Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

SPEECH/11/607

José Manuel Durão Barroso

predseda Európskej komisie

Európska obroda – prejav o stave Únie 2011

Európsky parlament

Štrasburg 28. septembra 2011

Vážený pán predseda,

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

Vážený pán minister,

musíme byť úprimní a otvorení pri skúmaní situácie, v ktorej sa Únia nachádza.

Nazdávam sa, že stojíme zoči-voči najväčšej výzve v dejinách našej Únie.

Ide o finančnú, ekonomickú a sociálnu krízu. Je to ale aj kríza dôvery. Ľudia vo všeobecnosti nedôverujú politickým lídrom, ani Európe. Chýba dôvera v našu schopnosť zmeniť veci k lepšiemu.

Korene krízy sú známe: Európa nereagovala na výzvy konkurencieschopnosti. Niektoré členské štáty žili nad svoje pomery. Na finančných trhoch sa rozšírilo nezodpovedné a neprípustné správanie. Nevšímali sme si narastajúcu nerovnováhu medzi našimi členskými krajinami, predovšetkým v krajinách eurozóny.

A tieto ťažkosti ešte znásobili obrovské zmeny v usporiadaní sveta a vplyv globalizácie.

Výsledkom sú veľké obavy v našich spoločnostiach. Mnoho našich občanov sa obáva budúcnosti. Viac ako kedykoľvek predtým nám hrozí nebezpečenstvo vzdialenia sa od ostatných štátov, ba priam až nacionalistických tendencií.

Hlasy populistov spochybňujú najväčšie úspechy Únie – euro, jednotný trh, dokonca i voľný pohyb osôb.

Myslím, že môžem povedať, že kríza štátneho dlhu je dnes predovšetkým krízou politickej dôvery. A naši občania, ale aj ostatný svet nás pozorne sledujú. Pýtajú sa: sme naozaj jedna Únia? Máme naozaj politickú vôľu na to, aby sme udržali spoločnú menu?

Sú zraniteľnejšie štáty naozaj odhodlané vykonať potrebné reformy?

Sú prosperujúcejšie štáty naozaj pripravené ukázať solidaritu?

Dokáže Európa naozaj dosiahnuť rast a podporiť zamestnanosť?

Chcem Vám dnes povedať:

Áno, nachádzame sa v neľahkej situácii, ale táto kríza má riešenie.

Európa má budúcnosť.

Má budúcnosť, ak opätovne nastolíme dôveru. A na to potrebujeme stabilitu, rast, ale aj politickú vôľu, politické vedenie.

Spoločne musíme navrhnúť našim občanom európsku obrodu.

Musíme dosiahnuť to, čo sme si predsavzali v Berlínskej deklarácii, ktorú pri príležitosti 50. výročia podpísania Rímskych zmlúv podpísala Komisia, Parlament a Európska rada – a vtedy sme si vraveli: „Wir leben heute miteinander, wie es nie zuvor möglich war. Wir Bürgerinnen und Bürger der Europäischen Union sind zu unserem Glück vereint.“ „Spolunažívame tak, ako to v minulosti nikdy nebolo možné. Je šťastím, že my, občania Európskej únie, sme zjednotení.“ Slová tejto deklarácie nie sú prázdne. Túto vôľu treba premietnuť do každodenného odhodlania.

Spoločným úsilím všetkých našich inštitúcií, nie vzájomnými rozbrojmi, to spolu dokážeme.

Dnes, ako vieme, podaktorí z nás tvrdia, že potrebujeme stabilitu. Iní tvrdia, že potrebujeme rast.

Tak ja Vám hovorím, že potrebujeme oboje.

Niektorí z nás zdôrazňujú disciplínu. Iní solidaritu.

My ale potrebujeme oboje.

Obdobie, kedy sme uvažovali o čiastočných riešeniach, sa skončilo. Potrebujeme odhodlanie pre globálne riešenia. Väčšie ambície pre Európu.

Zastávam názor, že sa dnes nachádzame v kritickom období našej histórie. Teraz prišla tá chvíľa, v ktorej ak sa nerozhodneme pre hlbšiu integráciu, riskujeme fragmentáciu.

Je to teda otázka politickej vôle. Je to skúška pre celú našu generáciu.

A vravím Vám: áno, túto krízu môžeme ukončiť. Nielenže je to možné, je to aj nutné. A na to potrebujeme politické vedenie.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

chcel by som začať otázkou Grécka. Grécko je a aj zostane členom eurozóny. Musí teda v plnej miere a včas splniť svoje záväzky. Ostatní členovia eurozóny zasa prisľúbili, že podporia Grécko a aj ostatných členov. Ako sa uviedlo na stretnutí krajín eurozóny 21. júla: „Sme odhodlaní aj naďalej poskytovať podporu krajinám, na ktoré sa vzťahujú programy, až kým opätovne nezískajú prístup na trh, a to v prípade, ak budú tieto programy úspešne realizovať.“

Z tohto dôvodu som vytvoril pracovnú skupinu pre Grécko.

