Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia - Informačný prehľad

Otázky a odpovede: Vysvetlenie národných plánov v oblasti energetiky a klímy

Brusel 18. jún 2019

Čo sú národné plány v oblasti energetiky a klímy?

Národné plány v oblasti energetiky a klímy sú prvým integrovaným strednodobým plánovacím nástrojom, ktorý musia členské štáty vypracovať v súvislosti s plnením cieľov energetickej únie, a najmä dohodnutých cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy na obdobie do roku 2030. V národnom pláne v oblasti energetiky a klímy sa opisuje, ako každý členský štát plánuje prispievať k dosiahnutiu spoločných cieľov energetickej únie.

Takýto plán musí dodržiavať záväznú štruktúru stanovenú v nariadení o riadení energetickej únie a opatreniach v oblasti klímy, aby sa zabezpečila porovnateľnosť a politická konzistentnosť a zároveň sa podporila široká európska diskusia o prioritách v oblasti energetiky a klímy. Reflektuje logiku piatich rozmerov energetickej únie: energetickú efektívnosť na prvom mieste, plne integrovaný vnútorný trh s energiou, dekarbonizáciu hospodárstva, energetickú bezpečnosť, solidaritu a dôveru, výskum, inovácie a konkurencieschopnosť. Členské štáty musia pri každom rozmere uviesť ciele, zámery a/alebo príspevky, ako aj politiky a opatrenia na dosiahnutie národných cieľov. Tieto plány by mali vychádzať z dôkladnej analýzy zameranej na očakávané vplyvy navrhovaných politík a opatrení a malo by sa o nich diskutovať so zainteresovanými stranami na vnútroštátnej úrovni, ako aj so susednými členskými štátmi. Národné plány v oblasti energetiky a klímy sú základnými nástrojmi, ktorých cieľom je umožniť prechod na čistú energiu a poskytnúť európskemu priemyslu investičnú istotu.

Všetky členské štáty EÚ museli oznámiť svoje návrhy národných plánov v oblasti energetiky a klímy do 31. decembra 2018. Termín na predloženie konečných plánov je 31. december 2019. Dnešné odporúčania a oznámenie Komisie sú súčasťou postupného procesu s členskými štátmi, ktorý zabezpečí, aby konečné verzie národných plánov boli dostatočne podrobné, spoľahlivé a ambiciózne.

Čo dnes Komisia prijala? Aké je dnešné hlavné posolstvo Komisie členským štátom?

Dnešné oznámenie a odporúčania Komisie predstavujú posúdenie vôbec prvého návrhu integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy a ich cieľom je podporiť členské štáty pri finalizácii týchto plánov do konca roku 2019. Cieľom je vytvoriť nástroje správneho plánovania, podporovať členské štáty a umožniť Únii ako celku plniť ciele energetickej únie vo všetkých piatich rozmeroch, a najmä pokiaľ ide o ciele v oblasti energetiky a klímy na obdobie do roku 2030.

V oznámení a odporúčaniach sa od členských štátov vyžaduje, aby svoje návrhy plánov zlepšili niekoľkými spôsobmi:

  • pokiaľ ide o príspevky v oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov, niektoré členské štáty sa vyzývajú, aby zintenzívnili úsilie a lepšie využívali svoj národný potenciál, zatiaľ čo iné štáty budú musieť potvrdiť svoje už tak ambiciózne ciele.
  • Členské štáty sa takisto vyzývajú, aby stanovili merateľné, dosiahnuteľné, realistické a časovo ohraničené ciele vo všetkých piatich rozmeroch.
  • Väčšina členských štátov sa tiež vyzýva, aby podrobnejšie zdôvodnili dosahovanie svojich národných cieľov a príspevkov s konkrétnejšími dodatočnými politikami a opatreniami, a to z hľadiska všetkých aspektov.

Ide o prvú činnosť svojho druhu a členské štáty za posledné mesiace s Komisiou konštruktívne spolupracovali. Komisia bude naďalej spolupracovať s členskými štátmi s cieľom pomôcť im zlepšiť konečné verzie národných plánov a náležite zohľadniť odporúčania Komisie. Komisia bude tiež naďalej podporovať inkluzívnu diskusiu o týchto plánoch, podporovať regionálnu spoluprácu medzi členskými štátmi a na požiadanie poskytovať technickú pomoc.

