Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

Podpredseda EK Maroš Šefčovič Zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu Postoj Európskej komisie k problému nezamestnanosti mladých ľudí (How to tackle the problem of youth unemployment) Conference MFA Youth unemployment Brusel, 15 jún 2012 Postoj Európskej komisie k problému nezamestnanosti mladých ľudí

Commission Européenne - SPEECH/12/452   15/06/2012

Autres langues disponibles: aucune

Európska komisia

Podpredseda EK Maroš Šefčovič

Zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu

Postoj Európskej komisie k problému nezamestnanosti mladých ľudí (How to tackle the problem of youth unemployment)

Conference MFA Youth unemployment

Brusel, 15 jún 2012

Postoj Európskej komisie k problému nezamestnanosti mladých ľudí

(príhovor v rámci konferencie k zabezpečeniu transformácie odborného vzdelávania a prípravy)

Vážený pán prezident, pán podpredseda vlády, vážení páni ministri, dámy, páni, vážení hostia,

som veľmi rád, že som dostal možnosť prihovoriť sa Vám počas dnešnej konferencie, ktorej téma je dnes nielen z národného hľadiska, ale aj v širšom európskom kontexte, nanajvýš aktuálna.

Európska únia, a teda aj Slovensko, sa dnes nachádza na dôležitej križovatke a ja som presvedčený, že v historickom kontexte sa súčasné obdobie bude hodnotiť ako obdobie veľkej transformácie.

Globálna hospodárska kríza vymazala roky ekonomického a sociálneho pokroku v krajinách EÚ a naplno odhalila štrukturálne slabiny európskej ekonomiky. Jednou zo skupín, v ktorých sa negatívne dôsledky krízy prejavili najmarkantnejším spôsobom, sú bezpochyby mladí ľudia. V 8 členských krajinách únie, vrátane Slovenska, miera nezamestnanosti mladých ľudí za uplynulé obdobie prekročila 30 % hranicu. Bohužiaľ, Slovensko patrí v tomto smere medzi top tri krajiny, keď mu z hľadiska počtu nezamestnaných mladých ľudí v EÚ (33,9 % slide 1) patrí tretia priečka hneď po Grécku a Španielsku.

Európska komisia boj s nezamestnanosťou, a to najmä pokiaľ ide o mladých ľudí, vníma ako vážny sociálno-ekonomický problém. Mladí ľudia predstavujú z hľadiska ekonomiky tej-ktorej krajiny významnú kategóriu, u ktorej sa predpokladá, že naberaním konkrétnych zručností v pracovnom procese postupne preberie funkciu hlavného motora pri tvorbe HDP.

Dovoľte mi teraz stručne zhodnotiť kroky a aktivity Komisie, ktoré boli prijaté, resp. sa realizujú s cieľom vyriešenia tejto citlivej otázky.

Uvedené opatrenia by som rozdelil do 3 rovín.

Po prvé – riešenie otázky nezamestnanosti mladých je jednou z priorít hospodárskej politiky EÚ. Boj proti nezamestnanosti mladých je kľúčovou monitorovacou oblasťou Európskeho semestra (slide 2). Najviac postihnuté členské krajiny boli preto zo strany Európskej komisie vyzvané, aby do svojich Národných reformných programov zahrnuli konkrétne opatrenia na riešenie tohto problému a Komisia túto otázku striktne posudzovala aj pri príprave nedávno zverejnených špecifických odporúčaní pre každú členskú krajinu.

Po druhé – Európska komisia aktívne mobilizuje svoje politiky a nástroje s cieľom podporiť úsilie ČK v tomto smere. V decembri 2011 sme predstavili iniciatívu "Príležitosti pre mladých ľudí" (Youth Opportunities Initiative", ktorá navrhuje súbor opatrení na zníženie nezamestnanosti mladých. Táto iniciatíva vychádza z vlajkovej iniciatívy stratégie EÚ 2020 "Youth on the Move" a tiež z praktických skúsenosti z programov a aktivít financovaných prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu.

