Navigation path

Left navigation

Additional tools

"EÚ v roku 2013: ako obnoviť dôveru a rast?

European Commission - SPEECH/13/486   31/05/2013

Other available languages: EN

European Commission

Maroš ŠEFČOVIČ

Zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu

"EÚ v roku 2013: ako obnoviť dôveru a rast?

(The EU in 2013: How to restore confidence and growth?)

Bratislava, 31. máj 2013

Vážené dámy, vážení páni,

Európska únia prestane existovať v roku 2018.

Nebojte sa, v žiadnom prípade nejde o politiku Európskej komisie! V skutočnosti ide o víziu budúcnosti predstavenú na provokatívnej výstave belgického umelca Thomasa Bellincka, ktorá momentálne prebieha v Bruseli a ktorá podľa môjho názoru presne vystihuje nálady mnohých európskych občanov, ktorí majú pocit, že sa EÚ nachádza na dramatickej križovatke.

Thomas Bellinck je v skutočnosti proeurópanom, ale podobne ako mnohí iní sa domnieva, že súčasná hospodárska a politická kríza, ktorá sužuje EÚ, predstavuje pre Európu naozajstný moment zlomu.

Inými slovami, spôsob, akým reagujeme na krízu, nové štruktúry a politiky, ktoré uvádzame do života, aby sa už nikdy nezopakovala, rozhodnú nielen o správe ekonomických záležitostí eurozóny, ale aj o budúcom vývoji EÚ ako celku.

Európa prechádza cez krízu elít, krízu dôvery voči svojim občanom, ktorí majú minimálnu dôveru v schopnosť svojich lídrov nájsť udržateľné a úspešné riešenie súčasnej krízy v Európe. Lídri nadnárodných spoločností, bánk čelia kritike transparentnosti, férového platenia daní.

Nedávny prieskum, ktorý uskutočnilo výskumné centrum Pew Research Center na vzorke 7 600 respondentov v ôsmich členských štátoch EÚ, ukázal, že dôvera v EÚ v priebehu minulého roka klesla o 15 percentuálnych bodov zo 60 % v roku 2012 na súčasných 45 %.

Prieskum takisto odhalil prehlbujúce sa rozpory vo vnímaní politík EÚ medzi skupinou severných členských štátov EÚ a krajinami juhu, kde si vyžiadali svoju daň najkrajnejšie úsporné opatrenia.

Pravdepodobne najznepokojujúcejšou skutočnosťou, na ktorú prieskum takisto poukázal, je však to, že dôvera v Úniu klesá najrýchlejšie vo Francúzsku, teda v krajine, kde je samozrejme podpora EÚ tradične najsilnejšia a najoddanejšia.

Všetky tieto fakty podporujú názor, že naozaj stojíme na križovatke: opatrenia, ktoré sme doteraz zaviedli ako reakciu na krízu eurozóny, začínajú účinkovať a my možno konečne začíname vidieť svetlo na konci tunela. Napriek tomu však zároveň vnímanie EÚ a jej reakcie na krízu vo verejnosti nikdy nebolo horšie.

V niektorých členských štátoch sa toto vnímanie pretavuje do rastúcej obľúbenosti strán, ktorých agenda sa zameriava proti EÚ, a do výziev na úplné opustenie Únie. S tým akoby sa znovu prebúdzal démon minulosti a s ním spojená netolerancia, egoizmus, xenofóbia, rasizmus, protimigračné nálady či antisemitizmus. Keď toto všetko zohľadníme, nemôžeme sa čudovať belgickému umelcovi, že pripravil takúto výstavu.

Aj z týchto dôvodov si treba pripomenúť, čo sa za posledné obdobie zrealizovalo.

