Navigation path

Left navigation

Additional tools

Other available languages: none

European Commission

Maroš ŠEFČOVIČ

Zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu

"Akú Európu chceme?"

(What kind of Europe we want)

Plenárne zasadnutie Národného konventu o Európskej Únii

Bratislava, 9. máj 2013; Panel: Slovensko a EÚ

Vážené dámy, vážení paní, milí hostia,

som veľmi rád, že som dostal pozvanie zúčastniť sa dnešného plenárneho zasadnutia Národného konventu o budúcnosti Európskej únie.

Od svojho vzniku je Európska únia vďačnou a živou témou politických, mediálnych, odborných aj laických diskusií. V poslednom čase sme však najmä v médiách svedkami akéhosi negativizmu, vykresľovania katastrofických scenárov o budúcnosti Európskej únie, resp. naznačovania jej úpadku napr. v porovnaní s rastúcimi ekonomikami v krajinách BRIC (Brazília, Rusko, India a Čína). Samozrejme, tieto tendencie sú spojené s krízou, ktorej (nielen) Európska únia v poslednej dobe čelí. V tejto súvislosti by som však rád zdôraznil potrebu určitého odstupu a nadhľadu.

Pozrime sa len na pár faktov.

Napriek kríze, ktorej Európska únia v posledných rokoch čelí, stále zostáva najväčšou svetovou ekonomikou, pričom jej HDP per capita je stále takmer 4-krát väčšie než má Čína, 3-krát väčšie než v Brazílii, nehovoriac o Indii, ktorej HDP na osobu je 9-krát menšie.

Nejde však len o ekonomické ukazovatele. Z globálneho hľadiska mnoho inštitúcií a pravidiel určených na presadzovanie zásad trhovej ekonomiky, rešpektovanie medzinárodného práva, multilateralizmus, boj s klimatickými zmenami či ochranu ľudských práv má pôvod a hlavného zástancu v Európe. Stačí si spomenúť na Svetovú obchodnú organizáciu či Medzinárodný trestný súd. Hlavný podiel na ich vzniku má Európa.

Je síce pravda, že EÚ v súčasnosti prechádza neľahkým obdobím, napriek tomu však vo veľkej miere prispieva k riešeniu regionálnych konfliktov a globálnych problémov a zároveň zostáva najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci vo svete. Keď v roku 2011 vypukla arabská revolúcia, bola to práve Európska únia, ktorá sa zaviazala poskytnúť oveľa vyššiu finančnú čiastku na podporu demokracie v Egypte a Tunisku než napr. USA. Európske krajiny boli aktívne aj v Mali, či v Líbii.

Európska únia v globálnom meradle predstavuje určitý fenomén a je pozitívnym vzorom pre viaceré regionálne zoskupenia. Je to projekt politickej, ekonomickej a právnej integrácie medzi 27 krajinami, ktoré ešte pred 60 rokmi medzi sebou viedli vojnu. EÚ založila nový model spolupráce a fungovania medzi krajinami a zároveň nový spôsob vnímania bezpečnosti, keď táto je zabezpečovaná vzájomnou spoluprácou medzi členskými krajinami.

Ešte unikátnejšiu formu spolupráce predstavuje eurozóna. Toto 17-členné zoskupenie európskych krajín používajúcich spoločnú menu euro bolo mnohými označované za nereálny a nefunkčný projekt. Musíme si priznať, že architektúra eurozóny pri svojom zrode nebola úplne dotiahnutá. Napriek tomu dnes euro predstavuje druhú najdôležitejšiu svetovú menu a eurozóna má oveľa nižšie zadĺženie a oveľa konkurencieschopnejšiu ekonomiku než mnohí iní globálni hráči. 3 krajiny eurozóny (Nemecko, Fínsko a Holandsko) a ďalšie 2 európske krajiny (Británia a Švédsko) sa nachádzajú v top 10 rebríčku najkonkurencieschopnejších svetových ekonomík. Len na okraj uvediem, že napr. Číne patrí až 29. priečka. Eurozóna sa podieľa 15,6 percentami na svetovom exporte (Čína – 10,4%, USA – 8,3% a Japonsko 4,6%).

Viacerí skeptici hovoria o demokratickom deficite v EÚ, pretože podľa nich Európska komisia nie je priamo volená alebo preto, že Európsky parlament nemá dostatočné právomoci. Tu si však treba uvedomiť, že Európska komisia a jej členovia sú menovaní priamo zvolenými národnými vládami a Európsky parlament priamo voličmi. Komisári sa zúčastňujú híringov, ktoré sú plne porovnateľné s vypočutiami v americkom Senáte. Európske rozhodnutia sú teda prijímané spoločne demokraticky zvolenými národnými vládami a Európskym parlamentom. V porovnaní s inými krajinami a demokratickými zriadeniami má EÚ oveľa viac kontrolných mechanizmov a možno ju označiť za skutočnú demokraciu. Ak sa prezident USA B. Obama domnieva, že je zložité získať 60 hlasov v Senáte, ako potom vnímať systém, ktorý si vyžaduje na schválenie súhlas dvoch tretín vlád členských krajín a ratifikáciu Európskeho parlamentu?Jednoducho – rozhodovanie v EU je mimoriadne náročný demokratický proces.

