Navigation path

Left navigation

Additional tools

Správa o stave Únie 2013

European Commission - SPEECH/13/684   11/09/2013

Other available languages: EN FR DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO GA HR

Európska komisia

José Manuel Durão Barroso

predseda Európskej komisie

Správa o stave Únie 2013

Plénum Európskeho parlamentu v Štrasburgu

11. septembra 2013

Vážený pán predseda,

vážené predsedníctvo Rady,

vážené poslankyne a poslanci,

dámy a páni,

už o osem mesiacov voliči v celej Európe posúdia, čo sme v posledných piatich rokoch spoločne dosiahli.

Počas týchto piatich rokov zohrávala Európa v živote občanov oveľa väčšiu úlohu ako kedykoľvek predtým. Téma Európy bola predmetom diskusií v kaviarňach, ako aj v populárnych televíznych besedách na celom kontinente.

Dnes by som sa rád obzrel za tým, čo sme spolu dosiahli. A čo ešte musíme dosiahnuť. Takisto tu chcem uviesť myšlienky, ktoré považujem za hlavné body pre skutočnú európsku politickú diskusiu v predzvesti budúcoročných volieb.

Vážené poslankyne a poslanci,

presne pred piatimi rokmi vláda Spojených štátov amerických prevzala kontrolu nad hypotekárnymi agentúrami Fannie Mae a Freddie Mac, poskytla spoločnosti AIG záchrannú finančnú pomoc a spoločnosť Lehman Brothers požiadala o ochranu pred veriteľmi.

Tieto udalosti vyvolali globálnu finančnú krízu. Táto sa rozvinula do bezprecedentnej hospodárskej krízy a vyústila do sociálnej krízy s dramatickými následkami pre mnohých našich občanov. Tieto udalosti zhoršili problém zadlženosti, ktorý stále sužuje naše vlády. Ich následkom bol alarmujúci nárast nezamestnanosti, a to predovšetkým u mladých ľudí. A tieto udalosti stále zaťažujú naše domácnosti a podniky.

Európa však nerezignovala. Počas týchto piatich rokov sme na problémy rozhodne reagovali. Krízou sme trpeli všetci spolu a uvedomili sme si, že bojovať proti nej musíme takisto spolu. Tak sa aj stalo a stále tak robíme.

Keď sa pozrieme späť a uvedomíme si, čo sme spoločne spravili, aby sme počas krízy zjednotili Európu, myslím, že môžeme úprimne povedať, že pred piatimi rokmi by sme to považovali za nemožné.

Práve prebieha zásadná reforma finančného sektora, aby úspory občanov boli v bezpečí.

Spolu sme zlepšili spôsoby, ako vlády spolupracujú, ako sa vracajú k zdravým financiám a modernizujú svoje hospodárstva.

Zmobilizovali sme viac než 700 miliárd EUR s cieľom zachrániť od najhoršieho krajiny, ktoré kríza zasiahla, a to je zatiaľ najväčšie úsilie, aké kedy bolo vyvinuté na stabilizáciu medzi krajinami.

Stále si živo pamätám svoje minuloročné stretnutie s hlavnými ekonómami mnohých našich popredných bánk. Väčšina z nich očakávala, že Grécko opustí eurozónu. Všetci sa obávali dezintegrácie eurozóny. Teraz môžeme na tieto obavy dať jasnú odpoveď: nikto eurozónu neopustil, ani nebol nútený ju opustiť. Tento rok sa Európska únia rozšírila z 27 na 28 členských štátov. Na budúci rok sa počet členov eurozóny zväčší zo 17 na 18.

Teraz je dôležité, ako naložíme s týmito pokrokmi. Postavíme sa za ne, alebo ich budeme bagatelizovať? Naberieme viac sebavedomia z dosiahnutého pokroku, aby sme mohli pokračovať v začatej ceste, alebo budeme výsledky nášho úsilia znevažovať?

Vážené poslankyne a poslanci,

práve som sa vrátil zo stretnutia krajín skupiny G20 v Petrohrade. Môžem Vás uistiť, že tento rok − na rozdiel od rokov minulých − sme my, Európania, nedostali žiadne dobré rady od ostatných krajín sveta, ako zvládať krízu. Dostalo sa nám uznania a povzbudenia.

Nie preto, že by kríza už pominula, pretože kríza ešte pretrváva. Odolnosť Európskej únie bude aj naďalej skúšaná. Naše opatrenia ale vzbudzujú dôveru, že túto krízu postupne prekonáme − pod podmienkou, že sa neuspokojíme s tým, čo sme už dosiahli.

K našim výzvam sa staviame spoločne.

Musíme sa im postaviť spoločne.

V našom svete plnom geoekonomických a geopolitických tektonických zmien som presvedčený, že iba spojení v Európskej únii môžeme splniť túžby našich občanov: chrániť a podporovať vo veku globalizácie naše hodnoty, naše záujmy a našu prosperitu.

Teraz je teda tá chvíľa, kedy sa treba povzniesť nad čisto národné otázky a lokálne záujmy a začať dosahovať skutočný pokrok pre Európu. Priniesť skutočne európsku perspektívu do diskusie s voličmi jednotlivých členských štátov.