Faktom je, že od začiatku krízy pred piatimi rokmi sme urobili veľmi veľa, viac ako za posledných 10-20 rokov. Takže si to rýchlo zhrňme. Zaviedli sme viaceré opatrenia, ktoré sú, okrem iného, zamerané na dosiahnutie týchto cieľov:

  • zabezpečiť lepšiu správu ekonomických záležitostí v celej EÚ (balík šiestich legislatívnych aktov (6 pack), balík dvoch legislatívnych aktov (2 pack), fiškálna dohoda); rozpočtová disciplína

  • podporovať členské štáty v ich úsilí o vyriešenie problémov zadlženosti (EFSF/ESM);

  • zabrániť všetkým potenciálnym budúcim ekonomickým kolapsom a nákaze zvyšku eurozóny (ochranný val vo výške 700 mld. EUR)

Po roku krízového manažmentu sa EÚ môže konečne orientovať na podporu hospodárskeho rastu, tvorbe pracovných miest a konkurencieschopnosti (využívame na to práve aj EÚ semester).

Nejde pravdaže len o to, ako rýchlo sme na krízu reagovali: otázkou je aj to, AKÝM SPÔSOBOM.

Nebudem zveličovať, ak poviem, že dôkladné prebudovanie správy ekonomických záležitostí eurozóny, ktoré sme spustili, by v predkrízovom období bolo bývalo nepredstaviteľné.

Zoberme si napríklad jednu z nedávnych zmien – tzv. balík dvoch legislatívnych zákonov – ktorý okrem iného po prvýkrát Európskej komisii dáva „právo“ posudzovať štátne rozpočty. Všimnite si, že hovorím o „posudzovaní“, teda nejde o právo veta, ani o pokus Bruselu prevziať právomoc od národných parlamentov. Preto nemôžeme hovoriť o preberaní, ale o zdieľaní suverenity.

Ide o súčasť komplexnejšieho prístupu k správe ekonomických záležitostí a k plánovaniu, ktoré sú navrhnuté tak, aby sa zabezpečilo, že problémy z minulosti – v tomto prípade nerealistické zostavovanie rozpočtov vedúce k nadmerným verejným dlhom – sa nebudú opakovať.

Kritici sa samozrejme stále pýtajú, prečo je takéto posúdenie potrebné vykonať na európskej úrovni, keď národné vlády sú schopné urobiť ho samy.

Na to existujú dve odpovede: po prvé, kríza ukázala, že štátne rozpočty a národné hospodárstva sú previazané omnoho užšie než kedykoľvek predtým, a to nielen v rámci eurozóny, ale v rámci EÚ ako celku. To znamená, že nesprávne rozhodovanie v jednej krajine môže spôsobiť dominový efekt v ostatných krajinách tak, ako to bolo v prípade Grécka. Nové právo posudzovať štátne rozpočty je opatrením, ktoré rieši tieto obavy tak, že sa zabezpečí, aby každý členský štát pri vypracovaní svojho národného rozpočtu bral do úvahy jeho možný vplyv na zvyšok Únie. To sa dá pravdaže najlepšie dosiahnuť na európskej úrovni.

Druhá odpoveď je o niečo provokatívnejšia: vlády členských štátov v skutočnosti nie sú vždy schopné vykonať takéto posudzovanie samy! Často krát potrebujú vonkajší impulz, či už kvôli napätej politickej situácii, alebo kvôli faktu, že problémy nie sú tak viditeľné.

Veľká časť stratégie správy ekonomických záležitostí EÚ existovala už pre krízou eura; už dávno tu boli pravidlá o nadmerných deficitoch a dlhoch (Pakt stability a rastu), ale dôvodom, prečo Európa momentálne trpí uprostred najhoršej krízy v dejinách, je sčasti jednoducho aj to, že mnohé členské štáty sa rozhodli spomenuté pravidlá nedodržiavať.

Prístup, ktorý sme zaviedli v niekoľkých posledných rokoch, prináša oveľa prísnejšie sankcie pre krajiny, ktoré nedodržiavajú pravidlá, významnejšiu úlohu pre Komisiu pri dohľade nad nimi a kooperatívnejší prístup k prijímaniu rozhodnutí, ktorý by nám mal umožniť zachytiť akékoľvek potenciálne problémy v rozpočtovom cykle oveľa skôr, a tak zabrániť vzniku dominových efektov v neskoršom období.

Stručne povedané, odpoveďou na naše problémy je „silnejšia Európa“, prehĺbenie spolupráce a vzájomné zdieľanie zvrchovanosti, aké v histórii EÚ nemá obdobu.

