Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia - Informačný prehľad

Otázky a odpovede: Posilnené financovanie oblasti bezpečnosti na obdobie 2021 – 2027

Strasburg 13. jún 2018

Junckerova komisia si zvolila bezpečnosť za jednu z najvyšších priorít hneď od svojho nástupu. Cítiť sa doma isto a bezpečne je najzákladnejším a najvšeobecnejším zo všetkých práv.

V podpore členských štátov pri udržiavaní bezpečnosti Európanov, najmä v čase, keď bezpečnostné hrozby nepoznajú hranice a zákerne číhajú na naše hodnoty a náš spôsob života, by mal kľúčovú úlohu zohrávať rozpočet EÚ.

Ako sa zmení budúci rozpočet na vnútornú bezpečnosť?

Bezpečnostné hrozby sa v posledných rokoch zintenzívnili a diverzifikovali. Majú čoraz častejšie cezhraničnú povahu, takže členské štáty im už nedokážu čeliť samostatne. Ochrana občanov je síce v právomoci jednotlivých členských štátov, no Európska únia zohráva pri podpore ich úsilia zásadnú úlohu. Bezpečnosť bude pre EÚ rozhodujúca i v nasledujúcich rokoch. Európski občania právom očakávajú, že Únia a národné vlády im v rýchlo sa meniacom a neistom svete dokážu zaistiť bezpečnosť.

Budúci rozpočet musí týmto politickým ambíciám zodpovedať. Európska komisia navrhuje súčasný objem financií na bezpečnosť výrazne zvýšiť – z 3,5 miliardy na 4,8 miliardy EUR – čo jej má umožniť vybudovať Úniu odolnú voči budúcim bezpečnostným výzvam a pripravenú reagovať na núdzové situácie. Celkový rozpočet na bezpečnosť v období 2021 – 2027 bude pozostávať z navýšeného Fondu pre vnútornú bezpečnosť (2,5 miliardy EUR), bezpečnejšieho vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky v niektorých členských štátoch (1,2 miliardy EUR) a posilnenej činnosti agentúr EÚ v oblasti bezpečnosti (1,1 miliardy EUR).

V dnes predloženom nariadení sa neupravuje financovanie agentúr: Europol, CEPOL a EMCDDA, ktorých rozpočet vo výške 1,1 miliardy EUR sa predloží osobitne.

Prečo sa z rozpočtu EÚ poskytujú finančné prostriedky na bezpečnosť?

Bezpečnostné hrozby v Európe sa v posledných rokoch zintenzívnili a diverzifikovali. Spoločným menovateľom nedávnych teroristických útokov, nových foriem organizovaného zločinu a stále častejších prípadov počítačovej kriminality je ich cezhraničný rozmer. To si vyžaduje silnú a koordinovanú reakciu na úrovni EÚ. Bezpečnostné výzvy, ktorým Únia čelí, napríklad medzinárodný terorizmus, nedokážu zvládať jednotlivé členské štáty samy.

Finančná a technická podpora EÚ sa už osvedčila a v ďalšom rozpočtovom období v tom bude pokračovať. Priniesla konkrétne výsledky a vytvorila jasnú pridanú hodnotu, napríklad v prípade nákupu sledovacieho vybavenia po teroristických útokoch v Paríži v novembri 2015 alebo v podobe príkladnej spolupráce medzi francúzskymi a belgickými orgánmi prostredníctvom pracovnej skupiny Fraternité, ktorú zriadil Europol.

Ako bude Fond pre vnútornú bezpečnosť schopný lepšie reagovať na nové a vznikajúce výzvy?

Posilnený Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF) bude flexibilnejší a lepšie vybavený nástrojmi, ktoré mu umožnia rýchlo reagovať na vznikajúce bezpečnostné výzvy. Bude zároveň lepšie koordinovaný s ďalšími fondmi EÚ, ktoré sa týkajú otázok súvisiacich s bezpečnosťou.

Budúci Fond pre vnútornú bezpečnosť sa v prvom rade zameria na tri nové ciele: 1. zvýšenie objemu výmeny informácií, 2. zintenzívnenie cezhraničných spoločných operácií a 3. posilnenie kapacít v oblasti predchádzania a potierania trestnej činnosti. Tieto ciele umožnia členským štátom viac flexibility pri plnení kľúčových priorít v oblasti bezpečnosti, najmä v boji proti terorizmu a radikalizácii; závažnej a organizovanej trestnej činnosti; počítačovej kriminalite a pri ochrane obetí trestných činov.