Teraz nadišla chvíľa, kedy by sa všetci, ktorým záleží na Európe, bez ohľadu na ich politickú alebo ideologickú pozíciu a bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú, mali vysloviť za Európu.

Ak tak my sami nespravíme, nemôžeme ani čakať, že tak urobia iní.

Vážené poslankyne a poslanci,

od vypuknutia krízy sme prešli už dlhú cestu.

V minuloročnom prejave o stave Únie som uviedol, že „napriek všetkému [nášmu] úsiliu naše opatrenia ešte nepresvedčili občanov, trhy ani našich medzinárodných partnerov“.

Po roku nám fakty ukazujú, že naše úsilie ich začalo presviedčať. Celkový úrokový spread klesá. Najzraniteľnejšie krajiny platia za úver menej. Priemyselná výroba rastie. Vracia sa dôvera v trh. Akciové trhy spoľahlivo fungujú. Vyhliadky pre podnikanie sa neustále zlepšujú. Dôvera spotrebiteľov výrazne stúpa.

Sme svedkami toho, že krajiny najviac ohrozené krízou, ktoré teraz robia maximum pre reformu svojho hospodárstva, začínajú badať pozitívne výsledky.

V Španielsku ako signál veľmi dôležitých reforiem a zvýšenej konkurencieschopnosti predstavuje vývoz tovaru a služieb teraz 33 % HDP, čo je najviac od zavedenia eura. Írsko bolo od leta 2012 schopné čerpať financie z kapitálových trhov, očakáva sa, že jeho hospodárstvo v roku 2013 porastie už tretí rok za sebou a írske výrobné podniky znova najímajú zamestnancov.

Zahraničný bežný účet Portugalska − ktorý bol štrukturálne negatívny − sa teraz považuje vo všeobecnosti za vyvážený a po mnohých kvartáloch v červených číslach sa ukazuje rast hospodárstva. Grécko v priebehu iba troch rokov dokončilo skutočne pozoruhodnú fiškálnu úpravu, znova nadobúda konkurencieschopnosť a po prvýkrát za celé desaťročia sa približuje k primárnemu prebytku. A Cyprus, ktorý tento program úprav začal neskôr, ho takisto implementuje podľa plánu, čo je prvotnou podmienkou pre návrat k rastu.

V Európe máme oživenie na dohľad.

Samozrejme, že musíme byť opatrní. „Jedna lastovička nerobí leto.“ Pri našej analýze musíme zostať realistami. Nepreceňujme, ale ani nepodceňujme, naše doterajšie úspechy. Ani celý jeden pozitívny kvartál neznamená, že sme vyšli z hospodárskej búrky. Svedčí to ale o tom, že sme na správnej ceste. Na základe údajov a vývoja, ktorý teraz vidíme, máme dobrý dôvod na optimizmus.

Malo by to pre nás byť podnetom na zotrvanie v našom úsilí. Dlhujeme to tým, pre ktorých hospodárske oživenie ešte nie je na dosah, ktorí z pozitívneho vývinu zatiaľ nepociťujú kladné výsledky. Dlhujeme to našim 26 miliónom nezamestnaných občanov. Predovšetkým mladým ľuďom, ktorí k nám vzhliadajú, aby sme im dali nádej. Nádej a dôvera sú takisto súčasťou ekonomickej rovnice.

Vážené poslankyne a poslanci,

do pozície, v ktorej sme dnes, sme sa dostali preto, lebo sme my sami preukázali odhodlanie zmeniť našu politiku a naše politické plány v závislosti od našich skúseností nadobudnutých počas krízy.

A keď vravím „my“, myslím tým naozaj „nás“. Bolo to totiž naozaj naše spoločné úsilie.

Pri každom jednom kroku ste vy − Európsky parlament − mali rozhodujúcu úlohu vďaka jednému z najpôsobivejších úspechov legislatívnej práce, aká bola kedy vykonaná. Osobne si myslím, že občania Európy o tom nevedia v dostatočnej miere a vy si za vašu prácu zasluhujete viac dôvery a uznania.

Pokračujme teda v našej spoločnej práci na reforme nášho hospodárstva, na dosahovaní rastu a zamestnanosti a na zmene našej inštitucionálnej štruktúry. Iba keď budeme takto konať, prekonáme túto fázu krízy.

Je ešte veľa vecí, ktoré stále môžeme spoločne dosiahnuť na európskej úrovni, počas súčasného mandátu Parlamentu a Komisie.

Buďme konkrétni: Čo môžeme a musíme dosiahnuť, ako prvé a najdôležitejšie, je banková únia. Je to prvý a najnaliehavejší úsek na ceste k prehĺbeniu našej hospodárskej a menovej únie, ako ju Komisia vymedzila vo svojej koncepcii, ktorú predložila na jeseň minulého roka.

Legislatívny proces súvisiaci s jednotným mechanizmom dohľadu je takmer ukončený. Ďalším krokom je nezávislé hodnotenie aktív bánk Európskou centrálnou bankou pred tým, než preberie svoju úlohu dohľadu.

Naša pozornosť sa musí naliehavo obrátiť na jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií. Návrh Komisie bol predložený v júli a musíme spraviť všetko potrebné pre to, aby bol prijatý ešte v tomto volebnom období.