Hrozí, že sa nepodarí dosiahnuť ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti na rok 2030?

Návrhy národných plánov v oblasti energetiky a klímy majú v súčasnej podobe nedostatky, pokiaľ ide o príspevky v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti. V prípade obnoviteľných zdrojov energie by rozdiel mohol predstavovať až 1,6 percentuálneho bodu. Pokiaľ ide o energetickú účinnosť, rozdiel môže predstavovať až 6,2 percentuálneho bodu (pri zohľadnení spotreby primárnej energie) alebo 6 percentuálnych bodov (pri zohľadnení konečnej spotreby energie).

Dobrou správou je, že členské štáty majú teraz 6 mesiacov na to, aby svoju národnú úroveň ambícií zvýšili. Naším spoločným cieľom je zabezpečiť, aby súčet národných príspevkov, ako sa uvádza v konečných verziách národných programoch, zodpovedal aspoň úrovni dohodnutých cieľov EÚ (32 % v prípade obnoviteľných zdrojov energie; 32,5 % v prípade energetickej účinnosti).

Aký vplyv majú tieto plány na záväzky EÚ v rámci Parížskej dohody?

EÚ a jej členské štáty sa v rámci Parížskej dohody zaviazali dosiahnuť zníženie domácich emisií skleníkových plynov do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 aspoň o 40 %. Na základe plánovaných opatrení alebo stanovených vnútroštátnych ambícií týkajúcich sa znižovania emisií skleníkových plynov, ktoré boli zahrnuté do návrhov národných plánov v oblasti klímy a energetiky (a podľa konzervatívnych predpokladov pre krajiny, z ktorých uvedené opatrenia či ambície nie sú dostupné) sa odhaduje, že celkové zníženie emisií skleníkových plynov pre EÚ bude v súlade s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 o 40 %.

Pri maximálnom plnení cieľov prijatých pre oblasť klímy, energetiky a čistej mobility na rok 2030 môžeme dokonca očakávať zníženie emisií skleníkových plynov v roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 približne o 45 %. Z hodnotenia Komisie však vyplýva, že úroveň ambícií v návrhoch národných plánov nás tam zatiaľ nedostane.

Ako členské štáty napredujú pri dosahovaní svojich národných cieľov v oblasti emisií skleníkových plynov, ktoré nie sú zahrnuté do systému EÚ na obchodovanie s emisiami?

Členské štáty plánujú ďalšie politiky na dosiahnutie svojich záväzných národných cieľov pre emisie skleníkových plynov, ktoré nie sú zahrnuté do systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS). Spoločne by už v roku 2030 dosiahli zníženie emisií o 28 % (v porovnaní s rokom 2005). To v porovnaní s predchádzajúcimi prognózami predstavuje významný pokrok, v prípade cieľa zníženia emisií o 30 % (ktorý bol dohodnutý ako minimálny príspevok sektorov mimo ETS) však stále v rámci celej Únie zaostávame o 2 percentuálne body.

Ciele členských štátov sú v rozpätí od žiadneho až po 40 % zníženie. Členské štáty majú značnú pružnosť, pokiaľ ide o to, ako dosiahnuť stanovené ciele. Vnútroštátne opatrenia sa zameriavajú najmä na sektory stavebníctva a dopravy. Niektoré členské štáty plánujú využiť prevody medzi členskými štátmi alebo použiť určité množstvo dodatočných záchytov emisií v oblasti využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a lesného hospodárstva.

Ako tieto plány ovplyvňujú dlhodobú stratégiu EÚ v oblasti klimatickej neutrality na rok 2050?

Komisia navrhla, aby sa EÚ stala do roku 2050 klimaticky neutrálna. Európsky parlament tento cieľ už schválil, zatiaľ čo Rada o ňom stále diskutuje.

Podľa nariadenia o riadení musia členské štáty do januára 2020 vypracovať aj svoje dlhodobé národné stratégie. Pri vypracúvaní sa musia národné plány a dlhodobé stratégie vzájomne zohľadňovať, aby sa zabezpečil súlad cieľov na rok 2030 a dlhodobých cieľov. Medzičasom už viac ako polovica návrhov národných plánov zahŕňa ciele alebo ambície na rok 2050, hoci ich miera podrobnosti sa líši.

