Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

Autres langues disponibles: aucune

European Commission

Maroš ŠEFČOVIČ

Zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu

"Aktivity EK v oblasti vedy, výskumu a inovácií a odporúčania pre Slovensko"

(European Commission´s activities in the field of research and innovation and recommendations for Slovakia)

Conference on innovation and industry "How to make a business from results of science.

Bratislava, 18. jún 2013

Vážené dámy, vážení páni, hostia,

som veľmi rád, že sa dnes môžem zúčastniť konferencie, ktorá sa venuje veľmi aktuálnej téme: efektívnemu prepojeniu vedy a inovácií s priemyslom a praxou v národnom ako aj v celoeurópskom kontexte a položeniu základov inovatívnej ekonomiky na Slovensku.

Keď sme v nedávnej minulosti často hovorili a boli sme svedkami finančnej krízy, dnes sa nachádzame v období, ktoré by sa dalo nazvať "rastová kríza" (growth crisis). Tradične zaužívané európske prístupy už jednoducho nie sú schopné generovať rast a zamestnanosť, ktoré sú práve v tomto období, keď Európa potrebuje obnoviť svoju konkurencieschopnosť, nevyhnutnosťou. Práve preto sa za kľúčový prvok nového prorastového modelu EÚ považuje výskum a s ním spojené inovácie.

To v praxi znamená podporu investícií do výskumu, tvorbu podnikateľského prostredia ktoré podporuje inovácie a rozvoj nových technológií, ktoré podnikateľskému sektoru umožnia obstáť vo svetovej konkurencii. Vedecko-výskumné aktivity a technologický pokrok sa však nepremietajú do inovácií automaticky. Mnohokrát sa stáva, že výskumník ani netuší, aký potenciál má jeho nový objav a kde všade by sa dal prakticky využiť. Inovácie ako také sa teda nemusia automaticky spájať s vedecko-výskumnou prácou v laboratóriách. Inovácie sú spojené s tvorbou vhodného prostredia a rámcových podmienok. Zároveň je potrebné do procesu tvorby inovácií zapojiť všetkých aktérov od exekutívy, cez malé a stredné podniky, akademickú obec, priemysel, regulátorov apod. s cieľom spoločne vytvoriť podporné prostredie na tvorbu inovácií.

Európska komisia prišla v tomto smere v jasnou odpoveďou – inovatívnou úniou, ako jednou z vlajkových iniciatív stratégie EÚ 2020. Jedinou alternatívou na zabezpečenie trvalého rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti v EÚ je účinné prepojenie výskumu s inováciami. Taktika lákania zahraničných investorov na lacnú pracovnú silu nie je dlhodobým riešením. Cieľom Európy a jej členských krajín musí byť potvrdenie značky kvality, kde EÚ je v medzinárodnom kontexte vnímaná ako miesto so špičkovým výskumom, inováciami a vysoko-kvalitnými výrobkami a službami. Hoci EÚ stále patrí z hľadiska vedecko-výskumného potenciálu a výsledkov k vedúcemu "trojuholníku" (slide 1) (spolu s USA a Japonskom), keď so 7 % svetovej populácie sa na svetových výdavkoch na výskum podieľa 24 % a 32 % na aplikácii/využívaní patentov (patent applications). Napriek tomu je potrebné uvedomiť si, že rýchlo rastúce ekonomiky v niektorých krajinách zvyšujú svoj podiel na svetových výdavkoch na výskum a preto je nevyhnutné využiť existujúci európsky potenciál v tejto oblasti naplno.

Práve inovatívna únia je prostriedkom na zabezpečenie tohto cieľa. Inovatívna únia obsahuje 34 konkrétnych iniciatív na zlepšenie prostredia a rámcových podmienok pre inovácie. V rámci Európskej komisie patronát nad inovatívnou úniou drží moja kolegyňa, komisárka Maire Geoghegan-Quinnová.

V Európskej komisii sa nám v tejto oblasti, či už prostredníctvom opatrení inovatívnej únie alebo jednotného európskeho trhu, za uplynulé obdobie podarilo prijať viacero užitočných iniciatív. V júni 2012 bola v rámci trialógu EK-Rada-EP dosiahnutá dohoda o návrhu nariadenia (regulation) pre tzv. "venture capital funds" (fondy pre rizikový kapitál).

