Navigation path

Left navigation

Additional tools

Brusel 18. februára 2013 Prejav predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya v Európskom parlamente

European Council - PRES/13/60   18/02/2013

Other available languages: EN FR DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO GA

EURÓPSKA RADA

PREDSEDA

SK

Brusel 18. februára 2013

(OR. en)

EUCO 41/13

PRESSE 60

PR PCE 34

Prejav predsedu Európskej rady

Hermana Van Rompuya v Európskom parlamente

Na samite 7. a 8. februára dosiahli prezidenti a predsedovia vlád všetkých našich 27 krajín na svojej úrovni dohodu o finančnom rámci Únie na nasledujúcich sedem rokov.

V porovnaní s predchádzajúcim rámcom (2007 – 2013) sa celkové stropy výdavkov síce mierne znížili, ale v rámci týchto stropov došlo k jasnej zmene priorít, pričom narastá podiel investícií do rastu a zamestnanosti. V tomto sú premietnuté dva kľúčové motívy našej voľby: prispôsobiť sa prísnym rozpočtovým obmedzeniam v celej Európe a zároveň investovať v záujme budúcnosti.

Zo správ v tlači je zrejmé, že každý z lídrov sa pokúšal dosiahnuť čo najlepšiu dohodu pre vlastnú krajinu a jej občanov. Je to plne oprávnené, ako je oprávnené aj to, že niektorí sa sústredili viac na obavy svojich daňových poplatníkov a iní zas na potreby príjemcov. Pre mňa je dôležité, že sme spoločne dosiahli dohodu, ktorá je zároveň dobrým kompromisom pre Európu ako celok.

Museli sme nájsť spoločnú reč v súvislosti s tromi parametrami: objemom finančných prostriedkov, prioritami v oblasti výdavkov a zdrojmi príjmov, a zároveň sa pokúsiť o moderný a realistický rozpočet zameraný na tie najnaliehavejšie potreby.

Najprv sa dotknem objemu: v súčasných ekonomických podmienkach bol jedinou možnosťou umiernený rozpočet. V celej Európe sa uťahujú opasky a Únia nemohla byť výnimkou. Podľa niektorých je zníženie celkového stropu záväzkov o 3 % pre Európu krokom späť. Nie je. Rovnako ako všade inde v Európe je jedným z prvoradých cieľov urobiť viac za menej peňazí a zabezpečiť, aby sa každé euro použilo tam, kde to bude mať najväčší vplyv. Viac Európy neznamená nevyhnutne viac peňazí.

Dovoľte mi však zdôrazniť aj to, že uvedené zníženie stropov záväzkov nemusí vôbec vyústiť do zníženia skutočných platieb v ročných rozpočtoch, ktoré prijmete. Za posledných sedem rokov dosiahli platby odhlasované parlamentom celkovú výšku 875 miliárd EUR, čo je podstatne menej ako strop viacročného finančného rámca na dané obdobie – a omnoho menej ako 908 miliárd EUR, ktoré sú naplánované na ďalších sedem rokov.

V každom prípade sa stropy VFR nikdy nemali meniť – či už nahor alebo nadol – o viac ako niekoľko percentuálnych bodov, keďže na to je potrebný jednomyseľný súhlas; napriek tomu sa niektoré politické komentáre sústredili výlučne na tento aspekt. Ešte v novembri som predložil návrh na celkový strop záväzkov vo výške 970 miliárd EUR, pričom konečná dohoda vo výške 960 miliárd EUR sa tejto sume približuje – a to i napriek tomu, že niekoľko členských štátov chcelo z môjho návrhu skresať až 30 miliárd EUR i viac. Ak sa pozrieme na obsah výdavkov, uvidíme, že v ňom nastali skutočné zmeny a tieto zmeny je potrebné uvítať. Ich význam je omnoho väčší ako malé zmeny celkového stropu a zaslúži si omnoho väčšiu pozornosť.

Po prvé, výdavky v okruhu 1a, ktorý zahŕňa výskum a inováciu, cezhraničné energetické, dopravné a digitálne siete, a programy Galileo a Erasmus, vzrastú v porovnaní s predchádzajúcim VFR o 37,3 %. Okrem toho ide v tomto prípade o stabilný nárast, takže v poslednom roku dosiahne viac ako 40 %. V porovnaní s aktuálnou situáciou ide o významné zlepšenie. Niekto by mohol opäť ľutovať, že sa neprijali všetky návrhy Komisie, ale bolo by zavádzajúce prezentovať úpravy návrhu ako „škrty“, keďže v skutočnosti sme odsúhlasili omnoho viac peňazí na investície do rastu ako v súčasnom rozpočte.