Po tretie – na neformálnom summitu EÚ 30. januára 2012 Komisia navrhla, že bude priamo asistovať pri riešení tejto otázky najviac postihnutým členským krajinám, vrátane Slovenska, a to formou realokácie časti štrukturálnych fondov. Cieľom je zhodnotiť, ako môžu byť dosiaľ nevyčerpané štrukturálne fondy na programové obdobie 2007-2013 pretransformované na podporu tvorby pracovných príležitostí pre mladých ľudí a ako umožniť prístup k financiám na podporu tohto cieľa pre malé a stredné podniky.

V období február-máj 2012 bolo vytvorených 8 akčných tímov medzi zástupcami EK a predstaviteľmi 8 najviac postihnutých európskych krajín – tj. Grécka, Írska, Talianska, Litvy, Lotyšska, Španielska, Portugalska a Slovenska. V uvedenom období akčné tímy posúdili, ktoré fondy a koľko prostriedkov môže byť realokovaných na riešenie otázky nezamestnanosti mladých ľudí.

Celkovo bolo v rámci 8 členských krajín dohodnuté, že na riešenie tejto otázky bude realokovaných viac než 7 mld eur, z ktorých by malo profitovať cca 470 000 mladých ľudí a takmer 56 000 malých a stredných podnikov, ktoré tvoria najviac pracovných príležitostí pre mladých.

Čo sa týka záverov spoločného akčného tímu EK a slovenských predstaviteľov, na riešenie otázky nezamestnanosti mladých, z existujúcich štrukturálnych fondov pre Slovensko budú realokované nasledovné sumy finančných prostriedkov (slide 3):

  • realokácia 70 mil eur (národný + európsky rozpočet) z OP Vzdelávanie do OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia na priamu podporu tvorby pracovných miest v slovenských regiónoch najviac postihnutých problémom nezamestnanosti mladých

  • realokácia 225 mil eur (národný+európsky rozpočet) z OP Doprava a z OP Informačná spoločnosť do OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast na podporu inovatívnych a technologických transferov v malých a stredných podnikoch

Okrem toho by malo byť ďalších 50 mil eur preprogramovaných v rámci samotného OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia na implementáciu aktívnych opatrení na podporu pracovného trhu, pričom 65 % týchto opatrení by malo byť zameraných špeciálne na riešenie otázky nezamestnanosti mladých

Uvedené opatrenia a realokácie by mali viesť k vytvoreniu približne 15 000 pracovných miest, prevažne pre mladých ľudí.

V súčasnosti navrhnuté realokácie posudzujú monitorovacie výbory, pričom sa predpokladá, že schválený návrh by mohol byť zaslaný Európskej komisii koncom júna. Následne EK čo najskôr uskutoční všetky potrebné úkony súvisiace s praktickou realizáciou navrhnutých realokácií.

V tejto súvislosti mi dovoľte pripomenúť konkrétne opatrenia na riešenie problému nezamestnanosti, ktoré 30. mája zverejnila EK v rámci špecifických odporúčaní pre Slovenskú republiku (slide 4):

  • reformovať zamestnaneckú politiku krajiny, a to najmä prostredníctvom lepšieho prispôsobenia sa potrebám nezamestnaných, vrátane mladých ľudí a posilnením kapacít v oblasti poskytovania verejných služieb v oblasti zamestnanosti (úrady práce)

  • predstaviť novú schému pre odborné školy a učilištia, s dôrazom na tvorbu vhodných podmienok pre zamestnávateľov s cieľom vybudovania dostatočného počtu miest určených na odbornú prax priamo v podnikoch

  • v rámci vyššieho vzdelania sa zamerať na praktickú prípravu študentov a podporu aktívnej spolupráce s podnikmi. Slovensko patrí medzi európske krajiny s nedostatkom absolventov s odborným vzdelaním (technické smery)

  • riešiť situáciu marginalizovanej rómskej komunity, ktorá v súčasnosti tvorí 9 % slovenskej populácie, pričom 80 % rómskych občanov, vrátane mladých, nemá prácu ani nenavštevuje školské zariadenia. Je potrebné prijať špeciálne opatrenia na začlenenie tejto menšiny do spoločnosti

Z uvedených informácií je zrejmé, že minimálne druhé a tretie odporúčanie Komisie podčiarkuje potrebu a význam prepojenia odborného vzdelávania s priemyslom a podnikateľskou sférou.

