Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

"Fondy EÚ: Investícia do budúcnosti"(EU Funds: Investment for the future)

Commission Européenne - SPEECH/13/548   18/06/2013

Autres langues disponibles: aucune

European Commission

Maroš ŠEFČOVIČ

Zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu

"Fondy EÚ: Investícia do budúcnosti"(EU Funds: Investment for the future)

EU 2020 Conference 'EU Funds: Investment for the future' in Bratislava.

Bratislava, 18. jún 2013

Vážený pán predseda vlády, vážení páni ministri, dámy a páni, vážení hostia,

som veľmi rád, že v spolupráci s Americkou obchodnou komorou sa nám dnes podarilo zorganizovať konferenciu, ktorá nesie veľmi výstižný názov: "Európske fondy – investícia do budúcnosti". Práve teraz sa totiž z hľadiska európskych fondov a ich kľúčovej úlohy v rámci rastu slovenskej ekonomiky nachádzame v rozhodujúcom období.

Európske fondy spolu s kohéznou politikou sú vyjadrením európskej solidarity a hlavným nástrojom na posilnenie európskej ekonomiky. Hoci konkurencieschopnosť európskej ekonomiky vzhľadom na hospodársku krízu v posledných rokoch stagnovala, v rebríčku top 5 najkonkurencieschopnejších svetových ekonomík sa stále nachádzajú 4 krajiny z Európy (1. Švajčiarsko, 2. Singapur, 3. Fínsko, 4. Švédsko, 5. Holandsko).

Ambíciou EÚ je prirodzene udržať si pozíciu globálneho hospodárskeho lídra. Po tom, čo sa nám podarilo stabilizovať nepriaznivú situáciu spôsobenú hospodárskou krízou a prognózy naznačujú, že v budúcom roku by európska ekonomika mala zaznamenať mierny rast, je potrebné zamerať sa na odstránenie existujúcich bariér a zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomík jej členských krajín.

Tu je potrebné zdôrazniť, že nejde len o zvyšovanie atraktivity na pritiahnutie nadnárodných investorov. Dôležité bude vytvoriť vhodné podmienky pre malé a stredné podniky a podporiť rozvoj vedecko-výskumnej základne. Práve tejto oblasti by sme mali venovať zvýšenú pozornosť. Štatistiky totiž hovoria jasnou rečou. Zatiaľ čo v Japonsku pripadá na 1000 zamestnancov 11 a v USA 9 výskumných pracovníkov, v EÚ je to len 6 výskumníkov. Alebo percento výskumu a výskumných pracovníkov podporované súkromným sektorom: v USA je to 79 %, v Japonsku 68 % ale v EÚ len 46 %.

Toto všetko sa samozrejme premieta aj do súčasnej situácie na Slovensku.

Európska komisia má v tomto kontexte záujem o zvýšenie konkurencieschopnosti každej členskej krajiny vrátane Slovenska. Pred 3 týždňami sme zverejnili špecifické odporúčania (CSRs) pre ČK, ktoré majú tomuto cieľu aktívne napomôcť.

Odporúčania pre Slovensko sú zamerané najmä na pokračovanie fiškálnej konsolidácie s cieľom udržateľnej makroekonomickej stability, zvýšenie efektivity daňového systému, riešenie otázky vysokej nezamestnanosti s dôrazom na mladých ľudí, zvýšenie kvality vysokoškolského vzdelávania, zefektívnenie fungovania trhu s energiami a modernizáciu systému verejnej správy.

Práve na riešenie týchto priorít a na dobudovanie potrebnej infraštruktúry (dopravnej, informačnej a energetickej) sú určené európske fondy, ktoré sa v budúcom programovacom období 2014-2020 budú realizovať na základe operačných programov. Ich obsah sa práve pripravuje prostredníctvom Partnerskej dohody. SR v nadchádzajúcich 7 rokoch odvedie do EÚ rozpočtu približne 6,8 mld eur, dostane viac než 20 mld eur, čo znamená, že čistá pozícia Slovenska bude predstavovať zisk vo výške viac než 13 mld eur. Podmienky na čerpanie týchto prostriedkov sú náročné. Slovensko sa o tom presvedčilo už v rámci súčasnej finančnej perspektívy 2007-2013, keď v posledný rok programovacieho obdobia čerpá prostriedky z fondov na niečo viac než 40 %. Veľmi náročným kritériom je napr. viacúrovňová auditorská kontrola čerpania európskych fondov, ktorá vo väčšine členských krajín spôsobuje spomaľovanie toku prostriedkov v európskeho rozpočtu.

Slovensko by sa malo poučiť z doterajších skúseností. Na budúce 7-ročné obdobie je potrebné stanoviť si menej jasne definovaných priorít. V tomto smere oceňujem, že návrh Partnerskej dohody hovorí o 6 operačných programoch.

Európska komisia presadzuje princíp, aby boli budúce operačné programy pripravené a následne čerpané čo najtransparentnejším spôsobom. V tomto smere možno už dnes na webovej stránke EK nájsť údaje o čerpaní EÚ rozpočtu či o poskytnutí dotácií.

