Navigation path

Left navigation

Additional tools

„Silnejšia Európa“ je šancou spoločne poraziť krízu

European Commission - SPEECH/12/822   15/11/2012

Other available languages: none

European Commission

Maroš ŠEFČOVIČ

Zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu

„Silnejšia Európa“ je šancou spoločne poraziť krízu

(Solving the economic crisis)

Konferencii Európske riešenia hospodárskej krízy

Bratislava, 15. november 2012

Vážený pán premiér Fico,

vážení hostia,

som veľmi rád, že som mohol prijať pozvanie na dnešnú konferenciu, ktorá sa bude venovať aktuálnej európskej téme – riešeniam hospodárskej krízy a možnostiam na znovunaštartovanie ekonomického rastu v Európe. A som veľmi rád, že diskutovať o tejto otázke dnes budem v spoločnosti toľkých vynikajúcich odborníkov európskeho formátu.

Dnešná téma je mi veľmi blízka – v posledných mesiacoch som ju tak v rámci rokovaní kolégia európskych komisárov, ako aj na pôde ďalších európskych inštitúcií, či už Európskeho parlamentu alebo Rady pre všeobecné záležitosti, resp. v rámci diskusie a stretnutí s európskymi občanmi, rozoberal mnohokrát.

Záver, ktorý vyplynul zo všetkých týchto rokovaní, je spoločný: Po tom, čo sme v minulosti koketovali s medzivládnym prístupom ako správnym receptom na riešenie krízy, nám skúsenosti potvrdili, že jediným účinným receptom na preklenutie súčasnej krízy je uplatňovanie princípu "viac a silnejšej Európy".

Ekonomická prepojenosť členských krajín, spoločná mena, globalizačný tlak – to všetko si nevyhnutne vyžaduje prehlbovanie európskeho integračného procesu. Hlbšia spolupráca má za cieľ odhaliť skrytý potenciál EÚ a využiť ekonomickú silu Európy tým najefektívnejším spôsobom.

Som rád, že môžem potvrdiť, že Európa vykročila týmto smerom.

Ešte predtým, než sa pokúsim zadefinovať príčiny súčasnej krízy a načrtnúť možnosti na jej preklenutie, dovoľte mi na dokreslenie a definovanie pozície Európy v globálnom meradle uviesť pár údajov1:

  • EÚ s podielom 28 % globálneho HDP predstavuje najväčšiu svetovú ekonomiku. Na základe štatistických údajov za rok 2011 HDP EÚ predstavovalo cca 12 200 mld eur, zatiaľ čo HDP USA 11 800 mld eur

  • 501 miliónov európskych spotrebiteľov tvorí najlukratívnejší svetový trh

  • 18 % svetový podiel na cezhraničnom obchode s tovarmi a službami znamená, že EÚ je najväčším svetovým obchodným blokom

  • Podiel na celkových výdavkoch na osobnú spotrebu v EÚ predstavuje 30 %, čo je viac než podiel USA (27,7%), nehovoriac o spoločnom podiele BRIC krajín, ktorý je len 13,6 % a teda Európa ho dvojnásobne prekračuje

  • Z hľadiska svetového rebríčka najkonkurencieschopnejších svetových ekonomík pochádza 7 krajín z top 10 práve z Európy

  • 10 z 25 krajín, ktoré vedú rebríček najlepšieho prostredia pre podnikateľskú sféru, je tiež z EÚ

Prečo sme teda napriek takýmto pozitívnym ukazovateľom stále v kríze?

Dôvodov je viacero.

Európska únia a jej členské krajiny zanedbali štrukturálne reformy. Európske sociálne výdavky predstavujú viac než 50 % globálnych sociálnych výdavkov, napriek tomu, že európsky podiel na globálnom HDP tvorí "len" 28 %.

Financie do vedy a výskumu, tj. do oblasti, ktorá má veľký podiel na reštrukturalizovaní ekonomiky smerom k vyššej pridanej hodnote, nie sú dostatočné (pod dohodnutou úrovňou 3 %).

Ďalším príkladom je znížená kvalita školstva. Učebné osnovy nedokážu adekvátnym spôsobom reagovať na potreby trhu a preto sme sa ocitli v situácii, kedy máme v EÚ najvyššie percento nezamestnaných absolventov univerzít v celej jej histórii. Krízu mladých nezamestnaných dnes vnímane ako špeciálny fenomén, "špecifickú krízu v globálnej kríze".

