Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

Autres langues disponibles: aucune

Európska komisia

Maroš ŠEFČOVIČ

Vice-President of the European Commission

Responsible for Interinstitutional Relations and Administration

Budúcnosť Európy

(Future of Europe)

Speech at Trnava University

Trnava, Slovakia, 3 december 2012

Vážené dámy, vážení páni, milí hostia,

som veľmi rád, že som mohol prijať pozvanie na dnešné podujatie a prediskutovať s Vami tému, ktorá sa nás všetkých bytostne dotýka a v súvislosti s ktorou bolo v posledných mesiacoch vznesených mnoho otáznikov: Budúcnosť Európy – a ako Európu dostať z krízy späť na dráhu rastu a konkurencieschopnosti a zabezpečiť budúcim generáciám európskych občanov dobrú východiskovú pozíciu – to je téma, ktorú som v posledných mesiacoch tak v rámci rokovaní kolégia európskych komisárov, ako aj na pôde ďalších európskych inštitúcií, či už Európskeho parlamentu alebo Rady pre všeobecné záležitosti, resp. v rámci diskusie a stretnutí s európskymi občanmi, rozoberal mnohokrát.

Záver, ktorý vyplynul zo všetkých týchto rokovaní, je spoločný: Po tom, čo sme v minulosti koketovali s medzivládnym prístupom ako správnym receptom na riešenie krízy, nám skúsenosti potvrdili, že jediným účinným receptom na preklenutie súčasnej krízy je uplatňovanie princípu "viac a silnejšej Európy".

To však neznamená "viac Bruselu či viac Európskej komisie". Pod týmto pojmom mám na mysli úplný opak. Ekonomická prepojenosť členských krajín, spoločná mena, globalizačný tlak – to všetko si nevyhnutne vyžaduje prehlbovanie európskeho integračného procesu. Hlbšia spolupráca má za cieľ odhaliť skrytý potenciál EÚ a využiť ekonomickú silu Európy tým najefektívnejším spôsobom.

Ešte predtým, než sa pokúsim zadefinovať príčiny súčasnej krízy a načrtnúť možnosti na jej preklenutie do budúcnosti, dovoľte mi na dokreslenie a definovanie aktuálnej pozície Európy v globálnom meradle uviesť pár údajov1:

  • EÚ s podielom 28 % globálneho HDP predstavuje najväčšiu svetovú ekonomiku. Na základe štatistických údajov za rok 2011 HDP EÚ predstavovalo cca 12 200 mld eur, zatiaľ čo HDP USA 11 800 mld eur

  • 501 miliónov európskych spotrebiteľov tvorí najlukratívnejší svetový trh

  • 18 % svetový podiel na cezhraničnom obchode s tovarmi a službami znamená, že EÚ je najväčším svetovým obchodným blokom

  • Podiel na celkových výdavkoch na osobnú spotrebu v EÚ predstavuje 30 %, čo je viac než podiel USA (27,7%), nehovoriac o spoločnom podiele BRIC krajín, ktorý je len 13,6 % a teda Európa ho dvojnásobne prekračuje

  • Z hľadiska svetového rebríčka najkonkurencieschopnejších svetových ekonomík pochádza 7 krajín z top 10 práve z Európy

  • 10 z 25 krajín, ktoré vedú rebríček najlepšieho prostredia pre podnikateľskú sféru, je tiež z EÚ

Prečo sme teda napriek takýmto pozitívnym ukazovateľom stále v kríze?

Dôvodov je viacero.

Európska únia a jej členské krajiny zanedbali štrukturálne reformy. Európske sociálne výdavky predstavujú viac než 50 % globálnych sociálnych výdavkov, napriek tomu, že európsky podiel na globálnom HDP tvorí "len" 28 %.

Financie do vedy a výskumu, tj. do oblasti, ktorá má veľký podiel na reštrukturalizovaní ekonomiky smerom k vyššej pridanej hodnote, nie sú dostatočné (pod dohodnutou úrovňou 3 %).

Ďalším príkladom je znížená kvalita školstva. Učebné osnovy nedokážu adekvátnym spôsobom reagovať na potreby trhu a preto sme sa ocitli v situácii, kedy máme v EÚ najvyššie percento nezamestnaných absolventov univerzít v celej jej histórii. Krízu mladých nezamestnaných dnes vnímane ako špeciálny fenomén, "špecifickú krízu v globálnej kríze".

Ďalším významným faktorom je tzv. dvojrýchlostná integrácia ekonomiky a inštitúcií. Podcenili sme fakt, že ekonomická a finančná integrácia v EÚ predbehla inštitucionálnu a politickú integráciu.

