Navigation path

Left navigation

Additional tools

Cernobbio 13. septembra 2012 Prejav predsedu Európskej rady Hermana VAN ROMPUYA na fóre Ambrosetti TEST SOLIDARITY

European Council - PRES/12/370   08/09/2012

Other available languages: EN FR DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO

EURÓPSKA RADA
PREDSEDA

SK

Cernobbio 13. septembra 2012

(OR. en)

EUCO 162/12

PRESSE 370

PR PCE 137

Prejav
predsedu Európskej rady
Hermana VAN ROMPUYA
na fóre Ambrosetti

TEST SOLIDARITY

Múdre slová prezidenta Napolitana ma inšpirujú k tomu, aby som svoj prejav poňal zo širšej perspektívy.

Európske štáty spolupracujú od roku 1945.

Spolupracujú stále intenzívnejšie a zabezpečujú mier na kontinente a prosperitu našich občanov.

Je dôležité uvedomiť si, prečo dnes spoločne sústreďujeme celé naše úsilie na prekonanie hospodárskej a finančnej krízy. V hre je oveľa viac, než len peňažné operácie: ide o samotný európsky projekt.

Naša Únia je pre nás dôležitá z mnohých príčin. V konečnom dôsledku však jej význam spočíva v skutočnosti, že Európania v minulosti zistili za cenu tragických dôsledkov, čo sa stane, keď každý ide svojou cestou; a je dôležitá aj preto, že si naliehavo uvedomujeme, že ak chceme zajtra byť medzi globálnymi aktérmi, musíme dnes spojiť sily.

Naša Únia nie je len prínosná, je životne dôležitá.

Vedia to členské štáty, predstavitelia podnikateľskej sféry, osobnosti ovplyvňujúce verejnú mienku, vie to zvyšok sveta.

Ale pre väčšinu našich občanov to nie je také jednoznačné. A aj toto je politická realita.

Niečo sa tu však pod tlakom finančnej krízy mení. Dnes si uvedomujeme, že euro úplne zmenilo charakter Únie. Že bolo kartou, ktorá otočila hru.

Dovtedy sa o Európe často hovorilo idealisticky, abstraktne; a aj keď jej konkrétne výsledky ovplyvňovali život ľudí, vždy to bolo v pozitívnom duchu.

Ak nerátame sťažnosti týkajúce sa kvót na mlieko alebo uhoriek, išlo vždy o hru, pri ktorej vyhrávali obe strany.

S krízou eura sú občania po prvýkrát postavení zoči-voči tvrdému faktu, že výhody niečo stoja. Napríklad náklady a úsilie vynaložené na ochranu spoločnej meny počas finančnej krízy.

Občania si dnes zároveň po prvýkrát uvedomujú, že sú v tom spolu. Že to, čo sa deje v inej krajine – s bankami, bublinami, rozpočtami – má vplyv aj na nich.

Spoločná zodpovednosť za spoločnú prosperitu Európy môže byť pre ľudí, ktorí majú vo vlastnej krajine problém nájsť si prácu alebo vyjsť zo svojich príjmov, bolestivé odhalenie.

Rozhodne nesúhlasím s tými, čo robia urýchlené závery a tvrdia, že kríza zabila solidaritu medzi krajinami. V žiadnom prípade! Kríza odhalila, čo to znamená byť v Únii. Toto je vlastne úplne prvý skutočný test solidarity v histórii Únie!

Samozrejme existuje napätie a existujú obmedzenia, opozícia a kritika, karikatúry a obrázky – som si toho plne vedomý! A predsa. A predsa sa vyvíja obrovské spoločné úsilie, do ktorého sa zapájajú všetky krajiny eurozóny, všetky inštitúcie EÚ, všetci občania, s cieľom nájsť politickú vôľu, parlamentné väčšiny a prostriedky a financie, aby sme si navzájom pomohli a prekonali spolu túto krízu. V skutočnosti ide o solidaritu bezprecedentného rozsahu.

Čísla hovoria za seba: finančná podpora, ktorú sme poskytli, dosahuje stovky miliárd eur.

Nikto by nemal podceňovať toto spoločné politické odhodlanie.

Keď sedíme počas zasadnutia Európskej rady a eurozóny spolu za jedným stolom a prijímame ťažké rozhodnutia o záchranných dohodách alebo rozpočtových pravidlách, je samozrejmé, že nemôžem čítať myšlienky a poznať motívy každého jedného lídra.

Jedno je však v tej miestnosti úplne jasné.

Nepracujeme len na záchrane eura, na jeho udržateľnosti, nie, my pracujeme na jeho úspechu, na úspechu Európy. Na zachovaní dedičstva našich otcov zakladateľov a zabezpečení lepšej budúcnosti pre ďalšiu generáciu.