Po druhé, budúci ISF bude rozdelený v pomere 60 % – 40 %. To znamená, že 1,25 miliardy EUR bude z fondu pridelených členským štátom vopred (spolu s neskorším dorovnaním v polovici obdobia až do výšky 250 miliónov EUR), čo im umožní realizovať dlhodobé investície v oblasti bezpečnosti. Zvyšných 40 %, t. j. 1 miliarda EUR, bude vyhradených na tzv. tematický nástroj a určených na cielenú podporu členským štátom, čo im pomôže účinnejšie reagovať na núdzové situácie a nepredvídateľné bezpečnostné výzvy.  

Po tretie, bezpečnosť je prierezová problematika, ktorá sa dotýka viacerých oblastí politiky. Aj keď je budúci fond ISF v oblasti bezpečnosti osobitným finančným nástrojom, bude efektívnejšie spolupracovať s ďalšími fondmi EÚ, ako napríklad Fond pre azyl a migráciu alebo Fond pre integrované riadenie hraníc, v ktorých sú zahrnuté aj bezpečnostné komponenty. To pomôže členským štátom riešiť bezpečnostné otázky komplexnejšie a postupne zabezpečovať národnú pripravenosť na všetkých úrovniach a vo všetkých odvetviach.

Čo je na Fonde pre vnútornú bezpečnosť nové?

Súčasný Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF) je účinný a prispieva k vysokej úrovni bezpečnosti v Únii. Verejné konzultácie však zdôraznili, že poskytovanie finančných nástrojov v oblasti vnútorných záležitostí je potrebné zjednodušiť a dať mu väčšiu pružnosť. V tejto súvislosti bude budúci ISF zahŕňať:

  • Väčšiu pružnosť a lepšiu odozvu na núdzové situácie: nový fond je navrhnutý tak, aby zaistil dostatočnú pružnosť, pokiaľ ide o smerovanie núdzového financovania členským štátom v prípade potreby a o riešenie nových a naliehavých priorít, keď sa objavia. 1 miliarda EUR z fondu bude vyhradená na nepredvídateľné bezpečnostné výzvy, vďaka čomu sa fond prispôsobí potrebám členských štátov a bude pripravený rýchlo reagovať v prípade núdzových situácií;  
  • Väčšia koordinácia politík EÚ: bezpečnosť je prierezová problematika a dotýka sa mnohých oblastí politiky. Aj keď je budúci fond ISF v oblasti bezpečnosti osobitným finančným nástrojom, bude účinnejšie spolupracovať s ďalšími fondmi EÚ, napríklad Fondom pre azyl a migráciu a Fondom pre integrované riadenie hraníc, v ktorých sú tiež zahrnuté bezpečnostné komponenty. To pomôže členským štátom riešiť bezpečnostné otázky komplexnejšie a postupne zabezpečovať národnú pripravenosť na všetkých úrovniach a vo všetkých odvetviach. Fond bude okrem toho zahŕňať podporné činnosti na zníženie dopytu po drogách, napríklad prostredníctvom osvetových kampaní. Opatrenia na znižovanie dopytu po drogách v súčasnosti spadajú do rozsahu pôsobnosti programu Spravodlivosť.

Ktoré opatrenia sa z Fondu pre vnútornú bezpečnosť financovať nebudú?

Niektoré opatrenia spadajú do výlučnej právomoci členských štátov a EÚ ich nemôže prostredníctvom ISF podporiť. K týmto opatreniam patria:

  • opatrenia obmedzené na udržiavanie verejného poriadku na vnútroštátnej úrovni;
  • opatrenia, ktoré sa vzťahujú na nákup alebo údržbu štandardného vybavenia, štandardných dopravných prostriedkov alebo štandardných zariadení pre orgány presadzovania práva a iné príslušné orgány;
  • opatrenia na vojenské alebo obranno-politické účely;
  • vybavenie, ktorého aspoň jeden z účelov je colná kontrola;
  • donucovacie prostriedky vrátane zbraní, munície, výbušnín a obuškov, s výnimkou výbavy určenej na výcvik.

Čo sa stalo s dvoma zložkami ISF Hranice a víza a ISF Polícia?