Naakumulovaním problémov, ktoré vzišli z uvedených faktorov, sme dospeli k postupnému prehĺbeniu krízy. Nedokázali sme rýchlo a adekvátnym spôsobom na ňu zareagovať. Snaha o uplatňovanie nesprávne zvoleného medzivládneho prístupu nakoniec viedla k fenoménu, ktorý dnes označujeme ako "kríza dôvery".

Ak si Európa chce uchrániť svoje sociálno-ekonomické postavenie, spôsob života či pozíciu významného globálneho hráča, musí odstrániť príčiny, ktoré k súčasnému stavu "krízy dôvery" viedli.

V tomto kontexte Európska únia v uplynulých mesiacoch a týždňoch predstavila viacero účinných nástrojov:

Práve v stredu (28. novembra) EK schválila už tretí tzv. "ročný prieskum rastu" (Annual Growth Survey), ktorý možno označiť za začiatok európskeho semestra. AGS stanovil hlavné priority EÚ na nadchádzajúci rok. Bude medzi ne patriť presadzovanie fiškálnej konsolidácie pri zohľadnení potreby zachovania rastu, podpora konkurencieschopnosti EÚ, riešenie otázky nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy, resp. modernizácia európskej verejnej služby. Na základe prieskumu ČK v polovici apríla predložia Komisii svoje národné programy reforiem a EK následne v júli zverejní tzv. špecifické odporúčania pre každú členskú krajinu, čo je v podstate zoznam odporúčaní na konkrétny rok, ktorých implementácia má v príslušnej členskej krajine viesť k napĺňaniu cieľov Stratégie EÚ 2020. Tým sa európsky semester prehupne na národnú úroveň.

28. novembra Komisia schválila aj ďalší významný dokument, tzv. "blueprint" alebo ak chcete stratégiu na dobudovanie HMÚ. Ide o víziu s cieľom vytvoriť silnú a stabilnú európsku architektúru vo finančnej, fiškálnej, hospodárskej a politickej oblasti. Základom budúcej HMÚ by mala byť ešte užšia koordinácia a dohľad hospodárskych a fiškálnych politík členských krajín na európskej úrovni. Blueprint v tomto smere načrtáva opatrenia v krátko, stredno a dlhodobom horizonte, ktoré by mali viesť k postupnému dosiahnutiu tohto cieľa. Niektoré z predmetných opatrení sa budú dať zrealizovať v súčasnom zmluvnom rámci, niektoré si však budú vyžadovať modifikovanie Zmluvy.

V krátkodobom horizonte (6-18 mesiacov) sa dôraz bude klásť na dôslednú implementáciu už schválených opatrení v rámci posilneného hospodárskeho riadenia ako "six pack", resp. na urýchlené schválenie tých, ktoré sú zatiaľ v "pipeline" (v prípravnom štádiu) ako "two-pack". Do konca roka (počas decembrového summitu EÚ) by mali členské krajiny dosiahnuť dohodu o spoločnom mechanizme dohľadu nad európskymi bankami. Efektívna Banková únia si okrem spoločného mechanizmu dohľadu bude vyžadovať schválenie tzv. jednotného rezolučného mechanizmu, ktorý sa bude zaoberať riešením situácie bánk, ktoré sa nachádzajú v problémoch. Ak sa členským krajinám začiatkom budúceho roka podarí nájsť dohodu o viacročnom finančnom rámci EÚ (MFF 2014-2020), bude potrebné ďalej prehĺbiť rámec posilneného hospodárskeho riadenia formou vytvorenia "konvergenčného a konkurenčného nástroja" v rámci európskeho rozpočtu, ktorý bude separovaný od MFF a jeho cieľom bude podporiť implementáciu štrukturálnych reforiem dôležitých pre členské krajiny a na zabezpečenie bezproblémového fungovania HMÚ.

V strednodobom horizonte (18 mesiacov – 5 rokov) by sa mala ďalej posilňovať spoločná realizácia rozpočtovej a hospodárskej politiky, resp. daňovej politiky a politiky v oblasti zamestnanosti. Toto by malo ísť ruka v ruke s posilnenou fiškálnou kapacitou založenou na vlastných zdrojoch. Tento fiškálny subjekt by mal poskytovať podporu pre implementáciu štrukturálnych reforiem vo veľkých problémových ekonomikách. V strednodobom horizonte sa tiež počíta s vytvorením Splátkového fondu (redemption fund), ktorý by fungoval na princípe striktnej kondicionality a jeho cieľom by bolo napomáhať pri znižovaní existujúcich zadĺžení a stabilizovaní finančných trhov. Monitorovaciu a riadiacu funkciu pre fiškálnu kapacitu by mal zabezpečovať centrálny orgán HMÚ (Treasury).