Ale dovoľte mi zopakovať: „silnejšia Európa“ neznamená „silnejší Brusel“.

Ide o zdieľanie moci, nie o jej preberanie. O spoluprácu v záujme dosiahnutia spoločného cieľa, na ktorom sa dohodnú všetci. O to, aby každý konal podľa rovnakých pravidiel a všetci plnili rovnaké záväzky smerujúce k reformám a investíciám.

Pre mňa je najlepším príkladom takéhoto konania európsky semester – náš nový prístup ku koordinácii hospodárskej politiky.

Európska komisia každoročne vykonáva podrobnú analýzu programov členských štátov EÚ v oblasti hospodárskych a štrukturálnych reforiem a dáva im odporúčania na nasledujúcich 12 až 18 mesiacov.

Európsky semester sa začína obvykle koncom roka, vtedy, keď Komisia prijíma svoj ročný prieskum rastu, ktorý stanovuje priority EÚ pre nasledujúci rok v oblasti posilnenia rastu a vytvárania pracovných miest.

V marci predsedovia vlád a hlavy členských štátov EÚ na základe ročného prieskumu rastu vydávajú usmernenie EÚ pre vnútroštátne politiky a o mesiac neskôr členské štáty predkladajú svoje plány na zabezpečenie zdravých verejných financií a strategických reforiem na podporu rastu.

Komisia potom tieto programy zhodnotí a podľa potreby vydáva odporúčania pre jednotlivé krajiny. S takýmto balíčkom špecifických odporúčaní aj pre Slovensko prišla Európska komisia práve túto stredu, a tie som mal možnosť včera prezentovať aj priamo na zasadnutí vlády a následne aj na Výbore pre európske záležitosti.

Celý proces je zavŕšený na konci júna, kedy Európska rada formálne prijíma odporúčania pre jednotlivé členské štáty.

Kľúčovou skutočnosťou je, že ide o prístup založený na spolupráci, do ktorej sa zapájajú Komisia, Rada aj Parlament. Tento prístup poskytuje tvorcom vnútroštátnych politík náhľad na širší kontext ešte pred začiatkom zostavovania rozpočtu.

Je však nedemokratický? Nariaďuje Komisia prostredníctvom svojich odporúčaní pre jednotlivé krajiny zvoleným vládam členských štátov, čo musia urobiť?

Samozrejme, že nie! Odporúčania Komisie sú pre každý členský štát len návodom, ako zo svojich investícií a reforiem vyťažiť čo najviac. A nesmieme zabúdať, že sú potvrdené Radou, teda samotnými členskými štátmi, ktoré sa takto aj zaväzujú, že naozaj prijmú potrebné kroky na to, aby odporúčania dodržali.

Napriek tomu, ako som uviedol na začiatku, ešte stále máme dočinenia s krízou dôvery a viery v EÚ, ktorá je chápaná ako akási autokratická a nedemokratická inštitúcia riadená z Bruselu s nedostatočným zmyslom pre realitu, ktorá do všetkého (a stále viac) zasahuje.

Nehľadiac na to, že to nie je pravda, ide o prevládajúce vnímanie, ktoré je potrebné naliehavo riešiť tým skôr, že intenzívnejšia integrácia hospodárskej a menovej únie vedie k tesnejšej politickej únii.

Z tohto dôvodu sme odhodlaní usporiadať veci tak, aby boli čo najtransparentnejšie a podliehali demokratickej kontrole.

Podľa balíka dvoch legislatívnych zákonov zostáva zodpovednosť za štátne rozpočty v kompetencii národných parlamentov. Nové pravidlá však znamenajú, že pri zostavovaní rozpočtov budú naozaj musieť konať zodpovedne.

Samozrejme, naliehavá potreba riešiť tento tzv. demokratický deficit sa objavila už dosť dlho pred vypuknutím krízy eura.

To je jeden z dôvodov, prečo Lisabonská zmluva pripísala oveľa významnejšiu úlohu tak národným parlamentom, ako aj Európskemu parlamentu, ako strážcom európskej demokracie.