Po druhé, zlepší sa adresnosť výdavkov na súdržnosť, pričom sa v ich rámci poskytnú stimuly na základe výsledkov spojené s vyčlenením finančných prostriedkov pre projekty s najlepšou výkonnosťou. Na zvýšenie súčinnosti medzi financovaním súdržnosti a správou ekonomických záležitostí sa bude uplatňovať makroekonomická podmienenosť. Programy financovania sa plošne zjednodušia a zlepší sa nad nimi kontrola. Kohéznym krajinám s priaznivou úpravou DPH sa poskytne vysoká miera spolufinancovania zo strany EÚ, čo zároveň pomôže vnútroštátnym rozpočtom v týchto krajinách. Pri prideľovaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov chudobnejšie krajiny celkovo získajú väčší podiel finančných prostriedkov vyčlenených na súdržnosť. Politika súdržnosti nie je spiatočníckou politikou; naopak, je investíciou do budúcnosti. Okrem toho, naša podpora pre najodkázanejšie osoby zostáva bez zmien.

Po tretie, v reakcii na nárast nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá postihuje celkovo jedného zo štyroch mladých Európanov a v niektorých krajinách jedného z dvoch, prispeje k boju proti tejto dramatickej situácii nová iniciatíva, na ktorú sa vyčlenilo 6 miliárd EUR. Je neprehliadnuteľným príkladom sociálneho rozmeru nášho rozpočtu.

Po štvrté, pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, teda o oblasť politiky financovanú takmer výlučne na európskej úrovni, pozornosť sa čoraz viac zameriava na kvalitu života vo vidieckych oblastiach, ekologickejšie postupy a udržateľnú výrobu potravín, ktorá je dôležitá pre nás všetkých. Poľnohospodárstvo nie je „minulosťou“, ale vďaka reformám spoločnej poľnohospodárskej politiky sa jeho relatívna váha v rozpočte zmenšuje a tento trend bude pokračovať i naďalej. Koncom sedemročného obdobia bude prvý pilier výdavkov na SPP predstavovať okolo 27 % celkového rozpočtu – ďaleko menej než 75 % v sedemdesiatych rokoch minulého storočia!

Po piate, výdavky na bezpečnosť a občianstvo vzrastú o 27 %. Tento okruh je oblasťou rastúcej európskej spolupráce a táto skutočnosť sa premieta do uvedeného nárastu.

Po šieste, nezanedbali sme ani naše vonkajšie vzťahy, pričom v tejto oblasti sa dosiahne reálny nárast o 3,3 %. Okrem toho sme prisľúbili, že splníme svoj záväzok v súvislosti s miléniovými rozvojovými cieľmi. Finančné prostriedky, ktoré Európe umožňujú angažovať sa v životne dôležitých globálnych otázkach, ako je napríklad rozvojová pomoc a zmena klímy, zostali zachované. Prostriedky Európskeho rozvojového fondu sa v rozpore s tým, čo som sa dozvedel v správach, neznížili, ale naopak zvýšili.

Po siedme, dokonca aj v okruhu administratívy zaznamenávame mierny nárast. Odrážajú sa v ňom potreby vyplývajúce z rozšírenia a nových úloh prenesených na Úniu členskými štátmi. Zakrýva to však významné úsilie nášho personálu, ktorý čaká – ako to navrhovala Komisia – celkové zníženie stavu, predĺženie pracovného času a vyšší dôchodkový vek. EÚ však bude mať aj naďalej efektívnu verejnú službu. Hoci niektorí z vás o tom pochybovali, čísla hovoria jasnou rečou.

Napokon sme chvíľu rokovali aj o príjmoch alebo, ako sa v jazyku EÚ nazývajú, „vlastných zdrojoch“. Rozhodli sme o nižšej kompenzácii pre členské štáty za náklady na výber ciel a odvodov, čím sme zvýšili podiel tradičných vlastných zdrojov. Vytvorili sme perspektívy pre možné nové vlastné zdroje v súvislosti s novým systémom DPH a budúcou daňou z finančných transakcií. Dosiahli sme kompromis pri zložitej otázke zliav.

Dovoľte mi, aby som sa niekoľkými slovami vyjadril aj ku konkrétnej kritike týkajúcej sa tejto dohody, a to najmä v súvislosti s rozdielom medzi záväzkami a platbami. V skutočnosti sme veľmi blízko k tomu, čo sa predpokladalo v minulom VFR, len tentokrát sme pracovali na systéme, ako uvedený rozdiel prekonať. Dohodli sme sa na väčšej flexibilite – dokonca na „maximálne možnej flexibilite –, aby k právnym záväzkom existovali primerané platobné rozpočtové prostriedky. Túto potrebu nám na začiatku nášho stretnutia jednoznačne tlmočil váš pán predseda Martin Schulz.

