Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia - Informačný prehľad

Rozpočet EÚ: spoločná poľnohospodárska politika po roku 2020

Brusel 1. jún 2018

Európska komisia dnes uverejnila návrhy nariadení, ktorými plánuje zmodernizovať a zjednodušiť spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP).

Ide o návrh nariadenia o strategických plánoch SPP (novo navrhovaný spôsob fungovania pokrytia priamych platieb poľnohospodárom, podpory rozvoja vidieka a sektorových podporných programov), nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov (SOT) a horizontálneho nariadenia o financovaní, riadení a monitorovaní SPP. V týchto návrhoch sa zhmotnilo uvažovanie o budúcej SPP načrtnuté v oznámení o budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva, ktoré Komisia predstavila v novembri 2017.

Prečo treba reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky?

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) od roku 1962 úspešne plní svoj pôvodný cieľ – poskytovať podporu príjmu poľnohospodárom s cieľom zabezpečiť občanom Európskej únie dodávky kvalitných, bezpečných a cenovo dostupných potravinových výrobkov. Význam SPP sa v priebehu rokov nezmenil, a to vďaka skutočnosti, že sa dokázala prispôsobiť aktuálnej situácii. Svet sa rýchlo mení a spolu s ním aj výzvy, ktorým čelia nielen poľnohospodári, ale aj naša spoločnosť ako celok. Či už zmena klímy, cenová volatilita, politická a hospodárska neistota, vyľudňovanie vidieka alebo rastúci význam svetového obchodu: poľnohospodári sa neustále prispôsobujú meniacim sa podmienkam a zákonodarcovia im musia zabezpečiť primeranú podporu na základe jednoznačných a zjednodušených pravidiel zo stredno- i dlhodobého hľadiska.

SPP je základným kameňom prechodu na udržateľnejšie poľnohospodárstvo. Musí podporovať odolnosť sektora, ako aj príjmy poľnohospodárov a rentabilitu ich práce. Musí zaručiť, aby poľnohospodárstvo v plnej miere zohrávalo svoju úlohu vo vzťahu k životnému prostrediu a zmene klímy, a musí naplno využiť digitálne inovácie, ktoré poľnohospodárom uľahčia prácu, znížia byrokraciu a podporia generačnú obnovu. Vyše 50 % obyvateľstva EÚ žije vo vidieckych oblastiach, a preto je potrebné úsilie, aby zostali atraktívnym a dôležitým životným priestorom z hľadiska rastu a zamestnanosti, ale takisto infraštruktúry, mobility a základných služieb. Poľnohospodárstvo EÚ prispieva k hospodárskej dynamike vidieckych oblastí a ich spoločensko-kultúrneho života a zohráva teda dôležitú úlohu, rovnako ako nová SPP, ktorá je zameraná na zachovanie udržateľného poľnohospodárstva na celom území Európy a investovanie do rozvoja vidieckych oblastí a komunít.

Dnešným legislatívnym návrhom sa zavádza zjednodušená a zmodernizovaná politika lepšie prispôsobená týmto výzvam a cieľom.

Aký rozpočet je k dispozícii na SPP na obdobie 2021 až 2027?

Komisia vo svojom návrhu viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 až 2027 pre SPP určila sumu 365 miliárd EUR (v bežných cenách). To zodpovedá priemernému podielu 28,5 % z celkového rozpočtu EÚ na obdobie 2021 až 2027. Zo sumy na SPP pripadá 265,2 miliardy EUR na priame platby, 20 miliárd EUR na opatrenia na podporu trhu (EPZF) a 78,8 miliardy EUR je určených na rozvoj vidieka (EPFRV).

Dodatočných 10 miliárd EUR bude k dispozícii prostredníctvom programu EÚ s názvom Európsky horizont. Finančné prostriedky z neho budú plynúť na podporu konkrétneho výskumu a inovácií v oblasti potravín, rozvoja vidieka a biohospodárstva.

Aké sú ciele budúcej SPP na obdobie 2021 – 2027?

Budúca SPP bude zameraná na deväť všeobecných cieľov, v ktorých sa odráža hospodársky, environmentálny a sociálny význam politiky:

  1. podporovať prijateľné poľnohospodárske príjmy a odolnosť na celom území EÚ v záujme zlepšenia potravinovej bezpečnosti;
  2. posilniť orientáciu na trh a zvýšiť konkurencieschopnosť vrátane intenzívnejšieho zamerania sa na výskum, technológiu a digitalizáciu;
  3. zlepšiť postavenie poľnohospodárov v hodnotovom reťazci;
  4. prispieť k zmierneniu zmeny klímy a adaptácii na ňu, ako aj k využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov;
  5. podporovať udržateľný rozvoj a efektívne riadenie prírodných zdrojov, ako sú voda, pôda a vzduch;
  6. prispieť k ochrane biodiverzity, zlepšiť ekosystémové služby a zachovať biotopy a krajinné oblasti;
  7. pritiahnuť mladých poľnohospodárov a uľahčiť podnikateľskú činnosť vo vidieckych oblastiach;
  8. podporovať zamestnanosť, rast, sociálne začlenenie a miestny rozvoj vo vidieckych oblastiach vrátane biohospodárstva a udržateľného lesného hospodárstva;
  9. zlepšiť reakcie poľnohospodárstva EÚ na požiadavky spoločnosti týkajúce sa potravín a zdravia vrátane bezpečnosti, výživnosti a udržateľnosti potravín, ako aj dobrých životných podmienok zvierat.