Tu na fóre Ambrosetti by som vám chcel objasniť konkrétne dôvody, ktoré ma presvedčili, že sa nám to podarí. Sú tri.

Po prvé: lídri EÚ sa konečne zhodli na dôležitom aspekte krízy – jej systémovej povahe.

Všetci dnes uznávajú, že kríza nie je len súčtom problémov jednotlivých krajín, ale aj dôsledkom nedostatkov v štruktúre hospodárskej a menovej únie ako celku. My, Európania, sme si vytvorili spoločnú menu bez prostriedkov na jej ochranu. Spoliehali sme sa najmä na pravidlá bez toho, aby sme mali prostriedky a nástroje na ich presadzovanie alebo na zvládnutie krízy. Dramatickým spôsobom sme prehĺbili svoju vzájomnú hospodársku a finančnú závislosť bez toho, aby sme vyvodili politické dôsledky. Za posledné dva roky sme samozrejme riešili niektoré najočividnejšie nedostatky. Ale teraz musíme urobiť veľký kvalitatívny skok vpred.

To, čo sa za posledných pár mesiacov zmenilo – zhruba medzi marcom a júnom – je odhodlanie ísť k podstate veci. Všetci lídri eurozóny teraz predkladajú všetky problémy, tabu už neexistuje. Treba pracovať rýchlo, ale presne. Rýchle riešenia nepostačia. Všetci lídri tiež uznávajú, že nemôžeme vyriešiť svoje krátkodobé problémy bez toho, aby sme sa venovali dlhodobejším výzvam. Áno, ak chceme, aby investori kupovali vládne dlhopisy s 10-ročnou splatnosťou, musíme im ukázať, kde chceme mať eurozónu o 10 rokov... A ak od našich občanov chceme, aby podporili rozhodnutia, ktoré pre mnohých z nich so sebou prinesú obdobie obiet, ťažkostí a nákladov, musíme ich presvedčiť, že toto úsilie za to stojí, že veci sa zlepšia. Budú nás súdiť podľa našich výsledkov.

Máme šancu dokončiť tento rozostavaný dom. Je našou historickou povinnosťou chopiť sa jej.

Preto ma lídri eurozóny požiadali, aby som sa v tejto súvislosti ujal podrobnej reflexie. Svoje prvé názory som vyjadril v úvodnej správe v júni, ktorú som vypracoval v úzkej spolupráci s predsedom Komisie, predsedom Euroskupiny a prezidentom centrálnej banky, a v súčasnosti pracujeme na druhej fáze. K tejto tematike sa vrátim o chvíľu.

Ešte predtým by som vám chcel prezradiť druhý dôvod, ktorý ma presvedčil o tom, že krízu prekonáme: členské štáty uskutočňujú ambiciózne hospodárske reformy, ktoré prinášajú výsledky. Nejde len o splatenie dlhov z minulosti, ale aj o prispôsobenie sa ešte konkurenčnejšiemu prostrediu. Svojím spôsobom ide o test zodpovednosti. Tieto štrukturálne reformy sú kľúčové pre hospodársku budúcnosť našich krajín, pre zabezpečenie rastu a vytváranie pracovných miest. A treba ich vykonať, bez ohľadu na euro či EÚ.

Vidíme skutočný pokrok. Ekonomiky eurozóny, ktoré sú pod tlakom, získavajú opäť konkurencieschopnosť a odstraňujeme škodlivé nerovnováhy v eurozóne. Vezmime si, napríklad, obchod. Vysoký deficit bežného účtu Španielska, ktorý pred krízou dosahoval 10 percent, sa podarilo z prevažnej časti vyrovnať – táto krajina je v súčasnosti dokonca čistým vývozcom do eurozóny! Portugalsko znížilo svoj deficit bežného účtu o dve tretiny a vývoz Grécka rastie rýchlejšie ako v ktorejkoľvek inej krajine v Únii.

Pokrok v rámci štrukturálnych reforiem je tiež významný. Španielsku a Portugalsku sa podarilo zefektívniť svoje trhy práce a už sa to preukazuje na nižších nákladoch práce a časom sa tým prispeje k tvorbe pracovných miest.

Írsko napreduje vo všetkých oblastiach tak dobre, že od júla je Dublin späť na medzinárodných trhoch s dlhopismi a priťahuje významné investície z USA.

Pozornosť sveta priťahuje aj Taliansko a pozoruhodné reformy, ktoré zavádza vláda predsedu Montiho s cieľom dostať Taliansko späť tam, kam patrí: medzi popredné ekonomiky Európy, a ako zdôraznil prezident Napolitano, aj do centra európskej integrácie, kam patrí už od čias zakladajúcich Rímskych zmlúv.

