Navigation path

Left navigation

Additional tools

Other available languages: EN

Európska komisia

Maroš ŠEFČOVIČ

Zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu

Konferencia Európa 2020

Konferencia Európa 2020, Bratislava

18. júna 2012

Vážený pán premiér Fico,

Vážení páni ministri, dámy a páni, milí hostia

v prvom rade by som sa chcel poďakovať organizátorom – Americkej obchodnej komore a Zastúpeniu Európskej komisie na Slovensku za iniciatívu a prípravu dnešnej konferencie.

Som rád, že som opäť doma a s Vami tu dnes môžem hovoriť o stratégii Európa 2020 a najmä o tom, ako tento hlavný plán EÚ na dosiahnutie rastu a vytváranie pracovných miest môže byť prínosný pre Slovensko.

Uplynuli už dva roky od chvíle, kedy 27 členských štátov EÚ prijalo návrhy Komisie k stratégii Európa 2020, ktorá je 10-ročným plánom ako Európu premeniť na najviac udržateľnú, inkluzívnu a konkurencieschopnú ekonomiku na svete.

Počas týchto dvoch rokov však Európska únia čelila jednej z najväčších výziev, s akými sa doteraz stretla. Pretrvávajúca hospodárska a finančná kríza odhalila štrukturálne nedostatky európskej ekonomiky, čím nás donútila podniknúť kroky vedúce k prijímaniu úsporných opatrení vo všetkých členských štátoch. A ako keby to nestačilo, musíme čeliť aj veľkej dlhovej kríze vyvolávajúcej nestabilnú situáciu, v ktorej sa názory na príčiny krízy a na cesty z nej značne líšia.

Výrazne sa zmenila politická mapa Európy. Zmenili sa parlamentné väčšiny, počas krízy došlo k výmene jedenástich vlád v členských krajinách Európskej únie.

Bez preháňania môžem konštatovať, že viac ako o kríze dnes hovoríme o budúcnosti EÚ a ďalšej integrácii. Kríza totiž nielen narušila dôveru svetových trhov voči našej mene, ale zároveň zdôraznila potrebu posilnenia monetárnej a fiškálnej strany európskeho projektu.

Jedným z dôsledkov vývoja na európskej politickej šachovnici je aj naliehanie na znovu nastolenie diskusie o spôsobe naštartovania hospodárskeho rastu. Nejde o novú otázku. Len nedávno sme ju predsa už zodpovedali formulovaním celoeurópskej stratégie rastu - Európa 2020.

Ak bude každý členský štát riadne plniť stratégiu Európa 2020, verím, že nám to pomôže vyjsť z krízy silnejší, ako sme boli predtým.

Ako nám teda stratégia môže pomôcť dosiahnuť tieto ciele?

Zjednodušene povedané, každý členský štát je nabádaný k tomu, aby uskutočnil potrebné štrukturálne reformy a aby investície zameral na dosiahnutie piatich ambicióznych cieľov v oblasti zamestnanosti, inovácií, vzdelávania, sociálnej inklúzie a klímy resp. energetiky – teda cieľov ktoré boli stanovené na európskej úrovni a majú byť splnené do roku 2020. Vo všetkých uvedených oblastiach prijala každá krajina vlastné vnútroštátne ciele a lídri EÚ sa dohodli na určitých konkrétnych opatreniach, ktoré treba realizovať na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni.

Určite chápete, že koordinovať realizáciu takto zložitého programu v 27 členských štátoch nie je jednoduché. Z tohto dôvodu sme prijali tzv. európsky semester, ročný harmonogram, ktorý zabezpečuje, že krajiny EÚ sa budú navzájom verejne informovať o opatreniach, ktoré realizujú, aby mohli čerpať z týchto skúseností a už vopred odhaliť možné problémy. Európsky semester takisto zaviedol užšiu koordináciu počas prípravy národných rozpočtov a pri tvorbe štrukturálnych politík s cieľom odhaliť nedostatky a nezrovnalosti.

Postup je nasledovný: reformné priority sú určované každoročne na začiatku európskeho semestra v ročnom prieskume rastu, ktorý predkladá Komisia. Na základe týchto priorít členské štáty pripravujú vždy v apríli svoje reformné plány, ktoré predkladajú Komisii vo forme národných reformných programov (zameraných na tvorbu pracovných miest a zamestnanosť) a vo forme programov stability (zameraných na hospodárske otázky). Na základe hodnotenia týchto programov a hospodárskej situácie jednotlivých členských štátov Komisia navrhuje politické- špecifické odporúčania pre každý štát EÚ (tak ako sme to urobili aj minulý mesiac). Na konci júna Európska rada zložená z hláv štátov a vlád prijme tieto odporúčania.

Ako som práve spomenul, odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2012 predložila Komisia 30. mája.