Prierezovým cieľom je podpora poznatkov, inovácie a digitalizácie v poľnohospodárstve a vidieckych oblastiach.

Ako sa plánuje dosiahnutie týchto cieľov?

Budúca SPP výrazne zjednoduší a zmodernizuje spôsob fungovania politiky, a to tak pre poľnohospodárov, ako aj pre členské štáty, a zároveň prinesie viac východ pre občanov. Namiesto pravidiel a dodržiavania súladu sa bude klásť väčší dôraz na výkonnosť. Prechod od univerzálneho prístupu k riešeniam na mieru znamená, že politika bude lepšie prispôsobená tým, ktorí ju v praxi vykonávajú. Táto koncepcia členským štátom poskytne oveľa viac priestoru, aby sa mohli samostatne rozhodnúť, ako čo najlepšie dosiahnuť spoločné ciele a zároveň reagovať na konkrétne potreby poľnohospodárov, vidieckych oblastí i širokej verejnosti.

Na úrovni EÚ sa dôraz bude klásť na:

  • vytýčenie spoločných cieľov,
  • zostavenie zoznamu potrebných intervencií a spoločného súboru opatrení, ktoré členské štáty môžu na dosiahnutie spoločných cieľov využiť,
  • zachovanie jednotného trhu a rovnakých podmienok pre všetkých poľnohospodárov na celom území Únie,
  • zaručenie ochranných opatrení ako záruky, že politika sa skutočne premietne do reality, a
  • stanovenie súboru ukazovateľov slúžiacich na posúdenie pokroku.

Členské štáty budú môcť prispôsobiť nástroje svojim konkrétnym potrebám, pričom spôsob, akým to plánujú urobiť, musia uviesť v obsiahlych strategických plánoch SPP.

Každá krajina vo svojom strategickom pláne SPP podrobne opíše, ako plánuje dosiahnuť celkové ciele SPP, pričom nezabudne zobrať do úvahy svoje konkrétne potreby. Vytýči v ňom stratégiu a vysvetlí, ako opatrenia spadajúce pod oba piliere prispejú k dosiahnutiu týchto cieľov. Ďalej v ňom stanoví cieľové hodnoty pri napĺňaní cieľov, pričom pokrok, ako sa tieto hodnoty darí dosahovať, bude Komisia podľa nového postupu ročného monitorovania a preskúmania posudzovať a overovať na úrovni členských štátov.

Európska komisia bude musieť každý strategický plán SPP vopred schváliť, aby sa zaručila jeho konzistentnosť s cieľmi platnými pre celú EÚ, zachoval spoločný charakter politiky a aby plán nenarúšal jednotný trh alebo neviedol k nadmernej záťaži pre prijímateľov či správne orgány.

Ako sa budú posudzovať výsledky?

Na úrovni EÚ sa dohodne spoločný súbor ukazovateľov výsledku, aby sa pre poľnohospodárov v každom členskom štáte zaručili rovnaké podmienky.

Krajiny každý rok Komisii predložia správu o výkonnosti, v ktorej na základe konkrétnych ukazovateľov výsledku zdokumentujú svoj pokrok. Komisia správy preskúma a v prípade potreby zváži odporúčania, ako zlepšiť výkonnosť.

Zavedie sa aj nový systém možných sankcií a odmien ako záruka dosahovania pokroku. Napríklad členské štáty, ktoré dosiahnu svoje cieľové hodnoty v oblasti klímy, životného prostredia a biodiverzity, budú oprávnené na odmenu až do výšky 5 % svojich alokácií na rozvoj vidieka na konci obdobia VFR. V opačnom prípade, ak z výročnej správy o výkonnosti vyplynie, že dostatočný pokrok sa nepodarilo dosiahnuť, Komisia bude môcť zasiahnuť, a to tak, aby zaručila lepšie nasmerovanie financovania na výsledky. K takýmto zásahom môže patriť napríklad uloženie konkrétneho akčného plánu na zabezpečenie toho, aby sa národný program opäť dostal do správnych koľají, pozastavenie platieb a/alebo prepracovanie programov v závislosti od povahy nedostatočnej výkonnosti.

Ako to zjednoduší situáciu poľnohospodárov a vnútroštátnych správ? A ako sa tým SPP zmodernizuje?