Opäť to však znamená, že musia konať zodpovedne: národné parlamenty majú právomoc väčšmi sa zapájať do európskeho rozhodovacieho procesu, ale stále je na nich, aby ju využívali, aby prijali svoj záväzok stať sa súčasťou tohto procesu. Občania od nich jasne očakávajú, že tak urobia, aby sa zabezpečilo, že demokracia a zodpovednosť zostanú v popredí všetkého, čo v EÚ robíme.

Čo teda očakávať od budúcnosti?

So svojím obrovským jednotným trhom pre 500 miliónov spotrebiteľov má Európa potenciál masívneho rastu, teda presne toho, čo potrebujeme na „naštartovanie“ hospodárstva. Ale na jeho dosiahnutie musíme odstrániť všetky zostávajúce prekážky skutočného jednotného trhu. Na tento cieľ sa bude sústreďovať pozornosť tvorcov politík v priebehu nadchádzajúcich rokov.

Samozrejme, že v každom členskom štáte bude pokračovať proces reforiem a investícií prinášajúci so sebou ťažké rozhodnutia, ktoré bude ešte potrebné v niektorých krajinách prijať. Ale po zavedení európskeho semestra s podporou reforiem správy ekonomických záležitostí by pomaly mali začať byť viditeľné zlepšenia, a čo je ešte dôležitejšie, naše hospodárstvo by malo byť chránené pred ďalšími problémami v budúcnosti.

V oblasti fiškálnej konsolidácie už naozaj robíme pokroky. Vychádzajúc z celkového deficitu vyše 6 % HDP v roku 2010 v tomto roku očakávame jeho pokles v priemere až na 3,4 % v EÚ a 2,9 % v eurozóne. Stále však máme čo robiť: očakávame, že verejný dlh v blízkej budúcnosti naďalej porastie, hoci pomalším tempom, pričom v roku 2014 dosiahne 96 % HDP v eurozóne a takmer 91 % HDP v EÚ. Od začiatku krízy ide o zvýšenie o takmer 30 %.

Musíme však pokračovať v našom úsilí o prehĺbenie hospodárskej a menovej únie a pretrhnutie spojenia medzi štátnym a bankovým dlhom. Práve preto sme navrhli jednotný systém bankového dohľadu a riešenia krízových situácií bánk, teda plnohodnotnú bankovú úniu. Dosiahli sme už dohodu o jednotnom mechanizme dohľadu a Komisia pripravuje ďalší krok, ktorým je návrh na vytvorenie jednotného mechanizmu na riešenie krízových situácií.

Ide o dlhodobé opatrenia, ktoré posilnia naše celkové hospodárske postavenie, ak však chceme obnoviť dôveru občanov v EÚ, potrebujeme viac okamžitých výsledkov, ktoré ukážu, že spolupráca na európskej úrovni môže prinášať úžitok nám všetkým.

Z tohto dôvodu sme navrhli rad opatrení na posilnenie konkurencieschopnosti.

So svojím podielom na našom vývoze vo výške 75 %, podielom na súkromných investíciách do výskumu a inovácií vo výške 80 % a približne 75 miliónmi pracovných miest zohráva priemysel v Európe významnú úlohu. Chceme, aby zohrával ešte väčšiu úlohu, preto sme stanovili konkrétny cieľ zvýšiť do roku 2020 podiel priemyslu na HDP zo súčasných 16 % najmenej na 20 %.

Ruka v ruke s týmto cieľom ide potreba nového zamerania na výskum, inovácie a zručnosti. Aj v tejto oblasti sme aktívni a predložili sme návrh na jednotný patent, ktorý bol schválený minulý rok v decembri, návrhy na rýchlejšie stanovovanie noriem, modernizované pravidlá obstarávania a európsky pas pre fondy rizikového kapitálu.