Dovolil by som si dokonca konštatovať, že pripomienky Parlamentu boli v tomto procese zásadné, dokonca ešte zásadnejšie, ako by ste si mohli myslieť. Parlament určite pomohol pri vysvetľovaní, že výdavky EÚ nie sú priamo porovnateľné s vnútroštátnymi výdavkami, a zameriavajú sa vo svojej podstate na investičný potenciál. Parlament udržiaval diskusiu o vlastných zdrojoch, ktorú chcelo niekoľko členských štátov prehodnotiť. Celkom úspešne naliehal na zavedenie novej doložky o flexibilite a doložky o preskúmaní, ktoré sa obe spomínajú v záveroch zo zasadnutia Európskej rady. Parlament taktiež neustále venoval pozornosť potrebe presunúť zdroje do nových oblastí politiky zameraných na rast. Aj keď sa to neudialo v rozsahu, v akom to pôvodne navrhovala Komisia, porovnanie tohto VFR s predošlým v každom aspekte ukazuje, že nárast je podstatný. Dokonca aj pokiaľ ide o celkovú úroveň výdavkov, pripomínam, že pri rokovaniach o poslednom VFR sa návrh Komisie skresal o omnoho viac: o 13 % v porovnaní s terajšími 8 %.

Dosiahnutím dohody sa preukázal zmysel európskych vedúcich predstaviteľov pre kolektívnu zodpovednosť, hoci si veľmi dobre uvedomujeme, že je stále nutné dospieť ku konečnej dohode s Parlamentom. Svojim kolegom som pripomenul, že všetko, o čom rozhodla Európska rada je mandát – aj keď veľmi silný – pre Radu a jej predsedníctvo, aby napredovali v rokovaniach s Parlamentom. Takto si Európska rada splnila úlohu podľa článku 15 zmluvy, a to „určovať všeobecné politické smerovanie a priority“ Únie. Úlohu spolupracovať s Parlamentom na prijatí potrebných aktov teraz prenechávame Rade.

A nezabúdajme, že príjemcovia počítajú s týmto novým VFR od 1. januára 2014. Sedemročný investičný rozpočet je silným faktorom predvídateľnosti. Bez neho môžeme naraz viazať peniaze len na jeden rok. Pre vedcov, mimovládne organizácie a univerzity, ako aj pre miestne a regionálne orgány v celej Európe by to bol výrazný krok späť. Veľké projekty závisia od dlhodobejšej perspektívy. V čase, keď sa postupne vracia dôvera v naše hospodárstva, bude uzavretie tohto sedemročného výhľadu pre Európu pozitívnym signálom.

V snahe predísť zdržaniam a neistote, vyzývam Radu a Parlament, aby sa urýchlene dohodli. Alternatíva návratu k stropom ustanoveným na posledný rok predchádzajúceho VFR by nás uzatvorila do existujúceho režimu výdavkov, znemožnila reformy, na ktorých sme sa dohodli, a viedla k patovej situácii pri obnovení potrebných právnych základov. Preto vám a írskemu predsedníctvu Rady želám veľa šťastia pri ďalšej práci na VFR. Stále som presvedčený, že o ňom môžeme dosiahnuť celkovú dohodu. Umožnia to otvorené rokovania založené na faktoch a číslach.

Okrem VFR náš program obsahoval aj rokovania o obchode. Obchod nám môže potenciálne pomôcť dosiahnuť rovnako dobré výsledky v oblasti rastu a pracovných miest, ako to umožnili všetky investície vďaka našej dohode o VFR. Po „zelenej“, ktorú sme dali začiatku transatlantických rokovaní o obchode s USA, okamžite nasledovalo spoločné vyhlásenie prezidenta Obamu, predsedu Barrosa a mňa o tom, že obe strany teraz začnú vnútorné postupy potrebné na odštartovanie rokovaní o transatlantickom partnerstve v oblasti obchodu a investícií.

Záver rokovaní sme venovali vývoju v arabskom svete. Dva roky po začiatku „Arabskej jari“ nadišiel vhodný moment na zhodnotenie toho, ako Európa podporuje procesy prechodu k demokracii v tomto regióne. Najnovšie udalosti opäť podčiarkujú, ako môžu byť tieto procesy prechodu naplnené výzvami. Únia sa v tejto oblasti aj naďalej angažuje.

A napokon pár slov o situácii v Mali: vítame rozhodné kroky Francúzska, ktoré podporili ďalší európski a africkí partneri. Únia je odhodlaná podporovať toto úsilie využitím plnej škály nástrojov na pomoc pri obnove demokracie a ústavného poriadku v Mali. Neoddeliteľnou súčasťou tejto podpory je blížiace sa začatie európskej výcvikovej misie.

Týmto svoju správu uzatváram a so záujmom očakávam vaše poznámky.


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website