Práve sme spustili akčný plán, ktorý pozostáva z dvoch hlavných častí:

- prvou je asi sto uskutočniteľných a vysokokvalitných projektov zameraných na investovanie vo všetkých regiónoch Grécka, aby sa čo najlepšie využili zostávajúce finančné prostriedky pridelené Grécku zo štrukturálnych fondov a

- druhou je veľká snaha o zredukovanie byrokratických postupov spojených s projektmi, ktoré sú čiastočne financované prostriedkami EÚ.

Ostáva nám k dispozícii 15 miliárd EUR zo štrukturálnych fondov, ktoré môžu byť poskytnuté Grécku. Využijú sa na podporu gréckeho hospodárstva prostredníctvom naliehavého programu technickej pomoci pre grécku administratívu.

Program s krytím 500 miliónov EUR na ručenie za pôžičky Európskej investičnej banky gréckym malým a stredným podnikom už prebieha.

Komisia takisto uvažuje o širšom záručnom mechanizme, ktorý by pomohol bankám znovu poskytovať pôžičky reálnej ekonomike.

Toto všetko predstavuje obrovskú podporu pre odvetu Grécka a Grécko musí preukázať konkrétne výsledky. Musí skoncovať s kontraproduktívnymi praktikami a odolať osobným záujmom.

Všetkým nám ale musí byť zrejmé, že toto nie je beh na krátku vzdialenosť; je to celý maratón.

Lenže úloha vytvoriť Úniu stability a zodpovednosti sa netýka iba Grécka.

Náš hospodársky výhľad nie je vôbec optimistický. Máme pred sebou negatívne účinky neprestávajúceho ďalšieho a ďalšieho globálneho posudzovania rizík. Je preto našou zodpovednosťou znovu vybudovať dôveru v euro a v Úniu ako jeden celok.

Dokážeme to, ak ukážeme, že vieme prijať všetky rozhodnutia potrebné pre fungujúcu spoločnú menu a pre integrované hospodárstvo, ktoré je konkurencieschopné, inkluzívne a efektívne využíva zdroje. Na dosiahnutie tohto musíme konať v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte.

Prvým krokom je rýchlo určiť spôsob, akým zareagujeme na krízu štátneho dlhu.

Na to budú potrebné spoľahlivejšie mechanizmy na riešenie krízy. Euro potrebuje presvedčivú silu a účinnú ochranu.

Musíme napredovať v Európskom nástroji finančnej stability (ENFS) a v pripravovanom Európskom mechanizme stability (EMS).

Európsky nástroj finančnej stability treba bezodkladne posilniť a spružniť. Komisia predložila v tejto súvislosti návrh už v januári. Hlavy štátov a vlád krajín eurozóny sa na tomto dohodli 21. júla. Len po vašej ratifikácii bude Európsky nástroj finančnej stability môcť:

- prijať preventívne opatrenia,

- zasiahnuť na účel podpory rekapitalizácie bánk,

- zasiahnuť do sekundárnych trhov, aby sa zabránilo šíreniu negatívneho vplyvu.

Hneď ako bude ENFS ratifikovaný, mali by sme čo najefektívnejšie využívať jeho finančné krytie. Komisia už vypracováva možnosti efektívneho využívania ENFS.

Na dôvažok k tomu by sme sa mali čo najviac snažiť o rýchle prijatie Európskeho mechanizmu stability.

Prirodzene, veríme, že Európska centrálna banka – pri plnom dodržiavaní Zmluvy – spraví všetko potrebné pre zabezpečenie integrity eurozóny a jej finančnej stability.

Tu však nemôžeme skončiť. Musíme prehĺbiť hospodársku koordináciu a integráciu, a to predovšetkým v eurozóne.

Toto je prinajmenšom tak politická, ako aj hospodárska úloha.

Dnes Vás čaká hlasovanie o balíku šiestich legislatívnych návrhov, ktorý sme Parlamentu a Rade preložili minulý rok. Tento balík návrhov reformuje Pakt stability a rastu a rozširuje dohľad na makroekonomickú rovnováhu. V tomto momente sme sa opäť veľmi priblížili k originálnemu návrhu Komisie. Mali ste rozhodujúcu úlohu pri udržaní ambicióznosti týchto návrhov, za čo sa Vám chcem úprimne poďakovať a poblahoželať Vám k tomuto úspechu.