Ďalším významným faktorom je tzv. dvojrýchlostná integrácia ekonomiky a inštitúcií. Podcenili sme fakt, že ekonomická a finančná integrácia v EÚ predbehla inštitucionálnu a politickú integráciu.

Naakumulovaním problémov, ktoré vzišli z uvedených faktorov, sme dospeli k postupnému prehĺbeniu krízy. Nedokázali sme rýchlo a adekvátnym spôsobom na ňu zareagovať. Snaha o uplatňovanie nesprávne zvoleného medzivládneho prístupu nakoniec viedla k fenoménu, ktorý dnes označujeme ako "kríza dôvery".

Ak si Európa chce uchrániť svoje sociálno-ekonomické postavenie, spôsob života či pozíciu významného globálneho hráča, musí odstrániť príčiny, ktoré k súčasnému stavu "krízy dôvery" viedli.

V tomto kontexte Európska únia v uplynulých mesiacoch a týždňoch predstavila viacero účinných nástrojov:

  • tzv. "economic governance" – čiže nová kvalita hospodárskeho riadenia

  • programy štrukturálnych reforiem v členských krajinách, ktoré sa realizujú prostredníctvom Európskeho semestra a špecifických odporúčaní EK pre členské krajiny

  • prehlbovanie hospodárskej a menovej únie. Základným stavebným prvkom tohto projektu bude banková únia, ktorej kontúry – legislatívne návrhy na tvorbu spoločného bankového dohľadu – by mali byť schválené na európskej úrovni do konca tohto roka.

  • záruky bankových vkladov, vytváranie rezolučných fondov – tj. nástroje, ktoré zabránia, aby na následky bankovej krízy a finančnej nestability doplácali v prvej línii európski daňoví poplatníci

  • európsky stabilizačný mechanizmus – účinný nástroj a bariéra voči budúcim volatilitám

Ide o sériu účinných nástrojov, ktorých cieľom je stabilizovať hospodársku situáciu v EÚ.

Únia však okrem "receptu" na preklenutie hospodárskej krízy potrebuje aj istú nadstavbu – strategickú víziu do budúcnosti, ktorá bude predstavovať východisko pre jej ďalšie smerovanie.

V tomto smere tak predseda Európskej komisie J. M. Barroso ako aj predseda Európskej rady H. Van Rompuy už pomenovali základné črty takejto vízie - federácia národných štátov, resp. politická únia. Tieto budú stále častejšie rezonovať vo vystúpeniach európskych predstaviteľov s cieľom predstaviť budúcu koncepciu smerovania EÚ v nadchádzajúcom volebnom období po roku 2014.

Kredibilitu tohto úsilia je potrebné podčiarknuť vysielaním správnych politických signálov. Jedným z takýchto signálov sú aj aktuálne rokovania o viacročnom finančnom rámci (MFF).

Pred dvomi dňami kolégiu komisárov predstavený tzv. negotiating box zo strany predsedu Európskej rady H. van Rompuya je jasným signálom, že na budúcotýždňovom summite budú európski lídri diskutovať o návrhu, ktorého výška je o 80 mld nižšia než pôvodne navrhnutá suma zo strany Európskej komisie. Niektoré členské krajiny dokonca požadujú zníženie rozpočtu o ďalších 50, či dokonca 100 mld eur.

Pritom si treba uvedomiť, že oproti súčasnej finančnej perspektíve vo výške 993 mld eur ( v cenách z roku 2011) návrh predsedu ER H. van Rompuya na 973 mld na obdobie 2014-2020 už predstavuje redukciu o 20 mld eur.

Tu si treba položiť otázku, ako vysvetlíme medzinárodným partnerom v USA, Japonsku či Číne, že nie sme schopní dosiahnuť dohodu o svojom viacročnom rozpočte, ktorý predstavuje cca 1 % európskeho HDP a teda že sa sporíme o 1 tisícinu percenta z nášho HDP.

