembursko – v prvom roku jeho fungovania.

Úvery boli poskytnuté viac ako 200 000 malým a začínajúcim podnikom v celej Európe. Vyše 100 000 ľudí získalo nové pracovné miesto. To všetko vďaka novému Európskemu fondu pre strategické investície, ktorý som navrhol, ktorý Komisia vypracovala a ktorý ste tu v Európskom parlamente podporili a v rekordnom čase schválili.

A teraz pokročíme ešte ďalej. Dnes navrhujeme zdvojnásobiť trvanie fondu a zdvojnásobiť jeho finančnú kapacitu.

S vašou podporou zabezpečíme, aby náš fond poskytol spolu najmenej 500 miliárd eurpol bilióna – investícií do roku 2020. A budeme sa usilovať o to, aby do roku 2022 táto suma dosiahla 630 miliárd. Pravdaže, s pomocou členských štátov to môžeme dosiahnuť ešte skôr.

Popri tomto úsilí o pritiahnutie súkromných investícií však potrebujeme vytvoriť aj prostredie, ktoré bude pre investície priaznivé.

Európske banky sú vďaka nášmu spoločnému úsiliu v oveľa lepšom stave ako pred dvomi rokmi. Európa potrebuje svoje banky. Avšak hospodárstvo, ktoré je takmer úplne závislé od bankových úverov, je zlé pre finančnú stabilitu. Je zlé aj pre podnikanie, čo sa prejavilo aj počas finančnej krízy. Preto je naliehavo potrebné, aby sme urýchlili našu prácu na únii kapitálových trhov. Komisia vám dnes v tejto súvislosti predkladá konkrétny plán.

Úniou kapitálových trhov sa dosiahne väčšia odolnosť nášho finančného systému. Zabezpečí sa ňou ľahší a diverzifikovanejší prístup podnikov k financovaniu. Predstavte si situáciu fínskeho začínajúceho podniku, ktorý nedostane bankový úver. V súčasnosti sú jeho možnosti veľmi obmedzené. Únia kapitálových trhov bude ponúkať dôležité alternatívne zdroje financovania umožňujúce začínajúcim podnikom rozbehnúť ich činnosť – podnikateľskí anjeli, rizikový kapitál, trhové financovanie.

Aby sme spomenuli aspoň jeden príklad – pred necelým rokom sme predložili návrh, ktorý uľahčí bankám poskytovať úvery. Návrh má potenciál uvoľniť dodatočné financovanie vo výške 100 mld. EUR pre podniky v EÚ. Preto prosím, urýchlime jeho prijatie.

Náš európsky investičný plán fungoval v rámci Európe lepšie, než sme očakávali, a teraz ho rozšírime na globálnu úroveň. To žiadali mnohí z vás aj mnohé členské štáty.

Dnes začíname ambiciózny investičný plán pre Afriku a krajiny európskeho susedstva, ktorý má potenciál podnietiť investície vo výške 44 miliárd eur. Táto suma môže narásť až na 88 miliárd eur, ak sa do toho zapoja aj členské štáty.

Princíp je ten istý, aký sa už osvedčil pri vnútroeurópskom investičnom pláne: použijeme verejné financovanie ako záruku na pritiahnutie verejných a súkromných investícií, ktoré povedú k vytvoreniu skutočných pracovných miest.

Doplní to našu rozvojovú pomoc a prispeje k riešeniu jednej z hlavných príčin migrácie. Keďže hospodársky rast v rozvojových krajinách je na najnižšej úrovni od roku 2003, iniciatíva má zásadný význam. Tento nový plán ponúkne pomoc tým, ktorí by inak boli nútení vydať sa na nebezpečnú cestu v snahe nájsť lepší život.

Tak, ako investujeme do zlepšovania životných podmienok v zahraničí, musíme investovať aj do reakcie na humanitárne krízy v našich domovských krajinách. A potrebujeme predovšetkým investovať do našich mladých ľudí.

Nemôžem prijať a neprijmem skutočnosť, že Európa zostáva kontinentom nezamestnanosti mladých ľudí.

Nemôžem prijať a neprijmem skutočnosť, že miléniová generácia alebo tzv. generácia Y môže byť po 70 rokoch prvou generáciou, ktorá je chudobnejšia, ako boli jej rodičia.