Je to totiž cesta k zabezpečeniu toho, že daňovníci už viac nebudú stáť v prvej línii, keď bude treba zaplatiť za zlyhanie bánk. Je to cesta na dosiahnutie pokroku v oddeľovaní bánk od rizika spojeného so štátnymi dlhopismi.

Je to cesta, ako napraviť jeden z najznepokojujúcejších a najmenej akceptovateľných následkov krízy: zvýšenú fragmentáciu finančného sektora Európy a úverových trhov, ba aj implicitnú opätovnú nacionalizáciu.

A je to aj cesta k obnoveniu normálneho poskytovania úverov do hospodárstva, predovšetkým malým a stredným podnikom (MSP). Pretože napriek ústretovej menovej politike úvery stále neplynú v dostatočnej miere do hospodárstva v rámci eurozóny. K tejto otázke sa treba postaviť rozhodne.

V konečnom dôsledku ide o jediné: rast, ktorý je potrebný na odstránenie najpálčivejšieho problému dnešných čias, a tým je nezamestnanosť. Súčasná úroveň nezamestnanosti je ekonomicky neudržateľná, politicky neospravedlniteľná a sociálne neakceptovateľná. Preto my všetci v Komisii − a som veľmi rád, že dnes tu sú so mnou všetci komisári − chceme intenzívne spolupracovať s Vami, ako aj s členskými štátmi, na dosiahnutí pokiaľ možno čo najväčšieho počtu cieľov nášho programu rastu. Mobilizujeme všetky nástroje, ale samozrejme musíme otvorene povedať, že nie všetky sú na európskej úrovni, a niektoré sú na úrovni vnútroštátnej. Chcem sa zamerať na vykonávanie rozhodnutí týkajúcich sa zamestnanosti mladých ľudí a financovania reálnej ekonomiky. Musíme sa vyvarovať oživeniu bez nových pracovných miest.

Európa preto musí zvýšiť tempo štrukturálnych reforiem. V našich odporúčaniach pre jednotlivé krajiny sa stanovuje, čo musia členské štáty v tejto súvislosti vykonať.

Sú teda otázky, ktoré treba riešiť na vnútroštátnej úrovni a otázky, ktoré treba riešiť na európskej úrovni. A na úrovni EÚ by sme sa mali zamerať na otázky, ktoré sa najviac dotýkajú reálnej ekonomiky. Ako prvá sa natíska otázka využitia plného potenciálu jednotného trhu.

Náš jednotný trh pre tovar funguje spoľahlivo a uvedomujeme si jeho hospodárske výhody. Ten istý model musíme rozšíriť aj na ďalšie oblasti: na mobilitu, komunikácie, energetiku, finančníctvo a elektronický obchod, aby sme spomenuli len niektoré. Musíme odstraňovať prekážky, ktoré brzdia dynamické podniky a ľudí. Musíme dokončiť prepájanie Európy.

S potešením oznamujem, že dnes oficiálne prijmeme návrh, ktorý nás výrazne posunie smerom k jednotnému trhu telekomunikácií. Občania vedia, že Európa výrazne znížila ceny za služby roamingu. Náš návrh posilní záruky a zníži ceny pre spotrebiteľov a pre podniky predstavuje nové príležitosti. Vieme, že v budúcnosti sa bude obchod stále viac digitalizovať. Nie je to paradox, že máme vnútorný trh pre tovar, ale digitálny trh sa delí na 28 vnútroštátnych trhov? Ako sa môžeme chopiť všetkých príležitostí budúcnosti, ktoré so sebou prináša digitálna ekonomika, ak tento vnútorný trh nedotiahneme do konca?

Rovnaká logika platí pre širšiu digitálnu agendu: riešia sa ňou skutočné problémy a zlepšuje každodenný život občanov. Sila budúcej priemyselnej základne Európy závisí od toho, ako dobre sú prepojení ľudia a podniky. Správnym spojením digitálnej agendy s ochranou údajov a súkromia náš európsky model posilní dôveru občanov. Vzhľadom na vnútorný ako i medzinárodný vývoj prikladá Európska komisia prijatiu navrhovaných právnych predpisov o ochrane údajov mimoriadnu dôležitosť.

Jednotný trh je rozhodujúcim impulzom pre konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Prijatím všetkých zostávajúcich návrhov v rámci Aktu o jednotnom trhu I a II a implementáciou Nástroja na prepojenie Európy v nasledujúcich niekoľkých mesiacoch položíme základy prosperity budúcich rokov.

Prispôsobujeme sa aj dynamickej premene v celosvetovom meradle, takže tento inovačný dynamizmus musíme podporovať na európskej úrovni. To je dôvodom, prečo musíme aj viac investovať do inovácií, technológií a do úlohy vedy. Ja osobne mám veľkú dôveru vo vedu, v schopnosť ľudského umu a kreatívnu spoločnosť, ktorá dokáže vyriešiť svoje problémy. Svet sa dramaticky mení. A ja som presvedčený, že mnohé riešenia v Európe i mimo nej vzniknú z nových vedeckých štúdií, z nových technológií. Želal by som si, aby v čele tohto globálneho úsilia stála Európa. Preto sme my − Parlament a Komisia − počas rokovaní o rozpočte EÚ určili za takú prioritu iniciatívu Horizont 2020.