Poľnohospodári sami najlepšie vedia, akú podporu potrebujú na zlepšenie svojej výkonnosti. Členské štáty môžu vďaka novým strategickým plánom SPP spolu s poľnohospodármi určovať, čo je potrebné vykonať na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, aby sa podarilo dohodnuté ciele EÚ dosiahnuť, a môžu si pružnejšie vyberať najprimeranejšie opatrenia na dosahovanie výsledkov. Zoznam všeobecne formulovaných opatrení dohodnutý na úrovni EÚ sa zjednoduší, napríklad v novej SPP sa vymedzilo osem všeobecných oblastí, v ktorých treba pri rozvoji vidieka konať (životné prostredie a klíma, mladí poľnohospodári, nástroje na riadenie rizika, poznatky a informácie atď.), namiesto aktuálnych 69 opatrení a čiastkových opatrení. Jednoduchším a efektívnejším riešením než nadmerne opisný univerzálny prístup k riešeniam je umožniť členským štátom prevziať väčšiu zodpovednosť za to, ako čo najlepšie dosiahnuť celkové ciele.

Komisia sa zameria aj na to, aby systémy riadenia v každom členskom štáte účinne fungovali, pričom im prenechá rozhodnutie o tom, či sú návrhy oprávnené na podporu EÚ, a teda už nebude kontrolovať podmienky oprávnenosti každého jednotlivého prijímateľa, ako v súčasnosti.

Nová SPP bude podnecovať poľnohospodárov i správne orgány, aby zavádzali nové technológie, ktoré im uľahčia prácu. Napríklad sa vyvinie nový systém monitorovania založený na systematickom, celoročnom diaľkovom pozorovaní poľnohospodárskych činností. Tým sa v čo najväčšej miere nahradia tradičné metódy kontroly, akými sú kontroly na mieste, a teda výrazne zníži záťaž, ktorú kontroly predstavujú. Podnecovať sa bude aj intenzívnejšie využívanie digitálnych nástrojov, napríklad tzv. geopriestorovej žiadosti, pri ktorej sa využíva satelitná technológia umožňujúca poľnohospodárom správne uvádzať svoje plochy, vďaka ktorej sa teda znižuje miera chybovosti vo vyhláseniach a predchádza sankciám. Správne orgány členských štátov pomocou nástrojov, ako napríklad systému identifikácie poľnohospodárskych pozemkov, vopred v žiadostiach poľnohospodárov o priamu podporu vyplnia čo najaktuálnejšie a najspoľahlivejšie údaje, čo poľnohospodárom ušetrí mnoho času.

Členské štáty budú podľa novej SPP povinné poľnohospodárom poskytnúť systém poradenských služieb pre poľnohospodárske podniky, ktorý bude zahŕňať celú škálu otázok podrobne rozvedených v samotnom nariadení. Ide napríklad o tieto otázky: poradenstvo pri všetkých požiadavkách a podmienkach na úrovni poľnohospodárskeho podniku, ktoré vyplývajú zo strategického plánu SPP každej krajiny; ako zabezpečiť súlad s právnymi predpismi v oblasti životného prostredia týkajúcimi sa vody, pesticídov, čistého ovzdušia atď.; riadenie rizika a prístup k inováciám a technológiám. Tieto poradenské služby sa v plnej miere začlenia do širších poľnohospodárskych vedomostných a inovačných systémov (AKIS) členských štátov, ktoré zahŕňajú aj výskumníkov, organizácie poľnohospodárov a iné relevantné zainteresované strany.

Bude sa s poľnohospodármi na celom území EÚ zaobchádzať rovnako?

Novým rámcom SPP sa zaručuje ďalšie zbližovanie úrovní priamych platieb medzi členskými štátmi, pretože sa odstraňuje 50 % rozdielu medzi úrovňami pomoci EÚ na hektár a 90 % priemeru EÚ. Predstavuje to prínos k záväzku Komisie zabezpečiť spravodlivejšie rozdelenie priamych platieb.

Ako dokážete zabezpečiť spravodlivejšie rozdelenie platieb v prospech poľnohospodárov a malých a stredných poľnohospodárskych podnikov?

Priame platby zostanú neoddeliteľnou súčasťou politiky, pretože príjmy poľnohospodárov treba podporovať v záujme inteligentného a odolného poľnohospodárskeho sektora.

Komisia navrhuje zníženie platieb od výšky 60 000 EUR a povinné uplatnenie stropu na platby nad 100 000 EUR na poľnohospodársky podnik. Náklady na prácu sa zohľadnia v plnej miere. Jej zámerom je pritom zabezpečiť spravodlivejšie rozdelenie platieb.

Ušetrené sumy sa rozdelia medzi členské štáty, a to buď v rámci redistributívnych priamych platieb alebo v rámci rozvoja vidieka. Cieľom je v prvom rade zabezpečiť, aby vyšší podiel alokácií na priame platby členských štátov plynul malým a stredným poľnohospodárskym podnikom. Ďalej budú mať členské štáty možnosť malým poľnohospodárom poskytovať jednorazovú platbu na rok, čo je oveľa jednoduchší administratívny postup pre príjemcov, ktorí by tak nemuseli vypĺňať ročné žiadosti o platbu. Pretože poľnohospodársky sektor každej krajiny je iný, definíciu toho, kto je malým poľnohospodárom, si určí každý jednotlivý členský štát.