Ako na utorňajšom summite Priateľov kohézie na pôde EP uviedol slovenský premiér R. Fico, čistí prispievatelia do európskeho rozpočtu by si mali uvedomiť, že rast európskej ekonomiky je založený na spoločnom úsilí jej členov a prípadné škrty budú mať vzhľadom na prepojenie národných ekonomík negatívny dopad na všetkých. 75 % verejných investícií pokrývajú európske fondy, avšak vyše 50 % tejto sumy sa vracia späť čistým prispievateľom prostredníctvom zákaziek na dodávky takýchto projektov.

Čistí prispievatelia by si mali uvedomiť, že pre nich členstvo v Európskej únii znamená a akú má pre nich hodnotu.

Podľa dostupných štatistík napr. priemerná britská domácnosť profituje z členstva v EÚ ročným ziskom v rozpätí 1500-3000 libier. Alebo Holandsko – členstvo krajiny v únii prináša každému Holanďanovi dodatočný ročný príjem 2000 eur, čo sa blíži k 8-násobku holandských platieb do európskeho rozpočtu.

Preto verím, že európski lídri pristúpia k budúcotýždňovým rokovaniam s jasnou víziou a svojím zodpovedným konaním upokoja situáciu na finančných trhoch. Je potrebné si uvedomiť, že prípadná nedohoda o MFF by do sveta vyslala negatívny signál, ktorý by poukázal na rozpor medzi predstavenými európskymi víziami, ktoré sa nedarí pretaviť do reality vzhľadom na neschopnosť uskutočniť "symbolické gestá".

Na záver by som sa s Vami rád podelil o niekoľko postrehov ohľadom minulotýždňovej hospodárskej prognózy EK. Aj keď je ešte stále priskoro na to, aby som mohol s určitosťou povedať, že najhoršie máme už za sebou, výhľad na budúci rok naznačuje obnovenie rastu HDP tak v eurozóne, ako aj v celej EÚ (0,1 % v eurozóne a 0,4 % v EÚ), s perspektívou ďalšieho posilnenia rastu HDP v roku 2014 (1,4 % v eurozóne a 1,6 % v EÚ).

Slovensko podľa najnovších ekonomických prognóz EK bude spolu s estónskou ekonomikou stáť na čele rebríčka krajín eurozóny s najvyšším rastom HDP. Podľa odhadov EK by slovenská ekonomika v roku 2013 mala dosiahnuť dvojpercentný rast HDP (druhý najvyšší po Estónsku – 3,1%).

EÚ pozorne vníma dianie na Slovensku a pozitívne hodnotí naše záväzky s cieľom stabilizovať stav verejných financií. Myslím, že správa o Slovensku bola v rámci jesennej ekonomickej prognózy jedna z tých pozitívnejších. Načrtnutý vývoj naznačuje, že hoci budúci rok bude z hľadiska postupného naštartovania hospodárskeho rastu pomerne zložitý, optimistickejšie ukazovatele by sa mohli prejaviť už v roku 2014. Samozrejme za podmienky, že všetky prijaté záväzky a dohody budú v plnej miere rešpektované a implementované na úrovni členských krajín.

Ak sa nám podarí obnoviť dôveru, prekonanie aktuálnej krízy bude mať určite zrýchlený priebeh.

Pri hodnotení súčasnej hospodárskej krízy je možné nájsť aj pozitívny moment: kríza nám takpovediac otvorila oči. Zistili sme, že v rámci Európy sme neskutočne ekonomicky prepojení a závislí a máme značný vplyv na vývoj globálnej ekonomiky. Zároveň sme zistili, že v minulosti sme zanedbávali realizáciu štrukturálnych reforiem a investovania do oblasti vedy, výskumu, školstva či inovácií.

Medzinárodní partneri dnes od nás očakávajú riešenie aktuálnej situácie v Európe spôsobom, ktorý potvrdí našu globálnu zodpovednosť za vývoj vo svete.

Ak dodržíme všetky záväzky a splníme ciele, ktoré sme si stanovili v ambicióznej Stratégii EÚ 2020, Európska únia si udrží postavenie významného globálneho hráča. K prekonaniu súčasnej situáciu sa musíme postaviť zodpovedne.

Po vypočutí si slov nemeckej kancelárky A. Merkelovej minulý týždeň, po včerajšom rokovaní kolégia s H. van Rompuyom a po silnej podpore zo strany Priateľov kohézie počas utorňajšieho summitu som presvedčený, že je to možné a že EÚ ide tým správnym smerom.

1 :

zdroje údajov: Eurostat, World Bank and IMF štatistiky


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website