Preto využívame rozpočet EÚ na investície do odborných znalostí, vzdelávania a odbornej prípravy, aby sme podnietili a podporili talenty. Z tohto dôvodu sme presadzovali program Erasmus Plus.

A práve z tohto dôvodu koncom jesene predložíme ďalšie návrhy týkajúce sa priemyselnej politiky zodpovedajúcej 21. storočiu a mobilizujeme podporu pre MSP − pretože sme presvedčení, že silná dynamická priemyselná základňa je nevyhnutná pre silné európske hospodárstvo.

Zatiaľ čo bojujeme proti zmene klímy, naše ciele „20-20-20“ určujú smer nášho hospodárstva na ceste k ekologickému rastu a efektívnemu využívaniu zdrojov, čo prispieva k znižovaniu nákladov a tvorbe pracovných miest.

Koncom tohto roka predstavíme konkrétne návrhy nášho rámca v oblasti energetiky a zmeny klímy do roku 2030. Aj naďalej budeme dotvárať medzinárodný program vypracovaním komplexnej, právne záväznej dohody o globálnej klíme spolu s našimi partnermi do roku 2015. Európa sama nedokáže vyhrať celý boj proti zmene klímy. Úprimne povedané, v tomto boji potrebujeme ďalších partnerov. Zároveň budeme pokračovať v našej práci, pokiaľ ide o vplyv cien energií na konkurencieschopnosť a na sociálnu súdržnosť.

Všetky tieto hybné sily rastu sú súčasťou našej stratégie Európa 2020 a jej plná a rýchla realizácia je dnes oveľa naliehavejšia ako kedykoľvek predtým. V niektorých prípadoch musíme ísť dokonca až nad rámec stratégie Európa 2020.

Znamená to, že musíme takisto napredovať v našej aktívnej a asertívnej agende v oblasti obchodu. Spočíva v našom užšom prepojení s rastúcimi trhmi tretích krajín a v zabezpečení nášho miesta v globálnom dodávateľskom reťazci. Totiž napriek prevládajúcim dojmom, keď si naši občania myslia, že v celosvetovom obchode ťaháme za kratší koniec, dosahujeme značný a narastajúci obchodný prebytok vo výške viac ako 300 miliárd EUR za rok, či už ide o tovar, služby alebo poľnohospodárstvo. Na tomto musíme stavať. Toto si tiež vyžiada našu plnú pozornosť v nadchádzajúcich mesiacoch, predovšetkým v súvislosti s dohodou o transatlantickom partnerstve v oblasti obchodu a investícií so Spojenými štátmi americkými a rokovaniami s Kanadou a Japonskom.

V neposlednom rade musíme zintenzívniť naše úsilie pri implementácii viacročného finančného rámca, európskeho rozpočtu. Rozpočet EÚ je tým najkonkrétnejším nástrojom, ktorý máme k dispozícii na podporu investícií. Pre niektoré z našich regiónov predstavuje rozpočet Európskej únie jediný spôsob získať verejné investície, pretože nemajú potrebné zdroje na vnútroštátnej úrovni.

Ako Európsky parlament, tak aj Komisia požadovali viac zdrojov. Za toto sme bojovali spolu. Ale i tak rozpočet EÚ na jeden rok predstavuje − v súčasných cenách − viac prostriedkov ako celý Marshallov plán v čase jeho realizácie! Zabezpečme, aby sa tieto programy mohli spustiť 1. januára 2014. Aby sa výsledky prejavili v reálnom živote. A aby sme využili možnosti inovatívneho financovania − od nástrojov, ktoré už začali pôsobiť, cez finančné prostriedky EIB až po dlhopisy na projekty.

Musíme splniť záväzky, ktoré sme prisľúbili v júli. Za Komisiu môžem vyhlásiť, že my ich splníme. Ešte tento mesiac napríklad predložíme druhý opravný rozpočet na rok 2013. Nemôžeme plytvať časom, takže varujem pred jeho zdržiavaním. Predovšetkým vyzývam členské štáty, aby s ním neotáľali.

Jedna vec sa nedá dostatočne zdôrazniť, a síce, že počas volebnej kampane občanov nedokáže presvedčiť číra rétorika a sľuby, ale iba konkrétne spoločné výsledky. Musíme poukázať na mnohé oblasti, v ktorých Európa vyriešila problémy občanov. Európa nie je zdrojom týchto problémov, Európa je súčasťou ich riešenia.

Ďalšie otázky, ktorým sa musíme venovať, uvádzam ešte podrobnejšie v dnešnom liste predsedovi Európskeho parlamentu, ktorý takisto dostanete. Podrobnostiam ohľadne pracovného programu na budúci rok sa teraz nebudem venovať.

Môj dnešný odkaz je jednoznačný: Spoločne nás čaká ešte mnoho vecí, ktoré musíme pred voľbami dosiahnuť. Nesmieme sa vzdávať v tomto období, ale musíme si vyhrnúť rukávy do práce.