Každá krajina takisto bude musieť uplatňovať prísnejšie vymedzenie pojmov, aby sa zaručilo, že podpora sa bude poskytovať len skutočným poľnohospodárom. Rovnako ako v prípade malých poľnohospodárskych podnikov, aj túto presnú definíciu si určia jednotlivé členské štáty (pričom ju musí schváliť Komisia pri schvaľovaní strategických plánov SPP), a to na základe celého radu faktorov, ako napríklad testy príjmov, vstupy práce v poľnohospodárskom podniku, podnikateľský zámer a zápis v obchodných registroch. Pojem sa musí vymedziť tak, aby sa zabezpečilo, že podpora sa neposkytuje nikomu, koho poľnohospodárska činnosť tvorí len nepodstatnú časť ich celkovej hospodárskej činnosti alebo koho hlavná ekonomická činnosť nie je poľnohospodárstvo. Ďalej sa v nariadení stanovuje, že pojem, ako si ho každý členský štát vymedzí, nesmie vylučovať poľnohospodárov vyvíjajúcich viaceré činnosti (teda tých, ktorí sa aktívne venujú poľnohospodárstvu, ale takisto nepoľnohospodárskym činnostiam mimo poľnohospodárskeho podniku).

Aké výhody budú z budúcej SPP plynúť mladým poľnohospodárom?

Pritiahnuť mladých ľudí do sektora a pomôcť im vytvoriť životaschopné podniky je jednou z hlavných priorít SPP po roku 2020. Mladí poľnohospodári budú môcť využívať celú škálu opatrení, tak povinných, ako aj dobrovoľných:

  • Členské štáty budú musieť rezervovať minimálne 2 % svojich alokácií na priame platby konkrétne na podporu mladých začínajúcich poľnohospodárov, a to buď v podobe navýšenia dodatočne k ich základnej podpore príjmu alebo v podobe grantov na usadenie sa; krajiny sa môžu rozhodnúť pre mladých poľnohospodárov vyčleniť vyššiu sumu, ak zistia, že je to potrebné.
  • Maximálna suma pomoci na usadenie sa pre mladých poľnohospodárov a na vytváranie startupov na vidieku sa zvýši až do sumy 100 000 EUR.
  • Každá krajina musí vo svojom strategickom pláne SPP predstaviť konkrétnu stratégiu pritiahnutia mladých poľnohospodárov a podpory pre nich, jedným z povinných aspektov je pritom aj otázka, ako možno vnútroštátnu podporu a podporu EÚ využívať konzistentnejšie a účinnejšie.
  • Finančné zdroje na rozvoj vidieka možno využiť na podporu režimov zameraných na zlepšenie prístupu k pôde a prevod pôdy, ktoré sú tradične pre mladých začínajúcich poľnohospodárov veľkou prekážkou. K týmto režimom by mohli patriť: partnerstvá poľnohospodárskych podnikov medzi generáciami poľnohospodárov, služby plánovania nástupníctva alebo prechodu v poľnohospodárskych podnikoch, sprostredkúvanie nadobúdania pôdy, inovačné vnútroštátne alebo regionálne organizácie podieľajúce sa na propagovaní a uľahčovaní služieb spájania mladých a starých poľnohospodárov atď.
  • Mladí poľnohospodári naďalej budú môcť využívať investičnú podporu a prenos poznatkov/odbornú prípravu financované z fondov na rozvoj vidieka.
  • Členské štáty budú môcť stanoviť finančné nástroje na podporu prevádzkového kapitálu pre mladých poľnohospodárov, ktorí často čelia ťažkostiam pri získavaní finančných prostriedkov z dôvodu vyšších investícií a nízkej návratnosti v počiatočnej fáze. Komisia zintenzívni spoluprácu s Európskou investičnou bankou, predovšetkým prostredníctvom platformy fi-compass, aby získala ponaučenia zo skúseností a oboznámila sa s najlepšími postupmi pri režimoch pre mladých poľnohospodárov.

Ako bude nová SPP podporovať opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy?

Tri z deviatich špecifických cieľov v budúcej SPP sa týkajú problematiky životného prostredia a klímy, konkrétne otázok zmeny klímy, prírodných zdrojov, biodiverzity, biotopov a krajinných oblastí.

Členské štáty budú vo svojich strategických plánoch SPP musieť podrobne rozviesť, ako tieto ciele plánujú dosiahnuť a zároveň zabezpečiť, aby poľnohospodári dodržali všetky požiadavky v súvislosti so životným prostredím a klímou. Ďalej uvedú aj podrobnosti toho, ako na podporu svojej stratégie plánujú využiť finančné zdroje z oboch pilierov SPP. Pokrok sa bude ročne posudzovať na základe toho, či sa podarí dosiahnuť stanovené cieľové hodnoty.

Vysoká úroveň ambícií v oblasti klímy, životného prostredia a biodiverzity sa zaručí rôznymi spôsobmi:

Nový systém „kondicionality“ prepojí podporu príjmu pre všetkých poľnohospodárov (a iné platby na plochu a platby na zvieratá) s uplatňovaním poľnohospodárskych postupov šetrných k životnému prostrediu a klíme. Určiť ako podmienku poskytovania podpory sprísnené normy je jednoznačným zlepšením existujúcich pravidiel súčasnej SPP.

