Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia - Prejav - [Iba prednesené znenie je autentické]

Správa o stave Únie 2015: Čas na úprimnosť, jednotu a solidaritu

Strasburg 9. september 2015

Jean-Claude JUNCKER
predseda Európskej komisie

 

Vážený pán predseda,

vážené poslankyne a vážení poslanci Európskeho parlamentu,

dnes je to po prvýkrát počas môjho pôsobenia vo funkcii predsedu Európskej komisie, kedy mám tú česť predniesť pred touto snemovňou správu o stave našej Európskej únie.

Preto by som chcel pripomenúť politický význam tohto veľmi osobitného inštitucionálneho okamihu.

Správa o stave Únie je uvedená v rámcovej dohode, ktorá upravuje vzťahy medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou. V tejto dohode sa stanovuje, že „každý rok sa na prvej septembrovej plenárnej schôdzi uskutoční rozprava o stave Únie, v rámci ktorej predseda Komisie prednesie prejav, ktorým zhodnotí súčasný rok a prednesie očakávania priorít na nasledujúce roky. Na tento účel dá predseda Komisie Európskemu parlamentu zároveň písomne na vedomie hlavné prvky prípravy pracovného programu Komisie na nasledujúci rok.“

Správa o stave Únie si vyžaduje, aby predseda Komisie zhodnotil súčasnú situáciu našej Európskej únie a stanovil priority ďalšej práce.

Takisto sa ňou začína medziinštitucionálny proces, z ktorého vzíde nový pracovný program Európskej komisie na nasledujúci rok.

Spoločne s prvým podpredsedom Komisie Fransom Timmermansom som dnes ráno zaslal list predsedom oboch zložiek európskeho zákonodarcu – predsedovi Martinovi Schultzovi a luxemburskému predsedovi vlády Xavierovi Bettelovi, ktorý je v súčasnosti osobou na čele rotujúceho predsedníctva Rady. V tomto liste sa podrobne stanovujú mnohé opatrenia, ktoré Komisia zamýšľa prijať prostredníctvom právnych predpisov a iných iniciatív, a to odteraz až do konca roka 2016. Navrhujeme ambiciózny, cielený a intenzívny legislatívny program, ktorý si bude vyžadovať, aby Komisia, Parlament a Rada úzko a účinne spolupracovali.

Nebudem teraz zachádzať do podrobností nášho legislatívneho programu. V nadchádzajúcich týždňoch bude prebiehať štruktúrovaný dialóg s Parlamentom a Radou.

Mám však pocit, že dnes by sme nemali hovoriť o tomto.

Som prvým predsedom Komisie, ktorého nominácia a voľba je priamym dôsledkom výsledku volieb do Európskeho parlamentu v máji 2014.

Po tom, ako som v období pred voľbami viedol kampaň ako hlavný kandidát – či Spitzenkandidat – mal som príležitosť vystupovať ako politickejší predseda.

Táto politická úloha je stanovená v zmluvách, na základe ktorých členské štáty poverili Komisiu zastupovaním všeobecného záujmu Únie. Krízové roky však toto chápanie oslabili.

To je dôvod, prečo som pred touto snemovňou už minulý september vyhlásil, že by som chcel viesť politickú Komisiu. Veľmi politickú Komisiu.

Nepovedal som to preto, že verím, že môžeme a že by sme mali všetko politizovať.

Povedal som to, pretože verím, že obrovské výzvy, ktorým Európa v súčasnosti čelí – interne aj externe – nám nedávajú inú možnosť, iba ich riešiť z veľmi politickej perspektívy a veľmi politickým spôsobom, a že musíme osobitne zohľadňovať politické následky našich rozhodnutí.

Nedávne udalosti potvrdzujú naliehavú potrebu takéhoto politického prístupu v Európskej únii.

Teraz nie je čas pokračovať „po starom“.

Teraz nie je čas odškrtávať body na zoznamoch ani zisťovať, či si tá-ktorá odvetvová iniciatíva našla cestu do prejavu o stave Únie.

Teraz nie je čas počítať, koľkokrát sa slovo sociálny, hospodársky alebo udržateľný objaví v prejave o stave Únie.

Teraz je čas na úprimnosť.

Je čas otvorene hovoriť o veľkých výzvach, ktorým čelí Európska únia.

 

Pretože naša Európska únia nie je v dobrom stave.

 

V tejto Únii nie je dostatok Európy.

A v tejto Únii nie je dostatok Únie.

 

Musíme to zmeniť. A musíme to zmeniť teraz.

 

Utečenecká kríza: je nevyhnutné konať ako Únia

Bez ohľadu na pracovné alebo legislatívne programy je a musí byť prvoradou prioritou dneška riešenie utečeneckej krízy.

Od začiatku roka prišlo do Európy takmer 500 000 ľudí. Prevažná väčšina z nich uteká pred vojnou v Sýrii, pred násilím Islamského štátu v Líbyi či pred diktatúrou v Eritrei. Najviac postihnutými členskými štátmi sú Grécko s vyše 213 000 utečencami, Maďarsko so 145 000 a Taliansko s viac ako 115 000 utečencami.

Tieto čísla sú pôsobivé. Pre niektorých alarmujúce.

Teraz však nie je čas na strach. Je čas na odvážnu, rozhodnú a zladenú činnosť Európskej únie, jej inštitúcií a všetkých jej členských štátov.

Je to v prvom rade záležitosť ľudskosti a ľudskej dôstojnosti. A pre Európu je to aj otázka historickej spravodlivosti.

My, Európania, by sme si mali dobre pamätať, že Európa je kontinent, na ktorom bol takmer každý v určitom čase utečencom. Naše spoločné dejiny sú poznačené miliónmi Európanov utekajúcich pred náboženským alebo politickým prenasledovaním, vojnou, diktatúrou či útlakom.

Hugenoti v 17. storočí utekali z Francúzska.

Židia, Sinti, Rómovia a mnohí iní utekali v 30-tych a 40-tych rokoch 20. storočia pred hrôzami nacistického Nemecka.

Španielski republikáni utekali po porážke v občianskej vojne na konci 30-tych rokov 20. storočia do utečeneckých táborov v južnom Francúzsku.

Maďarskí revolucionári utekali do Rakúska po tom, ako sovietske tanky v roku 1956 potlačili ich povstanie proti komunistickému režimu.

Českí i slovenskí občania hľadali exil v iných európskych krajinách po potlačení Pražskej jari v roku 1968.

Stovky a tisícky ľudí boli nútení utiecť zo svojich domovov po vojnách v Juhoslávii.

Zabudli sme už, že nie náhodou žije v USA viac McDonaldovcov, ako ich je v Škótsku? Že existuje dôvod, prečo počet O’Neillovcov a Murphyovcov v USA výrazne presahuje počet ich menovcov žijúcich v Írsku?

Zabudli sme už, že 20 miliónov ľudí s poľskými koreňmi žije mimo územia Poľska v dôsledku politickej a hospodárskej emigrácie po mnohých posunoch hraníc, nútených vyhosteniach a presídleniach v priebehu často bolestivej histórie Poľska?

Skutočne sme zabudli, že po spúšti, ktorú zanechala druhá svetová vojna, bolo 60 miliónov ľudí v Európe utečencami? Že ako výsledok tejto strašnej európskej skúsenosti vznikol globálny režim ochrany – Ženevský dohovor z roku 1951 o právnom postavení utečencov – ktorého cieľom je poskytovať útočisko ľuďom, ktorí preskočili múry Európy, aby unikli pred vojnou a totalitným útlakom?

My, Európania, by sme mali vedieť a nikdy nezabudnúť, prečo je poskytnutie útočiska a dodržiavanie základného práva na azyl také dôležité.

V minulosti som povedal, že sme príliš zriedka hrdí na naše európske dedičstvo a náš európsky projekt.

Napriek zraniteľnosti a  subjektívne vnímaným nedostatkom je dnes Európa miestom, kde si ľudia hľadajú útočisko a exil.

V očiach žien a mužov na Blízkom východe a v Afrike dnes Európa predstavuje maják nádeje, útočisko stability.

Je to niečo, na čo môžeme byť hrdí, a nie niečo, čoho sa treba obávať.

Európa je dnes napriek mnohým rozdielom medzi členskými štátmi zďaleka najbohatší a najstabilnejší kontinent na svete.

Máme prostriedky pomôcť tým, ktorí utekajú pred vojnou, strachom a útlakom.

Viem, že teraz budete chcieť mnohí povedať, že je to síce veľmi pekné, ale Európa nemôže prijať všetkých.

Je pravda, že Európa nemôže poňať všetku biedu sveta. Ale buďme úprimní a dajme veci do súvislostí.