Vážené poslankyne a poslanci,

dosiahnuť toto všetko nie je ľahké. Tieto ťažké časy sú skutočnou záťažovou skúškou pre EÚ. Cesta trvalej a hlbokej reformy je nielen náročná, ale aj nevyhnutná. Nedajme sa pomýliť − cesta späť k zaužívaným spôsobom bez akejkoľvek zmeny neexistuje. Niektorí ľudia stále veria, že po kríze sa všetko vráti do starých koľají, ale mýlia sa. Táto kríza je iná. Toto je štrukturálna kríza, nie cyklická. K pôvodným časom spred krízy sa už nevrátime. Je na nás, aby sme formovali „nové časy“. Toto je historické obdobie transformácie. Nestačí to len povedať, treba si to uvedomiť. Z toho musíme vyvodiť následky vrátane zmeny nášho myslenia a reagovania na problémy.

Prvé výsledky nám ukazujú, že je to možné.

A zo skúseností všetci vieme, že je to nevyhnutné.

V tomto čase slabého oživenia za najväčšie riziko považujem politické riziko − absenciu stability a odhodlania. V priebehu posledných rokov sme boli svedkami toho, že čokoľvek, čo vrhne tieň pochybnosti na odhodlanie vlád k reforme, je okamžite potrestané. Na druhej strane je pozitívne, že silné a presvedčivé rozhodnutia majú tiež významný a bezprostredný vplyv.

V tejto fáze krízy je úlohou vlád poskytnúť istotu a predvídateľnosť, ktoré stále chýbajú trhom.

Určite ste všetci počuli o Justusovi Lipsiusovi. Je po ňom pomenovaná aj budova Rady v Bruseli. Justus Lipsius bol vplyvný učenec-humanista 16. storočia, ktorý napísal významnú knihu s názvom De Constantia.

„Neochvejnosť“, napísal, „je tá správna a neotrasiteľná sila ľudského ducha, ktorú nepozdvihnú ani nepotlačia vonkajšie alebo náhodné udalosti“. Iba „sila ľudského ducha,“ tvrdil, založená na „úsudku a zdravom rozume,“ vám môže pomôcť v časoch zmätku a nepokoja.

Pevne verím, že v tomto období, v týchto náročných časoch, všetci z nás vrátane zástupcov vlád, ktorí sa stretávajú v budove pomenovanej po Justusovi Lipsiusovi, ukážu odhodlanie a vytrvalosť, keď bude treba implementovať prijaté rozhodnutia. Pretože jedným z našich problémov je byť dôslední − nielen prijímať rozhodnutia, ale ich následne aj implementovať do praxe.

Vážené poslankyne a poslanci,

je len prirodzené, že v priebehu posledných rokov naše úsilie prekonať hospodársku krízu zatienilo všetko ostatné.

Naša vízia Európy však musí ďaleko prekročiť oblasť hospodárstva. Sme predsa oveľa viac než len trh. Európske ideály sa dotýkajú samotných základov európskej spoločnosti. Ide tu o hodnoty, pričom chcem podčiarknuť slovo „hodnoty“. Sú založené na pevnej viere v politické, sociálne a hospodárske normy, spočívajúce v našom sociálnom trhovom hospodárstve.

V dnešnom svete je platforma EÚ nenahraditeľná pre ochranu týchto hodnôt a noriem a pre podporu práv občanov: od ochrany spotrebiteľov cez pracovné práva, práva žien a rešpektovanie menšín, environmentálne normy až po ochranu údajov a súkromia.

Či už bránime naše záujmy v medzinárodnom obchode, zabezpečujeme naše dodávky energií alebo obnovujeme u občanov zmysel pre spravodlivosť bojom proti daňovým podvodom a únikom − len ak vystupujeme ako Únia, máme na svetovej scéne veľkú váhu.

Či už sa snažíme o to, aby sa rozvojová a humanitárna pomoc, ktorú poskytujeme rozvojovým krajinám, neminula svojho účinku, riadime naše spoločné vonkajšie hranice alebo sa snažíme o rozvoj silnej bezpečnostnej a obrannej politiky v Európe − naše ciele skutočne dosiahneme len vďaka užšej integrácii.

Niet o tom pochýb. Naša vnútorná jednota a medzinárodný význam sú nerozlučne spojené. Naša hospodárska atraktívnosť a politická hybná sila sú vo svojej podstate navzájom prepojené.

Môže niekto naozaj veriť tomu, že ak by euro padlo, stále by sme my alebo naše členské štáty mali nejakú medzinárodnú dôveryhodnosť?

Uvedomujeme si všetci, akým úspechom je naše rozširovanie, vzhľadom na hojenie hlbokých rán dejín tým, že prináša demokraciu do krajín, kde sa to považovalo za nemožné? Uvedomujeme si, že susedská politika bola a stále je najlepším spôsobom na zaistenie bezpečnosti a prosperity v regiónoch, ktoré majú pre Európu nesmierny význam? Kde by sme bez tohto všetkého boli?

V dnešných časoch sa krajiny ako Ukrajina, priťahované naším hospodárskym a sociálnym modelom, snažia viac ako predtým o užšie väzby s Európskou úniou. Nemôžeme sa im otočiť chrbtom. Nemôžeme súhlasiť s pokusmi obmedziť tieto krajiny, pokiaľ ide o ich zvrchované rozhodnutia. Slobodnú vôľu a slobodný súhlas treba rešpektovať. A tie isté zásady sú aj základom nášho Východného partnerstva, ktoré chceme posunúť vpred na našom samite vo Vilniuse.