Tieto právne predpisy nám poskytnú účinnejšie mechanizmy presadzovania. Konečne budeme môcť prediskutovať rozpočtové plány členských krajín predtým, ako budú prijaté patričné rozhodnutia. Toto prepojenie disciplíny a integrácie je kľúčom k budúcnosti eurozóny. Skutočne dôveryhodnú eurozónu dosiahneme iba prostredníctvom hlbšej integrácie a prísnejšej disciplíny.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

Toto sú dôležité kroky vpred, ale my musíme ísť ešte ďalej. Potrebujeme doplniť našu menovú úniu prostredníctvom hospodárskej únie. Musíme splniť úlohy z Maastrichtu.

Bolo ilúziou myslieť si, že môžeme mať spoločnú menu a jednotný trh riadené jednotlivými vnútroštátnymi prístupmi k hospodárskej a rozpočtovej politike. Skúsme sa vyhnúť ďalšej ilúzii. Ilúzii, že môžeme mať spoločnú menu a jednotný trh riadené medzivládnym prístupom k hospodárskej a rozpočtovej politike.

Zmluvy ponúkajú veľa možností ako výrazne pokročiť v ekonomickej integrácii.

Na dosiahnutie dôveryhodnosti eurozóny – a toto nie je iba názor federalistov, ale aj názor trhov – potrebujeme skutočne jednotný prístup Spoločenstva. Musíme naozaj sceliť eurozónu, musíme doplniť menovú úniu faktickou hospodárskou úniou. A ako sa máme dostať k tomuto skutočne jednotnému prístupu Spoločenstva? V nadchádzajúcich týždňoch Komisia nadviaže na balík šiestich legislatívnych návrhov predložením návrhu na jednotný celkový rámec pre prehĺbenie hospodárskej koordinácie a integrácie, predovšetkým v krajinách eurozóny. Uskutoční sa to takým spôsobom, ktorý zabezpečí kompatibilnosť medzi eurozónou a Úniou ako celkom. Nechceme totiž, aby eurozóna narušila úspešné acquis v oblasti jednotného trhu a našich štyroch slobôd.

Zároveň môžeme spojiť právomoci rozhodovania na posilnenie našej konkurencieschopnosti. To sa dá dosiahnuť pri plnom rešpektovaní vnútroštátnych vykonávacích právomocí prostredníctvom integrácie rozšíreného paktu pre euro (Euro Plus) do tohto rámca.

Pre úspech všetkých týchto opatrení potrebujeme viac ako kedykoľvek predtým nezávislý orgán v podobe Komisie. Komisia navrhne a zhodnotí kroky, ktoré majú členské štáty podniknúť. Vlády, buďme k sebe úprimní, to samé nedokážu zabezpečiť. Taktiež sa to nedá dosiahnuť medzivládnymi rokovaniami.

Komisia zodpovedá, pochopiteľne v rámci kompetencií Spoločenstva, za hospodárske riadenie Únie. V tejto súvislosti preto určite nepotrebujeme viac inštitúcií.

Z určitého dôvodu boli na základe zmlúv vytvorené nadnárodné inštitúcie. Z určitého dôvodu bola vytvorená Európska komisia, Európska centrálna banka a Súdny dvor Európskej únie. Komisia je garantom spravodlivosti. Okrem toho o Komisii, ktorá prirodzene spolupracuje s členskými štátmi, hlasuje tento Parlament a Komisia sa mu zodpovedá. Je to priamo volený Parlament eurozóny a aj celej Európskej únie.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

je načase, aby mala eurozóna jednotné vonkajšie zastúpenie. V súlade so zmluvou vypracuje Komisia na tento účel návrhy.

Únia stability a zodpovednosti vybudovaná na tomto základe a spoločným prístupom umožní členským štátom v plnej miere využiť príležitosti, ktoré poskytuje väčší trh na emisiu štátnych dlhopisov.

Hneď ako bude mať eurozóna v plnej miere k dispozícii nástroje potrebné na zabezpečenie integrácie a disciplíny, budú všetci vnímať emisiu dlhopisov na pokrytie spoločného dlhu ako prirodzený a výhodný krok. Pochopiteľne za predpokladu, že tieto eurodlhopisy budú „dlhopismi stability“: to znamená, že pôjde o dlhopisy navrhnuté tak, aby odmeňovali tých, ktorí pravidlá dodržiavajú a aby odstrašovali tých, ktorí tak nekonajú. Ako som už v Parlamente oznámil, Komisia v nadchádzajúcich týždňoch predloží možnosti súvisiace s týmito „dlhopismi stability“.

Niektoré z týchto možností sa budú môcť uplatňovať na základe súčasnej zmluvy, zatiaľ čo plnohodnotné eurodlhopisy by vyžadovali zmenu zmluvy. A toto je, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dôležité. V rámci existujúcej Lisabonskej zmluvy môžeme urobiť veľa. A nejestvuje výhovorka, ktorá by ospravedlnila, prečo nekonáme a prečo nekonáme teraz.

Ale možno bude potrebné zvážiť ďalšie zmeny zmluvy.