V decembri 2012 sa 25 členským krajinám a EP podarilo dosiahnuť dohodu o dvoch nariadeniach, ktoré by mali viesť k zavedeniu jednotného európskeho patentu. Zavedenie jednotného patentu v budúcnosti zjednoduší súčasnú náročnú administratívnu procedúru a pre EÚ určite prinesie z hľadiska výskumu a inovácií veľký pokrok. Na jeho zavedení sa pracovalo viac než 30 rokov, pričom v porovnaní so súčasnými nákladmi, administratívne zaťaženie pri zavádzaní nových európskych patentov sa zníži o 80 %. Zatiaľ čo dosiaľ sa cena jedného patentu pohybovala na úrovni 36 000 eur, cena nového európskeho patentu sa bude pohybovať na úrovni 3000-4000 eur.

Od budúceho roka bude táto línia podporená aj programom Horizon 2020 (slide 2), ktorý predstavuje základ reformy financovania výskumu a inovácií na európskej úrovni. Horizon 2020 poskytne európskym vedcom a inovátorom širokú paletu možností, a to s pravdepodobnou finančnou podporou na roky 2014-2020 vo výške 70,2 mld eur.

Po prvý krát bude financovanie výskumu a inovácií v rámci EÚ sústredené pod jednou strechou. Horizon 2020 bude zameraný na 3 hlavné piliére. Cieľom prvého piliera bude zvýšiť excelentnosť európskeho výskumu. Druhý pilier bude orientovaný na priemysel, s cieľom urobiť z Európy atraktívnejšiu destináciu pre R&D investorov a realizáciu inovácií. Posledný, tretí pilier má ambíciu riešiť celospoločenské výzvy ako potravinová a energetická bezpečnosť, klimatické zmeny a verejné zdravie.

Z hľadiska regionálnej dimenzie výskumu a inovácií by som rád zdôraznil dva elementy: úlohu kohéznej politiky a tzv. smart specialisation (inteligentná špecializácia) + aktivity Horizonu 2020 s cieľom eliminovať prílišnú roztrieštenosť a rozšíriť účasť aktérov v tomto programu. Napriek existujúcim snahám sú výskum a inovácie v Európe stále príliš roztrieštené. V rámci jednotlivých ČK existujú veľké národné a regionálne rozdiely, ktoré sa následne prejavujú na konkurencieschopnosti jednotlivých členských krajín.

Výsledky scoreboardu (prieskumu) inovatívnej únie z roku 2012 potvrdili (slide 3), že z hľadiska realizácie inovácií k "najzdržanlivejším" v rámci EÚ patria aktéri zo strednej, juhovýchodnej a južnej Európy. To naznačuje, že inovatívny potenciál týchto krajín dosiaľ nebol naplno využitý.

Existujúce regionálne rozdiely sú dôsledkom nedostatočného budovania kapacít, nevhodnej štruktúry priemyslu v krajine, resp. nedostatočného prístupu k medzinárodnému networkingu. Štrukturálna povaha týchto nedostatkov naznačuje, že nemôžu byť vyriešené len prostredníctvom Horizonu 2020. Tieto otázky sa musia riešiť na národnej a regionálnej úrovni a s použitím ďalších nástrojov ako Európske štrukturálne a investičné fondy (ESIF – nový názov pre štrukturálne fondy).

Európska komisia v tejto súvislosti navrhla nový praktický prístup, keď podľa nových harmonizovaných pravidiel bude v budúcnosti napr. možné kombinovať financovanie jedného projektu zároveň zo zdrojov Horizonu 2020 a kohéznych fondov.