Napriek týmto pozitívam si priznajme, že EÚ a európska ekonomika dnes skutočne prechádza najväčšou krízou od 2. svetovej vojny. Spolu s tým akoby sa znovu prebúdzal démon minulosti a s ním spojená netolerancia, egoizmus, xenofóbia, rasizmus či antisemitizmus. Práve v súvislosti s týmito negatívnymi javmi je dnes veľmi potrebné vysvetľovať a obhajovať. Právom frustrovaným občanom je potrebné vysvetľovať, že za krízu Európy nemôžu Gréci, Nemci, Portugalci či EÚ ako taká, ale finančná nenásytnosť, dlhodobo odkladané ekonomické opatrenia a nedostatočná spolupráca na európskej úrovni, ku ktorej sa európski lídri nedokázali odhodlať pred krízou a preto sa teraz rieši všetko naraz.

Sériou účinných opatrení sa nám minulý rok podarilo postupne obnoviť dôveru finančných trhov, čo nám umožní sústrediť úsilie na prorastové opatrenia, tvorbu pracovných miest a zmiernenie tempa konsolidácie.

Na obnovenie celkovej dôvery v EÚ je potrebné dokončiť aj nevyhnutné inštitucionálne zmeny. V tomto kontexte sa ako aktuálne v tomto roku javí najmä dobudovanie bankovej únie.

Diskusia o fungovaní EÚ a o posilňovaní jej politického rozmeru bude určite pokračovať aj po budúcoročných "eurovoľbách". Posilnená ekonomická integrácia si určite vyžiada širokú diskusiu o modifikácii súčasnej zmluvnej základni EÚ a o ďalšom posilnení demokratických inštitútov EÚ.

A ako v tomto zložitom kontexte pôsobí Slovensko?

V poslednej dobe najmä v médiách často počúvam kritiku, že na európskej pôde ako Slovensko neprotestujeme, nekričíme. Tu si kladiem otázku – sme snáď v nejakom nepriateľskom zoskupení? Chce nám niekto ublížiť? Skutočne si myslíme, že protestmi dosiahneme viac? Ako eurokomisár zo SR môžem povedať, že som hrdý na to, akým spôsobom Slovensko presadzuje priority týkajúce sa nielen našej krajiny, ale aj tie späté s budúcnosťou EÚ. Môže mať skutočne niekto pocit, že Slovensko za posledných 9 rokov dosiahlo málo? Jedno z najlepších miest z hľadiska hospodárskeho rastu, zavedenie spoločnej meny euro, ktorou sa platí v Nemecku, Francúzsku, či v susednom Rakúsku, odstránenie hraničných kontrol, zahraničné investície či rastúca produktivita práce, ktoré zo Slovenska urobili exportnú veľmoc. Alebo aby som bol aktuálnejší: zohľadnenie slovenských špecifík pri rokovaniach o MFF, kde sa vynegociovaný výsledok SK považuje za jeden z najlepších, presadenie výnimky N+3 pre rok 2013, špecifický program na riešenie otázky zamestnania mladých ľudí alebo výmena daňových informácií a boj proti daňovým rajom – dosiahnutie každého z týchto cieľov je v rámci EÚ nesmierne náročné a vyžaduje si intenzívnu diplomatickú prácu, ktorá musí byť podložená solídnosťou príslušnej krajiny.

Slovensku sa postupne podarilo dostať sa z pozície čistého príjemcu európskych rozhodnutí na úroveň rovnocenného partnera, ktorý sedí za stolom globálneho významu.

Spomeňme si, čo bola svetová udalosť minulého týždňa, ktorá rezonovala vo všetkých svetových médiách a spravodajských agentúrach: zasadnutie Európskej centrálnej banky v Bratislave a prijatie mimoriadne dôležitých ekonomických rozhodnutí s celosvetovým dopadom.

Toto je liga, ktorú dnes Slovensko hrá a preto strategické rozhodnutie patriť k najužšiemu európskemu jadru považujem za prirodzené a plne ho podporujem.

Slovensku sa v uplynulom období podarilo plnohodnotne sa začleniť do klubu, ktorý nesie globálnu zodpovednosť a podieľalo sa na prijímaní najťažších rozhodnutí EÚ od jej vzniku. Preukázalo neuveriteľnú solidaritu. To sa vie, vníma a často spomína.

Dovolím si tvrdiť, že Slovensko svoje začlenenie do európskych štruktúr zvládlo, je rešpektovaným európskym partnerom a vedie predvídateľnú európsku politiku. Preto musí byť jeho jednoznačným záujmom čo najskoršie znovunaštartovanie a stabilizácia európskej ekonomiky. Slovensko je s Európskou úniou bytostne späté.


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website