Taliansko otáča chod svojho hospodárstva: rozbíja monopoly, odstraňuje byrokraciu, bojuje proti čiastkovým záujmom a tvrdo pracuje na vytváraní pracovných miest. Zároveň pokračuje vo fiškálnej konsolidácii, ktorú začalo už skôr.

Ide o dlhodobé a spoločné úsilie, ktoré zahŕňa vládu, podniky i taliansky ľud. A preto je prebiehajúci proces spravodlivý.

Keď sa pozerám na to, čo sa už dosiahlo, na odhodlanie riešiť individuálne problémy jeden po druhom, na odvahu, s akou sa Taliani stavajú k tomuto úsiliu, som presvedčený, že táto snaha, ktorú treba vynakladať vytrvalo deň za dňom, bude odmenená úspechom.

Reformy sa oplatia, potvrdzuje to mnoho príkladov.

Ale rozhodovanie o nich si vyžaduje čas a určitý čas trvá, kým tieto reformy prinesú výsledky. Čas je potrebný na to, aby sa ich výsledky potvrdili v ukazovateľoch, nehovoriac o tom, koľko času je potrebného, aby sa prejavil ich vplyv na reálne hospodárstvo. Spomenul som prvé náznaky výsledkov a ďalšie prídu.

Týmto sa dostávam k tretiemu bodu, k tretiemu dôvodu, ktoré ma vedie k presvedčeniu, že sa nám to podarí: Európa je aj pri prebiehajúcich reformách pripravená pomáhať, keď je pomoc potrebná.

Vysoké rizikové prémie niektorých krajín nie sú vždy odôvodnené a nesúvisia s ekonomickými fundamentmi a reformným úsilím – a to som sa ešte vyjadril mierne. Aj historicky nízke úrokové sadzby v niektorých krajinách sú príliš nízke...!

A vysoké rizikové prémie môžu mať negatívne dôsledky pre stabilitu eurozóny ako celku. V takýchto prípadoch máme nástroje na to, aby sme vykonali viac, k čomu nás zároveň viaže jasný politický záväzok. Lídri eurozóny v júni potvrdili, že sú pripravení pružne a účinne využívať existujúce nástroje. Na tom istom zasadnutí sme tiež dospeli k prelomu na ceste k bankovej únii. A pred dvoma dňami Európska centrálna banka predstavila rámec, na základe ktorého bude možné vykonať podstatné opatrenia pod podmienkou, že členské štáty budú pokračovať vo svojich snahách o prispôsobenie.

Máme tu teda triptych: krátkodobé opatrenia na zabezpečenie finančnej stability, dlhodobú víziu hospodárskej a menovej únie a hĺbkové reformy v každej krajine a tento triptych dáva euru nezvratný charakter. Všetci európski lídri a inštitúcie sa zároveň spolu zaviazali k jeho integrite. A kým je Grécko odhodlané udržať si euro, jeho partneri ho budú naďalej plne podporovať v tomto úsilí.

Už som spomenul systémovú reflexiu o budúcnosti hospodárskej a menovej únie, na ktorej sa v súčasnosti pracuje. V správe, ktorú som predložil v júni, bola opísaná vízia skutočnej hospodárskej a menovej únie, vízia, ako doviesť túto úniu do silného a stabilného štádia.

Na základe tejto správy som od lídrov eurozóny dostal mandát vypracovať presný a časovo vymedzený plán, ako tento cieľ splniť. Pracujem na ňom spolu s predsedom Komisie, prezidentom centrálnej banky a predsedom Euroskupiny a Európskej rade ho predložíme do konca roka.

Sústredíme sa na štyri základné kamene:

prvý: banková únia – aby sa predišlo tomu, že za zlyhania bánk systematicky platia daňoví poplatníci;

druhý: fiškálna únia – aby sa predišlo neudržateľným deficitom, a to aj pomocou posilneného presadzovania na centrálnej úrovni a viacerých mechanizmov solidarity;

tretí: hospodárska únia – aby sme spoločne zlepšili konkurencieschopnosť eurozóny ako celku, a to vo vnútri i vonku;

a štvrtý a posledný: prehĺbená politická únia – aby sa zabezpečila podpora týchto opatrení posilnenou demokratickou legitímnosťou a zodpovednosťou.

Tieto štyri základné kamene sú neoddeliteľne prepojené. Navzájom sa posilňujú a všetky štyri sú potrebné na to, aby bola hospodárska a menová únia úplne stabilná a zabezpečená. Dosiahnutie tejto vízie si vyžaduje čas, musí to byť postupný proces. Ale aby sme svoj cieľ naozaj dosiahli, musíme sa vydať na cestu už teraz.