V dlhodobom horizonte (viac než 5 rokov) by sa mal postupne vytvoriť autonómny rozpočet pre eurozónu, ktorý by prostredníctvom fiškálnej kapacity poskytoval podporu členským krajinám bojujúcim s hospodárskymi problémami. Prehĺbená integrácia hospodárskeho a fiškálneho riadenia by v budúcnosti mohla viesť k spoločnému zverejňovaniu verejného dlhu, čo by posilnilo fungovanie trhov a monetárnu politiku ako takú. Týmto by sa dobudovanie HMÚ ukončilo.

Niektoré z týchto opatrení si budú vyžadovať modifikovanie súčasných zmlúv a zavedenie nových kompetencií na európskej úrovni. Tento proces bude založený na nasledovných princípoch:

- prehĺbenie HMÚ musí rešpektovať inštitucionálny a právny rámec existujúcich zmlúv

- eurozóna musí byť schopná integrovať sa rýchlejšie než celá EÚ avšak za predpokladu, že bude zachovaná integrita politík v rámci EÚ 27, a to najmä pokiaľ ide o Jednotný trh. To v praxi znamená, že v oprávnených prípadoch budú opatrenia pre eurozónu otvorené aj ostatné ČK EÚ

- súčasná konfigurácia eurozóny má dočasný charakter, keďže až na dve výnimky (Veľká Británia a Dánsko) majú za cieľ v budúcnosti sa stať členskými krajinami eurozóny

- rastúca demokratická zodpovednosť musí ísť ruka v ruke s akoukoľvek zmenou Zmluvy, na základe ktorej by EÚ boli pridelené ďalšie nadnárodné právomoci. Jedným zo spôsobov, ako v tomto smere posilniť európsku legitímnosť, je rozšíriť kompetencie Európskeho súdneho dvora.

Okrem toho EK v októbri predstavila svoj ambiciózny pracovný program na rok 2013, ktorý možno zhrnúť do 7 prioritných oblastí:

Posun smerom k vytvoreniu hospodárskej a menovej únie (ako som spomínal pred chvíľou)

Podpora konkurencieschopnosti EÚ prostredníctvom Jednotného európskeho trhu a priemyselnej politiky EÚ

Budovanie plne integrovaných sietí v oblasti telekomunikácií, energetiky a dopravy ako predpokladu na udržanie konkurencieschopnosti a podporu rastu a zamestnanosti

Tzv. "growth for jobs" – tj. podpora služieb v oblasti zamestnanosti, sociálnej inklúzie a pracovného trhu, resp. špeciálnych opatrení pre najviac ohrozené skupiny obyvateľstva v tomto smere (napr. mladých ľudí)

Využívanie európskych zdrojov na zabezpečenie lepšej konkurencieschopnosti našej ekonomiky (energetika a klimatické zmeny, kvalita ovzdušia a odpadové hospodárstvo)

Poskytovanie lepšej bezpečnosti európskym občanom

Posilňovanie úlohy EÚ ako globálneho hráča (využiť potenciál obchodnej politiky EÚ)

Tak pracovný program EÚ na rok 2013 ako aj spomenuté nástroje majú jeden spoločný cieľ: stabilizovať hospodársku situáciu v EÚ a opätovne naštartovať rast našej ekonomiky.

Okrem "receptu" na preklenutie hospodárskej krízy však únia potrebuje aj istú strategickú víziu do budúcnosti, ktorá bude predstavovať východisko pre jej ďalšie smerovanie.

V tomto smere tak predseda Európskej komisie J. M. Barroso ako aj predseda Európskej rady H. Van Rompuy už pomenovali základné črty takejto vízie - federácia národných štátov, resp. politická únia. Tieto budú stále častejšie rezonovať vo vystúpeniach európskych predstaviteľov s cieľom predstaviť budúcu koncepciu smerovania EÚ v nadchádzajúcom volebnom období po roku 2014.

Kredibilitu tohto úsilia je potrebné podčiarknuť vysielaním správnych politických signálov. Jeden z takýchto signálov sme mohli vyslať aj minulý týždeň, keď sa európski lídri zišli v Bruseli na summite s cieľom schváliť viacročný finančný rámec EÚ na roky 2014-2020, tzv. MFF. Bohužiaľ, na summite ku konečnej dohode nedošlo.