Vyplýva z nich, že hoci členské štáty prijímajú odvážne opatrenia na ozdravenie verejných financií, bolo by dobré, keby sa tento cieľ usilovali plniť spôsobom, ktorý nebrzdí rast, s dôrazom na pomoc pri rozvoji podnikov, pri otváraní nových zdrojov pracovných miest v sektoroch, ako je energetika, služby a informačné a komunikačné technológie. Súbežne však členské štáty musia odhodlanejšie bojovať proti chudobe a nezamestnanosti, a viac investovať do školstva, vedy a výskumu.

Odporúčania Európskej komisie umožňujú naštartovať v členských krajinách veľmi ťažké politické debaty, pretože to nie sú požiadavky jednej strany alebo vlády, ale odporúčania európskych inštitúcií, s ktorými sa stotožnili aj ostatní partneri v eurozóne.

Aké sú teda odporúčania Komisie určené osobitne Slovensku?

Sedem odporúčaní v tomto roku odráža hlavné krátkodobé výzvy, ktorým Slovensko čelí v snahe znížiť deficit verejných financií a zlepšiť mieru zamestnanosti.

Hoci cieľom Slovenska je do roku 2020 dosiahnuť 72 % zamestnanosť, v súčasnosti má len slabú 65 % zamestnanosť, celková miera nezamestnanosti dosahuje 14 %, krajina má tretiu najvyššiu mieru nezamestnanosti mladých ľudí a najvyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti v EÚ. Z tohto dôvodu Komisia odporučila reformu aktívnych politík trhu práce Slovenska, aby sa zabezpečilo ich lepšie zameranie na potreby nezamestnaných, a odporučila aj zlepšenie možnosti zamestnať sa vo verejnom sektore. Komisia takisto zdôraznila, že daňové zaťaženie pracovníkov s nízkym príjmom na Slovensku je pomerne vysoké a v dôsledku toho je len veľmi málo občanov hľadajúcich si zamestnanie motivovaných k tomu, aby namiesto poberania sociálnej pomoci prijali prácu s nižším platovým ohodnotením.

Komisia odporúča aj väčšie investície do vzdelávania a odbornej prípravy. Podľa hodnotenia Komisie nízka kvalita systému všeobecného stredného a vysokého vzdelávania spomaľuje rastový potenciál Slovenska. Podobne aj inovačnú kapacitu Slovenska brzdí nedostatok primerane kvalifikovaných pracovníkov, čo odzrkadľuje aj objem výdavkov vynakladaných na výskum a vývoj na Slovensku (0,63 % HDP v roku 2010). Je to jeden z najnižších príspevkov na výskum a vývoj v Európe. Slovensko si stanovilo cieľ zvýšiť do roku 2020 investície v oblasti výskumu a vývoja na 1 % HDP – je to skromný cieľ avšak krajina sa k nemu ešte stále výraznejšie nepriblížila!

Komisia vyzýva aj k prijatiu ďalších opatrení na boj proti nezamestnanosti, pričom upozornila, že údaje o vysokej miere nezamestnanosti na Slovensku v skutočnosti nezahŕňajú vysoké percento tzv. ekonomicky neaktívneho obyvateľstva. 9 % obyvateľstva tvoria Rómovia a medzi nimi je 80 % neaktívnych dospelých a deti sú vo veľkej miere vylúčené z bežného školského systému. Je potrebné prijať osobitné opatrenia na ich opätovné začlenenie do tohto systému.

Pokiaľ ide o rozpočtový deficit Slovenska, Slovensko bude aj v roku 2013 musieť ďalej znižovať deficit verejných financií, aby sme sa budúci rok dostali pod 3 %, a v nasledujúcich dvoch rokoch 2,3 % a 1,7 %.. Preto chcem zdôrazniť, že akákoľvek vláda, ktorá by na Slovensku bola, by musela konsolidovať verejné financie aby sa naplnil záväzok Slovenska dostať deficit pod 3 %.

Komisia ďalej odporučila pokračovať v zlepšovaní kvality fiškálnych príjmov, najmä zlepšiť výber daní a zabráneniu daňových únikov, na ktorých Slovensko ročne stráca cca 2.3 mld Euro.

Hodnotenie Komisie ukázalo, že verejná správa na Slovensku je negatívne ovplyvnená vysokou mierou fluktuácie zamestnancov a nedostatočným budovaním kapacít. Treba skrátiť dĺžku súdnych konaní a posilniť úlohu Úradu pre verejné obstarávanie ako nezávislého orgánu.

Verím, že chápete, že pre mňa ako slovenského komisára nie je jednoduché stáť tu a vymenúvať všetky zjavné nedostatky zaznamenané v mojej krajine. Tieto odporúčania sa preto môžu zdať veľmi tvrdé, no boli poskytnuté v záujme krajiny.