Zamýšľam sa takisto najmä nad obmedzením, ktoré predstavuje jednomyseľnosť. Tempo nášho spoločného úsilia nemôže udávať najpomalší člen. A dnes v Únii udáva rýchlosť práve najpomalší zo všetkých členských štátov. Nie je to dôveryhodné ani z pohľadu trhu, a preto musíme vyriešiť problém spočívajúci v rozhodovacom procese. Členský štát má pochopiteľne právo neprijať rozhodnutia. Ide o tzv. otázku národnej suverenity. Členský štát však nemá právo zdržiavať ostatných. Ostatné členské štáty majú tiež svoju národnú suverenitu a ak chcú napredovať, malo by sa im to umožniť.

Naša ochota uvažovať o zmene zmluvy by nemala predstavovať spôsob alebo výhovorku, ako ospravedlniť odklad reforiem, ktoré sú dnes nevyhnutné, ale verím, že táto dlhodobejšia perspektíva teraz podporí vierohodnosť našich rozhodnutí.

Únia stability a zodpovednosti znamená rýchle ukončenie práce na novom systéme regulácie pre finančný sektor. Potrebujeme dobre kapitalizované, zodpovedné banky poskytujúce úvery v rámci reálnej ekonomiky.

O údajnej zraniteľnosti niektorých našich bánk sa toho už povedalo veľa. Európske banky za posledný rok podstatne posilnili svoje kapitálové pozície. V súčasnosti zvyšujú kapitál, aby vyplnili zostávajúce medzery odhalené záťažovými testami v lete. Avšak vzhľadom na výkyvy na finančnom trhu a spomalenie rastu potrebujú niektoré banky ďalšie kapitálové rezervy, aby mohli naďalej poskytovať úvery, ktoré potrebujú naše hospodárstva. Tento krok je nevyhnutný, aby sa škody spôsobené výkyvmi na finančnom trhu, ktoré utrpela reálna ekonomika a zamestnanosť, obmedzili na minimum.

Za posledné tri roky sme navrhli nový systém finančnej regulácie.

Nezabudnime na to, že sme predložili už 29 jednotlivých právnych predpisov. Niektoré z nich ste už prijali vrátane predpisov na vytvorenie nezávislých dozorných orgánov, ktoré už fungujú. Teraz je dôležité schváliť naše návrhy na nové pravidlá pre:

– deriváty,

– tzv. nekrytý predaj na krátko a pre swapy na úverové zlyhanie,

– spravodlivé odmeňovanie bankárov.

Tieto návrhy existujú a mali by byť prijaté Radou a Parlamentom. Komisia predloží zvyšné návrhy do konca tohto roka, pôjde o pravidlá vzťahujúce sa na

– otázku ratingových agentúr,

– riešenie problémov banky,

– osobnú zodpovednosť finančných pracovníkov.

Budeme tak prvým členom v skupine G20, ktorý predloží výsledky v súvislosti s našim záväzkom voči globálnemu úsiliu o finančnú reguláciu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

v posledných troch rokoch poskytli členské štáty, mal by som povedať daňoví poplatníci, pomoc a záruky finančnému sektoru vo výške 4,6 bilióna EUR. Nastal čas, kedy by mal finančný sektor vrátiť svoj dlh späť spoločnosti. Preto som veľmi rád, že môžem oznámiť, že Komisia dnes schválila návrh na daň z finančných transakcií. Dnes vám predkladám veľmi dôležitý materiál. V prípade jeho realizácie by sa vytvoril príjem vyšší ako 55 miliárd EUR ročne. Niekto by sa mohol spýtať „prečo?“ Prečo? Je to otázka spravodlivosti. Ak naši farmári, pracovníci, a vôbec všetky sektory hospodárstva od priemyslu po poľnohospodárstvo a služby, ak títo všetci spoločnosti prispievajú, mal by prispieť aj bankový sektor. A ak potrebujeme – pretože my potrebujeme – fiškálnu konsolidáciu, ak potrebujeme viac príjmov, otázka znie, odkiaľ tieto príjmy zoberieme. Uvalíme viac daní na prácu? Alebo na spotrebu? Myslím si, že je spravodlivé zdaniť finančné činnosti, z ktorých nemajú spoločnosti v niektorých našich členských štátoch primeraný úžitok.

Nie sú to len finančné inštitúcie, ktoré by mali splatiť svoj spravodlivý podiel. Nemôžme si dovoliť ignorovať daňové úniky. Preto je na čase, aby sme v rámci Európskej únie prijali naše návrhy na daň z úspor. Vyzývam členské štáty, aby Komisii konečne poskytli mandát, o ktorý sme žiadali na zjednanie daňových dohôd pre celú Európsku úniu s tretími krajinami.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

stabilita a zodpovednosť sami o sebe nestačia. Potrebujeme stabilitu, ale potrebujeme aj rast. Potrebujeme zodpovednosť, ale potrebujeme aj solidaritu.