Do Európy v súčasnosti prichádza veľký a nebývalý počet utečencov. Títo však predstavujú iba 0,11 % celkovej populácie EÚ. V Libanone predstavujú utečenci 25 % obyvateľstva. A to je krajina, ktorej ľud má iba jednu pätinu bohatstva, ktorú máme k dispozícii my v Európskej únii.

Buďme úprimní aj k našim, často znepokojeným obyvateľom: kým bude trvať vojna v Sýrii a teror v Líbyi, utečenecká kríza len tak jednoducho nezmizne.

Môžeme stavať múry a môžeme stavať ploty. Ale predstavte si na sekundu, že by ste to boli vy, vaše dieťa vo vašom náručí, svet, váš svet, ktorý ste poznali a ktorý sa okolo vás rozpadol. Neexistuje suma, ktorú by ste nezaplatili; múr, ktorý by ste nepreliezli; more, ktoré by ste nepreplávali; hranica, ktorú by ste neprekročili – ak by ste utekali pred vojnou alebo barbarstvom takzvaného Islamského štátu.

Je preto najvyšší čas konať, aby sme utečeneckú krízu zvládli. Neexistuje žiadna iná alternatíva.

V uplynulých týždňoch sme boli svedkami častého ukazovania prstom. Členské štáty sa navzájom obviňovali z toho, že nerobia dosť alebo že konajú nesprávne. A  prsty z hlavných miest ukazovali často na Brusel.

Všetci by sme mohli byť kvôli tomuto vzájomnému obviňovaniu nahnevaní. Ale ja sa pýtam, komu by to pomohlo? Byť nahnevaný nepomôže nikomu. A pokus obviniť iných je často len znakom toho, že politici sú ochromení neočakávanými udalosťami.

Mali by sme si radšej pripomenúť, čo z existujúcich dohôd môže pomôcť v súčasnej situácii. Je čas pozrieť sa na to, čo máme k dispozícii, a posunúť sa rýchlo vpred.

Nezačíname od nuly. Od začiatku prvého desaťročia 21. storočia Komisia neustále predkladala nové a nové právne predpisy, ktorými budovala spoločný európsky azylový systém. A Parlament a Rada tieto právne predpisy jeden po druhom prijímali. Posledný právny predpis nadobudol účinnosť len v júli 2015.

V Európe dnes máme spoločné normy upravujúce spôsob, akým prijímame žiadateľov o azyl pri rešpektovaní ich dôstojnosti, a spôsob, akým spracovávame ich žiadosti o azyl. Máme tiež spoločné kritériá, ktoré naše nezávislé súdne systémy používajú na určenie toho, či má osoba nárok na medzinárodnú ochranu.

Ale tieto normy sa musia vykonávať a dodržiavať v praxi. A to, že sa tak ešte nedeje, môžeme každý deň vidieť v televízii. Pred začiatkom leta otvorila Komisia prvú sériu 32 konaní o porušení povinnosti, aby členským štátom pripomenula, k čomu sa v minulosti zaviazali. Druhá séria sa začne v nasledujúcich dňoch. Európske zákony musia uplatňovať všetky členské štáty – toto musí byť v Únii založenej na zásadách právneho štátu samozrejmosťou.

Spoločné normy v oblasti azylu sú dôležité, ale nepostačujú na zvládnutie súčasnej utečeneckej krízy. V tomto zmysle sa Komisia, Parlament a Rada vyjadrili už na jar. Komisia v máji predložila komplexnú európsku migračnú agendu. A bolo by nečestné povedať, že odvtedy sa nič neudialo.

Strojnásobili sme našu prítomnosť na mori. Odvtedy sa podarilo zachrániť viac ako 122 000 životov. Aj jeden stratený život je príliš veľa, ale podarilo sa nám zachrániť mnohé ďalšie, ktoré by inak vyhasli – ide o zvýšenie o 250 %. Na spoločných operáciách koordinovaných agentúrou Frontex v Taliansku, Grécku a Maďarsku sa zúčastňuje 29 členských štátov a krajín pridružených k Schengenskému dohovoru. 102 prizvaných príslušníkov pohraničnej stráže z 20 krajín, 31 lodí, 3 helikoptéry, 4 lietadlá s pevnými krídlami, 8 hliadkovacích vozidiel, 6 vozidiel s termovíziou a 4 prepravné vozidlá – to je prvé opatrenie európskej solidarity v praxi. Bude však potrebné urobiť ešte oveľa viac.

Zdvojnásobili sme naše úsilie v boji proti prevádzačom a v snahe o rozloženie skupín obchodníkov s ľuďmi. Lacné lode sú v súčasnosti ťažšie dostupné, takže menej ľudí vystavuje svoj život nebezpečenstvu v chatrných plavidlách, ktoré nie sú spôsobilé na plavbu po mori. Vďaka tomu sa centrálna stredozemská trasa stabilizovala na približne 115 000 prichádzajúcich v priebehu mesiaca august, čo je rovnaký počet ako minulý rok. Teraz musíme dosiahnuť podobnú stabilizáciu balkánskej trasy, ktorá bola zjavne zanedbávaná zo strany všetkých tvorcov politík.

Európska únia je takisto najväčším darcom v celosvetovom úsilí o zmiernenie krízy sýrskych utečencov. Európska komisia a členské štáty uvoľnili približne 4 miliardy EUR vo forme humanitárnej, rozvojovej, hospodárskej a stabilizačnej pomoci pre Sýrčanov v ich krajine a pre utečencov a ich hostiteľské komunity v susednom Libanone, Jordánsku, Iraku, Turecku a Egypte. Práve dnes sme spustili dva nové projekty zamerané na poskytovanie vzdelávania a zaistenie potravinovej bezpečnosti pre 240 000 sýrskych utečencov v Turecku.

Na dôkaz solidarity s našimi susedmi sme sa spoločne zaviazali k presídleniu viac ako 22 000 ľudí z krajín mimo Európy. Samozrejme, to je stále veľmi málo v porovnaní s obrovským úsilím Turecka, Jordánska a Libanonu, ktoré sú útočiskom pre viac ako 4 milióny sýrskych utečencov. Teší ma, že niektoré členské štáty prejavujú ochotu výrazne zintenzívniť európske úsilie v oblasti presídľovania. Vďaka tomu budeme môcť čoskoro predstaviť štruktúrovaný systém umožňujúci systematickejšiu koncentráciu európskeho úsilia v oblasti presídlenia.

Európa však jasne preukázala nedostatok úsilia, pokiaľ ide o všeobecnú solidaritu so zreteľom na utečencov, ktorí prišli na naše územie.

Je mi jasné, že členské štáty, do ktorých väčšina utečencov vstupuje najskôr – v súčasnosti sú to Taliansko, Grécko a Maďarsko – nemôžu tejto výzve čeliť osamotene.

To je dôvod, prečo Komisia už v máji navrhla núdzový mechanizmus, podľa ktorého sa malo premiestniť najprv 40 000 osôb hľadajúcich medzinárodnú ochranu z Talianska a Grécka.

A práve preto dnes navrhujeme druhý núdzový mechanizmus týkajúci sa premiestnenia ďalších 120 000 osôb z Talianska, Grécka a Maďarska.

Toto si vyžaduje značné úsilie v duchu európskej solidarity. Pred začiatkom leta sme však nezískali takú podporu od členských štátov, v akú som dúfal. Zároveň sledujem, že nálada sa mení. A myslím si, že je na to najvyšší čas.

Vyzývam členské štáty, aby na mimoriadnom zasadnutí Rady ministrov vnútra 14. septembra prijali návrhy Komisie o núdzovom premiestnení celkovo 160 000 utečencov. Teraz musíme bezodkladne konať. Nemôžeme ponechať Taliansko, Grécko a Maďarsko, aby s problémom bojovali osamote. Rovnako, ako by sme neponechali osamotený žiadny iný členský štát EÚ. Pretože ak dnes utekajú obyvatelia Sýrie a Líbye, zajtra to môžu byť pokojne obyvatelia Ukrajiny.

Európa v minulosti pochybila, keď robila rozdiely medzi židmi, kresťanmi a moslimami. Keď hovoríme o utečencoch, na náboženstve, viere ani filozofii nezáleží.

Nepodceňujme naliehavosť situácie. Nepodceňujme našu povinnosť konať. Zima sa blíži – myslite na rodiny prespávajúce v parkoch a na železničných staniciach v Budapešti, v stanoch v Traiskirchene či na pobreží ostrova Kos. Čo sa s nimi stane počas studených zimných noci?