Z hľadiska ČK je potrebné na kvalitné a efektívne prepojenie výskumu a inovácií vytvárať "smart specialisation strategies", čiže stratégie inteligentnej špecializácie, vychádzajúce zo silných stránok a pridanej hodnoty každej ČK. Tieto stratégie by mali viesť k zabezpečeniu dostatočnej výskumnej kapacity v členskej krajine a zároveň prepájať európske, národné a regionálne štruktúry s cieľom zvýšenia šancí na získanie európskych financií. Európska komisia navrhuje, aby schválenie koherentnej národnej stratégie inteligentnej špecializácie (smart specialisation stratégie) bolo formálnou ex ante podmienkou na alokáciu štrukturálnych fondov na podporu výskumu a inovácií v rámci nadchádzajúceho programovacieho obdobia.

Európska komisia v tomto kontexte v júni 2011 už zriadila tzv. Smart Specialisation Platform, ktorej cieľom je aktívne členským krajinám pomáhať pri príprave týchto stratégií. Hostiteľom platformy je JRC (Spoločného výskumného centra EK), ktoré pomáha jednotlivých ČK a regiónom s prípravou inteligentných stratégií a organizuje peer review. V platforme je už zaregistrovaných okolo 140 regiónov (Slovensko je zaregistrované ako celok). Platforma poskytuje informácie, expertízu a tréningové kapacity pre regióny, ktoré o to prejavia záujem. Platforma pomáha členskej krajine pri identifikácii aktivít, kde príslušná ČK alebo región dosahujú vysokú pridanú hodnotu a kde môžu v rámci konkurencie uspieť. V januári 2013 EK tiež zriadila 15 expertných skupín, ktoré budú asistovať 15 najviac ohrozeným ČK v tejto oblasti (EÚ12 + Španielsko, Portugalsko a Grécko) pri príprave návrhov ich stratégií inteligentnej špecializácie.

V rámci Horizonu 2020 sme v EK pripravili viacero nástrojov, ktorých cieľom je aktívnym spôsobom napomôcť k prepojeniu výskumu a inovácií. Špeciálnu pozornosť si v tomto smere zaslúžia inovatívne schémy ako "European Research Area Chairs" a "Twinning" + "Teaming" (slide 4).

"ERA Chairs" iniciatíva má ambíciu vytvoriť centrá excelentnosti v európskych regiónoch, ktoré z hľadiska RDI dosahujú slabšie výsledky. Po tom, čo príslušné vedecké inštitúcie/univerzity splnia základné kritériá a budú vyselektované v rámci výberovej procedúry, budú do nich na hosťovanie pozvané výskumné kapacity medzinárodného formátu, ktoré majú potenciál pritiahnuť kvalifikovaný personál a finančné prostriedky.

V súčasnosti EK rozbieha pilotný program v tomto smere v hodnote 12 miliónov eur. Do konca mája sa mohli prihlásiť výskumné inštitúcie z Európy, ktoré majú záujem participovať na pilotnom programe. Prihlásilo sa neuveriteľných 110 výskumných inštitúcií. Finančný príspevok na jeden projekt v trvaní max. 5 môže dosiahnuť 2,4 milióna eur, pričom jednej ČK môže byť udelený maximálne 1 grant.

Twinningová iniciatíva má za cieľ posilniť špecifickú oblasť výskumu v príslušnej výskumnej inštitúcii, a to formou prepojenia s minimálne dvomi ďalšími medzinárodne uznávanými výskumnými entitami v danej oblasti. Pôjde o limitovanú formu spolupráce zameranú na ďalšie prehĺbenie excelentnosti výskumnej inštitúcie v konkrétnej oblasti výskumu. Twinning sa bude realizovať formou výmenných pobytov, workshopov, expertných návštev, konferencií apod.

Teaming bude zameraný na posilnenie existujúcich, alebo tvorbu nových centier excelentnosti v regiónoch, ktoré v rámci EÚ vykazujú v oblasti RDI najslabšie výsledky, a to za aktívnej asistencie zo strany renomovaných medzinárodných výskumných partnerov. Súčasťou teamingu bude príprava business plánu na zriadenie takéhoto centra excelentnosti a súčasne záväzok všetkých zúčastnených strán príslušný plán zrealizovať. To bude následne viesť v efektívnemu využívaniu kohéznych fondov na financovanie infraštruktúry potrebnej na zriadenie takéhoto centra excelentnosti v príslušnom regióne.

