Navigation path

Left navigation

Additional tools

Other available languages: none

SPEECH/11/704

Maroš ŠEFČOVIČ

Podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívu

Buďme k Európe féroví!

Návrh prednášky pre študentov Technickej univerzity Košice

Košice, 24. októbra 2011

Vážený pán rektor, vážený pedagogicky zbor, milí študenti,

v poslednej dobe - možno je to spôsobené pretrvávajúcou globálnou hospodárskou krízou a nie práve najpozitívnejšími vyhliadkami do blízkej budúcnosti - si stále častejšie uvedomujem, že či už pri stretnutiach s politickými predstaviteľmi, zástupcami tretieho sektora, počas diskusií s Vašimi kolegami-študentmi, či pri čítaní komentárov v médiách, Brusel a Európska únia sú vykresľované v negatívnom svetle ako akýsi pôvodca a zdroj našich problémov, ako autor nezmyselných legislatívnych návrhov či ako neefektívny superbyrokratický kolos.

V tejto súvislosti je potrebné spomenúť, že v rokoch 2007-2013 bolo pre Slovensko z celkového objemu financií EÚ na politiku súdržnosti vyčlenených 11,5 mld eur (štrukturálne fondy: 7,6 mld eur a Kohézny fond: 3,9 mld eur).

Som preto veľmi rád, že dnes budem mať možnosť otvorene sa s Vami na túto tému pozhovárať a odpovedať Vám na otázky na základe svojich skúseností priamo z bruselskej centrály.

Ak ste mali možnosť prečítať si môj blog s názvom totožným s dnešnou prednáškou, iste viete, čo si predstavujem pod pojmom „intelektuálny negativizmus“.

Ako som uviedol na začiatku. Politici v diskusných reláciách či politológovia, odborníci a autori komentárov v médiách, sa dnes predháňajú v načrtnutí černejšieho scenára pre budúcnosť Európskej únie.

Bohužiaľ, je fakt, že momentálne žijeme v dobe, ktorú nemožno označiť ako hospodársky boom a  obdobie výborných markoekonomických prognóz. Prežívame etapu hospodárskej a finančnej krízy, ktorá so sebou zákonite prináša určité obmedzenia a odráža sa na poklese životnej úrovne obyvateľstva. Kríza a jej dôsledky sa však nedotýkajú len Slovenska či Európskej únie. Kríza ma globálny charakter a rovnako ako Európa s ňou zápasia Spojene štáty americké a ďalší dôležití svetoví hráči.

Dovolím si vyjadriť v tejto súvislosti presvedčenie, že aj napriek tomu, že dôsledky krízy nepriaznivo doľahli aj na našu ekonomiku, v prípade, ak by sme neboli súčasťou Európskej únie a eurozóny, situácia na Slovensku by bola podstatne dramatickejšia.

Práve preto v mojich častých diskusiách a prednáškach na túto tému apelujem na publikum, aby sa skúsilo pozrieť na Európsku úniu triezvym pohľadom, k čomu určite môže napomôcť aj krátky exkurz do histórie Európskej únie ako takej.

Vie mi niekto z Vás, mladých študentov, povedať, čo bolo hlavnou pohnútkou francúzskeho ministra zahraničných veci Róberta Schumana, keď 9. mája 1950 predkladal tzv. „Schumanov plán“?

Viete, prečo o rok neskôr /18. apríla 1951/ 6 európskych krajín podpísalo spoločnú Zmluvu o vzniku Európskeho spoločenstva uhlia a ocele /tzv. Montánnu úniu/, ktorá sa datuje za historický míľnik vzniku Európskej únie?

Nuž – Nemecko, Francúzsko, Taliansko a 3 krajiny Beneluxu týmto spôsobom dostali pod kontrolu plánovanie výroby v oceliarstve -  priemyselnom odvetví, ktoré bolo kľúčové pre vojenskú výrobu.

Presne tak – hlavným motívom a pohnútkou otcov Európskej únie bola ich túžba navždy zabrániť hrozbe ďalšej vojny. To si však už dnes uvedomuje málokto - a to od skončenia 2. svetovej vojny uplynulo len niečo viac než 60 rokov...