Samotné premiestnenie, samozrejme, problém nevyrieši. Je tiež pravda, že musíme oddeliť tých, ktorí jasne potrebujú medzinárodnú ochranu, a preto je veľmi pravdepodobné, že budú úspešní pri svojej žiadosti o azyl, a tých, ktorí svoje krajiny opúšťajú z  dôvodov, na ktoré sa právo na azyl nevzťahuje. To je dôvod, prečo dnes Komisia navrhuje spoločný zoznam EÚ obsahujúci bezpečné krajiny pôvodu. Tento zoznam umožní členským štátom zrýchliť konania o azyle v prípade štátnych príslušníkov tých krajín, ktoré sa považujú za bezpečné pre život. Tento predpoklad bezpečnosti sa podľa nášho názoru musí rozhodne uplatňovať na všetky krajiny, pri ktorých sa Európska rada jednomyseľne rozhodla, že spĺňajú základné kodanské kritériá na členstvo v EÚ – hlavne tie, ktoré sa týkajú demokracie, právneho štátu a základných práv. Rovnako by sa mal uplatňovať na ostatné potenciálne kandidátske krajiny na západnom Balkáne, keďže napredujú smerom k dosiahnutiu postavenia kandidátskej krajiny.

Samozrejme som si vedomý toho, že zoznam bezpečných krajín predstavuje iba procesné zjednodušenie. Nemôže zobrať základné právo na azyl žiadateľom o azyl z Albánska, Bosny a Hercegoviny, Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Kosova, Čiernej Hory, Srbska a Turecka. Umožňuje však národným orgánom zamerať sa na tých utečencov, ktorým bude oveľa pravdepodobnejšie udelený azyl, a to najmä na utečencov zo Sýrie. Toto zameranie je v súčasnej situácii veľmi potrebné.

Takisto som presvedčený, že okrem okamžitých opatrení, ktoré sú potrebné na riešenie súčasných naliehavých úloh, nastal čas, aby sme pripravili zásadnejšiu zmenu v spôsobe, akým zaobchádzame so žiadosťami o azyl – najmä dublinský systém, ktorý požaduje, aby sa žiadosťami o azyl zaoberala prvá krajina vstupu.

V našej azylovej politike potrebujeme viac Európy. V našej utečeneckej politike potrebujme viac Únie.

Skutočná európska utečenecká a azylová politika si vyžaduje, aby sa pevnou súčasťou nášho politického prístupu a  pravidiel stala solidarita. To je dôvod, prečo dnes Komisia takisto navrhuje trvalý mechanizmus premiestňovania, ktorý nám umožní rýchlejšie riešenie krízových situácií v budúcnosti.

Spoločná utečenecká a azylová politika si vyžaduje ďalšie zosúladenie azylových politík, ktoré sa uplatňujú po priznaní postavenia utečenca. Členské štáty musia prehodnotiť svoje podporné a integračné politiky či politiky začleňovania. Komisia je pripravená preskúmať, ako môžu tieto snahy podporiť finančné prostriedky EÚ. Som dôrazne za možnosť žiadateľov o azyl pracovať a zarábať, kým sa ich žiadosti spracovávajú.

Zjednotená utečenecká a azylová politika si tiež vyžaduje intenzívnejšie spoločné úsilie o ochranu vonkajších hraníc. Našťastie sme sa vzdali hraničných kontrol medzi členskými štátmi schengenského priestoru s cieľom zaručiť voľný pohyb osôb, ktorý predstavuje jedinečný symbol európskej integrácie. Druhou stranou mince voľného pohybu je fakt, že musíme užšie spolupracovať na riadení našich vonkajších hraníc. Občania to očakávajú. Komisia vyhlásila už v máji a ja som povedal počas svojej kampane: Musíme výrazne posilniť agentúru Frontex a vytvoriť z nej plne funkčný európsky systém pohraničnej a pobrežnej stráže. Rozhodne to je možné. Ale bude to stáť peniaze. Komisia sa domnieva, že by išlo o dobre investované peniaze. To je dôvod, prečo do konca roka navrhujeme prijať ambiciózne kroky smerom k vytvoreniu európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

Skutočne zjednotená európska migračná politika takisto znamená, že musíme riešiť otvorenie legálnych kanálov na migráciu. Povedzme si však jasne: v súčasnej situácii utečeneckej krízy nám to nepomôže. Ak však bude otvorených viac bezpečných a kontrolovaných ciest do Európy, budeme schopní lepšie riadiť migráciu a ilegálna práca obchodníkov s ľuďmi bude menej atraktívna. Nezabúdajme, sme starnúci kontinent, v ktorom prebieha demografický pokles. Budeme potrebovať šikovných ľudí. Časom sa migrácia musí zmeniť z problému, ktorý sa má riešiť, na dobre riadený zdroj. Začiatkom roka 2016 Komisia na tento účel predloží prepracovaný balík o legálnej migrácii.

Trvalé riešenie sa dosiahne len vtedy, ak budeme riešiť hlavné príčiny toho, prečo v súčasnosti čelíme tejto významnej utečeneckej kríze. Naša zahraničná politika EÚ musí byť rozhodnejšia. V súvislosti s vojnou a nestabilitou priamo v našom susedstve si už nemôžeme dovoliť byť ignorantskí alebo nejednotní.

V Líbyi musia EÚ a členské štáty viac spolupracovať s regionálnymi partnermi, aby sa čoskoro ustanovila vláda národnej jednoty. S využitím všetkých nástrojov, ktoré má EÚ k dispozícii, by sme mali byť pripravení pomôcť takejto vláde, aby bola hneď po nástupe do funkcie schopná zaistiť bezpečnosť a služby svojmu obyvateľstvu. Naša rozvojová a humanitárna pomoc EÚ bude musieť byť bezodkladná a komplexná.

Chcel by so tiež zdôrazniť, že vstupujeme do piateho roka sýrskej krízy, pričom jej koniec je v nedohľadne. Medzinárodné spoločenstvo zatiaľ sýrsky ľud sklamalo. Európa sýrsky ľud sklamala.

Dnes vyzývam na európsku diplomatickú ofenzívu  zameranú na vyriešenie krízy v Sýrii a Líbyi. Potrebujeme Európu, ktorá bude v oblasti zahraničnej politiky silnejšia. Som veľmi rád, že Federica Mogherini, naša odhodlaná vysoká predstaviteľka, pripravila vďaka diplomatickému úspechu v rozhovoroch o jadrových otázkach s Iránom základ pre takúto iniciatívu a že je pripravená úzko spolupracovať s našimi členskými štátmi na dosiahnutí mieru a stability v Sýrii a Líbyi.

Na uľahčenie jej práce dnes Komisia navrhuje vytvoriť trustový fond pre krízové situácie. Na riešenie krízy v regiónoch Sahelu a Čadského jazera, v Africkom rohu a  severnej Afrike sa na začiatku vyčlení z našich spoločných finančných prostriedkov EÚ 1,8 miliardy EUR. Chceme pomôcť vytvoriť trvalú stabilitu, napríklad podporou pracovných príležitostí v miestnych komunitách, a tým riešiť hlavné príčiny destabilizácie, núteného vysídľovania a nelegálnej migrácie. Očakávam od všetkých členských štátov EÚ, že naše ambície podporia a pridajú sa k nim.

Nechcem vytvárať ilúziu, že utečenecká kríza sa čoskoro skončí. Nebude to tak. Avšak vyháňanie lodí na šíre more, podpaľovanie utečeneckých táborov alebo zatváranie očí nad chudobnými a bezmocnými ľuďmi: to nie je Európa.

Európa, to je pekár na ostrove Kos, ktorý rozdáva chlieb hladným a ustatým dušiam. Európa, to sú študenti v Mníchove a Pasove, ktorí prinášajú oblečenie prichádzajúcim migrantom na vlakovú stanicu. Európa, to je policajt v Rakúsku, ktorý víta vyčerpaných utečencov pri prekračovaní hraníc. Toto je Európa, v akej chcem žiť.

Táto kríza je silná a cesta z nej je stále dlhá. Počítam s vami, ktorí ste v tejto snemovni, a so všetkými členskými štátmi, že v súlade s našimi spoločnými hodnotami a našou históriou ukážeme v ďalšom vývoji európsku odvahu.

 

Nový začiatok pre Grécko, eurozónu a európske hospodárstvo

Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

povedal som, že dnes chcem hovoriť o významných otázkach. To je dôvod, prečo je potrebné venovať sa v tomto prejave o stave Únie situácii v Grécku, ako aj širším ponaučeniam z piateho roku gréckej krízy, ktorej vplyv v eurozóne a európskom hospodárstve a spoločnosti ako celku naďalej cítiť.

Rozhovory o Grécku od začiatku tohto roka naplno testujú našu trpezlivosť. Stratili sme veľa času a veľa dôvery. Pálili sme za sebou mosty. Povedali sme slová, ktoré nemožno ľahko vziať späť.

