Navigation path

Left navigation

Additional tools

Other available languages: none

European Commission

Maroš ŠEFČOVIČ

Zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu

Nové európske kompetencie v daňovaj politike a akčný plan EÚ proti daňovým únikom

Podpora dobrovoľného plnenia daňových povinností ako spoločná priorita Slovenska a EÚ

Bratislava, 17. máj 2013

Vážené dámy, vážení paní, milí hostia,

som veľmi rád, že som dostal pozvanie zúčastniť sa dnešného plenárneho zasadnutia Národného konventu o budúcnosti Európskej únie.

Od svojho vzniku je Európska únia vďačnou a živou témou politických, mediálnych, odborných aj laických diskusií. V poslednom čase sme však najmä v médiách svedkami akéhosi negativizmu, vykresľovania katastrofických scenárov o budúcnosti Európskej únie, resp. naznačovania jej úpadku napr. v porovnaní s rastúcimi ekonomikami v krajinách BRIC (Brazília, Rusko, India a Čína). Samozrejme, tieto tendencie sú spojené s krízou, ktorej (nielen) Európska únia v poslednej dobe čelí. V tejto súvislosti by som však rád zdôraznil potrebu určitého odstupu a nadhľadu.

Pozrime sa len na pár faktov.

Napriek kríze, ktorej Európska únia v posledných rokoch čelí, stále zostáva najväčšou svetovou ekonomikou, pričom jej HDP per capita je stále takmer 4-krát väčšie než má Čína, 3-krát väčšie než v Brazílii, nehovoriac o Indii, ktorej HDP na osobu je 9-krát menšie.

Nejde však len o ekonomické ukazovatele. Z globálneho hľadiska mnoho inštitúcií a pravidiel určených na presadzovanie zásad trhovej ekonomiky, rešpektovanie medzinárodného práva, multilateralizmus, boj s klimatickými zmenami či ochranu ľudských práv má pôvod a hlavného zástancu v Európe. Stačí si spomenúť na Svetovú obchodnú organizáciu či Medzinárodný trestný súd. Hlavný podiel na ich vzniku má Európa.

Je síce pravda, že EÚ v súčasnosti prechádza neľahkým obdobím, napriek tomu však vo veľkej miere prispieva k riešeniu regionálnych konfliktov a globálnych problémov a zároveň zostáva najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci vo svete. Keď v roku 2011 vypukla arabská revolúcia, bola to práve Európska únia, ktorá sa zaviazala poskytnúť oveľa vyššiu finančnú čiastku na podporu demokracie v Egypte a Tunisku než napr. USA. Európske krajiny boli aktívne aj v Mali, či v Líbii.

Európska únia v globálnom meradle predstavuje určitý fenomén a je pozitívnym vzorom pre viaceré regionálne zoskupenia. Je to projekt politickej, ekonomickej a právnej integrácie medzi 27 krajinami, ktoré ešte pred 60 rokmi medzi sebou viedli vojnu. EÚ založila nový model spolupráce a fungovania medzi krajinami a zároveň nový spôsob vnímania bezpečnosti, keď táto je zabezpečovaná vzájomnou spoluprácou medzi členskými krajinami.

Ešte unikátnejšiu formu spolupráce predstavuje eurozóna. Toto 17-členné zoskupenie európskych krajín používajúcich spoločnú menu euro bolo mnohými označované za nereálny a nefunkčný projekt. Musíme si priznať, že architektúra eurozóny pri svojom zrode nebola úplne dotiahnutá. Napriek tomu dnes euro predstavuje druhú najdôležitejšiu svetovú menu a eurozóna má oveľa nižšie zadĺženie a oveľa konkurencieschopnejšiu ekonomiku než mnohí iní globálni hráči. 3 krajiny eurozóny (Nemecko, Fínsko a Holandsko) a ďalšie 2 európske krajiny (Británia a Švédsko) sa nachádzajú v top 10 rebríčku najkonkurencieschopnejších svetových ekonomík. Len na okraj uvediem, že napr. Číne patrí až 29. priečka. Eurozóna sa podieľa 15,6 percentami na svetovom exporte (Čína – 10,4%, USA – 8,3% a Japonsko 4,6%).

Vážený pán predseda vlády, vážení páni ministri, dámy a páni, vážení hostia,

Som veľmi rád, že sa tu dnes stretávame na konferencii, ktorá je venovaná prioritnej a veľmi aktuálnej téme dnešných dní – a to tak z pohľadu Slovenska ako aj celej EÚ.

Daňová politika a konkrétne plnenie si daňových povinností, účinné spôsoby výberu daní, boj proti daňovým rajom a daňovým únikom či podvodom – to všetko sú otázky, ktoré sú v poslednom období vysoko pertraktované tak na odbornej ako aj na politickej úrovni v celej Európskej únii. Najmä dnes, v časoch, keď celá Európa čelí dôsledkom globálnej hospodárskej krízy, je viac než potrebné aktivizovať všetky existujúce nástroje, ktoré môžu zabezpečiť obnovu rastu v EÚ a konkurencieschopnosť európskej ekonomiky.