Výška európskeho rozpočtu na nadchádzajúce 7-ročné obdobie, ako bola navrhnutá zo strany predsedu ER H. van Rompuya (973 mld eur) je oproti pôvodnej finančnej perspektíve 2007-2013 (993 mld v cenách z roku 2011) zredukovaná o 20 mld eur!!! Táto cifra predstavuje len 1 % HNP EÚ27. Počas negociácií sme často zdôrazňovali, že táto suma predstavuje minimálnu úroveň z hľadiska investícií do obnovy európskej ekonomiky. Napriek tomu niektoré členské krajiny požadovali redukciu navrhnutého rozpočtu o ďalších 10, 50 či až 100 miliárd eur.

V tomto kontexte si treba položiť otázku, ako vysvetlíme medzinárodným partnerom v USA, Japonsku či Číne, že sa nevieme dohodnúť na svojom viacročnom rozpočte, ktorý predstavuje cca 1 % európskeho HDP a že sa teda sporíme o 1 tisícinu percenta z nášho HDP.

Čistí prispievatelia do európskeho rozpočtu by si mali uvedomiť, že rast európskej ekonomiky je založený na spoločnom úsilí jej členov a škrty budú mať vzhľadom na prepojenie národných ekonomík negatívny dopad na všetkých. 75 % verejných investícií pokrývajú európske fondy, avšak vyše 50 % tejto sumy sa vracia späť čistým prispievateľom prostredníctvom zákaziek na dodávky takýchto projektov.

Členstvo v únii má teda veľkú pridanú hodnotu pre všetkých – tzv. priateľov kohézie ako aj pre čistých prispievateľov do európskeho rozpočtu.

Na záver mi dovoľte pár slov k nedávno zverejnenej (7. novembra 2012) hospodárskej prognózy EK. Aj keď je ešte stále priskoro na to, aby som mohol s určitosťou povedať, že najhoršie máme už za sebou, výhľad na budúci rok naznačuje obnovenie rastu HDP tak v eurozóne, ako aj v celej EÚ (0,1 % v eurozóne a 0,4 % v EÚ), s perspektívou ďalšieho posilnenia rastu HDP v roku 2014 (1,4 % v eurozóne a 1,6 % v EÚ).

Slovensko podľa najnovších ekonomických prognóz EK bude spolu s estónskou ekonomikou stáť na čele rebríčka krajín eurozóny s najvyšším rastom HDP. Podľa odhadov EK by slovenská ekonomika v roku 2013 mala dosiahnuť dvojpercentný rast HDP (druhý najvyšší po Estónsku – 3,1%) –.

Ú pozorne vníma dianie na Slovensku a pozitívne hodnotí naše záväzky s cieľom stabilizovať stav verejných financií. Myslím, že správa o Slovensku bola v rámci jesennej ekonomickej prognózy jedna z tých pozitívnejších. Načrtnutý vývoj naznačuje, že hoci budúci rok bude z hľadiska postupného naštartovania hospodárskeho rastu pomerne zložitý, optimistickejšie ukazovatele by sa mohli prejaviť už v roku 2014. Samozrejme za podmienky, že všetky prijaté záväzky a dohody budú v plnej miere rešpektované a implementované na úrovni členských krajín.

Ak sa nám podarí obnoviť dôveru, prekonanie aktuálnej krízy bude mať určite zrýchlený priebeh.

Pri hodnotení súčasnej hospodárskej krízy je možné nájsť aj pozitívny moment: kríza nám takpovediac otvorila oči. Zistili sme, že v rámci Európy sme neskutočne ekonomicky prepojení a závislí a máme značný vplyv na vývoj globálnej ekonomiky. Zároveň sme zistili, že v minulosti sme zanedbávali realizáciu štrukturálnych reforiem a investovania do oblasti vedy, výskumu, školstva či inovácií.

Medzinárodní partneri dnes od nás očakávajú riešenie aktuálnej situácie v Európe spôsobom, ktorý potvrdí našu globálnu zodpovednosť za vývoj vo svete.

Ak dodržíme všetky záväzky a splníme ciele, ktoré sme si stanovili v ambicióznej Stratégii EÚ 2020, Európska únia má reálnu šancu dostať sa z krízy späť na dráhu rastu a konkurencieschopnosti a zabezpečiť budúcim generáciám európskych občanov dobrú východiskovú pozíciu – cieľ, ktorý je v záujme nás všetkých.

1 :

zdroje údajov: Eurostat, World Bank and IMF štatistiky


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site