Cieľom Komisie je zabezpečiť lepšie a integrovanejšie riadenie vonkajších hraníc EÚ. Preto sa súčasný nástroj Hranice a víza presúva z Fondu pre vnútornú bezpečnosť do nového Fondu pre integrované riadenie hraníc, ktorý bude zároveň obsahovať nový nástroj: nástroj pre vybavenie na colné kontroly. Pokiaľ ide o budúci Fond pre vnútornú bezpečnosť, štrukturálne zodpovedá súčasnému nástroju Polícia v rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť.

Koľko finančných prostriedkov je pridelených na rôzne bezpečnostné priority?

Budúci Fond pre vnútornú bezpečnosť nenavrhuje žiadne konkrétne pridelené prostriedky podľa jednotlivých priorít a cieľov. Bezpečnostné výzvy sa neustále vyvíjajú a členské štáty vedia najlepšie určiť svoje potreby tak, aby odrážali bezpečnostné priority. Každý členský štát bude musieť zabezpečiť (a Komisia potvrdiť), že priority riešené v jeho vnútroštátnych programoch budú v súlade s prioritami a výzvami Únie v oblasti bezpečnosti a že sa tieto priority a výzvy budú v programoch náležite odrážať.

V rámci vnútroštátnych programov bude členským štátom vopred pridelených 50 % celkového rozpočtu fondu, t. j. 1,25 miliardy EUR. V polovici obdobia potom dôjde k fixnému dorovnaniu vo výške 10 % celkového objemu financií, čo zodpovedá sume 0,25 miliardy EUR. Zvyšných 40 % celkového rozpočtu, t. j. 1 miliarda EUR, sa bude pravidelne prideľovať na špecifické priority v členských štátoch. Táto flexibilita umožní členským štátom využívať dostupné finančné prostriedky podľa ich skutočných potrieb a rýchlo reagovať na nové bezpečnostné výzvy a núdzové situácie.

Každý členský štát dostane na začiatku programového obdobia jednorazovú pevnú sumu vo výške 5 miliónov EUR na zabezpečenie kritického objemu a okrem toho sumu, ktorej výška sa bude líšiť podľa prerozdeľovacieho kľúča stanoveného váženým pomerom na základe týchto kritérií:

  • 45 % v nepriamom pomere k hrubému domácemu produktu;
  • 40 % v pomere k počtu obyvateľstva a
  • 15 % v pomere k veľkosti územia.

Ako sa Fond pre vnútornú bezpečnosť zjednoduší a ako sa zabezpečí jeho väčšia pružnosť?

Hlavné zjednodušujúce opatrenia sa týkajú zosúladenia fondu s jednotným súborom pravidiel. Komisia sa napríklad zameriava na väčšie využívanie zjednodušeného vykazovania nákladov ako napr. jednorazové platby a zjednodušené horizontálne pravidlá týkajúce sa auditu a kontroly.

Pokiaľ ide o pružnosť, budúci ISF má poskytovať finančné prostriedky, ktoré budú viac prispôsobené individuálnym potrebám.

Ako sa posilní súdržnosť s inými fondmi?

Bezpečnosť je prierezová problematika, ktorá sa dotýka viacerých oblastí politiky. Fond pre vnútornú bezpečnosť ISF bude síce osobitným finančným nástrojom Únie v oblasti bezpečnosti, bude sa však usilovať o väčšie a účinnejšie zblíženie s ďalšími fondmi EÚ, v ktorých sú zahrnuté aj bezpečnostné komponenty. Zabezpečiť by sa mala komplementárnosť najmä s týmito fondmi:

  • Fond pre azyl a migráciu a Fond pre integrované riadenie hraníc: pre zachovanie celkovej bezpečnosti EÚ majú kľúčový význam opatrenia v oblasti hraničných kontrol, ako napríklad odhaľovanie pašovania nelegálnych výrobkov, výbušnín, prekurzorov, nelegálnej migrácie a bezpečnostné previerky na vonkajších hraniciach.
  • Fondy politiky súdržnosti, Európsky horizont, program Digitálna Európa, program Práva a hodnoty, ako aj program Spravodlivosť, ktoré sa všetky zameriavajú na bezpečnosť, napríklad na investície do výskumu v oblasti bezpečnosti a na poskytovanie zodpovedajúcej ochrany obetiam trestných činov;
  • Európsky sociálny fond+, ktorý takisto obsahuje bezpečnostné prvky, a to v oblasti protidrogovej politiky, bezpečnosti infraštruktúry a verejných priestranstiev, kybernetickej bezpečnosti a predchádzania radikalizácii;
  • InvestEU, ktorý môže takisto zohrávať kľúčovú úlohu pri zvyšovaní bezpečnosti investícií do infraštruktúry v celej Únii a pri bezpečnosti IT systémov prostredníctvom riešenia kybernetickej bezpečnosti.