Nedávne štúdie potvrdili, že členské krajiny dôsledkom daňových únikov prichádzajú ročne o bilión eur!! (slide 2) Toto je číslo, ktoré je najmä v týchto časoch jednoducho neakceptovateľné.

Nejde však len o astronomickú výšku tejto sumy – ide aj o dodržiavanie základného princípu slušnosti a férovosti. Nie je možné, aby dôsledky daňových únikov a podvodov znášali len obyčajní daňoví poplatníci.

Ďalšia otázka, ktorá v súvislosti s týmto alarmujúcim číslom vyvstáva, je spojená s účinnosťou a efektívnosťou existujúcich národných daňových systémov. Snahy členských krajín zatiaľ stále nevedú k výraznému skvalitneniu výberu daní. Zoberme si len takú DPH. Členské krajiny dnes v priemere vyberajú len 50 % z celkového možného príjmu z tejto dane (slide 3). Celková strata DPH na Slovensku dosiahla v roku 2010 v absolútnom vyjadrení úroveň 2,3 mld. Eur, čo predstavuje 3,5% HDP. Preto je potrebné prehodnotiť existujúce systémy a nastaviť ich tak, aby slúžili svojmu účelu a boli schopné reagovať na súčasné výzvy v daňovej oblasti.

Boj proti daňovým únikom a podvodom sa stáva v Európskej únii v čase prísnej rozpočtovej konsolidácie jednou z prioritných tém. Je však potrebné uvedomiť si, že s cieľom vyhrať tento boj je potrebné prepojiť úsilie tak na národnej, európskej ako aj globálnej úrovni. Ide o globálny fenomén, ktorý si vyžaduje globálne riešenie!!

V rámci EÚ priebežne optimalizujeme existujúce nástroje na boj proti daňovým únikom. Tieto zahŕňajú jednak existujúcu európsku legislatívu v daňovej oblasti, koordinovaný prístup odporúčaný členským krajinám (napr. v otázke agresívneho daňového plánovania alebo daňových rajov) a špecifické odporúčania pre krajiny (CSR) ako súčasť Európskeho semestra.

Finančná podpora spolupráce medzi národnými daňovými orgánmi bude z európskej úrovne zabezpečená aj cez program Fiscalis 2020. (slide 4) V období 2014-2020 bude tento program v hodnote 234,3 miliónov eur zabezpečovať koordináciu medzi daňovými autoritami v členských krajinách prostredníctvom budovania networkingu, spoločných aktivít a tréningov pre daňový personál a zároveň bude slúžiť na finančnú podporu budovania IT systémov na výmenu informácií medzi daňovými autoritami.

Európsky daňový systém už dlhšiu dobu presadzuje princíp automatickej výmeny informácií. Automatická výmena informácií medzi členskými krajinami bola predstavená v roku 2003 a o dva roky neskôr implementovaná do tzv. Savings Taxation Directive (Smernica o zdaňovaní príjmov z úspor). Jej revízia však bola v utorok členskými krajinami na Rade ECOFIN zablokovaná (pozn.1) , Smernica o administratívnej spolupráci (Administrative Cooperation Directive), ktorá vstúpila do platnosti v januári t.r. počíta s automatickou výmenou informácií pri rôznych druhoch príjmov. Nedávno tento princíp do svojho FACTA (Foreign Account Tax Compliance Act) zakomponovali aj Spojené štáty americké.

Medzi kľúčové európske nástroje na boj proti daňovým únikom a podvodom patria najmä (slide 5):

1. Savings Taxation Directive (Smernica o zdaňovaní príjmov z úspor), platná od roku 2005, ktorej kľúčovým prvkom, ako som pred chvíľou spomenul, je automatická výmena informácií medzi daňovými autoritami v členských krajinách. Bohužiaľ, jej revízia bola v utorok členskými krajinami zablokovaná na ministerskej rade ECOFIN.

2. Dohody o zdaňovaní príjmu z úspor (Agreements on savings) so Švajčiarskom, Andorou, Monakom, Lichtenstajnskom a San Marínom. V júli 2011 EK požiadala Radu o udelenie mandátu na otvorenie negociácií s týmito 5 susedskými krajinami s cieľom prispôsobiť obsah dohôd revidovanej Smernici o zdaňovaní príjmov z úspor. Rada ECOFIN tento mandát Komisii udelila na svojom zasadnutí v utorok.

3. v júli 2012 Komisia navrhla mechanizmus rýchlej reakcie na boj proti únikom pri výbere DPH. Tento mechanizmus umožňuje Komisii autorizovať členský štát na aplikáciu výnimky zo všeobecných pravidiel vnútrokomunitných transankcií v lehote do 1 mesiaca od odhalenia veľkého úniku/podvodu pri výbere DPH (pozn.2).