Práve na definovanie nových modelov spolupráce medzi vzdelávacím systémom a kľúčovými priemyselnými odvetviami na Slovensku, medzi ktoré nepochybne patrí aj automobilový priemysel, by sa mala sústrediť diskusia vecne príslušných rezortov. Vytvorenie dostatočného počtu tréningových miest pre študentov priamo vo výrobných či montážnych halách, resp. presné definovanie absolventského profilu zo strany priemyselných podnikov, to všetko je kľúčom k postupnej transformácii vzdelávacieho systému v našej krajine tak, aby sa prispôsobil potrebám trhu.

Prvou lastovičkou v tomto smere je autobomilový priemysel, kde napr. Volkswagen má vybudované školiace stredisko pre odbornú prípravu študentov a učňov, alebo PSA Peugeot Citroen s projektom "Kampus povolaní", do ktorého sú zapojené tri stredné školy a v rámci ktorého automobilka vybudovala 4 vzdelávacie strediská na odbornú prípravu, pričom do technického vybavenia uvedených stredísk investovala 3,4 milióna eur.

Ďalším príkladom je súkromná odborná škola hutnícka Železiarní Podbrezová, ktorá si cielene pripravuje študentov na prácu v odbore.

Bohužiaľ, zatiaľ ide len o veľmi ojedinelé prípady a podľa existujúcich štatistík len okolo 6 % absolventov stredných odborných škôl hľadá uplatnenie a zamestná sa vo vyštudovanom odbore. Je teda zrejmé, že hlavnou výzvou pre Slovensko je prispôsobenie vzdelávacieho systému potrebám trhu.

Som si istý, že túto tému vo svojich príspevkoch bližšie rozoberú ďalší hostia – p. ministri D. Čaplovič a J. Richter.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že Európska komisia si veľmi dobre uvedomuje význam automobilového priemyslu z hľadiska rastu ekonomiky ako takej (slide 5).

- ročný obrat automobilového priemyslu v rámci Európy predstavuje viac než 700 mld eur

- automobilový priemysel vytvára 12 miliónov priamych a nepriamych pracovných miest

- predstavuje najväčšieho súkromného investora do oblasti vedy a výskumu (v roku 2010 okolo 30 mld eur)

Na základe nedávno zverejnenej správy skupiny CARS 21 , ktorá predstavuje víziu automobilového priemyslu do roku 2020, Európska komisia plánuje na jeseň tohto roku zverejniť komunikáciu, v ktorej predstaví akčný plán na implementáciu opatrení zverejnených v správe CARS 21. Tieto opatrenia budú zamerané na financovanie výskumu v automobilovom priemysle, a to najmä s cieľom napomôcť sektoru adaptovať sa na "technológie zajtrajška", na posilnenie mechanizmu poskytovania pôžičiek zo strany EIB, ďalej na dôsledné uplatňovanie pravidiel "smart regulation" a podporu internacionalizácie európskeho priemyslu, čo by v konečnom dôsledku malo viesť k stavu, keď automobil vyrobený kdekoľvek na svete bude môcť byť umiestnený na ktorýkoľvek trh v globálnom meradle, čiže pôjde o dosiahnutie akéhosi globálne akceptovaného prototypu.

Keď sa vrátim späť k riešeniu otázku nezamestnanosti mladých, som tiež veľmi rád, že v rámci diskusií o konkrétnych prioritách pre realokované prostriedky zo štrukturálnych fondov prebieha aj intenzívny dialóg príslušných rezortov so zástupcami automobilového priemyslu. Myslím si, zástupcovia kľúčových hospodárskych odvetví na Slovensku by mali v tomto smere prísť s konkrétnymi návrhmi či už v oblasti tvorby ďalších tréningových miest pre študentov odborných škôl a učilíšť, resp. z hľadiska tvorby nových pracovných miest pre mladých absolventov.

Som presvedčený, že konkrétny návod na vyriešenie otázky nezamestnanosti mladých, ktorý vzišiel zo spoločného úsilia zástupcov EK a SR bude v najbližších mesiacoch úspešne implementovaný a že sa nám podarí vyriešiť nielen tento partikulárny problém, ale spoločne prekonať súčasné neľahké obdobie a vrátiť Európskej únii medzinárodnú prestíž, ktorá jej určite patrí.


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site