Ako som už spomínal, z hľadiska kľúčových priorít bude nevyhnutné v nadchádzajúcom programovacom období zamerať sa popri infraštruktúre a boji s nezamestnanosťou najmä na investície do vedy, výskumu a inovácií.

V rámci tejto priority bude kľúčové nájsť vhodný spôsob prepojenia vedy a výskumu na prax, čiže priemysel. Práve budovaním systémovej spolupráce medzi vedou, vzdelávacím systémom a priemyselnými odvetviami, resp. podnikateľskou sférou môžeme zabrániť dnešným paradoxom, keď napriek vysokej nezamestnanosti napr. budeme mať do roku 2015 v EÚ 900 000 neobsadených pracovných miest v oblasti informačných a komunikačných technológií. Tento problém je na Slovensku veľmi akútny. Z celkového počtu 34 slovenských univerzít je len 6 technického zamerania. Zvyšných 28 vysokých škôl pripravuje absolventov prevažne humanitných smerov, ktorí si v dnešnej dobe na Slovensku, najmä vzhľadom na ekonomické zameranie krajiny, ťažko hľadajú uplatnenie.

Tu by si Slovensko mohlo vziať príklad z Nemecka alebo Rakúska, ktoré si prostredníctvom fungujúcich schém učňovských a študentských praxí v podnikoch vychovávajú nových zamestnancov pre technické smery.

Je tiež potrebné efektívne využívať existujúce európske nástroje na podporu boja s nezamestnanosťou mladých ľudí. V apríli 2013 európski lídri schválili novú iniciatívu z dielne EK "Youth guarantee", čiže akúsi garanciu pre mladých, na základe ktorej má byť mladým ľudom do 25 rokov a do 4 mesiacov od ukončenia vzdelania zabezpečené zamestnanie, prax alebo iná forma uplatnenia sa. Tu by som rád zdôraznil, že napriek kritike, že táto schéma bude spolufinancovaná zo strany členských krajín, určite prinesie požadovaný efekt. Zatiaľ čo ročná cena nezamestnaných mladých ľudí predstavuje 1,21 % z európskeho HDP (153 mld eur), celková cena za zavedenie garancie pre mladých bude mať hodnotu 21 mld eur, čiže 0,22 % z rozpočtu eurozóny. Okrem toho sa na spolufinancovaní tohto nástroja bude podieľať aj ESF.

Na budovanie prepojenia vedy a výskumu s inováciami a priemyslom je tiež potrebné aktívne využiť modely a nástroje, s ktorými prichádza EK, a to najmä opatrenia vlajkovej iniciatívy Stratégie EÚ 2020 "Inovatívna únia" alebo program Horizon 2020. Ten na obdobie 2014-2020 prichádza s finančným balíkom vo výške 70,2 mld eur na podporu vedeckej základne v Európe a jej prepájania s inováciami. V budúcnosti bude tiež podľa nových harmonizovaných pravidiel napr. možné kombinovať financovanie jedného projektu zároveň zo zdrojov Horizonu 2020 a kohéznych fondov.

V rámci Horizonu 2020 bude možné tiež efektívne využívať nové inovatívne schémy ako "European Research Area Chairs, Twinning alebo Teaming". Cieľom týchto iniciatív je postupne vybudovať v európskych regiónoch, ktoré z hľadiska RDI ukazovateľov zaostávajú, centrá excelentnosti a pritiahnuť do nich na základe konkrétnych projektov medzinárodne uznávané vedecko-výskumné kapacity, ktoré následne zabezpečia lepšie čerpanie európskych prostriedkov na výskumné a inovatívne projekty.

V rámci prípravy Stratégie inteligentného rastu bude tiež potrebné definovať limitovaný počet priorít v RDI oblasti, v ktorých má Slovensko pridanú hodnotu a môže teda reálne obstáť v medzinárodnej konkurencii. Len týmto spôsobom môžeme zabezpečiť postupnú elimináciu existujúcej závislosti financovania slovenského RDI zo štrukturálnych fondov.

Slovensko počas obdobia svojho členstva v EÚ naplno participovalo na finančnej perspektíve 2007-2013 a od budúceho roka sa bude podieľať na MFF 2014-2020. Tieto dve programovacie obdobia možno z hľadiska vplyvu na slovenskú ekonomiku označiť za akési "Marshallove plány". Rozvoj nášho hospodárstva je priamo úmerne závislý na efektivite využívania možností, ktoré tieto viacročné európske rozpočty ponúkajú. Aj ich zásluhou by sa nám podľa prognóz malo na budúci rok podariť dosiahnuť najvyšší percentuálny skok z hľadiska produktivity práce (HDP na zamestnanca) v rámci celej EÚ27, resp. EÚ28.

Aktívne využívanie existujúcich európskych nástrojov spolu s investične atraktívnym geopolitickým postavením sú základným predpokladom rastu slovenskej ekonomiky a zabezpečenia prosperity pre všetkých občanov.

Ďakujem za pozornosť.


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site