Hospodárstvo môže zostať silné iba vtedy, ak podporuje rast a poskytuje pracovné miesta. Musíme preto uvoľniť energiu v našom hospodárstve, a to predovšetkým v rámci reálnej ekonomiky.

Predpovede dnes uvádzajú výrazné spomalenie.

Výrazný rast Európy však nie je nemožným snom. Nedostaví sa zajtra mávnutím čarovného prútika. Ale môžeme vytvoriť podmienky na opätovný rast. Predtým sme to dokázali. Musíme a môžeme to dokázať znova.

Je pravdou, že nemáme veľa priestoru pre nový fiškálny stimul.

Neznamená to však, že na podporu rastu nemôžeme urobiť viac.

Po prvé, tí, ktorí majú k dispozícii fiškálny priestor ho musia preskúmať – ale udržateľným spôsobom.

Po druhé, všetky členské štáty musia podporovať štrukturálne reformy, aby sme mohli zvýšiť našu konkurencieschopnosť vo svete a podporovať rast.

Spoločne môžeme a musíme využiť potenciál jednotného trhu, ťažiť z výhod obchodu a zmobilizovať investície na úrovni Únie.

Dovoľte, aby som začal jednotným trhom.

Samotná úplná implementácia smernice o službách by podľa našich odhadov mohla priniesť hospodársky zisk v hodnote až do 140 miliárd EUR.

Avšak dnes, dva roky po lehote na implementáciu, niekoľko členských štátov stále neprijalo potrebné právne predpisy.

Takže nemáme prospech z možného zisku, ktorý prináša skutočná liberalizácia služieb v Európe.

Môžeme však urobiť aj viac.

Ako ďalší krok musíme prijať návrhy, o ktorých sa momentálne rokuje. V Európskej komisii sme prijali Akt o jednotnom trhu. V súvislosti s ním je pripravených niekoľko kľúčových iniciatív.

Sme na krok vzdialení od európskeho patentu, ktorý by znížil náklady na ochranu na 20 % súčasných nákladov. Očakávam, že sa táto otázka uzavrie do konca tohto roka.

V prípade Aktu o jednotnom trhu by sme mali zvážiť zrýchlené postupy. Tieto zrýchlené postupy by sme mali prijať v mnohých oblastiach, pretože žijeme v čase skutočnej núdze. To nám umožní reagovať na tieto mimoriadne okolnosti.

Rast v budúcnosti bude čoraz viac závisieť od využívania informačných technológií. Potrebujeme jednotný digitálny trh, ktorého úžitok pre každého jedného Európana bude ročne predstavovať približne 1500 EUR – využitím možností, ako je elektronický obchod a napríklad zrušenie poplatkov za mobilný roaming.

Rozšírenie širokopásmového pripojenia o ďalších 10 % by pre nás znamenalo o 1 až 1,5 % vyšší ročný rast.

V konkurenčnom svete musíme mať aj dobré vzdelanie a zručnosti, aby sme mohli čeliť týmto novým výzvam. Musíme byť inovatívni. A musíme konať udržateľným spôsobom.

Už sme predložili podrobné návrhy na inováciu, efektívne využívanie zdrojov a na spôsob, akým môžeme posilniť našu priemyselnú základňu.

Moderná priemyselná politika je o investíciách do výskumu a inovácie.

Musíme urýchliť naše úsilie na podporu využitia rizikového kapitálu na financovanie nových, inovatívnych spoločností v Európe.

Udržateľné pracovné miesta budú k dispozícii, ak sa zameriame na inováciu a nové technológie vrátane ekologických technológií. Musíme si uvedomiť, že pojmy „ekologický“ a „rast“ patria k sebe.

Napríklad sektor obnoviteľných zdrojov vytvoril v Európskej únii za posledných 5 rokov už 300 000 pracovných. Globálny trh s ekologickou technológiou sa v priebehu budúceho desaťročia strojnásobí.

Musíme naše opatrenia zamerať na oblasti, ktoré dokážeme skutočne ovplyvniť. Budúci rast znamená, že musíme aktívne sledovať aj náš program inteligentnej regulácie, ktorý európskym podnikom - predovšetkým malým a stredným podnikom - ušetrí 38 miliárd EUR. Členské štáty však musia takisto splniť svoju úlohu pri znižovaní administratívneho bremena.

Ale potrebujeme takisto investície. Tieto reformy sú dôležité, ale potrebujeme aj investície na európskej úrovni.

Únia rastu a solidarity potrebuje modernú a prepojenú infraštruktúru.

V kontexte viacročného finančného rámca sme navrhli vytvorenie nástroja na prepojenie Európy – v oblasti energie, dopravy a v digitálnej oblasti.

Inovatívna časť nášho návrhu finančného rámca sa musí vnímať v kontexte ďalšej veľmi dôležitej inovatívnej myšlienky: projektových dlhopisov.