4. Akčný plán EK na ďalšie posilnenie boja proti daňovým únikom a podvodom – bol prijatý v decembri 2012 a obsahuje viac než 34 opatrení pokrývajúcich fyzické aj právnické osoby + 2 odporúčania. Ako súčasť tohto Akčného plánu EK spustila platformu pre tzv. Tax Good Governance (čiže dobrá správa v daňových záležitostiach), ktorá by mala spojiť vlády, NGOs a podnikateľskú sféru v EÚ s cieľom zabezpečiť riadnu implementáciu Akčného plánu.

O konkrétnych opatreniach z tohto Akčného plánu budete obšírnejšie hovoriť v rámci dnešných panelových diskusií.

Zlepšenie výberu daní však chce Komisia dosiahnuť aj ďalšími opatreniami.

EK už spustila iniciatívu pod názvom "Kódex európskeho daňovníka" ( European Taxpayer´s code). Cieľom tejto iniciatívy je vytvoriť kódex vychádzajúci z najlepších praktík v členských krajinách na posilnenie spolupráce a dôvery medzi existujúcimi daňovými úradmi a daňovníkmi, na zabezpečenie lepšej transparentnosti v otázke práv a povinností daňových poplatníkov. V súčasnosti k tejto iniciatíve prebiehajú verejné konzultácie.

Ďalším z dielne EK je návrh na zriadenie tzv. "one-stop-shops" v každej členskej krajine, čiže akýchsi kontaktných bodov, kde by daňoví poplatníci, aj tí bez trvalého pobytu na území príslušnej členskej krajiny, mali možnosť získať všetky informácie o svojich daňových právach a povinnostiach, resp. o daňovej politike všeobecne. Európska komisia má v pláne vydať k zriadeniu takýchto kontaktných bodov metodologické usmernenie.

Hoci väčšina z týchto opatrení významným spôsobom prispieva k boju proti daňovým únikom a podvodom, musím skonštatovať, že členské krajiny ich stále nevyužívajú dostatočne efektívne. Samozrejme, členské krajiny majú plnú suverenitu z hľadiska výberu daní a fungovania svojich daňových zákonov. Európske nástroje môžu v tomto smere pomôcť, vyžaduje si to však politickú vôľu a existujúce administratívne kapacity.

Čo sa týka Slovenska, kľúčovou otázkou ostáva zlepšiť efektivitu výberu DPH. Ako som už spomínal, štúdia Inštitútu finančnej politiky uvádza, že celková strata DPH dosiahla v roku 2010 v absolútnom vyjadrení úroveň 2,3 mld. Eur, čo predstavuje 3,5% HDP. Nedostatočný výber DPH je spojený so všeobecným problémom fragmentovaného daňového systému, ktorý spôsobuje, že administratívne poplatky súvisiace s výberom daní na Slovensku patria medzi najvyššie v EÚ.

Je však evidentné, že Slovensko sa snaží túto situáciu zmeniť. V máji 2012 slovenská vláda prijala Akčný plán boja proti daňovým podvodom a únikom, ktorý obsahuje špecifické opatrenia zamerané práve za zvýšenie efektivity výberu DPH.

Akčný plán boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016 obsahuje 50 opatrení, ktoré budú realizované postupne v troch fázach.

Z obsahového hľadiska ide o opatrenia v oblasti obchodného práva, daňového práva, trestného práva či prierezové činnosti.

V navrhovaných opatreniach možno nájsť napr. sprísnenie trestných sadzieb pri spáchaní „daňových trestných činov“ a ďalšie opatrenia, ktoré majú aktívnym spôsobom napomôcť v boji proti daňovým únikom a podvodom.

V minulom roku ďalej SR zaviedla daň z registrácie motorových vozidiel, ktorá obsahuje aj environmentálny prvok, keďže výška dane je priamo úmerná výkonu motora.

Okrem toho pri Ministerstve vnútra SR vznikla od 1. Decembra 2012 tzv. Národná kriminálna agentúra, ktorej súčasťou je okrem iných zložiek aj národná jednotka finančnej polície. Práve táto má na starosti aj odhaľovanie daňových únikov a podvodov.

(Záver)

V predošlých minútach som sa pokúsil načrtnúť niektoré prvky a plány Európskej komisie smerom k posilnenému európskemu úsiliu v boji proti daňovým únikom a podvodom. V tejto súvislosti by som sa rád obrátil na Vás, ktorí prichádzate do každodenného styku s daňovými otázkami a daňovú politiku riešite v praktickej rovine.

Som veľmi rád, že vďaka Vášmu úsiliu a konštruktívnemu prístupu je na Slovensku vidieť, že daňová politika a zosúladenie jej priorít s európskym modelom je jednou z kľúčových tém politických a odborných diskusií.

Rád by som tiež pripomenul, že Európska komisia je pripravená kedykoľvek poskytnúť pomoc a asistenciu pri implementácii jej daňových politík na národnej úrovni.

Je našim spoločným cieľom vytvoriť optimálny daňový model, ktorý by aj na Slovensku viedol k zavedeniu funkčného a férového systému založeného na spravodlivom výbere daní. Len takýto systém totiž môže výrazne prispieť k rastu našej ekonomiky a následne k zvýšeniu životnej úrovni našich občanov.

Ďakujem za pozornosť.


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website