Musíme však zabezpečiť, aby sme na dosiahnutie týchto cieľov mali prostriedky. Na obdobie najbližších siedmich rokov sme navrhli zvýšenie financovania dôležitého výskumu a inovácií o 30 % (približne na 71 mld. EUR), viac peňazí na životne dôležité celoeurópske siete (29 mld. EUR), ako aj takmer 6 mld. EUR na financovanie opatrení na podporu nezamestnaných mladých ľudí v EÚ, ktorých je v súčasnosti cca 7.5 milióna, vrátane podpory záruk pre mladých.

Bez definitívnej a realistickej dohody o celkovom rozpočte EÚ – viacročnom finančnom rámci –nechávame európske podniky, v neistote, bez záruky investícií EÚ do nevyhnutnej infraštruktúry, ktorú potrebujú pre svoj rast.

Preto je také dôležité, aby Rada a Parlament rýchlo dosiahli dohodu o celkovom rozpočte, keďže máme iba sedem mesiacov do začiatku ďalšieho rozpočtového obdobia!

Ďalšou oblasťou, kde vďaka spolupráci máme jasnú výhodu, je medzinárodný obchod.

Pevne veríme, že príležitosti, ktoré ponúkajú rýchlo sa rozvíjajúce svetové ekonomiky, vysoko prevážia akékoľvek potenciálne hrozby: ak by sme úspešne zavŕšili všetky obchodné a investičné rokovania, do ktorých sme v súčasnosti zapojení, HDP Európy by sa posilnil o viac než 2 %, teda približne o 250 mld. EUR! Len dohoda s USA by zvýšila HDP o 0,5 % – čo približne zodpovedá dvom tretinám ročného rozpočtu EÚ! Takáto dohoda však môže byť dosiahnutá iba na úrovni EÚ – koniec koncov, v záujme druhej strany je získať prístup na jednotný trh, nie na 28 rôznych trhov!

V neposlednom rade boj proti daňovým únikom a daňovým podvodom je témou, ktorá v kontexte stagnácie ekonomického rastu a deficitu verejných financií neustále podčiarkuje svoju opodstatnenosť. Bola aj jednou z hlavných tém diskusií minulotýždňového summitu lídrov EÚ. Nedávne štúdie potvrdili, že členské štáty dôsledkom daňových únikov prichádzajú ročne o bilión eur. Toto je číslo, ktoré je v dnešných časoch jednoducho neakceptovateľné. Aj preto sa lídri dohodli na záväzku prijať do konca júna 2013 konkrétne opatrenia na celoeurópskej úrovni, vrátane koordinovaného prístupu v boji proti rozsiahlym podvodom na DPH, zavedenie automatickej výmeny informácií ako medzinárodný štandard. Za týmto účelom je však potrebná koordinácia aj v rámci diskusií v G8, G20 a OECD.

Budeme teda skutočne svedkami toho, ako sa za krátke obdobie piatich rokov EÚ zrúti a rozpadne, ako by nám to chcel nahovoriť Thomas Bellinck?

Stručná odpoveď je samozrejme nie! Pokročili sme príliš ďaleko a investovali príliš veľa na to, aby sme to dopustili.

Na obnovenie celkovej dôvery v EÚ je potrebné dokončiť aj nevyhnutné inštitucionálne zmeny. V tomto kontexte sa ako aktuálne v tomto roku javí najmä dobudovanie bankovej únie.

Diskusia o fungovaní EÚ a o posilňovaní jej politického rozmeru bude určite pokračovať aj po budúcoročných "eurovoľbách". Posilnená ekonomická integrácia si určite vyžiada širokú diskusiu o modifikácii súčasnej zmluvnej základni EÚ a o ďalšom posilnení demokratických inštitútov EÚ.

Ostáva tak skutočnosťou, že nás čaká ešte veľa práce, aby sme zabezpečili, že sa z križovatky, na ktorej v súčasnej dobe stojíme, vydáme tou správnou cestou. Vyžiada si to určitý čas, vyžiada si to úsilie a vyžiada si to odhodlanie, ale som presvedčený, že nakoniec uspejeme.

A jedine ak uspejeme a ukážeme, že Európa dokáže rovnako dobre konať ako rečniť, budeme schopní začať s obnovou dôvery a viery v európsky projekt.

Ďakujem vám za pozornosť.


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website