V nadchádzajúcich týždňoch Komisia uverejní návrhy na projektové dlhopisy EÚ. Navrhujeme aj pilotné projekty, aby sme mohli financovať rast. Môžeme to realizovať ešte pred prijatím viacročného finančného rámca. Takto môžme posunúť na skorší termín niektoré významné investície do infraštruktúry, ktoré Európa potrebuje.

Únia a členské štáty by mali naliehavo zvážiť, ako môže banka, ktorú poháňajú naše vlastné politické rozhodnutia, a to Európska investičná banka, urobiť viac – a podľa možnosti oveľa viac – v otázke financovania dlhodobých investícií.

Na tieto účely musíme preskúmať, ako sa dajú posilniť zdroje a kapitálová základňa EIB tak, aby poskytovala úvery v rámci reálnej ekonomiky.

V roku 2000 dosahoval rizikový kapitál v Európe hodnotu 22 miliárd EUR. V roku 2010 mal hodnotu len 3 miliardy. Ak chceme podporiť podnikateľstvo, musíme tento proces zvrátiť a túto podporu potrebujeme hlavne v prípade malých a stredných podnikov.

Vyšší rast môžeme dosiahnuť aj pomocou štrukturálnych fondov, a to zvýšením absorpčnej kapacity a využívaním týchto fondov na podporu makroekonomického výkonu. Sú nevyhnutné pre inováciu, odborné školenia, zamestnanosť a malé a stredné podniky.

Chcel by som takisto Parlament požiadať, aby do konca roka prijal návrhy predložené v auguste na zvýšenie miery spolufinancovania tým krajinám, ktoré sú zapojené do programu pomoci. Hospodárstvam sa tak zabezpečia základné finančné prostriedky a zníži sa pritom tlak na národné rozpočty.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

reformy našich trhov práce, verejných financií a dôchodkových systémov si vyžadujú, aby všetky súčasti spoločnosti vyvinuli značné úsilie.

Všetci vieme, že tieto zmeny sú potrebné, aby sme mohli reformovať našu sociálne orientovanú trhovú ekonomiku a udržať tento sociálny model. Je však bezpodmienečne nutné, aby sme sa pridržiavali našich hodnôt – hodnôt, ako je čestnosť, inkluzívnosť a solidarita.

Teraz musíme poskytnúť konkrétne nádeje jednému z každých piatich mladých ľudí, ktorí si nevedia nájsť prácu. V niektorých krajinách je situácia našich mladých ľudí jednoducho dramatická. Chcem vyzvať podniky, aby vyvinuli osobitné úsilie a ponúkli mladým ľuďom stáže a učňovskú prax. Na tieto účely možno získať podporu z Európskeho sociálneho fondu.

Veci budeme môcť naozaj zmeniť, ak zabezpečíme, aby sa podniky, sociálni partneri, vnútroštátne orgány a aj orgány na úrovni Únie zapojili do tzv. iniciatívy zameranej na príležitosti pre mladých. Nazdávam sa, že najnaliehavejšou úlohou v sociálnej oblasti je reagovať na obavy našich mladých ľudí, ktorí si nemôžu nájsť prácu. Je omnoho lepšie mať možnosť absolvovať učňovskú prax alebo stáž, ako ocitnúť sa plný obáv na ulici a vyjadrovať nedostatok dôvery v Úniu ako celok.

Musíme urýchliť vykonávanie najnaliehavejších častí nášho Plánu pre rast a zamestnanosť, ktorý je súčasťou stratégie Európa 2020. Komisia sa vo svojich odporúčaniach pre konkrétne krajiny na budúci rok zameria na situáciu mladých ľudí v každom jednom členskom štáte.

Nazdávam sa, že musíme poskytnúť skutočnú šancu našej budúcnosti.

Teraz sa musíme pričiniť aj o to, aby sme pomohli 80 miliónom Európanom, ktorí žijú na hranici chudoby. To znamená, že Rada musí konečne prijať náš návrh na zaistenie programu EÚ pre dodávky potravín najviac odkázaným osobám. Chcem sa poďakovať Parlamentu za politickú podporu, ktorú nami navrhovanému riešeniu poskytol.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

pred päťdesiatimi rokmi sa v Európe spojilo 12 krajín, aby podpísali Sociálnu chartu. Udialo sa to v októbri pred päťdesiatimi rokmi. V súčasnosti má charta 47 signatárov vrátane všetkých našich členských štátov.

Nazdávam sa, že v záujme zabezpečenia týchto základných hodnôt v Európe musíme zvýšiť kvalitu sociálneho dialógu na európskej úrovni. Obroda Európy môže uspieť len vtedy, ak sa aktívne zapoja všetci sociálni partneri – odbory, pracujúci, podniky a občianska spoločnosť vo všeobecnosti.