Povinne sa pre členské štáty zavádza nový systém tzv. ekologických režimov, financovaných z vnútroštátnych alokácií na priame platby, poľnohospodári sa však nebudú musieť zapojiť. Tieto ekologické režimy budú musieť byť zamerané na ciele SPP v oblasti životného prostredia a klímy, a to takým spôsobom, aby dopĺňali iné relevantné dostupné nástroje a presahovali rámec už stanovených požiadaviek kondicionality. Ich presnú podobu si však podľa vlastných potrieb určia členské štáty. Ako príklad poslúži ekologický režim financovania nevyužívania hnojiva s cieľom zlepšiť kvalitu vody. Platby by sa v tomto prípade mohli uhrádzať buď ako navýšenie priamych platieb poľnohospodárom, alebo samostatný režim, v ktorom hodnoty platieb budú založené na súvisiacich dodatočných nákladoch a strate príjmu poľnohospodárov.

Členské štáty budú povinné vyčleniť minimálne 30 % svojho rozpočtu na rozvoj vidieka na opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy. Finančné prostriedky na rozvoj vidieka sa použijú na podporu opatrení v prospech klímy a životného prostredia, predovšetkým na tzv. agroenvironmentálno-klimatické záväzky, pri ktorých opäť platí, že pre členské štáty sú povinné a pre poľnohospodárov dobrovoľné. Takisto ich možno použiť na financovanie celého radu opatrení, ako napríklad prenos poznatkov, investície, inovácia a spolupráca zamerané na ekológiu. Takáto podpora by mohla plynúť poľnohospodárom, lesohospodárom a iným zainteresovaným stranám vo vidieckych oblastiach.

K 30 % financovaniu rozvoja vidieka sa pridá financovanie ekologických opatrení v oblastiach s prírodnými prekážkami, ako sú horské alebo pobrežné regióny.

V súlade so záväzkom Únie vykonávať Parížsku dohodu a plniť ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja sa očakáva, že pri opatreniach v rámci SPP sa 40 % celkového rozpočtu SPP vyčlení na opatrenia v oblasti klímy.

Čo je úloha výskumu, inovácii a nových technológií v budúcej SPP?

Budúca SPP bude podnecovať zvýšené investície do poznatkov a inovácie a umožňovať poľnohospodárom a vidieckym komunitám profitovať z nich. Hlavným nástrojom na podporu inovácie podľa novej SPP naďalej bude európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť, a to predovšetkým prostredníctvom podpory projektov inovácie zdola nahor, ktoré budú v réžii operačných skupín. Inovačná koncepcia EIP zameraná na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť sa týka výmeny poznatkov, do ktorej sú aktívne zapojení všetci aktéri.

Dodatočných 10 miliárd EUR bude k dispozícii prostredníctvom programu EÚ Európsky horizont. Finančné prostriedky z neho budú plynúť na podporu konkrétneho výskumu a inovácií v oblasti potravín, rozvoja vidieka a biohospodárstva. Program Európsky horizont bude zohrávať ústrednú úlohu pri spoluvytváraní poznatkov potrebných na modernizáciu poľnohospodárskeho sektora. Synergie vytvorené medzi ním (nadnárodnými projektmi) a SPP (projektmi na regionálnej/miestnej úrovni a sieťami SPP) pomôžu vybudovať základňu poľnohospodárskych poznatkov a inovačné systémy zamerané na to, aby všetci aktéri vo vidieckych oblastiach inovačné postupy rýchlejšie zavádzali a využívali.

Čo je spoločná organizácia trhu (SOT)? Prečo sa vzťahuje len na niektoré sektory?

Spoločná organizácia trhu (SOT) obsahuje súbor pravidiel na organizovanie jednotného trhu s poľnohospodárskymi výrobkami. Tieto pravidlá pokrývajú celú škálu aspektov: trhovú bezpečnostnú sieť (verejné intervencie a pomoc na súkromné skladovanie), výnimočné opatrenia v prípade narušenia trhu, obchodné normy, programy ponuky mlieka a ovocia a zeleniny žiakom v školách, obchodné ustanovenia a viaceré operačné programy v sektoroch ovocia a zeleniny, včelárstva, vinohradníctva a vinárstva, chmeľu a olív.

Prevažná časť nariadenia o SOT zostane v rámci budúcej SPP nezmenená, ale s niekoľkými výnimkami. Jednou dôležitou zmenou je to, že členské štáty budú musieť začleniť spomenuté operačné programy do svojich strategických plánov SPP a že budú mať možnosť (ak to budú považovať za potrebné) zostaviť operačné programy (teda sektorové intervencie) aj pre iné sektory. Môžu to byť všetky poľnohospodárske sektory, teda všetko na škále od obilnín a mäsa po semená a živé rastliny a stromy, jedinou výnimkou je etylalkohol a tabak. Členské štáty môžu na tieto sektorové intervencie vyčleniť až 3 % svojho rozpočtu z piliera 1. Takéto režimy sú určené pre výrobcov, ktorí sa združujú v organizáciách výrobcov s cieľom vykonávať spoločné opatrenia v prospech životného prostredia alebo dosiahnuť lepšie postavenie v potravinovom reťazci.