Videli sme politické pózy, hašterenie a bezohľadne vymieňané urážky.

Príliš často sme videli ľudí mysliacich si, že môžu presadzovať svoje názory bez toho, aby sa nezaujato zamysleli nad názormi iných.

Videli sme demokracie v eurozóne, ktoré boli postavené proti sebe. Hospodárske oživenie a vytváranie pracovných miest v Grécku, ktorých svedkami sme boli minulý rok, sa počas týchto mesiacov vytratili.

Spoločne sme sa ocitli na okraji priepasti.

A opäť, až keď sme stáli na úplnom okraji, sme boli schopní vidieť širšie súvislosti a postaviť sa k  povinnostiam čelom.

Nakoniec sa dosiahla dohoda, záväzky sa dodržali a vykonali. Dôvera sa začala obnovovať, hoci je stále krehká.

Nie som hrdý na každý aspekt dosiahnutých výsledkov. Som však hrdý na tímy v Európskej komisii, ktoré neúnavne pracovali dňom i nocou až do konca augusta, aby preklenuli medzeru medzi veľmi rozdielnymi pozíciami a našli riešenia v záujme Európy a Grékov.

Viem, že nie každý bol spokojný s tým, čo Komisia urobila.

Mnoho gréckych politikov nebolo spokojných s tým, že sme trvali na uskutočnení reforiem v Grécku, najmä pokiaľ ide o neudržateľný dôchodkový systém a nespravodlivý daňový režim.

Mnohí iní európski politici nemohli pochopiť, prečo Komisia pokračovala v rokovaniach. Niektorí nevedeli pochopiť, prečo sme jednoducho neprenechali všetky rozhovory na odborníkov z Medzinárodného menového fondu. Prečo sme niekedy hovorili aj o sociálnej stránke programových záväzkov a zmenili ich tak, aby zohľadňovali účinky na najzraniteľnejších v spoločnosti. Alebo že ja osobne som si dovolil stále a stále opakovať, že euro a členstvo v eurozóne je myslené ako nezvratné.

 

Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

mandát Komisie na rokovania s programovou krajinou, ako je Grécko, má veľmi jasný základ: je to Zmluva o Európskej únii, ktorá vyzýva Komisiu, aby presadzovala spoločný záujem Únie a bdela nad dodržiavaním práva. To isté právo zahŕňa ustanovenie zmluvy, schválené všetkými členskými štátmi, ktorá označuje členstvo v eurozóne za neodvolateľné.

Pokiaľ členské štáty nezmenia zmluvy som presvedčený, že Komisia a všetky ostatné inštitúcie EÚ majú jasný mandát a povinnosť urobiť všetko, čo je v ich silách, aby zachovali integritu eurozóny.

Okrem toho bola Komisia na základe Zmluvy o Európskom mechanizme pre stabilitu (EMS), ktorú ratifikovali všetky členské štáty eurozóny, výslovne poverená programovými rokovaniami s členským štátom. Musíme to robiť v spolupráci s Európskou centrálnou bankou a pokiaľ možno spoločne s Medzinárodným menovým fondom. Máme však na to jasný mandát.

Keď sa v zmluvách hovorí o Komisii, predstavujem si Komisiu ako inštitúciu, ktorú politicky vedie predseda a kolégium komisárov. To je dôvod, prečo som neprenechal rozhovory s Gréckom len na úradníkov Komisie napriek ich rozsiahlym odborným znalostiam a  tvrdej práci. S našimi expertmi som ale pravidelne viedol osobné rozhovory, často niekoľkokrát za deň, aby som ich usmernil alebo upravil ich prácu. Takisto som zabezpečil, aby sa o stave rokovaní v Grécku viedli na zasadnutiach kolégia každý týždeň detailné a veľmi politické diskusie.

Pretože to, či sa zvýši DPH nielen v reštauráciách, ale aj na spracované potraviny, nie je technická otázka. Je to politická a sociálna otázka.

Či zvýšite DPH na lieky v krajine, v ktorej v dôsledku krízy 30 % obyvateľstva už nie je krytých systémom verejného zdravotníctva, nie je technická, ale výsostne politická otázka. Alebo či namiesto toho znížite vojenské výdavky – v krajine, ktorá má naďalej jedny z najvyšších vojenských výdavkov v EÚ.

S určitosťou nejde o technickú otázku, či znížite dôchodky tých najchudobnejších v spoločnosti alebo minimálnu mzdu, alebo či namiesto toho uvalíte daň na gréckych vlastníkov lodí.

Samozrejme, že sumy v tom, čo teraz tvorí tretí grécky program, museli nakoniec súhlasiť. So sociálnou spravodlivosťou  na zreteli sa nám to však podarilo dosiahnuť. Správu Európskeho parlamentu o trojke som čítal veľmi podrobne. Dúfam, že vidíte, že sme sa z toho poučili, keď sme po prvýkrát vykonali posúdenie sociálneho vplyvu programu. Aj keď úprimne priznávam, že Komisia musela v týchto rokovaniach niekedy robiť kompromisy.

Na čom mi záleží je, že nakoniec sa našiel kompromis, na ktorom sa vedelo dohodnúť všetkých 19 členských štátov eurozóny vrátane Grécka.

Po týždňoch rozhovorov, nepatrnom pokroku, opakovaných neúspechoch, mnohých krízových momentoch a často s poriadnou dávkou drámy sa nám 19. augusta podarilo podpísať nový stabilizačný program podpory pre Grécko.

Teraz, keď je nový program zavedený, chcem, aby to bol nový začiatok pre Grécko a pre eurozónu ako celok.

Buďme veľmi úprimní: sme len na začiatku novej a dlhej cesty.

Pre Grécko je teraz kľúčové, aby vykonalo to, na čom sme sa dohodli. Na to je potrebná široká politická zodpovednosť.

Pred tým, než sa uzatvorila konečná dohoda, boli v mojom úrade lídri všetkých hlavných gréckych politických skupín. Všetci sľúbili, že túto dohodu podporia a prvým dôkazom ich záväzku bolo hlasovanie za tento nový program a za prvé tri vlny reforiem v gréckom parlamente. Očakávam, že si za svojim slovom budú stáť a zrealizujú dohodu bez ohľadu na to, kto bude vládnuť. Na to, aby sa medzi grécky ľud a do gréckeho hospodárstva vrátila dôvera, je potrebná široká podpora a včasná realizácia reforiem.

Program je jedna vec, no ten nestačí na to, aby sa Grécko dostalo na cestu udržateľného rastu. Komisia bude stáť pri Grécku s cieľom ubezpečiť sa, že reformy nadobúdajú konkrétnu podobu. Budeme asistovať Grécku pri vypracúvaní stratégie pre rast, za ktorú Gréci prevezmú plnú zodpovednosť a ktorú budú sami riadiť.

Od modernizácie verejnej správy až po nezávislosť daňovej správy, Komisia poskytne na mieru šitú technickú pomoc, a to za pomoci európskych a medzinárodných partnerov. To bude hlavnou úlohou novej Služby na podporu štrukturálnych reforiem, ktorú som zriadil v júli.

Komisia 15. júla predstavila návrh na obmedzenie národného spolufinancovania v Grécku a na prednostné financovanie investičných projektov, ktoré majú nedostatok likvidity: balík investícií do rastu vo výške 35 miliárd EUR. Po mesiacoch nedostatku financií je toto opatrenie naliehavé pre oživenie. Ide o peniaze, ktoré sa dostanú do reálnej gréckej ekonomiky, aby podniky a orgány mohli investovať a prijímať zamestnancov.

Komisia pracovala na príprave tohto návrhu nepretržite. Počas mesiaca august sa niekoľkokrát stretli národné parlamenty . Preto dúfam, že Európsky parlament v súlade s predchádzajúcimi záväzkami takisto zohrá svoju úlohu. Náš program investícií do rastu v Grécku je v tejto snemovni dva mesiace. Ak aj bude prijatý, potrvá niekoľko ďalších týždňov, kým sa do gréckej reálnej ekonomiky dostane prvé euro.

Vyzývam vás, aby ste nasledovali príklad Rady, ktorá schváli tento program investícií do rastu do konca tohto mesiaca. Európsky parlament by mal byť v tomto aspoň taký rýchly, ako je Rada.

 

Povedal som, že chcem, aby tento nový program predstavoval nový začiatok nielen pre Grécko, ale aj pre eurozónu ako celok, pretože z tejto krízy, ktorá nás prenasleduje až príliš dlho, si musíme vziať dôležité ponaučenia.