Okrem tejto základnej hodnoty – mieru – dennodenne profitujeme z ďalších úžasných výhod, ktoré so sebou členstvo v EU prináša. Či už ide o plynulé prekračovanie hraníc, možnosť štúdia a práce v zahraničí, možnosť používať v rámci eurozóny spoločnú menu a ďalšie. Všetky tieto benefity berieme príliš automaticky a veľmi skoro sa nám podarilo zabudnúť na to, v akej situácii sme sa nachádzali ešte pred dvadsiatimi rokmi.

Miera nezamestnanosti sa dnes na Slovensku pohybuje okolo 13 %, čo je vzhľadom na fakt, že globálna ekonomika sa nachádza v recesii, nie najhorší ukazovateľ. Dovolím si tvrdiť, že v prípade, ak by sme neboli členom elitného klubu so značkou „Európska únia“, situácia by bola oveľa horšia, a zďaleka nehovorím len o situácii na pracovnom trhu.

Zoberme si ďalší konkrétny príklad – Vás – študentov. Mnohí z Vás už strávili nejaký ten semester alebo výmenný stážový pobyt na zahraničnej univerzite. Či už v rámci európskeho programu Erasmus, resp. prostredníctvom iných projektov – máte možnosť vzdelávať sa v zahraničí na prestížnych univerzitách, naučiť sa cudzie jazyky a profitovať z výhod európskych vzdelávacích systémov. Moja generácia a generácia Vašich starých rodičov túto možnosť nemala. Mnohí z Vás túto úžasnú vymoženosť berú ako samozrejmosť – do takéhoto systému ste sa narodili. Vo veku 20 rokov máte osobné skúseností z ročného štúdia na niektorej z amerických Colleges, máte priateľov z výmenného pobytu na Sorbone či na Oxforde. Verte tomu – máte nadštandardné možnosti! Z vlastnej skúseností Vám môžem potvrdiť, že za mojich čias, čo nebolo až tak dávno, sa na štúdiá, a aj to len vo výnimočných prípadoch, dalo vycestovať len na východ. O semestri na Oxforde či Harvarde sme ani len nesnívali.

Poďakovať sa za túto vymoženosť môžete určite nášmu členstvu v Európskej únii! Nehovoriac o tom, že takáto študijná skúsenosť je často vstupnou branou k nájdeniu si adekvátne ohodnotenej práce v odbore v zahraničí. Dnes to pre Vás nie je problém. Všetko ide bez prekážok – veď sme predsa súčasťou Schengenskeho systému.....Nuž, pred pár rokmi sme namiesto Schengenu mali v Berlíne ostnatý drôt a o práci v Nemecku či Francúzsku sme mohli len snívať. To je však minulosť, na ktorú sme akosi rýchlo pozabudli.

Zoberme si ďalšiu aktuálnu otázku – navýšenie tzv. European Financial Stability Facility, alebo po slovensky dočasného eurovalu. Všetky krajiny EÚ – a nakoniec na druhý pokus aj Slovensko, vo svojich zákonodarných zboroch zvýšenie finančných záruk v dočasnom eurovale odsúhlasili bez dlhých diskusií. Schválenie dočasného eurovalu išlo hladko aj v Nemecku, ktoré do európskej ekonomiky pumpuje najväčšie peniaze. Čo myslite, prečo? Nuž nemeckí občania si veľmi dobre uvedomujú kľúčový význam značky „Európska únia“. Jasné – dnes sa na európskej pôde boríme s viacerými krízami súčasne, preto európska ekonomika, podobne ako tá svetová, zažíva recesiu a s ňou spojené dôsledky. Je to prirodzený jav, ktorý sa však po prijatí príslušných opatrení zmení. Má byť tato kríza, resp. súčasné hospodárske problémy niektorých členských krajín EÚ, dôvodom na zánik takého jedinečného projektu, akým je eurozóna, či samotná Európska únia?

Európska únia spolu s USA a Čínou predstavuje 60% svetovej ekonomiky. Dnes takmer všetci hovoria o veľkom potenciáli čínskej ekonomiky. Dovoľte mi však uviesť pár príkladov z publikácie J. P. Quinlana a D.S. Hamiltona "The Translantic Economy 2011".