Niektorí komentátori predstierajú, že máme len dve možnosti: buď sa rozpadnúť alebo sa okamžite zmeniť na federáciu. Mýlia sa. Európa tak nefunguje. My túto krízu prekonáme nie revolúciou, ale reformou a evolúciou. My nie sme štát, my sme Únia – a musíme túto Úniu ešte viac posilniť.

Našou úlohou je teraz zadefinovať obsah všetkých krokov a ich poradie. Najprv sa musíme ubezpečiť, že vieme, čo treba urobiť, a potom môžeme hovoriť o procese, o právnych a inštitucionálnych prostriedkoch.

V tomto štádiu by som rád zdôraznil jeden konkrétny prvok: bankovú úniu.

Ukázalo sa, že banky a vnútroštátne orgány dohľadu nie sú schopné vysporiadať sa so systémovými rizikami na integrovanom finančnom trhu. Tým sa v niektorých krajinách vytvoril tlak na verejné financie, ktorý ohrozuje finančnú stabilitu eurozóny ako celku. Na prelomenie začarovaného kruhu medzi krízou v bankovom sektore a krízou ovplyvňujúcou verejný dlh v eurozóne je potrebná lepšia prevencia.

Aby sme sa vyhli akémukoľvek nedorozumeniu, chcem pripomenúť, že únia, ku ktorej vyzývame, v žiadnom prípade nie je úniou pre banky, ale úniou, ktorá by umožnila lepšie riadenie rizík spojených s týmto krehkým, ale zároveň silným sektorom náchylným na morálny hazard.

Išlo by o vytvorenie systému bankového dohľadu v rámci eurozóny, ktorý sa vzťahuje na všetky banky, ako aj vytvorenie záruky ochrany vkladov v celej eurozóne a nadnárodného rámca zameraného na reštrukturalizáciu a riešenie problémov zlyhávajúcich finančných inštitúcií so spoločnými mechanizmami ochrany, ale s minimálnymi nákladmi pre občanov.

Tieto dva prvky – spoločný dohľad a spoločné riešenie – musia ísť ruka v ruke. Ako môžu, napríklad, riziká spojené so zlyhaním bánk niesť vnútroštátne orgány, keď odovzdali kontrolný dohľad a už nemajú zaň zodpovednosť?

Musíme preto rýchlo prijať opatrenia v oblasti bankového dohľadu, ale zároveň potrebujeme jasný harmonogram s vhodným plánom pre jednotlivé kroky s cieľom stanoviť spoločné riešenie a záruku ochrany vkladov. Európska komisia už čoskoro predloží návrhy v súvislosti s vytvorením jednotného európskeho orgánu bankového dohľadu, čo predstavuje prvý, ale nie posledný dôležitý krok týmto smerom.

Toto dokazuje, ako intenzívne pracujeme na dlhodobom pláne, a zároveň každý deň riešime bezprostredné dôsledky krízy.

Zdôrazňujem: v žiadnom prípade nejde len o riešenie technického problému – nejde o nič menej, ako o prácu z politického presvedčenia. Ide o rozhodnutie, v akej Európe chceme žiť. Len sa započúvajte do všetkých tých hlasov v diskusiách o eure, ktoré v súčasnosti prebiehajú vo všetkých európskych krajinách. Ak vynecháme skratky a žargón – ENFS, SMP, OMT a ďalšie – diskutuje sa o tom, čo je spravodlivé, o zodpovednosti, solidarite, o tom, či byť alebo nebyť súčasťou širšieho európskeho spoločenstva, ktoré presahuje vlastné národné hranice.

Lídri sa musia postaviť a vyjadriť svoj postoj. Napríklad, pokiaľ ide o zamestnanosť, ktorá voličov zaujíma najviac: Európa nie je hrozbou pre pracovné miesta, Európa je ich zdrojom!

A rovnako to platí aj v mnohých iných oblastiach. Únia nie je problém, Únia je súčasťou riešenia.

Na začiatku som hovoril o prvom teste solidarity pre našu Úniu. Som presvedčený, že týmto testom prejdeme.

A prejdeme aj testom zodpovednosti. Som presvedčený, že sily, ktoré držia Európu spolu, sú silnejšie ako sily, ktoré nás rozdeľujú.

Jedinečná látka, z ktorej sú utkané naše spoločnosti, je naším tromfom. Jej vláknami sú mier, ekonomický pokrok, sociálna spravodlivosť a ľudská dôstojnosť. Sme hrdí, že ju nosíme. Toto je naše posolstvo občanom a celému svetu, dnes i zajtra.


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website