Mali by sme pamätať na to, že naša Európa je Európou občanov. Vďaka Európe ako občania len získame – a to všetci. Popri našom štátnom občianstve získame aj európsku identitu a európske občianstvo. Z európskeho občianstva pre nás vyplynie celý rad práv a príležitostí. Príležitosť voľne prekračovať hranice, študovať a pracovať v zahraničí. V tomto kontexte opäť platí, že sa musíme všetci činiť a zachovať a rozvíjať tieto práva a príležitosti. Práve tak, ako teraz koná Komisia v súvislosti s našimi návrhmi týkajúcimi sa Schengenu. Obmedzenie našich občianskych práv nebudeme tolerovať. Budeme obhajovať voľný pohyb a všetky slobody v našej Únii.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

dobre viete, že činnosti Komisie sa vzťahujú aj na mnoho ďalších oblastí. Nemôžem ich tu všetky uviesť, tvoria však súčasť listu, ktorý som adresoval predsedovi Parlamentu a ktorý každý z vás dostal.

Predtým však, než tento prejav ukončím, dovoľte mi povedať zopár slov o zodpovednosti Európskej únie vo vzťahu k zahraničiu. Chcem otvorenú Európu. Európu, ktorá sa vo svete angažuje.

Činnosť Európy vo svete je nielen tou najlepšou garanciou pre našich občanov, obranou našich záujmov a našich hodnôt, ale je to aj nenahraditeľná služba pre svet. Dnes sa stalo módou hovoriť o G2.

Nazdávam sa, že svet nechce G2. Ani dané dve krajiny by nemali záujem o vytvorenie G2. Spomíname si na napätie, ktoré sa počas studenej vojny vytvorilo v dôsledku bipolarity. Myslím si, že Európa je dnes viac ako kedykoľvek predtým nenahraditeľná, ak chceme žiť v spravodlivom a otvorenom svete.

Zastávam názor, že svet prechádzajúci obdobím zmien, ktorého sme svedkami, potrebuje Európu, ktorá prevezme svoju zodpovednosť. Vplyvnú Európu pozostávajúcu z 27 štátov, do ktorej po pripojení Chorvátska čoskoro pribudne 28. krajina. Európu, ktorá bude aj naďalej ukazovať cestu hodnú nasledovania, či už v oblasti obchodu alebo riešenia problematiky zmeny klímy, keď nás teraz očakávajú významné stretnutia v Durbane a v Riu de Janeiro. Európa si musí uchovať svoju vodcovskú pozíciu vo vzťahu k týmto problematikám.

Obráťme teraz pozornosť aj na našich susedov na juhu. Arabská jar je zásadnou transformáciou, ktorá bude mať veľmi závažné dôsledky nielen pre tamojšie obyvateľstvo, ale aj pre nás, pre našu Európu. Preto musí byť Európa hrdá. Boli sme prví, ktorí sme sa postavili po boku Tunisanov, Egypťanov, Líbyjčanov, ktorí chcú demokraciu a slobodu. Preto Európa podporuje uvedené legitímne úsilie, a to predovšetkým prostredníctvom nášho Partnerstva pre demokraciu a spoločnú prosperitu.

Dúfam, že arabská jar znamená zároveň aj otvorenú bránu, ktorou môže prúdiť nádej na dosiahnutie mieru v celom regióne, myšlienka vytvorenia palestínskeho štátu, ktorý bude spolunažívať v mieri so štátom Izrael, ako si to Európa želá.

Obráťme však pozornosť aj k našim susedom na východe. V piatok sa zúčastním na samite Východného partnerstva vo Varšave. Budem tam vystupovať ako nositeľ ambície vytvoriť ešte užší politický vzťah a užšiu hospodársku integráciu medzi nami a našimi partnermi z uvedeného regiónu. Európska únia má mimoriadnu schopnosť transformácie. Je inšpiráciou pre mnoho ľudí na svete. Keď uvedené krajiny realizujú zásadné reformy, môžeme im pomôcť a môžeme ich užšie zapojiť, pokiaľ ide o politickú oblasť, a môžeme sa viac integrovať v oblasti hospodárskej.

A napokon nezabudnime na tých najchudobnejších zo všetkých a do dôsledkov splňme svoje záväzky v záujme dosiahnutia rozvojových cieľov tisícročia.

Buďme však zároveň realisti a uvedomme si, že nato, aby mohla Európa uplatniť vo svete všetok svoj vplyv – ak sa chce skutočne stať silným hráčom – je potrebné posilniť našu spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Je nevyhnutné, aby bola dôveryhodná. Ak chceme, aby sme vo svete skutočne zavážili, je nevyhnutné, aby nadobudla dimenziu spoločnej bezpečnosti a obrany.