Ako to ovplyvní európskych občanov a spotrebiteľov?

Toto posúdenie je rozhodujúcim krokom z hľadiska dokončenia kvalitných, spoľahlivých, úplných a konečných národných plánov v oblasti energetiky a klímy. Tieto plány budú zase nevyhnutné na splnenie ambicióznych cieľov na rok 2030 v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti. Prostredníctvom koordinácie politík a opatrení a riešením identifikovaných investičných a inovačných potrieb budú národné plány podporovať investičnú istotu a štrukturálne reformy a zároveň stimulovať rast a zamestnanosť v Európe. Tieto plány zohrajú kľúčovú úlohu aj pri podpore nákladovo efektívnej transformácie našej priemyselnej základne na klimaticky neutrálny, obehový a udržateľný priemysel, čo prináša prospech spoločnosti aj planéte. Nakoniec, dôveryhodné národné plány umožnia EÚ, pokiaľ ide o priority prechodu na čistú energiu, posilniť spoluprácu s krajinami mimo EÚ.

Posúdenie návrhov národných plánov v oblasti energetiky a klímy zo strany Komisie ponúka jedinečný pohľad na smerovanie energetických a klimatických cieľov členských štátov. Odporúčania predstavujú spoločný, pevný a porovnateľný základ, ktorý môže občianska spoločnosť využiť na ďalšiu spoluprácu na vnútroštátnej úrovni, a to pokiaľ ide o spoločné výzvy Únie a dlhodobé priority v oblasti energetiky a klímy.

Toto posúdenie poskytne ďalšie prvky, ktoré pomôžu usmerniť nadchádzajúce verejné konzultácie, viacúrovňové dialógy a procesy regionálnej spolupráce, ako sa stanovuje v nariadení o riadení.

Aký je legislatívny rámec pre národné plány v oblasti energetiky a klímy?

Nariadenie o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy (nariadenie o riadení) nadobudlo účinnosť 24. decembra 2018. Zriaďuje spoločný rámec pre politiky v oblasti energetiky a klímy v Európskej únii a jej členských štátoch.

Členské štáty musia vo svojom národnom pláne v oblasti energetiky a klímy uviesť, ako prispejú k dosiahnutiu cieľov energetickej únie, najmä cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy na rok 2030. Medzi ne patria ciele EÚ vo výške minimálne 32 % v prípade energie z obnoviteľných zdrojov a najmenej 32,5 % v prípade energetickej účinnosti, ako sa stanovuje v revidovanej smernici o energetickej účinnosti a smernici o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorá nadobudla účinnosť koncom roka 2018.

Aké sú ďalšie kroky?

Nasledujúcich šesť mesiacov (do konca roku 2019) bude pre dokončenie národných plánov rozhodujúcich. Komisia teraz vyzýva členské štáty, aby na základe dnešného oznámenia a odporúčaní zlepšili svoje národné plány.

S cieľom zabezpečiť, aby konečné verzie národných plánov predložené do konca roka 2019 spĺňali všetky požiadavky a dosahovali ambiciózne ciele EÚ na rok 2030, Komisia vyzýva Radu, aby otvorila diskusiu o hlavných prioritách stanovených v tomto oznámení a odporúčaniach Komisie. Cieľom tejto diskusie bude zabezpečiť, aby konečné verzie národných plánov obsahovali zodpovedajúcu úroveň ambícií.

S cieľom maximalizovať vplyv budúcich výmen Komisia identifikovala [sedem] hlavných priorít štruktúry budúcich výmen: odstrániť všetky rozdiely týkajúce sa „ambícií“ a politík v súvislosti s cieľmi na rok 2030, na vnútroštátnej úrovni zapojiť všetky príslušné ministerstvá, čo najlepšie využiť spoluprácu so susednými členskými štátmi, využiť národné plány na podporu priemyslu, konkurencieschopnosti a inovácií, prilákať investície a identifikovať možnosti financovania, plne integrovať sociálny rozmer, zohľadniť dlhodobé ciele a dlhodobú víziu.

 

 

MEMO/19/2997

Kontaktné osoby pre médiá:

Pre verejnosť: Europe Direct telefonicky na čísle 00 800 67 89 10 11 alebo e-mailom


Side Bar