Toto je pravdaže v prvom rade úlohou národných vlád. Európska únia ich však v tomto úsilí môže podporiť. Robíme to pomocou záruky EÚ pre mladých ľudí, ktoráú sme začali poskytovať pred tromi rokmi. Komisia pod mojím vedením zlepšila jej účinnosť a urýchlila jej vykonávanie. Program už využilo viac než 9 miliónov mladých ľudí. To je 9 miliónov mladých ľudí, ktorí vďaka EÚ získali prácu, stáž alebo učňovskú prípravu. Budeme záruku pre mladých ľudí ďalej rozširovať v celej Európe. Potrebujeme zdokonaľovať súbor zručností Európanov a poskytnúť tieto možnosti aj regiónom a mladým ľuďom, ktorí ich najviac potrebujú.

Pracujeme na tomto poli aj pomocou programov Erasmus, ktoré už využilo 5 miliónov študentov. Vďaka programom Erasmus sa mladí ľudia pohybujú, cestujú, pracujú, študujú a praxujú v krajinách celej EÚ. A jeden z troch mladých študentov, ktorí absolvovali program Erasmus+, získal ponuku práce v spoločnosti, v ktorej praxoval.

Môžeme však urobiť ešte viac. V Európe existuje veľa mladých, sociálne uvedomelých ľudí, ktorí chcú zmysluplným spôsobom prispieť k fungovaniu spoločnosti a preukázať svoju solidaritu. A my im na to môžeme vytvoriť príležitosti.

Solidarita je spojivo, ktoré Úniu drží pohromade.

V zmluvách, ktoré všetky naše členské štáty schválili a ratifikovali, sa slovo solidarita vyskytuje 16-krát.

Náš európsky rozpočet je „živým“ dôkazom finančnej solidarity.

Pôsobivá solidarita sa prejavila pri spoločnom uplatňovaní európskych sankcií, keď Rusko porušilo medzinárodné právo.

Euro je vyjadrením solidarity.

Naša rozvojová politika je výrazným vonkajším prejavom solidarity.

A aj pri riadení utečeneckej krízy sa začala objavovať solidarita. Som však presvedčený, že potrebujeme ešte viac solidarity. Zároveň som si však vedomý toho, že solidarita musí byť dobrovoľná. Musí vychádzať zo srdca. Nemôže byť vynútená.

Solidaritu často najochotnejšie prejavujeme vtedy, keď čelíme núdzovým situáciám.

Keď vypukli požiare v portugalských horách, talianske lietadlá hasili plamene.

Keď záplavy spôsobili prerušenie dodávok elektrickej energie v Rumunsku, vďaka švédskym generátorom sa svetlá opäť rozsvietili.

Keď na grécke pobrežia dorazili tisícky utečencov, prístrešie im poskytli slovenské stany.

V rovnakom duchu dnes Komisia navrhuje zriadiť európsky zbor solidarity. Mladí ľudia v celej EÚ budú môcť pôsobiť ako dobrovoľníci tam, kde je to najpotrebnejšie, a reagovať na krízové situácie ako utečenecká kríza alebo nedávne zemetrasenia v Taliansku.

Chcem, aby európsky zbor solidarity začal fungovať do konca tohto roka. A aby sa do konca roka 2020 do tejto iniciatívy zapojilo prvých 100 000 mladých Európanov.

Dobrovoľným vstupom do európskeho zboru solidarity budú títo mladí ľudia môcť rozvíjať svoje zručnosti a získajú nielen prácu, ale aj neoceniteľnú životnú skúsenosť.

 

EURÓPA, KTORÁ OBRAŇUJE

Európa, ktorá chráni, je Európou, ktorá obraňuje, tak doma, ako aj v zahraničí.

Musíme sa brániť proti terorizmu.

Od madridských bombových útokov v roku 2004 došlo v Európe k viac ako 30 teroristickým útokom – len v minulom roku ich bolo 14. V mestách ako Paríž, Brusel, Nice alebo Ansbach prišlo o život viac ako 600 nevinných ľudí.

Tak, ako sme stáli bok po boku v smútku, musí byť jednotná aj naša reakcia na túto situáciu.

Barbarské činy z minulého roka nám opäť ukázali, za čo bojujeme – za európsky spôsob života. Tvárou v tvár tomu najhoršiemu, čo vzišlo od ľudí, musíme zostať verní svojim hodnotám aj sami sebe. Naša spoločnosť je demokratická, pluralitná, otvorená a tolerantná.

Táto tolerancia však nemôže ísť na úkor našej bezpečnosti.

Práve preto moja Komisia od prvého dňa určila bezpečnosť za jednu zo svojich priorít – v celej EÚ sme kriminalizovali terorizmus a zahraničných bojovníkov, tvrdo sme zakročili proti zneužívaniu strelných zbraní a financovaniu terorizmu, spolupracovali sme s internetovými spoločnosťami, aby sme z internetu vytlačili teroristickú propagandu, a bojovali sme proti radikalizácii v európskych školách a väzniciach.