Hospodárska a sociálna situácia hovorí sama za seba: v Európskej únii je v súčasnosti stále viac než 23 miliónov ľudí nezamestnaných, pričom viac ako polovica z nich je bez práce najmenej rok. V samotnej eurozóne je bez práce viac než 17,5 milióna ľudí. Naše hospodárske oživenie obmedzuje neistota vo svete. Verejný dlh v EÚ dosiahol v priemere vyše 88 % HDP a v eurozóne je na úrovni takmer 93 %.

Kríza nie je za nami. Len na chvíľu stíchla.

To neznamená, že sa nič nedeje. Nezamestnanosť sa znižuje, HDP stúpa na svoju najvyššiu úroveň za posledné roky a podmienky financovania domácností a spoločností sa významne zlepšili. Niekoľko členských štátov, ktoré boli kedysi vážne zasiahnuté krízou, ako Lotyšsko, Írsko, Španielsko a Portugalsko, dostali európsku finančnú pomoc a teraz stabilne rastú a konsolidujú svoje ekonomiky.

Je to pokrok, no oživenie je príliš slabé, príliš krehké a príliš závislé od našich vonkajších partnerov.

Čo je dôležitejšie, táto kríza nám v  eurozóne a EÚ ako celku zanechala veľmi veľké rozdiely. Poškodila náš rastový potenciál. Posilnila dlhodobý trend rastu nerovností. Toto všetko prispelo k vzniku pochybností o sociálnom pokroku, hodnote zmeny a podstate spolupatričnosti.

Potrebujeme obnoviť proces konvergencie, a to medzi členskými štátmi aj v rámci nich, ktorého ústredným prvkom bude produktivita, tvorba pracovných miest a sociálna spravodlivosť.

V našej Európe potrebujeme viac Únie.

Pre Európsku úniu a najmä pre moju Komisiu to znamená dve veci: po prvé, investovanie do zdrojov pracovných miest a rastu v Európe, najmä na našom jednotnom trhu; a po druhé, dokončenie hospodárskej a menovej únie, aby sa vytvorili podmienky pre trvalé oživenie. Konáme v obidvoch oblastiach.

Spoločne s vami a členskými štátmi sme priniesli Investičný plán pre Európu v objeme 315 miliárd EUR, ktorého súčasťou je nový Európsky fond pre strategické investície (EFSI).

Je tomu menej než rok, čo som ohlásil tento plán, a dnes sme vo fáze , keď sa začínajú realizovať prvé projekty:

vďaka investičnému fondu, z ktorého sa financovalo zvýšenie energetickej hospodárnosti budov, dostane 40 000 domácností po celom Francúzsku nižšie účty za energie a vytvorí sa 6 000 pracovných miest.

V zdravotníckych zariadeniach v Barcelone získajú pacienti vďaka novým terapiám využívajúcim plazmu, ktoré boli financované z investičného fondu, lepšiu liečbu.

V Limericku a na ďalších miestach v Írsku budú mať rodiny vďaka štrnástim novým centrám primárnej starostlivosti lepší prístup k primárnej zdravotnej starostlivosti. Toto je len začiatok a  oveľa viac podobných projektov bude nasledovať.

Zároveň so zavádzaním investičného plánu zdokonaľujeme jednotný trh s cieľom vytvoriť viac príležitostí pre ľudí a podniky vo všetkých 28 členských štátoch. Vďaka projektom Komisie ako jednotný digitálny trh, únia kapitálových trhov a energetická únia odstraňujeme prekážky brániace cezhraničným činnostiam a využívame veľkosť nášho kontinentu, aby sme motivovali k inováciám, spojili talenty a ponúkli širší výber výrobkov a služieb.

Ak sa však riadne nepoučíme, potom v našom úsilí o prosperitu zlyháme: doteraz sme nepresvedčili Európanov a svet, že naša Únia tu nie je len na to, aby prežila, ale že môže byť aj úspešná a prosperovať.

Nič si nenahovárajme: naša kolektívna neschopnosť poskytnúť rýchlu a jasnú odpoveď na grécku krízu počas posledných mesiacov nás všetkých oslabila. Poškodila dôveru v našu jednotnú menu a povesť EÚ vo svete.

Bez vízie sa nepohneme – musíme vedieť, kam smerujeme.

Toto je podstata správy týkajúcej sa dokončenia našej hospodárskej a menovej únie, ktorú som predstavil v júni s ostatnými čelnými predstaviteľmi európskych inštitúcií.

Bolo pre mňa samozrejmé zapojiť do tejto dôležitej práce predsedu Schulza. Koniec koncov Parlament je jadrom demokracie na úrovni EÚ, ako sú národne parlamenty jadrom demokracie na národnej úrovni. Európsky parlament je a musí zostať parlamentom eurozóny. Európsky parlament vo svojej úlohe spoluzákonodarcu bude mať na starosti rozhodovanie o nových iniciatívach, ktorých návrhy Komisia v nasledujúcich mesiacoch predloží na prehĺbenie našej hospodárskej a menovej únie. Som preto rád, že sme po prvýkrát napísali nie „správu štyroch čelných predstaviteľov EÚ“, ale „správu piatich čelných predstaviteľov EÚ“.

Napriek mesiacom dlhých diskusií do noci s cieľom nájsť dohodu pre Grécko sme v máji a júni napísali túto správu a v nej nastavili kurz k budúcej stabilite. Piati čelní predstavitelia vedúcich inštitúcií EÚ sa dohodli na pláne, ktorý by nám mal umožniť do začiatku roka 2017stabilizovať a konsolidovať eurozónu, a potom na základe obnovenej konvergencie našich ekonomík dosiahnuť zásadnejšiu reformu a čo najviac pokročiť od opatrení na zabezpečenie odolnosti voči kríze k novým perspektívam rastu.

Podľa očakávania, správa piatich čelných predstaviteľov EÚ rozprúdila v Európe živú diskusiu. Niektorí hovoria, že potrebujeme vládu eurozóny. Iní hovoria, že potrebujeme väčšiu disciplínu a dodržiavanie pravidiel. Súhlasím s jedným i druhým: potrebujeme kolektívnu zodpovednosť, väčší zmysel pre spoločné dobro a úplné dodržiavanie a vykonávanie toho, na čom sme sa kolektívne dohodli. Nesúhlasím však s tým, že by to malo znamenať zvyšovanie počtu inštitúcií alebo ponechanie eura samoregulácii, ako keby nové inštitúcie alebo zázračné pravidlá umožnili dosiahnuť viac alebo lepšie výsledky.

Jednotná mena nežije len na základe pravidiel a štatistík. Jej neustále politické posudzovanie by sa malo stať základom pre nové rozhodnutia v oblasti hospodárskej, fiškálnej a sociálnej politiky.

Správa piatich čelných predstaviteľov EÚ obsahuje kompletný pracovný program na nasledujúce roky a ja chcem, aby sme vo všetkých oblastiach – v hospodárskej, finančnej, fiškálnej a politickej únii – rýchlo napredovali. Časť úsilia sa bude musieť zamerať na eurozónu, zatiaľ čo zvyšok by mal byť otvorený pre všetkých 28 členských štátov so zreteľom na ich blízke vzťahy s našim jednotným trhom.

Dovoľte mi zdôrazniť päť oblastí, v ktorých Komisia rýchlo predloží ambiciózne návrhy a v ktorých budeme očakávať pokrok už túto jeseň.

Po prvé: piati čelní predstavitelia EÚ súhlasili, že potrebujeme spoločný systém na zabezpečenie toho, aby boli úspory občanov v bankách vždy chránené do výšky 100 000 EUR na osobu a účet. Toto našej bankovej únii chýba.

V súčasnosti takéto systémy ochrany existujú, ale všetky len na národnej úrovni. Potrebujeme európskejší systém, neprepojený s vládnymi peňaženkami, aby si občania mohli byť úplne istí, že ich úspory sú v bezpečí.

Všetci sme videli, čo sa dialo v lete v Grécku: občania si – pochopiteľne – vyberali svoje úspory, keďže málo dôverovali finančnej schopnosti štátu udržať bankový systém. To sa musí zmeniť.

Je naliehavo potrebný jednotnejší systém ochrany vkladov a Komisia predloží koncom tohto roka legislatívny návrh prvých krokov smerom k tomuto cieľu.

Som si samozrejme plne vedomý, že v tejto otázke ešte neexistuje konsenzus. Viem však aj to, že mnohí z vás sú presvedčení rovnako ako ja o potrebe posunúť sa ďalej. Tým, ktorí sú skeptickejší, hovorím: Komisia si plne uvedomuje, že východiskové pozície členských štátov sú odlišné. Niektoré si vytvorili národné systémy ochrany vkladov a náležite ich financujú. Iné takéto systémy stále budujú. Rozdiely musíme zohľadniť. To je dôvod, prečo sa v správe piatich čelných predstaviteľov EÚ nepodporuje úplná mutualizácia, ale nový prístup pomocou systému zaistenia. Bližšie podrobnosti  tejto problematiky predložíme v nasledujúcich týždňoch.