HDP Číny spolu s Brazíliou, Ruskom a Indiou (spolu cca 8 000 mld. eur) je stále nižší než HDP USA (10 700 mld. eur), nehovoriac o HDP EÚ, ktorý sa pohybuje na úrovni približne 12 000 mld. eur. Transatlantická ekonomika predstavuje najväčší svetový trh, ktorý ročne vygeneruje približne 3 500 mld. eur.

Investičná pozícia USA v Indii a Číne spolu je na nižšej úrovni než výška investičného podielu USA v Belgicku!

Uvedomme si teda, že sme súčasťou zoskupenia, ktoré má jednu z najvýznamnejších rol na medzinárodnopolitickej scéne. Patríme do elitného klubu s vysokou kredibilitou. Túto skutočnosť by sme si mali dostatočne uvedomiť pri vyslovovaní neopodstatnenej kritiky na jej adresu.

Samozrejme, Európska únia nie je neomylný supersystém. Keďže ide o zložitý mechanizmus prepájajúci ekonomiky 27 členských krajín, príprava legislatívy, rokovania medzi členskými krajinami a prijímanie konkrétnych rozhodnutí si vyžaduje svoj čas.

Beriem tiež kritiku, že v niektorých prípadoch reakcie EÚ na celosvetové dianie prichádzajú oneskorene, t.j. že v niektorých prípadoch nie sme dostatočne akcieschopní. Nuž, verte tomu, že dosiahnuť kompromisné riešenie v skupine 27 hráčov s rôznymi pozíciami nie je ľahké. Napriek tomu však vyvíjame maximálne úsilie s cieľom zlepšiť tento stav.

Dovoľte mi ešte jeden postreh.

Negatívne vnímanie EÚ a Bruselu zo strany občanov má aj ďalšieho spoločného menovateľa. V rámci povinnej aproximácie práva, keď všetky ČK sú povinné reagovať na novú legislatívu EÚ a prispôsobiť jej svoje národné právne poriadky, sa krajiny často uchyľujú k praktike „pozlacovania legislatívy“, čo v praxi znamená využitie takejto príležitosti na schválenie príslušného európskeho zákona spolu s nepopulárnou národnou legislatívou, čo sa samozrejme poníma komplexne ako jeden legislatívny balík z dielne Bruselu. Nuž, aj tu treba prízvukovať, že expertné tímy v Bruseli zodpovedné za prípravu príslušnej legislatívy predmetný návrh zákona nepripravujú na kolene, ale že samotnému predloženiu a schváleniu návrhu zákona v Európskej komisii predchádzajú odborné konzultácie s tzv. stakeholdermi, čiže združeniami, podnikateľskou sférou, či mimovládnymi organizáciami a s ďalšími aktérmi, ktorých sa príslušná legislatíva dotýka, pričom následne po schválení takéhoto návrhu na úrovni Európskej komisie sa viac než 95% európskej legislatívy posúva na schválenie do Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Je preto viac než zrejmé, že z európskej dielne vychádza v prevažnej väčšine prípadov veľmi dobre pripravená a opodstatnená legislatíva, ktorá má ďaleko od striktných príkazov únie na rozmery a tvar poľnohospodárskych produktov, ako sa to v médiách často prezentuje.

Stačí spomenúť rast HDP na obyvateľa SR v prepočte na paritu kúpnej sily (PPP). Ako sa uvádza v štatistike Svetovej banky, zatiaľ čo v roku 1995 sa tento ukazovateľ na Slovensku pohyboval na úrovni 48% priemeru EÚ, v roku 2010 HDP na obyvateľa v porovnaní s priemerom v EÚ narástla na takmer 75%.

Slovenská republika nemá alternatívny plán B. Prirodzene patríme do európskeho priestoru, pričom Európska únia je v tomto priestore najexkluzívnejším klubom.

A čo dodať na záver?

Nuž, ako som spomínal niekde na začiatku mojej prednášky, skúsme si na jednu misku váh položiť výhody a všetky plusy vyplývajúce z nášho členstva v EÚ a na druhú naložiť negatívnu „gramáž“. Myslím si, že závažie so znamienkom + misku potlačí jednoznačne smerom nadol. Preto, keď najbližšie budeme účastníkmi nejakej diskusie na tému Európska únia – skúsme k nej byť skutočne féroví!


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website