V tomto kontexte je jedným z najdôležitejších záväzkov inovatívnej únie dobudovanie Európskeho výskumného priestoru (ERA) a vytvorenie podmienok pre voľnú cirkuláciu vedcov a vedeckých poznatkov (slide 5).

Plné zapojenie sa Slovenska do ERA by prinieslo veľký osoh čo sa týka kvality, otvorenosti a atraktivity národného výskumného a inovatívneho systému – a to najmä v podobe lepšieho prístupu a silnejšieho postavenia slovenských výskumníkov v pan-európskych networkoch a partnerstvách. To by následne viedlo k zvýšeniu konkurencieschopnosti Slovenska a umožnilo by to adekvátne reagovať na celospoločenské výzvy.

Preto by zlepšenie efektívnosti systému výskumu a inovácií na Slovensku malo patriť medzi kľúčové priority. V tomto duchu je potrebné vytvoriť dostatočné kapacity na tvorbu inovácií. Zatiaľ čo na Slovensku sa v posledných rokoch značne zvýšil počet absolventov technických odborov na univerzitách a počet držiteľov PhD. Titulov, kvalita vysokoškolského vzdelania ostáva nízka. Z existujúcich 34 slovenských univerzít je len 6 technického zamerania, čo sa následne odráža nedostatočným pokrytím dopytu na trhu práce, a to najmä v oblasti automobilového priemyslu a informačných technológií. Prognózy hovoria, že do roku 2015 budeme mať v EÚ 900 000 neobsadených pracovných miest v oblasti informačných technológií!

Kvalita výskumného systému na Slovensku ostáva tiež na nízkej úrovni. Je potrebné zlepšiť tematickú koncentráciu RDI financovania. Kľúčovým nástrojom na financovanie výskumu a inovácií na Slovensku zostávajú štrukturálne fondy. V rámci programovacieho obdobia 2007-2013 Slovensko alokovalo 1,1 mld eur na výskum, inovácie a podnikanie. V rámci OP Veda a výskum má Slovensko v súčasnosti čerpanie na úrovni 37 %. Zaostávame tiež vo využívaní prostriedkov zo 7. rámcového programu, kde Slovensko patrí od začiatku k čistým prispievateľom, keď tento program využíva len na 20 %.

S cieľom naplniť svoj záväzok z hľadiska stratégie EÚ 2020 a zároveň s cieľom zabezpečiť oveľa efektívnejšie prepojenie výskumu a inovácií je potrebné, aby Slovensko v plnej miere využilo potenciál a nové nástroje a možnosti, ktoré v rámci budovania inovatívnej únie alebo z hľadiska európskych štrukturálnych a investičných fondov Európska komisia v oblasti prepájania výskumu, inovácií a priemyslu ponúka.

Stratégia inteligentnej špecializácie na efektívne využívanie európskych fondov spolu s Horizonom 2020 alebo unikátna Dunajská stratégia otvárajú jedinečnú možnosť na využitie potenciálu a prepájania medzi výskumom, inováciami a priemyslom, a to tak v prospech slovenskej ekonomiky ako aj v prospech celej spoločnosti.

Okrem toho, aj v rámci samotnej Európskej komisie existuje sieť odborných útvarov a kontaktov, ktoré je potrebné v tomto smere efektívne využívať.

Zástupca generálneho riaditeľa Spoločného výskumného centra (JRC) Európskej komisie je Slovák p. Vladimír Šucha. JRC realizuje špičkový európsky výskum vo viacerých oblastiach. So Slovensko má len v rámci 7. rámcového programu rozpracovaných 9 projektov v oblasti nanotechnológií, jadrového výskumu, strategického výskumu, lesného ekosystému atď.

Európska komisia pripravila veľa užitočných iniciatív a schém, ktoré môžu členských krajinám efektívne pomôcť pri odkrývaní svojho vedecko-výskumného potenciálu. Verím, že aj Slovensku sa podarí v nadchádzajúcich rokoch tento potenciál úspešne využiť a postupne sa vypracovať na krajinu s kvalitnou vedecko-výskumnou bázou, centrami excelentnosti a výbornými výsledkami v oblasti inovácií.

Ďakujem za pozornosť.


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site