Komplementarita sa zabezpečí aj ďalšími opatreniami mimo Únie, ktoré sú podporované nástrojmi vonkajšej pomoci EÚ.

Ako sa zlepší monitorovanie a hodnotenie?

Komisia bude vykonávanie akcií priamo monitorovať v rámci priameho a nepriameho riadenia. V prípade zdieľaného riadenia zavedie každý členský štát systém riadenia a kontroly svojho programu a zabezpečí kvalitu a spoľahlivosť systému monitorovania, aj jeho údajov a ukazovateľov. Na uľahčenie rýchleho spustenia činností spojených s implementáciou fondu do 1. januára 2021 bude možné „preniesť“ súčasné dobre fungujúce systémy riadenia a kontroly do nasledujúceho rozpočtového obdobia.

Pre nasledujúce finančné obdobie sa výrazne zlepšilo posudzovanie zamerania na výkonnosť. Okrem ukazovateľov výstupov a výsledkov sa navrhol aj súbor hlavných ukazovateľov výkonnosti. Členské štáty by mali šesťkrát ročne zaslať údaje o každom programe rozčlenené podľa špecifických cieľov. Tieto údaje by sa mali vzťahovať na náklady na operácie a hodnoty spoločných ukazovateľov výstupov a výsledkov.

Členské štáty budú mať okrem toho povinnosť posielať aj výročnú správu o výsledkoch, ktorá by mala obsahovať informácie o pokroku pri vykonávaní ich národných programov a plnení čiastkových a celkových cieľov. Na preskúmanie výkonnosti každého programu sa bude každé 2 roky organizovať hodnotiace zasadnutie Komisie s každým členským štátom. Na konci obdobia každý členský štát predloží záverečnú správu o výkonnosti.

Prečo sa zvyšuje finančná podpora pre Europol?

Úloha a význam všetkých agentúr EÚ v oblasti bezpečnosti – Agentúry Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (EUROPOL), Agentúry Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL) a Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) – prešli počas finančného obdobia 2014 – 2020 istým vývojom. Význam Europolu vzrástol najmä v súvislosti s poskytovaním spravodajských informácií členským štátom, koordinovaním rôznych oblastí boja proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu a zásahmi proti nezákonnému teroristickému obsahu na internete. Stalo sa tak vďaka tomu, že sa v rámci Europolu založili niektoré nové štruktúry:

  • Európske centrum boja proti počítačovej kriminalite (EC3), ktoré napríklad úzko spolupracovalo s útvarmi na boj proti počítačovej kriminalite v krajinách zasiahnutých útokom ransomwaru WannaCry, poskytlo operačnú podporu a pomohlo koordinovať medzinárodné úsilie na zmiernenie tejto hrozby a pomoc obetiam;
  • Európske centrum pre boj proti terorizmu (ECTC), ktoré pomáha zabezpečiť účinnú a koordinovanú reakciu na problém medzinárodného terorizmu, napríklad v podobe Islamského štátu. Robí to formou poskytovania operačnej podpory na požiadanie a riešením hrozby, ktorú predstavujú vracajúci sa zahraniční teroristickí bojovníci, alebo tým, že umožňuje spoločné využívanie spravodajských informácií o financovaní terorizmu;
  • Európske stredisko pre boj proti prevádzačstvu (EMSC), ktoré poskytlo členským štátom podporu pri vyšetrovaní, keď vyšlo najavo, že príliv nelegálnych migrantov, ktorí prišli v roku 2016, bol čiastočne organizovaný zločineckými sieťami prevádzačov, ktoré pohotovo zarábali na ľudskom utrpení.

Europol zohral neoceniteľnú úlohu aj pri zriadení pracovnej skupiny Fraternité v priebehu dní a týždňov, ktoré nasledovali po teroristických útokoch v Paríži v novembri 2015.