Existuje osobitná podpora pre určité sektory?

Niektoré sektory konkrétnych výrobkov, ktoré čelia ťažkostiam, budú naďalej môcť profitovať z dodatočnej podpory na zlepšenie ich konkurencieschopnosti, udržateľnosti alebo kvality (tzv. viazaná podpora príjmu alebo dobrovoľná viazaná podpora podľa aktuálnej SPP). Musí ísť o sektory, ktoré sa považujú za mimoriadne dôležité zo sociálnych, ekonomických alebo ekologických dôvodov.

Komisia navrhuje zachovať existujúci zoznam sektorov, na ktoré potenciálne možno poskytnúť podporu (teda tých sektorov, ktoré od roku 2013 možno poskytovať dobrovoľnú viazanú podporu, ich aktuálny zoznam je k dispozícii tu). Takisto navrhuje tento zoznam rozšíriť a zahrnúť doň aj nepotravinové plodiny (iné než výmladkovú plantáž rýchlo rastúcich drevín a s výnimkou stromov) používané na výrobu výrobkov, ktoré môžu potenciálne nahradiť fosílne materiály.

Oprávnené členské štáty môžu na viazanú podporu príjmu prideliť maximálne 10 % svojich priamych platieb. Na podporu bielkovinových plodín môžu vyčleniť dodatočné 2 %.

Existuje osobitný režim pre najvzdialenejšie regióny EÚ?

Keďže najvzdialenejšie regióny EÚ čelia v poľnohospodárstve osobitným problémom, v rámci SPP pre poľnohospodárov v nich existuje dodatočná podpora. Navrhované financovanie pre tieto regióny, konkrétne francúzske zámorské departementy (Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinik, Réunion, Svätý Martin a Mayotte), Azory, Madeiru a Kanárske ostrovy, sa na sedemročné obdobie stanovuje na úrovni 627,63 milióna EUR ročne.

Priame platby poľnohospodárom v najvzdialenejších regiónoch zostanú na podstatne vyššej úrovni než podpora v iných členských štátoch.

Tento údaj nezahŕňa potenciálne dodatočné financovanie týchto regiónov z rozpočtu na rozvoj vidieka. Takéto prostriedky možno využiť na podporu opatrení na obnovu, zachovanie alebo zlepšenie biodiverzity v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve a na podporu hospodárskeho rozvoja vidieckych oblastí v najvzdialenejších regiónoch. Príspevok EÚ na rozvoj vidieka v týchto oblastiach sa zvýšil na 70 %, v porovnaní so 40 % v iných oblastiach.

Ako nová SPP pomôže poľnohospodárom čeliť krízam a rizikám?

Aktuálna SPP už pomáha poľnohospodárom prekonávať neistotu ich povolania, na tento účel v rámci nej existuje podpora príjmu (priame platby), trhové opatrenia, podpora na nástroje na riadenie rizika, ako aj odborná príprava a investovanie do rozvoja vidieka.

Nová SPP všetky tieto aspekty zachová a zavedie nové zlepšenia:

  • Aktuálne ustanovenia o verejných intervenciách, súkromnom skladovaní a výnimočných opatreniach sa nemenia a zostávajú k dispozícii ako podpora pre poľnohospodárov EÚ v prípade potreby.
  • V budúcnosti budú členské štáty mať možnosť vyčleniť až 3 % svojich alokácií z piliera 1 na pomoc iným sektorom, než tým, na ktoré sa už vzťahujú sektorové programy (napríklad ovocie a zelenina, vinohradníctvo a vinárstvo či olivy). Cieľom je podnecovať opatrenia organizácií výrobcov okrem iného v prospech konkurencieschopnosti, udržateľnosti a riadenia rizika/kríz.
  • Existujúca prax vyčleniť časť celkových finančných prostriedkov z piliera 1 sa zachová, pričom zámerom je vytvoriť „poľnohospodársku rezervu“, ktorú možno využiť na trhové opatrenia a výnimočné podporné opatrenia. Bude predstavovať celkovo minimálne 400 miliónov EUR ročne a prostriedky na ňu sa prenesú z krízovej rezervy z roku 2020 (teda zo súčasnej SPP a súčasného VFR) do roku 2021, v nasledujúcich rokoch sa do nej presunú všetky nevyužité finančné prostriedky. Presun prostriedkov znamená výrazné zníženie administratívnej záťaže v porovnaní s možnosťou napĺňať rezervu každý rok nanovo a prerozdeľovať nevyužité prostriedky členským štátom.
  • Členské štáty budú musieť v rámci rozvoja vidieka podporovať nástroje na riadenie rizika, ktoré poľnohospodárom pomáhajú pri riadení produkčných a príjmových rizík mimo ich kontroly. Tento typ podpory v podobe finančných príspevkov k prémiám v systéme poistenia a vzájomným fondom vzťahujúci sa na produkčné i príjmové riziká bude povinný pre všetky členské štáty. Podpora na rôzne opatrenia, ako sú investície a odborná príprava, ktoré môžu poľnohospodárom pomôcť pri prevencii rizika alebo riešení jeho dôsledkov bude v rozvoji vidieka povinná.
  • Vytvorí sa platforma EÚ pre riadenie rizík v podobe jedinej centrály pre mnohé zainteresované strany, ktorá bude slúžiť všetkým zapojeným aktérom od poľnohospodárov cez verejné orgány až po výskumné inštitúcie a súkromný sektor na tvorbu a výmenu poznatkov a osvedčených postupov.
  • Takisto bude možné využívať finančné nástroje na uľahčenie prístupu k prevádzkovému kapitálu, napríklad na pomoc poľnohospodárom prekonať dočasný nedostatok likvidity spôsobený neočakávanou krízovou situáciou.
  • Z programu Horizont 2020 sa bude financovať výskum riadenia rizika, digitalizácie v poľnohospodárskych podnikoch a inteligentného využívania veľkých dát v poľnohospodárstve, pričom zo zdrojov európskeho partnerstva v oblasti inovácií (EIP zamerané na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť) možno podporovať aj projekty v oblasti riadenia rizika.