Po druhé: potrebujeme silnejšie zastúpenie eura na globálnej scéne. Ako je možné, že eurozóna, ktorá má druhú najsilnejšiu menu na svete, sa v medzinárodných inštitúciách stále nedokáže vyjadrovať o hospodárskych záležitostiach jednotne?

Predstavte si každodennú prácu Medzinárodného menového fondu. Dobre vieme, akú významnú úlohu má MMF. A napriek tomu stále namiesto toho, aby sme vystupovali jednotne ako eurozóna, sa musí Belgicko a Luxembursko dohodnúť na hlasovaní s Arménskom a Izraelom a Španielsko jednotne hlasuje s krajinami Latinskej Ameriky.

Ako je možné, že my – Európania – sme spoločne hlavnými akcionármi svetových inštitúcií, ako je MMF a Svetová banka, a stále nakoniec vystupujeme ako menšina?

Ako je možné, že v Ázii vznikne strategicky významná nová Banka pre investície do infraštruktúry a európske vlády namiesto toho, aby koordinovali svoje úsilie, sa predháňajú v tom, kto sa ako prvý stane jej členom?

Musíme dospieť a naše spoločné záujmy uprednostniť pred národnými. Podľa mňa by predseda Euroskupiny mal byť prirodzene hovorcom eurozóny v medzinárodných finančných inštitúciách, ako je MMF.

Po tretie: Potrebujeme účinnejší a demokratickejší systém hospodárskeho a fiškálneho dohľadu. Chcem, aby sa tento Parlament, národné parlamenty, ako aj sociálni partneri na všetkých úrovniach zapojili do tohto procesu ako kľúčoví aktéri. Takisto chcem, aby sa záujem eurozóny ako celku lepšie premietal v politikách EÚ a jednotlivých členských štátov: záujem celku nie je len súčet jeho častí. To sa premietne do našich návrhov na ďalšie zjednodušenie a posilnenie európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík.

Do budúcnosti už nechcem, aby sa naše odporúčania pre hospodárske smerovanie eurozóny ako celku vnímali ako prázdne slová. Chcem, aby poskytovali skutočné usmernenie, najmä k zámerom fiškálnej politiky eurozóny.

Po štvrté: potrebujeme zvýšiť spravodlivosť našich politík zdaňovania. To si vyžaduje väčšiu transparentnosť a spravodlivosť, ako pre občanov, tak aj pre spoločnosti. V júni sme predložili akčný plán, jadrom ktorého je, že: krajina, v ktorej určitá spoločnosť vytvára zisky, musí byť krajinou zdanenia.

Jedným z krokov k dosiahnutiu tohto cieľa je naša práca na spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb. Vďaka tomuto zjednodušeniu bude vyhýbanie sa daňovým povinnostiam zložitejšie.

Spoločne s Radou usilovne pracujeme aj na uzatvorení dohody o automatickej výmene informácií o záväzných daňových stanoviskách do konca tohto roka.

Zároveň očakávame, že skúmanie rôznych národných schém čoskoro prinesie výsledky.

Tvrdo sa usilujeme o to, aby členské štáty do konca tohto roka schválili modality dane z finančných transakcií.

Potrebujeme viac Európy, potrebujeme viac Únie a potrebujeme väčšiu spravodlivosť v našej politike zdaňovania.

Po piate: Musíme zintenzívniť naše úsilie o spravodlivejší a skutočne celoeurópsky pracovný trh. Spravodlivosť v tejto súvislosti znamená presadzovanie a ochranu voľného pohybu občanov ako základného práva našej Únie, a zároveň prevencia zneužívania a rizík sociálneho dampingu.

Mobilita pracovnej sily je vítaná a potrebná, aby eurozóna a jednotný trh prosperovali. Mala by však byť založená na jasných pravidlách a zásadách. Kľúčovou zásadou by malo byť zabezpečenie rovnakej mzdy za rovnakú prácu na rovnakom mieste.

V rámci tohto úsilia budem chcieť vypracovať európsky pilier sociálnych práv, ktorý zohľadní meniace sa prostredie európskych spoločností a sveta práce a ktorý bude slúžiť ako kompas pre obnovenú konvergenciu v  eurozóne.

Tento európsky pilier sociálnych práv by mal doplniť spoločne dosiahnuté výsledky, pokiaľ ide o ochranu pracovníkov v EÚ. Očakávam, že sociálni partneri budú v tomto procese zohrávať ústrednú úlohu. Verím, že urobíme dobre, ak s touto iniciatívou začneme v  eurozóne, pričom ostatné členské štáty EÚ sa budú môcť dobrovoľne pripojiť.

Ako sa uvádza v správe piatich čelných predstaviteľov európskych inštitúcií, budeme sa musieť zamerať aj na zásadné kroky, pokiaľ ide o eurozónu. Na jar 2017 Komisia predloží o tejto problematike bielu knihu.

Áno, v budúcnosti budeme musieť zriadiť pokladnicu eurozóny, ktoré bude niesť zodpovednosť na európskej úrovni. Myslím si, že by mala vychádzať z Európskeho mechanizmu pre stabilitu vytvoreného počas krízy, ktorý má so svojím potenciálnym objemom úverov vo výške 500 miliárd EUR kapacitu porovnateľnú s kapacitou MMF. EMS by mal postupne prevziať rozsiahlejšiu funkciu makroekonomickej stabilizácie s cieľom lepšie čeliť otrasom, ktoré nie je možné zvládať len na vnútroštátnej úrovni. Pripravíme podmienky na to, aby sme tento cieľ dosiahli v druhej polovici tohto mandátu.

Európska únia je dynamický projekt. Projekt, ktorý má slúžiť jej obyvateľom. Tu neexistujú víťazi ani porazení. Všetci dostávame viac, ako dávame. Je to jeden komplexný projekt. Toto je odkaz aj pre našich partnerov v Spojenom kráľovstve, na ktorých som intenzívne myslel pri uvažovaní o veľkých politických výzvach nasledujúcich mesiacov.

 

Spravodlivá dohoda pre Britániu

Odkedy som sa ujal funkcie, vyjasnili sa určité veci týkajúce sa Spojeného kráľovstva: v roku 2017 sa uskutoční referendum o tom, či Británia zostane v Únii alebo nie. To bude samozrejme na rozhodnutí voličov v Spojenom kráľovstve. Ale nebolo by úprimné ani realistické tvrdiť, že toto rozhodnutie nebude mať strategický význam pre celú Úniu.

Vždy som hovoril, že chcem, aby Spojené kráľovstvo zostalo v Európskej únii a že chcem s vládou Spojeného kráľovstva pracovať na spravodlivej dohode pre Britániu.

Briti kladú EÚ zásadné otázky o EÚ: či EÚ prináša svojim občanom prosperitu; či sa činnosť EÚ zameriava na oblasti, v ktorých môže dosiahnuť hmatateľné výsledky; či je EÚ otvorená voči zvyšku sveta.

Toto sú otázky, na ktoré má EÚ odpovede, a nielen kvôli Spojenému kráľovstvu. Všetkých 28 členských štátov EÚ chce, aby bola EÚ moderná a zameraná na prospech všetkých jej občanov. Všetci súhlasíme s tým, že EÚ sa musí prispôsobiť a zmeniť so zreteľom na hlavné výzvy a krízy, ktorým v súčasnosti čelíme.

To je dôvod, prečo dokončujeme jednotný trh, znižujeme administratívnu záťaž a zlepšujeme investičné prostredie pre malé podniky.

To je dôvod, prečo vytvárame jednotný digitálny trh – aby ste v prípade, že si chcete prenajať auto on-line, platili rovnakú cenu bez ohľadu na to, kde v EÚ sa nachádzate. Modernizujeme pravidlá týkajúce sa autorských práv EÚ s cieľom zlepšiť prístup ľudí ku kultúrnemu obsahu on-line a zároveň zabezpečiť, aby autori dostali spravodlivú odmenu. Len pred dvomi mesiacmi sa EÚ dohodla na zrušení poplatkov za roaming do leta 2017, na opatrení, ktoré mnoho turistov a cestujúcich, najmä z Británie, požadovalo už roky.

To je dôvod, prečo s vedúcimi krajinami vedieme rokovania o obchodných dohodách, ako je Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo. To je dôvod, prečo otvárame trhy a odstraňujeme prekážky, ktorým čelia podniky a pracovníkov vo všetkých 28 členských štátoch EÚ.