A pamätáme si všetci ešte, ako Európa veľmi trpela v minulom storočí počas vojen a ako európska integrácia bola oprávnenou reakciou?

Budúci rok uplynie jedno celé storočie od začiatku prvej svetovej vojny. Vojny, ktorá rozorvala Európu, od Sarajeva až po Somme. Mier nesmieme nikdy považovať za samozrejmosť. Musíme si pripomínať, že je to vďaka Európe, že bývalí nepriatelia teraz sedia za tým istým stolom a spolupracujú. Je to len a len preto, že im bola ponúknutá európska perspektíva, ktorá dnes privádza k dohode dokonca i Srbsko a Kosovo, pričom sprostredkovateľom je EÚ.

Minuloročná Nobelova cena za mier nám pripomenula ten historický úspech: že Európa je mierový projekt.

Mali by sme si to viac uvedomovať. Niekedy si myslím, že by sme sa nemali hanbiť byť na toto hrdí. Nemyslím arogantní. Ale viac hrdí. Mali by sme sa pozerať smerom do budúcna, ale s múdrosťou nadobudnutou z minulosti.

Dovoľte, aby som všetkým tým, ktorí sa tešia z ťažkostí Európy a ktorí chcú oslabiť našu integráciu a vrátiť sa do izolácie, povedal, že Európa, aká bola pred integráciou, rozdelená, vo vojnách, v zákopoch, nie je to, čo si ľudia želajú alebo zaslúžia. Európsky svetadiel vo svojich dejinách ešte nepoznal také dlhé obdobie mieru ako od vytvorenia Európskeho spoločenstva. Je našou povinnosťou zachovať a prehlbovať ho.

Vážené poslankyne a poslanci,

presne podľa našich hodnôt sa staviame aj k neúnosnej situácii v Sýrii, ktorá v posledných mesiacoch tak ťažko skúšala svedomie tohto sveta. Európska únia bola na čele medzinárodnej pomoci tým, že mobilizovala takmer 1,5 miliardy EUR, a z toho 850 miliónov EUR pochádza priamo z rozpočtu EÚ. Komisia urobí všetko pre to, aby pomohla sýrskemu ľudu a utečencom v susedných krajinách.

Nedávno sme sa stali svedkami udalostí, o ktorých sme si mysleli, že už dávno nejestvujú. Použitie chemických zbraní je ohavný čin, ktorý si vyžaduje jednoznačné odsúdenie a dôraznú odpoveď. Medzinárodné spoločenstvo, v ktorého strede je OSN, nesie kolektívnu zodpovednosť za sankcionovanie týchto činov a za ukončenie tohto konfliktu. Návrh zneškodniť chemické zbrane Sýrie je potenciálnym pozitívnym krokom. Sýrsky režim musí teraz dokázať, že ho aj realizuje, a to bezodkladne. V Európe veríme, že napokon len politické riešenie je šancou pre nastolenie trvalého mieru, ktorý si sýrsky národ zaslúži.

Vážené poslankyne a poslanci,

sú takí, čo tvrdia, že slabšia Európa by posilnila ich krajinu, že Európa je bremeno a že im by bolo bez nej lepšie.

Moja odpoveď je jednoznačná: my všetci potrebujeme Európu, ktorá je jednotná, silná a otvorená.

V polemike, ktorá sa vedie v celej Európe, je zásadnou otázkou táto: Chceme Európu zlepšiť, alebo sa jej chceme vzdať?

Moja odpoveď znie jednoducho: zaangažujte sa!

Ak sa vám Európa nepáči taká, aká je v súčasnosti, zmeňte ju k lepšiemu!

Nájdite spôsob, akým ju posilníme, vnútorne a medzinárodne, a budete mať moju najhorlivejšiu podporu. Nájdite spôsob, ktorý umožní rozmanitosť bez diskriminácie, a budem za vami plne stáť.

Neodvracajme sa však od Európy.

Uznávam − ako všetky ľudské snaženia, ani EÚ nie je dokonalá.

Napríklad spory o rozdelení práce medzi vnútroštátnou a európskou úrovňou sa nikdy neskončia.

Zásadu subsidiarity si vysoko vážim. Subsidiarita pre mňa neznamená len technickú otázku. Je základnou demokratickou zásadou. Stále užšia únia medzi európskymi občanmi si vyžaduje, aby sa rozhodnutia prijímali čo najotvorenejšie a čo najbližšie k ľuďom.

Nie každá otázka si vyžaduje riešenie na európskej úrovni. Európa sa musí zamerať na oblasti, v ktorých môže mať najväčší pozitívny prínos. Ak tomu tak nie je, nemala by zasahovať. EÚ potrebuje, aby mala veľký vplyv na veľké veci a menší vplyv na menšie veci − to je niečo, na čo sme mohli v minulosti občas pozabudnúť. EÚ musí ukázať, že je schopná stanoviť tak pozitívne, ako aj negatívne priority. Ako všetky vlády, aj my si musíme dávať obzvlášť pozor na kvalitu a kvantitu našich predpisov s vedomím, ako povedal Montesquieu: „Les lois inutiles affaiblissent les lois nécessaires“. [„Nepotrebné zákony oslabujú potrebné.“]

Sú však veľmi dôležité oblasti, vážení poslanci, v ktorých Európa musí dosiahnuť väčšiu integráciu a jednotu. Oblasti, v ktorých silná Európa dokáže zabezpečiť výsledky.