Ako prispeje nová SPP k budúcnosti vidieckych oblastí EÚ?

Vyše 50 % obyvateľstva EÚ žije vo vidieckych oblastiach, a preto treba zabezpečiť aby zostali atraktívne, dynamické a udržateľné a ponúkali kvalitné pracovné príležitosti, hospodársky rast, ako aj prístup ku kvalitnej infraštruktúre, mobilite a základným službám. Poľnohospodárstvo je stredobodom mnohých vidieckych komunít, rovnako ako SPP, keďže poskytuje poľnohospodárom a vidieckym komunitám podporu.

Zjednodušenie rozvoja vidieka, všeobecné ciele vytýčené na úrovni EÚ a väčšia flexibilita členských štátov pri prispôsobovaní opatrení svojim konkrétnym potrebám sú zárukou toho, že podpora rozvoja vidieka zostane na celom území EÚ účinná. Zvýšenie miery spolufinancovania členským štátom umožní zachovať vysokú úroveň ambícií pri investovaní vo vidieckych oblastiach.

To je aj dôvod, prečo sa financovanie rozvoja vidieka v budúcnosti zameria na aspekty, kde môže predstavovať skutočnú pridanú hodnotu, teda na rozvoj miestnej, vidieckej a poľnohospodárskej ekonomiky. Iné fondy EÚ sa zamerajú na veľké projekty infraštruktúry vrátane širokopásmového pripojenia. Jedným z kľúčových prvkov politiky rozvoja vidieka je podporovať rozvoj „inteligentných dedín“ vo vidieckych oblastiach spolu so zlepšenou miestnou infraštruktúrou.

Aký je rozdiel medzi bežnými a stálymi cenami a aké skutočné úspory vyplývajú z budúceho rozpočtu na SPP? Ako sa rozpočet SPP rozdelí medzi členské štáty?

Komisia 2. mája po prvýkrát v histórii predstavila svoj návrh na nový dlhodobý rozpočet EÚ s bezprecedentnou transparentnosťou v bežných aj stálych cenách v roku 2018.

Bežné ceny predstavujú skutočné sumy, ktoré koneční prijímatelia dostanú z rozpočtu EÚ. Každý ročný rozpočet EÚ sa stanovuje v bežných cenách a aj členské štáty prispievajú do celkového rozpočtu v bežných cenách.

Ide o tú istú metodiku, aká sa používala v minulosti na zostavenie rozpočtu SPP, vďaka čomu sú aktuálne návrhy priamo porovnateľné s predchádzajúcimi rozpočtami.

Stále ceny, pri ktorých sa nezohľadňuje inflácia, sa používajú pri porovnaní hospodárskeho vplyvu investícií počas dlhšieho obdobia. Prepočet súčasných na bežné ceny a naopak je jednoduchý, pretože Komisia pri výpočtoch odjakživa používa zástupnú hodnotu budúcich mier inflácie, a to pevne určenú ročnú mieru inflácie 2 %.

Preto navrhuje približne 5 % zníženie rozpočtu SPP v bežných cenách, čo zodpovedá približne 12 % zníženiu v stálych cenách za rok 2018 bez zohľadnenia inflácie.