Mojím osobným záväzkom je zlepšiť spôsob, akým Únia spolupracuje s národnými parlamentmi. V poverovacích listoch som všetkým členom mojej Komisie dal za úlohu užšie spolupracovať s národnými parlamentmi. Som presvedčený, že posilnením našich vzťahov s národnými parlamentmi sa Únia priblíži k ľuďom, ktorým slúži. Toto je naše spoločné želanie s predsedom britskej vlády Davidom Cameronom. Verím, že budeme schopní nájsť spoločnú odpoveď.

Pred viac ako rokom, keď som kandidoval za predsedu Komisie, som prisľúbil, že ako predseda dosiahnem spravodlivú dohodu pre Britániu. Dohodu, ktorá je spravodlivá pre Britániu. A ktorá je tiež spravodlivá pre ostatných 27 členských štátov.

Chcem sa postarať o to, že zachováme integritu všetkých štyroch slobôd jednotného trhu a zároveň nájdeme spôsoby umožňujúce ďalšiu integráciu eurozóny na posilnenie hospodárskej a menovej únie.

Aby to bolo spravodlivé voči Spojenému kráľovstvu, časťou tejto dohody bude uznanie skutočnosti, že všetky členské štáty sa nezúčastňujú na všetkých oblastiach politiky EÚ. Postavenie Spojeného kráľovstva definujú osobitné protokoly – a to napríklad vo vzťahu k euru, ako aj k spravodlivosti a vnútorným veciam. Aby to bolo spravodlivé voči ostatným členským štátom, rozhodnutia Spojeného kráľovstva by nemali brániť ďalšej integrácii v oblastiach, kde to členské štáty uznajú za vhodné.

Budem sa snažiť dosiahnuť spravodlivú dohodu pre Britániu. Urobím to z jedného jediného dôvodu: pretože som presvedčený, že EÚ je na tom lepšie s Britániou a že Británie je na tom lepšie, keď je súčasťou EÚ.

V kľúčových oblastiach môžeme dosiahnuť oveľa viac, keď budeme konať spoločne, než by sme mohli dosiahnuť každý samostatne. To je prípad najmä obrovských výziev v zahraničnej politike, ktorým Európa v súčasnosti čelí a ktorými sa budem zaoberať v ďalšej časti môjho prejavu.

 

Jednotne po boku Ukrajiny

Európa je len malá časť sveta. Ak môžeme niečo ponúknuť, sú to naše vedomosti a schopnosť viesť.

Asi pred sto rokmi žil v Európe každý piaty človek na svete; dnes je to každý deviaty; a v ďalšom storočí to bude každý dvadsiaty piaty.

Verím, že na svetovej scéne môžeme (a mali by sme) zohrať úlohu; nie kvôli vlastnej márnivosti, ale pretože máme čo ponúknuť. Môžeme ukázať svetu silu, ktorá vzniká zo zjednotenia a strategického záujmu konať spoločne. Ešte nikdy nebola naliehavejšia a závažnejšia doba, aby sme tak urobili.

V súčasnosti máme vo svete viac ako 40 živých konfliktov. Kým zúria tieto konflikty, kým sa rozpadajú rodiny a ničia domovy, nemôžem sem prísť takmer 60 rokov po zrode Európskej únie a rozprávať vám o mieri. Na svete totiž nie je mier.

Ak chceme podporovať mier vo svete, budeme v našej zahraničnej politike potrebovať viac Európy a viac Únie. Najpálčivejším príkladom je v tejto súvislosti situácia na Ukrajine.

Pomôcť Ukrajine, aby prežila, prijala reformy a prosperovala, výzvou k Európe. Napokon ukrajinský sen, sen Majdanu, je aj európsky sen: žiť v modernej krajine so stabilným hospodárstvom v riadnom a spravodlivom politickom systéme.

Za posledných dvanásť mesiacov som prezidenta Porošenka dobre spoznal či už na samite, pri večeri u neho doma, alebo  počas mnohých stretnutí a nespočetných telefonátov . Začal transformáciu svojej krajiny. Bojuje za mier. Zaslúži si našu podporu.

Už sme toho urobili veľa – požičali sme 3,41 miliardy EUR v troch programoch makrofinančnej pomoci, pomohli sme sprostredkovať dohodu, ktorá zabezpečí Ukrajine dodávky plynu v zimnom období, a poskytli sme poradenstvo v oblasti reformy súdnictva. Ak chceme uspieť, EÚ a všetky jej členské štáty musia prispieť.

Budeme si musieť udržať aj našu jednotu.

Potrebujeme jednotu, pokiaľ ide o bezpečnosť našich východných členských štátov, a to najmä pobaltských krajín. Bezpečnosť a hranice členských štátov EÚ sú nedotknuteľné. Chcem, aby to v Moskve veľmi jasne pochopili.

Potrebujeme viac jednoty, pokiaľ ide o sankcie. Sankcie EÚ uvalené na Rusko predstavujú pre každú z našich ekonomík náklady a nepriaznivé dôsledky pre dôležité sektory, ako je napríklad poľnohospodárstvo. Ale sankcie sú silným nástrojom pri riešení agresie a porušovania medzinárodného práva. Sankcie sú politikou, ktorá sa musí zachovať, až kým sa v plnom rozsahu nebudú dodržiavať dohody z Minska. Musíme si udržať pevné nervy a jednotu.

A musíme aj ďalej hľadať riešenia.

Na samite G20 v Brisbane som sa na bilaterálnom stretnutí, ktoré trvalo celú noc a pretiahlo sa do skorých ranných hodín, rozprával s prezidentom Putinom. Pripomenuli sme si, ako dlho sa poznáme a ako sa zmenila doba. Duch spolupráce medzi EÚ a Ruskom ustúpil podozrievaniu a nedôvere.

EÚ musí ukázať Rusku náklady konfrontácie, ale musí tiež jasne povedať, že je pripravená začať dialóg.

Nechcem Európu, ktorá zotrváva v ústraní dejín. Chcem Európu, ktorá je vodcom. Keď Európska únia drží spolu, môžeme zmeniť svet.

 

Jednotní vo vedúcom postavení pri riešení zmeny klímy

Jedným z príkladov, kde má Európa vedúce postavenie, sú naše kroky v oblasti zmeny klímy.

V Európe všetci vieme, že zmena klímy je veľkou globálnou výzvou – a vieme to už dlho.

Planéta, o ktorú sa delíme – jej atmosféra a stabilná klíma – sa nedokáže vyrovnať s tým, ako ju ľudstvo využíva.

Niektoré časti sveta žijú nad svoje pomery, vytvárajú uhlíkový dlh a žijú z neho. Ako vieme z ekonómie a krízového manažmentu, život nad pomery nie je udržateľným správaním.

Príroda nám čoskoro vystaví účet. V niektorých častiach sveta zmena klímy mení zdroje konfliktov – ovládanie priehrady alebo brehu rieky môže byť strategickejšie ako ropná rafinéria.

Zmena klímy je dokonca jednou z hlavných príčin nového javu migrácie. Klimatickí utečenci sa stanú novým problémom – ak nebudeme rýchlo konať.

Svet sa o 90 dní stretne v Paríži, aby sa dohodol na krokoch, ako splníme cieľ udržať nárast svetovej teploty pod úrovňou 2 stupňov Celzia. EÚ je na dobrej ceste a v marci deklarovala jasný záväzok: záväzný cieľ zníženia emisií v celom hospodárstve aspoň o 40 % do roka 2030 v porovnaní s úrovňami v roku 1990. Ide o ten najambicióznejší príspevok, aký bol doteraz predložený.

Ostatní nasledujú, aj keď niektorí len neochotne.

Veľmi jasne sa vyjadrím k našim medzinárodným partnerom: EÚ nepodpíše hocijakú dohodu. Mojou prioritou, prioritou Európy, je prijať ambicióznu, silnú a záväznú globálnu dohodu o klíme.

To je dôvod, prečo sme moja Komisia a ja strávili časť tohto prvého roka získavaním podpory pre naplnenie cieľov v Paríži. V máji som bol v Tokiu, kde som vyzval premiéra Abeho, aby sa spolu s nami pracoval na tom, aby sa Paríž stal úctyhodným nástupcom Kjótskeho protokolu.

V júni sa na samite G7 lídri dohodli na vypracovaní dlhodobých stratégií nízkouhlíkového rozvoja a na upustení od fosílnych palív do konca tohto storočia.

Neskôr som sa stretol s čínskym premiérom Liom Keqiangom s cieľom pripraviť stretnutie v Paríži a iniciovať partnerstvo, ktoré má zabezpečiť, aby sa mestá koncipovali tak, aby spĺňali energetické a klimatické potreby budúcnosti.