Je však potrebné urobiť ešte viac.

Potrebujeme vedieť, kto prekračuje naše hranice.

Preto budeme brániť naše hranice s pomocou novej európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, návrh na vytvorenie ktorej Parlament a Rada práve formálne prijímajú - len deväť mesiacov po tom, ako ho Komisia predložila. Agentúra Frontex má už vyše 600 agentov, ktorí pôsobia na gréckych hraniciach s Tureckom, a viac ako 100 agentov pôsobiacich v Bulharsku. Inštitúcie EÚ a členské štáty by teraz mali veľmi úzko spolupracovať, aby novú agentúru pomohli rýchlo vybudovať. Chcem, aby na bulharských vonkajších hraniciach od októbra pôsobilo aspoň 200 ďalších príslušníkov pohraničnej stráže a ďalších 50 vozidiel.

Budeme brániť naše hranice a každého, kto ich prekročí, podrobíme prísnym kontrolám, ktoré sa začnú uplatňovať do konca roka. Vždy, keď niekto vstúpi do EÚ alebo z nej odíde, urobí sa záznam o tom, kedy, kde a prečo tak urobil.

Najneskôr v novembri predložíme návrh na vytvorenie európskeho systému cestovných informácií – pôjde o automatizovaný systém na určovanie osôb, ktoré môžu pricestovať do Európy. Tak budeme vedieť, kto do Európy cestuje, ešte skôr, ako sem dorazí.

A tieto informácie potrebujeme mať všetci. Koľkokrát sme za posledné mesiace počuli, že informácie sa nachádzali v jednej databáze v niektorej krajine, no nikdy sa nedostali k orgánu v druhej krajine, vďaka ktorému mohlo byť všetko inak?

Bezpečnosť hraníc tiež znamená, že výmena informácií a spravodajstva sa musí stať prioritou. Na tento účel posilníme Europol – našu európsku agentúru podporujúcu presadzovanie práva v jednotlivých štátoch – tým, že jej poskytneme lepší prístup k databázam a väčšie zdroje. Útvar pre boj proti terorizmu, ktorý má v súčasnosti 60 pracovníkov, nemôže poskytovať nevyhnutnú podporu 24 hodín denne.

Európa, ktorá chráni, takisto bráni svoje záujmy za hranicami.

Fakty hovoria jasne: svet rastie. A my sa zmenšujeme.

Európania dnes tvoria 8 % svetovej populácie – v roku 2050 budeme predstavovať iba 5 % z nej. V tom čase už nebude medzi najsilnejšími ekonomikami sveta ani jedna krajina EÚ. Ale EÚ ako celok? Stále budeme jedni z najlepších v rebríčku.

Naši nepriatelia by nás chceli rozdeliť.

Naši konkurenti by z nášho rozpadu ťažili.

Len spolu sme a naďalej budeme silou, s ktorou treba počítať.

Aj keď je Európa hrdá na to, že je mäkkou mocou celosvetového významu, nesmieme byť naivní. Mäkká moc v našom čoraz nebezpečnejšom okolí nestačí.

Vezmite si napríklad brutálne boje v Sýrii, ktoré majú pre Európu bezprostredné následky – útoky v našich mestách, ktoré páchajú teroristi vyškolení v táboroch Dá'iš. Ale kde je Únia, kde sú jej členské štáty pri rokovaniach o urovnaní tohto konfliktu?

Federica Mogheriniová, naša vysoká predstaviteľka a moja podpredsedníčka, odvádza vynikajúcu prácu. Je však potrebné, aby sa stala našou európskou ministerkou zahraničných vecí, prostredníctvom ktorej všetky diplomatické služby členských štátov, či už veľkých alebo malých, spoja svoje sily, aby dosiahli, že ich hlas sa pri medzinárodných rokovaniach bude brať vážne. Preto dnes vyzývam na prijatie európskej stratégie pre Sýriu. Federica by mala mať pri rokovaniach o budúcnosti Sýrie svoje miesto za rokovacím stolom, aby Európa mohla pomôcť opätovne vybudovať mierumilovný sýrsky národ a obnoviť v Sýrii pluralitnú, tolerantnú občiansku spoločnosť.

Európa musí pritvrdiť. Nikde to neplatí viac ako v prípade našej obrannej politiky.

Európa si už nemôže dovoliť priživovať sa na vojenskej sile iných alebo nechať Francúzsko, aby samo bránilo jej česť v Mali.