 

Alokácie na členský štát v bežných cenách – v miliónoch EUR

 

Priame platby

Trhy

Rozvoj vidieka

SPOLU

BE

3 399,2

3,0

470,2

3 872,4

BG

5 552,5

194,5

1 972,0

7 719,0

CZ

5 871,9

49,5

1 811,4

7 732,9

DK

5 922,9

2,1

530,7

6 455,6

DE

33 761,8

296,5

6 929,5

40 987,8

EE

1 243,3

1,0

615,1

1 859,4

IE

8 147,6

0,4

1 852,7

10 000,7

EL

14 255,9

440,0

3 567,1

18 263,1

ES

33 481,4

3 287,8

7 008,4

43 777,6

FR

50 034,5

3 809,2

8 464,8

62 308,6

HR

2 489,0

86,3

1 969,4

4 544,6

IT

24 921,3

2 545,5

8 892,2

36 359,0

CY

327,3

32,4

111,9

471,6

LV

2 218,7

2,3

821,2

3 042,1

LT

3 770,5

4,2

1 366,3

5 140,9

LU

224,9

0,2

86,0

311,2

HU

8 538,4

225,7

2 913,4

11 677,5

MT

31,6

0,1

85,5

117,1

NL

4 927,1

2,1

512,1

5 441,2

AT

4 653,7

102,4

3 363,3

8 119,4

PL

21 239,2

35,2

9 225,2

30 499,6

PT

4 214,4

1 168,7

3 452,5

8 835,6

RO

13 371,8

363,5

6 758,5

20 493,8

SI

903,4

38,5

715,7

1 657,6

SK

2 753,4

41,2

1 593,8

4 388.4

FIN

3 567,0

1,4

2 044,1

5 612,5

SE

4 712,5

4,1

1 480,9

6 197,4

 

Alokácie na členský štát v stálych cenách v roku 2018 – v miliónoch EUR

 

Priame platby

Trhy

Rozvoj vidieka

SPOLU

BE

3 020,8

2,6

417,9

3 441,3

BG

4 930,2

172,8

1 752,4

6 855,4

CZ

5 218,2

44,0

1 609,7

6 871,9

DK

5 263,5

1,8

471,6

5 736,9

DE

30 003,0

263,5

6 158,0

36 424,5

EE

1 102,4

0,9

546,6

1 650,0

IE

7 240,5

0,4

1 646,4

8 887,3

EL

12 668,8

391,0

3 170,0

16 229,8

ES

29 750,3

2 921,7

6 228,2

38 900,2

FR

44 464,1

3 385,1

7 522,4

55 371,6

HR

2 207,7

76,7

1 750,1

4 034,5

IT

22 146,8

2 262,1

7 902,2

32 311,0

CY

290,8

28,8

99,5

419,1

LV

1 967,4

2,0

729,7

2 699,2

LT

3 343,9

3,7

1 214,2

4 561,7

LU

199,9

0,2

76,5

276,5

HU

7 587,8

200,6

2 589,1

10 377,4

MT

28,0

0,1

75,9

104,1

NL

4 378,5

1,8

455,0

4 835,4

AT

4 135,6

91,0

2 988,8

7 215,5

PL

18 859,5

31,3

8 198,2

27 088,9

PT

3 741,0

1 038,6

3 068,1

7 847,7

RO

11 869,7

323,0

6 006,1

18 198,8

SI

802,8

34,2

636,1

1 473,1

SK

2 444,5

36,6

1 416,3

3 897,5

FIN

3 169,0

1,2

1 816,6

4 986,8

SE

4 187,7

3,7

1 316,0

5 507,4

 

Čo bude nasledovať?

Návrhy troch nariadení novej SPP na obdobie 2021 – 2027 sa zasielajú Európskemu parlamentu a Rade. Vo svojej úlohe spoluzákonodarcov budú zodpovední za zaujatie stanoviska k návrhom Komisie.

Rýchle dosiahnutie dohody o celkovom dlhodobom rozpočte EÚ a jeho sektorových návrhoch je nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby prostriedky EÚ začali prinášať prvé výsledky čo najskôr a aby sa poľnohospodárom poskytla potrebná istota a predvídateľnosť pre ich obchodné a investičné rozhodnutia.

Oneskorenie podobné tomu, ktoré sme zaznamenali na začiatku súčasného rozpočtového obdobia 2014 – 2020, by mohlo znamenať, že poľnohospodári a vnútroštátne správne orgány by nemali prospech zo zníženej administratívnej záťaže, väčšej flexibility a účinnejších výsledkov, ktoré nová spoločná poľnohospodárska politika prináša. Akékoľvek oneskorenie pri schvaľovaní budúceho rozpočtu by takisto oddialilo začiatok tisícok potenciálnych nových projektov v celej EÚ, ktoré sú určené na podporu poľnohospodárov a vidieckych spoločenstiev a ktorými sa riešia otázky od posilnenia ochrany životného prostredia až po vzbudenie záujmu nových poľnohospodárov.

Dosiahnutím dohody o budúcom dlhodobom rozpočte už v roku 2019 by sa zabezpečil hladký prechod zo súčasného dlhodobého rozpočtu (2014 – 2020) na nový rozpočet a zaistila by sa predvídateľnosť a kontinuita financovania pre dobro všetkých.

MEMO/18/3974

Kontaktné osoby pre médiá:

Pre verejnosť: Europe Direct telefonicky na čísle 00 800 67 89 10 11 alebo e-mailom


Side Bar