Teší ma, že slovenská vláda akceptovala naše hodnotenie situácie a že predloží svoj akčný plán na uplatnenie odporúčaní do konca júna. Tento bezodkladný a rozhodný postup Slovenska v podobe vypracovania konkrétneho akčného plánu, ktorého realizácia sa bude podrobne monitorovať, je veľmi vítaný a dúfam, že ostatné členské štáty tento príklad budú nasledovať.

V dnešnej situácii, v ktorej sa nachádza EÚ však nie je priestor pre ilúzie – náš úspech totiž v plnej miere závisí od ochoty každého členského štátu uznať, že má nedostatky, a od odhodlania prijať rozhodné opatrenia na ich odstránenie. Nezabúdajme, že Európa 2020 nie je prvou stratégiou rastu a zamestnanosti v EÚ. Medzi rokmi 2000 a 2010 sme mali lisabonskú stratégiu, ktorá mala priniesť v podstate rovnaký hospodársky rozvoj ako súčasná stratégia. Jej výsledky však zaostali ďaleko za očakávaniami z dôvodu nedostatočne zodpovedného prístupu členských štátov k jej plneniu. Usilujme sa, aby sme opäť neuviazli v tejto pasci. Som si istý, že sa tak nestane, pretože kríza nám pomohla prísnejšie sa zamerať na potrebu presadiť reformy!

Dámy a páni, dovoľte mi ukončiť môj prejav akýmsi nahliadnutím do budúcnosti a vykreslením možného obrazu Európy v roku 2020, ak dosiahneme ciele, ktoré sme si stanovili na základe stratégie Európa 2020. Táto stratégia totiž nie je všeliekom, je to len silná platforma, z ktorej môžeme vychádzať pri prijímaní opatrení na podnietenie rastu európskej ekonomiky a vytváranie pracovných miest.

Dúfam, že do roku 2020 každý členský štát splní svoje ciele týkajúce sa zníženia zadlženia či investovania do inovácií, ako aj všetky ostatné ciele stanovené v ich individuálnych reformných programoch. A dúfam, že splníme aj viacero celoeurópskych cieľov. Napríklad otvorenie trhov zahŕňajúcich celú EÚ, ako sú trhy pre služby či energiu, a vytvorenie skutočného digitálneho jednotného trhu. Podľa konzervatívnych odhadov potenciálne hospodárske výhody dobudovania jednotného trhu napríklad pre služby by mohli mať objem 60 až 140 miliárd EUR, čo predstavuje rastový potenciál vo výške 0,6 až 1,5 % HDP! Podľa odhadov by EÚ mohla stimuláciou vybudovania digitálneho jednotného trhu do roku 2020 získať ďalšie 4 % HDP. Znamenalo by to prínos v objeme 500 miliárd EUR. Dúfam, že práve takýto výsledok dosiahneme na konci desaťročia. Bude to však závisieť od dobrej vôle a spoločného úsilia členských štátov.

Svoj prvý krok na ceste k dosiahnutiu tohto cieľa môžu členské štáty urobiť už na konci tohto mesiaca, kedy Európska rada, ako dúfam, prijme odporúčania určené jednotlivým štátom. Od všetkých členských štátov sa potom očakáva, že bezodkladne uplatnia tieto odporúčania a premietnu ich do svojich budúcoročných rozpočtov.

Tieto očakávania azda nie sú prehnané, keďže všetky členské štáty stratégiu Európa 2020 už schválili. Existujú však iné možno kontroverznejšie opatrenia, pri ktorých, ako dúfam, dospejú lídri EÚ takisto k dohode. Komisia napríklad požiadala Európsku radu, aby na júnovom summite podporila jej návrh na zvýšenie kapitálu EIB o minimálne 10 miliárd EUR a posilnila tak jej schopnosť poskytovať úvery. Nie je žiadnym tajomstvom, že Komisia je zástankyňou postupného vytvárania úplnej hospodárskej únie, ktorá by bola dokončením našej menovej únie, pričom by sa začalo tvorbou bankovej únie s integrovaným finančným dohľadom a spoločným systémom ochrany vkladov. Sú to opatrenia, ktoré, ako dúfam, podporia aj národné vlády, pretože sú v záujme dosiahnutia prosperity nás všetkých.

Dovoľte mi, aby som sa vám na záver poďakoval, že ste dnes prišli a zúčastnili tejto konferencie.. Chcel by som Vám všetkým adresovať slová povzbudenia, aby ste pre úspešné splnenie cieľov stratégie Európa 2020 urobili všetko, čo je vo Vašich silách. Je našou povinnosťou vo vzťahu k obyvateľom Európy a k súčasným aj budúcim generáciám zabezpečiť, aby tieto ciele boli úspešne splnené.

Ďakujem za pozornosť.


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website