Musíme prevziať zodpovednosť za ochranu našich záujmov a európskeho spôsobu života.

V posledných desiatich rokoch sme sa zapojili do viac ako 30 civilných a vojenských misií EÚ, od Afriky až po Afganistan. Bez stálej štruktúry však nemôžeme účinne konať. Naliehavé operácie sa oneskorujú. Pre súbežné misie máme samostatné veliteľstvá, dokonca aj keď prebiehajú v tej istej krajine alebo v tom istom meste. Je načase, aby sme pre tieto operácie zriadili jedno veliteľstvo.

Mali by sme si postupne osvojiť myšlienku spoločných vojenských prostriedkov, ktoré budú v niektorých prípadoch vo vlastníctve EÚ. Pritom sa, pravdaže, budeme v plnej miere dopĺňať s organizáciou NATO.

Dôvod je zrejmý. Nedostatočná spolupráca v oblasti obrany stojí Európu v závislosti od oblasti 25 až 100 miliárd eur ročne. Tieto peniaze by sme mohli využiť omnoho lepšie.

Vieme to dosiahnuť. Budujeme mnohonárodnú flotilu cisternových lietadiel. Zopakujme tento príklad.

Na to, aby sme mohli mať silnú európsku obranu, sa musí európsky obranný priemysel inovovať. Preto do konca roka navrhneme vytvorenie Európskeho fondu na obranu, ktorý v obrovskej miere podporí výskum a inovácie.

Lisabonská zmluva umožňuje členským štátom, ktoré o to prejavia záujem, aby spojili svoj obranný potenciál vo forme stálej štruktúrovanej spolupráce. Myslím, že prišiel čas na to, aby sme túto možnosť využili. Dúfam, že naše stretnutie vo formáte 27 členských štátov, ktoré sa uskutoční o pár dní v Bratislave, bude prvým politickým krokom týmto smerom.

Pretože len vďaka spolupráci bude Európa schopná obrániť sa tak doma, ako aj v zahraničí.

 

 

EURÓPA, KTORÁ PREBERÁ ZODPOVEDNOSŤ

Na záver by som chcel hovoriť o zodpovednosti. O prevzatí zodpovednosti za budovanie tejto Európy, ktorá chráni.

Vyzývam všetky inštitúcie EÚ a všetky naše členské štáty, aby prevzali zodpovednosť.

Musíme prestať opakovať tú istú starú pesničku, že úspech je dielom členského štátu, kým za neúspech je zodpovedná EÚ. Inak náš spoločný projekt neprežije.

Nesmieme zabudnúť, že naša Únia má zmysel. Preto vyzývam všetkých 27 lídrov, ktorí sa chystajú do Bratislavy, aby popremýšľali o troch dôvodoch, pre ktoré potrebujeme Európsku úniu.O troch veciach, za obranu ktorých sú ochotní prevziať zodpovednosť. A ktorých rýchle dosiahnutie sú následne ochotní zabezpečiť.

Pomalé plnenie sľubov čoraz viac ohrozuje dôveryhodnosť Únie. Vezmime si napríklad parížsku dohodu. My Európania sme svetovými lídrami v opatreniach v oblasti klímy. Bola to práve Európa, ktorá sprostredkovala historicky prvú právne záväznú celosvetovú dohodu o klíme. Bola to Európa, ktorá vytvorila ambicióznu koalíciu, ktorá umožnila dosiahnuť parížsku dohodu. Európa však dnes akosi nevie ukázať, ktorým smerom sa vydať, a nedokáže byť medzi prvými, ktorí našu dohodu ratifikujú. Dosiaľ ju ratifikovalo iba Francúzsko, Rakúsko a Maďarsko.

Vyzývam všetky členské štáty a tento parlament, aby už v nasledujúcich týždňoch, nie mesiacoch, odviedli svoju prácu. Mali by sme konať rýchlejšie. Postarajme sa o to, aby bola parížska dohoda ratifikovaná teraz. Dokážeme to. Je to len otázkou politickej vôle. A týka sa to vplyvu Európy vo svete.

Aj európske inštitúcie musia prevziať zodpovednosť.

Požiadal som všetkých svojich komisárov, aby boli pripravení v najbližších dvoch týždňoch diskutovať o stave našej Únie v národných parlamentoch krajín, ktoré sami najlepšie poznajú. Od začiatku môjho mandátu moji komisári uskutočnili viac ako 350 návštev v národných parlamentoch. Chcem, aby ich odteraz uskutočnili ešte viac. Pretože Európa sa dá budovať len spolu s členskými štátmi, nikdy nie proti nim.