Som presvedčený, že politická únia musí byť naším politickým horizontom, ako som zdôraznil už v minuloročnej správe o stave Únie. Toto nie je len želanie nejakého vášnivého Európana. Je to nevyhnutná cesta vpred ku konsolidácii nášho pokroku a k zabezpečeniu našej budúcnosti.

Koniec koncov − solídnosť našich politík, konkrétne hospodárskej a menovej únie, závisí od dôveryhodnosti politického a inštitucionálneho zriadenia, na ktorom spočíva.

Preto sme v koncepcii dôslednej a skutočnej hospodárskej a menovej únie Komisie vymedzili nielen hospodárske a menové prvky, ale aj potreby, možnosti a hranice ďalšieho prehĺbenia nášho inštitucionálneho rámca v strednodobom a dlhodobom horizonte. Komisia bude pokračovať v úsilí na vykonávanie tejto koncepcie, krok za krokom, v postupných fázach.

A potvrdzujem zámer, ako som ho oznámil minulý rok, prezentovať pred voľbami do Európskeho parlamentu víziu o budúcnosti našej Únie a najlepšieho spôsobu konsolidácie a prehĺbenia metódy spoločenstva a prístupu spoločenstva z dlhodobého hľadiska. Môže tak byť predmetom skutočne európskej diskusie. Budú v nej stanovené zásady a orientačné smery potrebné pre skutočnú politickú úniu.

Vážené poslankyne a poslanci,

výzvy dnešných čias zvládneme, iba ak posilníme názorovú zhodu na naše základné ciele.

Politicky nás nesmú rozdeľovať odlišnosti medzi eurozónou a krajinami mimo nej, ako ani rozdiel medzi centrom a perifériou, medzi Severom a Juhom, či Východom a Západom. Európska únia musí zostať projektom pre všetkých členov, spoločenstvom rovnocenných partnerov.

Z hospodárskeho hľadiska bola Európa vždy cestou na odstraňovanie rozdielov medzi krajinami, regiónmi a národmi. A tak to musí aj zostať. My nemôžeme vykonávať úlohy členských štátov namiesto nich. Táto zodpovednosť zostáva na ich pleciach. Môžeme však, a aj musíme, ju dopĺňať európskou zodpovednosťou a európskou solidárnosťou.

Z tohto dôvodu je prioritou do budúcich mesiacov posilnenie sociálneho rozmeru, ku ktorému sa potrebujeme dopracovať s našimi sociálnymi partnermi. Komisia predloží 2. októbra oznámenie týkajúce sa sociálneho rozmeru hospodárskej a menovej únie. Solidarita je rozhodujúcim prvkom, ktorý vyjadruje, čo znamená byť súčasťou Európy. Je to niečo, na čo treba byť hrdý.

Ochrana hodnôt, akou je napríklad právny štát, bola cieľom Európskej únie od jej samého začiatku až po ostatné kolo rozšírenia.

V minuloročnom prejave o stave Únie, keď sme boli svedkami výziev pre právny štát v našich členských štátoch, som hovoril o potrebe nájsť strednú cestu medzi politickým presviedčaním a cielenými konaniami o porušení právnych predpisov na jednej strane, a na strane druhej, ako ju ja nazývam, tzv. jadrovou voľbou podľa článku 7 Zmluvy o Európskej únii, a síce pozastavením určitých práv členských štátov.

Skúsenosti potvrdzujú, že úloha Komisie ako nezávislého a objektívneho rozhodcu má svoje opodstatnenie. Tieto skúsenosti by sme mali zliať do všeobecnejšieho rámca. Mal by sa zakladať na zásade rovnosti medzi členskými štátmi a aktivoval by sa iba v situáciách závažného systémového rizika pre právny štát prostredníctvom vopred vymedzených kritérií.

Komisia k tejto problematike vydá oznámenie. Som presvedčený, že ide o kľúčovú diskusiu pre našu víziu Európy.

Neznamená to, že by národná suverenita alebo demokracia boli obmedzené. Potrebujeme však silný európsky nástroj, ktorým by sme mohli ovplyvniť rovnicu v prípade, ak by boli ohrozené základné spoločné zásady.

Sú totiž určité hodnoty, o ktorých sa nedá vyjednávať a ktoré EÚ a jej členské štáty musia a vždy aj budú brániť.

Vážené poslankyne a poslanci,

polarizácia, ktorá vznikla následkom krízy, predstavuje riziko pre nás všetkých, i pre európsky projekt.

Sme to my, legitímni politickí predstavitelia Európskej únie, ktorí môžeme zvrátiť takúto situáciu. Vy, priamo volení demokratickí zástupcovia Európy, budete v popredí politickej diskusie. Otázka, ktorú chcem položiť, znie: Aký obraz o Európe sa predloží voličom? Skutočný alebo len skreslený? Mýty alebo fakty? Úprimná a uvážlivá verzia, alebo extrémistická a populistická? Je v tom značný rozdiel.

Viem o ľuďoch, ktorí povedia, že za krízu a ťažkosti môže Európa.