Dávno uplynuli časy, keď poniektorí namietali voči myšlienke spoločnej európskej obrany, a to zo strachu, že by mohla uškodiť atlantickej aliancii. Už ste zaznamenali, že dnes sú to práve Američania, ktorí nás žiadajú, aby sme ako Európania urobili viac. Svet sa zmenil, svet v súčasnosti podstupuje zásadnú premenu. Chceme teda skutočne zavážiť vo svete?

Preto teraz, keď je rozpočet určený na obranu vystavený tlaku, musíme spoločne dokázať viac s prostriedkami, ktoré máme k dispozícii.

Komisia v tejto súvislosti prijíma svoju časť zodpovednosti a vyvíja úsilie v záujme vytvorenia jednotného trhu obrany, pričom využíva kompetencie, ktoré jej vyplývajú zo zmluvy, aby mohla rozvinúť európsku priemyselnú základňu pre obranu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

nebuďme naivní, svet prechádza transformáciou a ak chce Európa vo svete zavážiť a obhajovať záujmy svojich občanov, potrebuje na to dimenziu politickú a dimenziu obrannú, aby sme mohli zavážiť a ovplyvniť budúcnosť sveta.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

na záver mi dovoľte uviesť zopár ďalších postrehov.

Na konci nášho mandátu, v roku 2014, uplynie presne jedno storočie odvtedy, čo bola na tomto kontinente rozpútaná prvá svetová vojna – obdobie temna, po ktorom nasledovala druhá svetová vojna, jedno z najdramatickejších období v histórii Európy i celého sveta. Nazdávam sa, že možno povedať, že v súčasnosti sú v Európe takéto hrôzy nepredstaviteľné. Nepredstaviteľné sú predovšetkým preto, lebo existuje Európska únia, pretože sme vďaka vízii Európy, prostredníctvom hospodárskej a politickej integrácie, vytvorili záruku mieru na našom kontinente. Preto nemôžeme nechať toto veľké dielo ohroziť. Zdedili sme ho od predchádzajúcich generácií. A naša generácia ho nespochybní. Je potrebné jasne povedať, že ak by sme sa pustili do fragmentácie Európy, ak by sme sa začali vracať späť, pokiaľ ide o veľké výdobytky dosiahnuté v Európe, nepochybne by to prinieslo riziko fragmentácie nášho cieľa.

Ako som už uviedol, kríza, ktorou prechádzame, je vo svojej podstate problémom politickým. Je to skúška našej vôle žiť spoločne. Preto musíme Európsku úniu zdokonaliť, preto sme vytvorili spoločné inštitúcie. Preto je potrebné zabezpečiť európske záujmy.

Realita je v súčasnosti taká, že medzivládna spolupráca nepostačuje na to, aby sa Európa mohla z tejto krízy dostať, aby bola pre Európu zabezpečená budúcnosť. Presne naopak, určitý medzivládny prístup by mohol viesť k opätovnej nacionalizácii a fragmentácii. Určitý medzivládny prístup by mohol spôsobiť zánik zjednotenej Európy – takej, akú si želáme.

Nezabúdajme, že rozhodnutia, ktoré teraz prijmeme alebo neprijmeme, ovplyvnia našu budúcnosť. Chcel by som vám povedať jedno: cítim sa zranený, keď vidím niektorých ľudí z iných častí sveta, ako sa s určitou dávkou paternalizmu snažia nám, Európanom, radiť, čo máme robiť. Úprimne si myslím, že máme problémy, veľmi vážne problémy, ale zastávam názor, že sa nemusíme ospravedlňovať za naše demokracie. Nemusíme sa ospravedlňovať za naše sociálne orientované trhové hospodárstvo. Preto si myslím, že musíme požadovať od našich inštitúcií, ale aj od našich členských štátov – a to aj od Paríža, Berlína, Atén, Lisabonu, Dublinu – dôstojnosť a hrdosť na to, že sme Európanmi. Myslím si, že musíme povedať našim partnerom: „Ďakujeme vám za vaše rady, ale spoločne sme schopní túto krízu prekonať“. Ja túto hrdosť na to, že som Európanom, pociťujem.

Hrdosť na to, že sme Európanmi, tá nevyplýva len z nášho kultúrneho dedičstva, z našej veľkej civilizácie alebo z toho, čo sme vybudovali. To nie je len hrdosť na minulosť, je to hrdosť na našu budúcnosť. Musíme túto dôveru v sebe vzkriesiť. Verím, že je to možné.

Niektorí ľudia hovoria, že je to veľmi ťažké, že to nie je možné. Tu by som rád pripomenul, čo povedal jeden veľký človek, jeden veľký Afričan, Nelson Mandela: „Vždy sa to zdá neuskutočniteľné, až kým to nie je hotové. Urobme to.“ Môžeme to urobiť s dôverou, môžeme to urobiť – obnoviť našu Európu.

Ďakujem Vám za pozornosť.


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site