Členovia kolégia sa v spolupráci s vysokou predstaviteľkou zapojili do diplomacie v oblasti klímy. Komisár Arias Cañete je dnes v Papue-Novej Guinei, kde s lídrami Fóra tichomorských ostrovov diskutuje o plánoch do Paríža. Ak sa neprijmú nápravné opatrenia na riešenie zmeny klímy, príliv sa zvýši a tieto ostrovy sa stanú prvými obeťami tohto javu.

Ak však Paríž prinesie výsledky, ľudstvo bude mať prvýkrát medzinárodný režim na účinný boj proti zmene klímy.

Paríž bude najbližšia zastávka, ale určite nie posledná. Existuje cesta do Paríža; ale existuje aj cesta z Paríža.

Moja Komisia bude pracovať na tom, aby zabezpečila, že Európa si aj naďalej udrží vedúce postavenie v boji proti zmene klímy. Budeme nielen vodu kázať, ale aj vodu piť.

Nemáme nijaký zázračný prútik na riešenie zmeny klímy. Naše právne predpisy, ako je napríklad systém EÚ na obchodovanie s emisiami EÚ, ako aj naše opatrenia však umožnili znížiť uhlíkové emisie a zároveň zachovať hospodársky rast.

Naša perspektívna politika v oblasti klímy takisto prináša výsledky v oblasti plnenia dôležitých cieľov v oblasti energetickej únie: robí z nás svetového lídra v odvetví energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré dnes zamestnáva viac ako milión ľudí v celej EÚ a vytvára obrat vo výške 130 miliárd EUR vrátane vývozu v hodnote 35 miliárd EUR. Európske spoločnosti dnes vlastnia 40 % všetkých patentov v oblasti technológií obnoviteľných zdrojov energie a tempo technologických zmien zvyšuje potenciál nového globálneho obchodu v oblasti zelených technológií.

Preto sa pri vykonávaní energetickej únie kladie strategický dôraz na inovácie a prepájanie našich trhov.

Toto som vám sľúbil minulý rok a  ten sľub Komisia splnila a  naďalej bude plniť.

Boj proti zmene klímy sa nebude dať vyhrať alebo prehrať pri diplomatických rokovaniach v Bruseli alebo v Paríži. Bude sa dať vyhrať alebo prehrať na územiach a v mestách, kde väčšina Európanov žije, pracuje a spotrebúva približne 80 % všetkej energie, ktorá sa vyrába v Európe.

To je dôvod, prečo som požiadal predsedu Schulza, aby bol nasledujúci mesiac hostiteľom zasadnutia Dohovoru primátorov a starostov v Parlamente, ktorý spája viac než 5 000 európskych primátorov a starostov. Všetci sa zaviazali splniť cieľ EÚ v oblasti znižovania emisií CO2. Dúfam, že všetci členovia tejto snemovne podporia opatrenia, ktoré prijímajú spoločenstvá a obce v celej Európe , aby bol Paríž a to, čo bude po ňom nasledovať, úspešný.

 

Záver

Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

Existujú mnohé veci, o ktorých som dnes nehovoril a ani nemohol hovoriť. Napríklad by som vám rád bol porozprával o Cypre a o mojej nádeji, ambícii a želaní, aby sa tento ostrov budúci rok zjednotil. Potom, ako som sa v júli uprostred demarkačnej línie stretol a dlho diskutoval s prezidentmi Nikosom Anastasiadesom a Mustafom Akincim, som presvedčený, že s potrebnou víziou a politickou vôľou oboch predstaviteľov je to za súčasných podmienok a s pokračujúcim dobrým koordinačným úsilím medzi OSN a EÚ uskutočniteľné. V prospech dosiahnutia tohto cieľa ponúknem všetku moju podporu a pomoc, nakoľko sa domnievam, že múry a ploty nemajú v členskom štáte EÚ čo robiť.

Nehovoril som o európskych poľnohospodároch, ktorí tento týždeň protestovali v Bruseli. Súhlasím s nimi v tom, že keď je cena za liter mlieka nižšia ako cena za liter vody, s trhom niečo nie je v poriadku. Nemyslím si však, že by sme z Bruselu mohli alebo mali začať mikromanažovať trh s mliekom. Mali by sme odškodniť farmárov, ktorí trpia v dôsledku sankcií voči Rusku. Komisia preto predkladá balík solidarity pre farmárov vo výške 500 miliónov EUR. Európske a národné orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali podrobne preskúmať štruktúru trhu. Na trhu s mliekom niečo smrdí. Mám dojem, že musíme rozbiť niektoré maloobchodné oligopoly.

Ešte by sa dalo povedať omnoho viac, ale po vymenovaní hlavných otázok, hlavných výziev, ktoré sú dnes pred nami, je jedna vec zrejmá: či hovoríme o utečeneckej kríze, hospodárstve alebo zahraničnej politike, môžeme uspieť iba ako Únia.

Kto je Únia, ktorá zastupuje 507 miliónov občanov Európy? Únia nie je len Brusel alebo Štrasburg. Únia sú európske inštitúcie. Únia sú aj členské štáty. Sú to národné vlády a národné parlamenty.

Stačí, ak len jeden z nás nedodrží svoje záväzky, a zakopneme všetci.

Európa aj naša Únia musia dosahovať výsledky. Hoci som za normálnych okolností silným zástancom metódy Spoločenstva, v krízových časoch nie som purista – nezáleží na tom, ako sa vyrovnáme s krízou, či prostredníctvom medzivládnych riešení, alebo pomocou procesov pod vedením Spoločenstva, pokiaľ sa nám podarí nájsť riešenie a urobiť veci v záujme európskych občanov.

Keď však spoznáme slabé stránky  metódy, musíme náš prístup zmeniť.

Pozrite sa na mechanizmus premiestňovania utečencov, ktorý sme navrhli pre Grécko a Taliansko v máji: Komisia predložila záväznú komunitárnu schému solidarity. Členské štáty si namiesto toho zvolili dobrovoľný prístup. Výsledok: číslo 40 000 sme nikdy nedosiahli. Zatiaľ nebola premiestnená ani jedna osoba, ktorá potrebovala ochranu, a Taliansko a Grécko musia aj naďalej situáciu zvládať vlastnými silami. Toto jednoducho nie je dosť dobré.

Pozrite sa na medzivládne riešenia, ako je medzivládna rozpočtová dohoda na posilnenie fiškálnej disciplíny z roku 2011 alebo dohoda o zriadení jednotného fondu na riešenie krízových situácií bánk z roku 2014. Dnes vidíme, že ani jeden členský štát nedokázal úplne vykonať rozpočtovú dohodu. A len 4 z 19 členských štátov ratifikovali dohodu o fonde na riešenie krízových situácií bánk, ktorý by mal začať fungovať 1. januára 2016.

Ak sa chceme vyrovnať so súčasnými obrovskými výzvami, toto jednoducho nestačí.

Musíme zmeniť náš spôsob práce.

Musíme byť rýchlejší.

Musíme byť v našom postupe európskejší.

Nie preto, že chceme na európskej úrovni právomoci. Ale preto, že naliehavo potrebujeme lepšie a rýchlejšie dosahovať výsledky.

V našej Únii potrebujeme viac Európy.

V našej Únii potrebujeme viac Únie.

Celý svoj život som veril v Európu. Mám na to svoje dôvody, a viem a som rád, že mnohé z nich sa už na dnešné generácie nevzťahujú.

Po nástupe do funkcie som povedal, že chcem znova vybudovať mosty, ktoré sa začali rozpadávať. Tam, kde sa začala vytrácať solidarita. Tam, kde sa začali znovu objavovať démoni z minulosti.

Ešte stále máme pred sebou dlhú cestu.

Ale keď budú ľudia v budúcnosti čítať o tomto momente v učebniciach európskeho dejepisu, nech si prečítajú, že sme spoločne preukázali súcit a otvorili naše dvere tým, ktorí potrebovali ochranu.

Že sme spojili sily pri riešení globálnych výziev, ochrane našich hodnôt a riešení konfliktov.

Že sme zabezpečili, aby daňoví poplatníci už nikdy nemuseli platiť za chamtivosť finančných špekulantov.

Že sme ruka v ruke zabezpečili rast a prosperitu pre naše hospodárstva, naše podniky a predovšetkým pre naše deti.

Nech si prečítajú, že sme vybudovali Úniu silnejšiu ako kedykoľvek predtým.

Nech si prečítajú, že sme spolu vytvorili európske dejiny. Príbeh, ktorý budú naše vnúčatá rozprávať s hrdosťou.

 

Ďalšie informácie:

Najdôležitejšie časti prejavu

Videonahrávka celého prejavu

Webové sídlo Správy o stave Únie 2015

SPEECH/15/5614


Side Bar

Videos





Photos