Zvýšená finančná podpora pre Europol však nebude pochádzať priamo z Fondu pre vnútornú bezpečnosť. Agentúry EÚ pôsobiace v oblasti bezpečnosti budú využívať prídely z osobitného rozpočtu, ktorý sa predloží samostatne.

Získajú aj iné špecializované agentúry EÚ v oblasti bezpečnosti vyššiu finančnú podporu?

Aj keď kľúčovú úlohu v tejto oblasti zohráva Europol, pre zaistenie ďalších aspektov bezpečnosti Únie sú dôležité aj iné agentúry ako CEPOL a EMCDDA.

CEPOL zabezpečuje, aby orgány presadzovania práva v členských štátoch prešli odbornou prípravou, ktorú na vykonávanie svojich úloh potrebujú, a EMCDDA má kľúčovú úlohu pri riešení spoločenských problémov, ako je obchodovanie s drogami a drogová závislosť.

Celkový rozpočet pre agentúry v oblasti bezpečnosti, ktorý bude predložený samostatne, sa popri sume 2,5 miliardy EUR z Fondu pre vnútornú bezpečnosť zvýši o 1,1 miliardy EUR, čo v porovnaní s finančným obdobím 2014 – 2020 predstavuje nárast o 29 %.

Prečo sa sem zahrnulo aj financovanie vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky?

Programy pomoci EÚ na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky majú za cieľ pomáhať členským štátom v procese likvidácie a odstavovania jadrových zariadení v poslednej etape ich životného cyklu a zároveň dodržiavať najvyššiu úroveň bezpečnosti. Pomôže to pri poskytovaní značnej a trvalej podpory pre zdravie pracovníkov a verejnosti, zabraňovaní zhoršovania životného prostredia a pri zaistení skutočného pokroku v jadrovej bezpečnosti a bezpečnostnej ochrane.

V období 2021 – 2027 bude Únia naďalej poskytovať prísne cielenú finančnú podporu:

  • 552 miliónov EUR sa pridelí Litve na podporu vyradenia jadrovej elektrárne Ignalina;
  • 118 miliónov EUR sa pridelí Bulharsku a Slovensku. V prípade Bulharska je cieľom vyradiť z prevádzky bloky 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj; v prípade Slovenska ide o jadrovú elektráreň Bohunice V1;
  • 348 miliónov EUR sa pridelí na vyradenie z prevádzky a na nakladanie s rádioaktívnym odpadom v prípade výskumných zariadení Európskej komisie, ktoré prevádzkuje alebo vlastní Spoločné výskumné centrum;
  • 160 miliónov EUR sa vynaloží na podporu opatrení všeobecnej jadrovej bezpečnosti a ochrany.

Ďalšie informácie

Tlačová správa – Rozpočet EÚ: Bezpečnejšia Európa s posilneným financovaním v oblasti bezpečnosti vo výške 4,8 miliardy EUR

Právny text a informačné prehľady:

Fond pre vnútornú bezpečnosť

  • Informačný prehľad – Rozpočet EÚ pre budúcnosť: Fond pre vnútornú bezpečnosť
  • Návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje Fond pre vnútornú bezpečnosť
  • Prílohy k nariadeniu, ktorým sa zriaďuje Fond pre vnútornú bezpečnosť

Vyraďovanie jadrových zariadení

  • Informačný prehľad – Rozpočet EÚ pre budúcnosť: Jadrová bezpečnosť a vyraďovanie z prevádzky
  • Návrh nariadenia Rady, ktorým sa stanovuje program pomoci na vyradenie jadrovej elektrárne Ignalina v Litve z prevádzky
  • Návrh nariadenia Rady, ktorým sa stanovuje účelový program financovania vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky a nakladania s rádioaktívnym odpadom a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (Euratom)
  • Správa o hodnotení a vykonávaní programov pomoci EÚ na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Bulharsku, na Slovensku a v Litve

Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany (rescEU)

  • Informačný prehľad – Rozpočet EÚ pre budúcnosť: rescEU, mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany

Ďalšie informácie o rozpočte EÚ pre budúcnosť

 

MEMO/18/4128

Kontaktné osoby pre médiá:

Pre verejnosť: Europe Direct telefonicky na čísle 00 800 67 89 10 11 alebo e-mailom


Side Bar