My však môžeme ľuďom pripomenúť, že Európa nebola na počiatku tejto krízy. Kríza bola následkom nesprávneho riadenia verejných financií zo strany vlád niektorých štátov a nezodpovedného správania na finančných trhoch.

Môžeme objasniť, ako Európa doteraz pracovala na riešení krízy. Čo by sme stratili, ak by sme neuspeli v udržaní jednotného trhu, keď bol ohrozovaný, a spoločnej meny, keď niektorí ľudia predpovedali koniec eura? Ak by sme neskoordinovali naše úsilie na oživenie a iniciatívy pre zamestnanosť.

Podaktorí povedia, že Európa núti vlády, aby znižovali výdavky.

Môžeme však voličom pripomenúť, že verejný dlh sa vymkol z rúk už pred krízou. A nie pre Európu, ale napriek Európe. A môžeme dodať, že tí najzraniteľnejší v našej spoločnosti, a naše deti by nakoniec museli zaplatiť, ak by sme my teraz nevytrvali. A pravdou je, že krajiny eurozóny, i tie mimo nej, krajiny v Európe i mimo Európy, sa snažia udržať svoje tak veľmi zaťažené verejné financie pod kontrolou.

Niektorí budú počas kampane tvrdiť, že sme zraniteľným krajinám dali príliš veľa peňazí. Niektorí budú tvrdiť, že sme zraniteľným krajinám dali príliš málo peňazí.

Každý z nás však môže vysvetliť, čo sme urobili a prečo. Medzi úverom jednej krajiny a bankami inej krajiny je totiž priame prepojenie, takisto aj medzi investíciami jednej krajiny a podnikmi v inej krajine, medzi pracovníkmi v jednej krajine a spoločnosťami v druhej. Tento druh vzájomnej prepojenosti znamená, že pomôcť môžu jedine európske riešenia.

Ja ľuďom vravím: Ak sme na jednej lodi, nemôžem povedať: „Tvoja strana lode sa potápa.“ My sme boli na jednej lodi, keď sa nám darilo, a sme spolu na nej aj keď máme ťažkosti.

Niekto by počas kampane mohol tvrdiť: Európa si prisvojila príliš veľa právomocí. Iný bude tvrdiť, že Európa vždy koná nedostatočne a príliš neskoro. Zaujímavé je, že sú to niekedy presne tí istí, čo na jednej strane tvrdia, že Európa nekoná v dostatočnej miere, ale zároveň jej neumožňujú, aby mohla konať.

Môžeme však vysvetliť, že úlohy a právomoci Európe zverili členské štáty. Európska únia nie je nejaká cudzia veľmoc. Je výsledkom demokratických rozhodnutí prijatých európskymi inštitúciami a členskými štátmi.

Zároveň musíme uznať, že v niektorých oblastiach Európa stále nemá právomoc konať tak, ako to od nej požadujú. Je to skutočnosť, na ktorú príliš ľahko zabúdajú tí − a nie je ich málo −, ktorí by radi označovali úspechy za národné a neúspechy za európske. V konečnom dôsledku to, čím disponujeme, a čo nám chýba, je výsledkom demokratického rozhodovania. A myslím si, že by sme to mali ľuďom pripomenúť.

Dámy a páni,

vážený pán predseda,

vážené poslankyne a poslanci,

pevne verím, že Európsky parlament sa chopí tejto výzvy so všetkým nadšením, ktoré je v ňom prítomné, ako aj s potrebným realizmom a odhodlaním, ktoré si dnešné časy od nás vyžadujú.

Argumenty sú jasné.

Fakty sú jasné.

Program je stanovený.

O osem mesiacov voliči rozhodnú.

Teraz je na nás, aby sme sa zasadili za Európu.

Môžeme tak urobiť a využiť nasledujúcich osem mesiacov na uzavretie čo najväčšieho počtu otvorených otázok. Zostáva nám ešte stále veľa urobiť.

Treba prijať a plniť európsky rozpočet, viacročný finančný rámec. Má to zásadný význam pre investície v našich regiónoch po celej Európe. Je to nevyhnutné pre riešenie našej najvyššej priority − nezamestnanosti, a to predovšetkým nezamestnanosti mladých ľudí.

Postúpme ďalej v otázke bankovej únie a zaveďme ju. Je to dôležité pre riešenie problému financovania podnikov a MSP.

Toto sú naše jasné priority: zamestnanosť a rast.

Naša práca ešte nie je hotová. A teraz pre našu prácu prichádza rozhodujúce obdobie.

Pretože tieto voľby, vážené poslankyne a poslanci, sa nebudú týkať iba Európskeho parlamentu, alebo Európskej komisie, Rady, či tejto alebo inej osobnosti.

Budú sa týkať Európy.

Budeme spoločne posudzovaní.

Mali by sme preto spoločne pracovať za jeden cieľ − Európu.

S nadšením a odhodlaním.

Nezabudnime, že pred sto rokmi Európa ako v tranze vkročila do katastrofickej vojny v roku 1914.

Som pevne presvedčený o tom, že na budúci rok, v roku 2014, my vykročíme z krízy smerom k Európe, ktorá je jednotnejšia, silnejšia a otvorenejšia.

Ďakujem Vám za pozornosť.


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website