Takisto musíme zodpovedne uznať, že niektoré rozhodnutia nám neprislúchajú. Nie je správne, že keď sa členské štáty EÚ nedokážu dohodnúť, či zakážu alebo nezakážu používanie glyfozátu v herbicídoch, Európsky parlament a Rada tlačia na Komisiu, aby prijala rozhodnutie.

Takže tieto pravidlá zmeníme – lebo to nie je demokracia.

Komisia musí prevziať zodpovednosť tým, že bude politická, a nie technokratická.

Politická Komisia počúva Európsky parlament, všetky členské štáty a načúva občanom.

A práve vďaka tomu moja Komisia stiahla v prvých dvoch rokoch svojho funkčného obdobia 100 návrhov, predložila o 80 % menej iniciatív ako počas posledných piatich rokov a začala dôkladne preskúmavať všetky existujúce právne predpisy. Pretože len tým, že sa zameriame na oblasti, kde Európa môže poskytnúť skutočnú pridanú hodnotu a priniesť výsledky, dokážeme urobiť z Európy lepšie miesto, požívajúce väčšiu dôveru.

Byť politickou zároveň znamená naprávať technokratické chyby hneď, ako k nim dôjde. Komisia, Parlament a Rada sa spoločne rozhodli zrušiť roamingové poplatky. Tento sľub splníme. Nielen pre tých, ktorí na dva dni služobne cestujú do zahraničia. Nielen pre dovolenkárov, ktorí trávia dva týždne na slnku. Ale pre našich cezhraničných pracovníkov. A pre milióny študentov, ktorí vďaka programu Erasmus jeden alebo dva semestre študujú v zahraničí. Preto som stiahol návrh, ktorý jeden z našich úradníkov s dobrým úmyslom vypracoval počas leta. Návrh nebol z odborného hľadiska nesprávny. Neplnil však, čo bolo sľúbené. Na budúci týždeň dostanete nový, lepší návrh. Aj keď ste v cudzine, mali by ste telefonovať ako doma.

To, že sme politickou Komisiou, nám tiež umožní uplatňovať Pakt stability a rastu so zdravým rozumom. Vznik paktu bol ovplyvnený teóriou. Jeho uplatňovanie sa pre mnohých stalo doktrínou. A dnes je tento pakt pre niektorých dogmou. Podľa teórie by sa zvýšenie dlhu krajiny o jedno desatinné miesto nad 60 % hranicu malo trestať. V realite sa však treba pozrieť na dôvody dlhu. Prebiehajúce reformné úsilie by sme sa mali snažiť podporovať, a nie trestať. Na to potrebujeme zodpovedných politikov. Naďalej budeme pokračovať v uplatňovaní paktu, nie však dogmatickým spôsobom, ale so zdravým rozumom a s flexibilitou, ktorú sme múdro začlenili do pravidiel.

A napokon, prevziať zodpovednosť znamená tiež zodpovedať sa našim voličom. Z tohto dôvodu navrhneme zmenu absurdného pravidla, že komisári musia odstúpiť z funkcie, keď chcú kandidovať vo voľbách do Európskeho parlamentu. Nemecká kancelárka ani český, dánsky či estónsky premiér neprestanú vykonávať svoju funkciu, keď sa uchádzajú o opätovné zvolenie. Nemali by to robiť ani komisári. Ak chceme Komisiu, ktorá reaguje na potreby skutočného sveta, mali by sme komisárov podporiť v tom, aby išli v ústrety demokracii, a nie im v tom brániť.

 

 

ZÁVER

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

som taký mladý ako európsky projekt, ktorý v marci 2017 oslávi 60 rokov.

Celý život som preň žil a pracoval.

Môj otec veril v Európu, pretože veril v stabilitu, pracovné práva a sociálny pokrok.

Pretože veľmi dobre chápal, že mier v Európe je vzácny a krehký.

Verím v Európu, pretože môj otec vštepil tieto hodnoty aj mne.

Ale čo teraz učíme naše deti my? Čo im po sebe zanecháme? Úniu, ktorá sa rozpadá v dôsledku nejednotnosti? Úniu, ktorá zabudla na svoju minulosť a nemá víziu do budúcnosti?

Naše deti si zaslúžia niečo lepšie.

Zaslúžia si Európu, ktorá chráni ich spôsob života.

Zaslúžia si Európu, ktorá posilňuje ich postavenie a obraňuje ich.

Zaslúžia si Európu, ktorá chráni.

Je načase, aby sme my – inštitúcie, vlády, občania – prevzali zodpovednosť za budovanie Európy. Spoločne.

 

SPEECH/16/3043


Side Bar