Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia - Informačný prehľad

Otázky a odpovede o novom sociálnom fonde a fonde na prispôsobenie sa globalizácii na obdobie 2021 – 2027

Brusel 30. máj 2018

Európsky sociálny fond plus (ESF+)

IP/18/3923

Čo nové prináša nariadenie o ESF+?

Európsky sociálny fond je posledných 60 rokov hlavným finančným nástrojom EÚ na investovanie do ľudí – pomáha im nájsť si lepšie pracovné miesta. Všetkým občanom EÚ zabezpečuje spravodlivejšie pracovné príležitosti.

V rovnakom duchu ako súčasný Európsky sociálny fond, aj Európsky sociálny fond+ bude hlavným finančným nástrojom EÚ na investovanie do ľudí a prostriedkom na posilnenie sociálnej súdržnosti, zlepšenie sociálnej spravodlivosti a zvýšenie konkurencieschopnosti v celej Európe. V budúcnosti budú priority Európskeho sociálneho fondu+ ešte viac zosúladené s odporúčaniami a správami o jednotlivých krajinách poskytnutými v rámci európskeho semestra týkajúcimi sa koordinácie, a budú zamerané na realizáciu zásad prijatých v rámci európskeho piliera sociálnych práv.

Nariadenie o ESF+ je výsledkom zlúčenia terajšieho Európskeho sociálneho fondu (ESF), iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI), Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD), programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a programu EÚ v oblasti zdravia. Ide o významný krok smerom k zefektívneniu a zjednodušeniu existujúcich pravidiel v rámci fondov, ktorý pomôže zvýšiť synergie medzi rôznymi zložkami fondu s cieľom zabezpečiť väčší dosah.

Aký je budúci rozpočet ESF+ v porovnaní s terajším rozpočtom?

Komisia navrhuje na obdobie 2021 – 2027 vyčleniť z rozpočtu EÚ na ESF+101,2 mld. EUR v bežných cenách. Podiel Európskeho sociálneho fondu plus na celkovom rozpočte na politiku súdržnosti by sa teda mal zvýšiť z terajšieho podielu 23 % štrukturálnych fondov na 27 %.

Koľko finančných prostriedkov sa pridelí na jednotlivé zložky ESF+?

V celkovej sume 101,2 mld. EUR je zahrnutá suma 100 mld. EUR určená na ESF+ v rámci zdieľaného riadenia spolu s členskými štátmi. Najmenej 25 % tejto sumy sa pridelí na podporu sociálneho začlenenia a najmenej 4 % na boj proti materiálnej deprivácii s cieľom plniť prioritné opatrenia a vykonávať činnosti terajšieho FEAD. Okrem toho členské štáty s mierou mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET) nad priemerom Únie v roku 2019 budú mať povinnosť vyčleniť najmenej 10 % z prostriedkov na zdieľané riadenie v rámci ESF+ na podporu zamestnanosti mladých ľudí. Zvyšná suma 1,2 mld. EUR je určená na zložku priameho riadenia: 761 mil. EUR na zložku Zamestnanosť a sociálna inovácia a 413 mil. EUR na zložku Zdravie. Tieto dve zložky poskytnú prostriedky na testovanie inovačných riešení v rámci cezhraničného prístupu, napríklad na podporu pracovnej mobility v Európe a pomoc členským štátom, aby mohli vytvárať budúce zdravotnícke systémy.

Aké sú ciele ESF+?

Hlavným cieľom ESF+ je prispieť k vytvoreniu sociálnejšej Európy a zaviesť Európsky pilier sociálnych práv, a tým aj prispieť k vzostupnej hospodárskej a sociálnej konvergencii medzi členskými štátmi EÚ. Finančné prostriedky z ESF+ prispejú aj k realizáciiusmernení pre politiky zamestnanosti vymedzené v rámci európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych a sociálnych politík a k celkovému cieľu, ktorým je dosiahnutie inteligentného, inkluzívneho a udržateľného rastu po roku 2020 (ciele trvalo udržateľného rozvoja, ktoré prijala OSN), ako aj k zabezpečeniu vysokej úrovne ľudského zdravia. Táto iniciatíva prispeje k zlepšeniu pracovných príležitostí, zvýšeniu životnej úrovne, uľahčeniu mobility pracovnej sily a posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako sa uvádza v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a v Charte základných práv EÚ.

ESF+ bude investovať do troch hlavných oblastí: 1) vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie; 2) účinnosť trhov práce a rovnaký prístup ku kvalitnému zamestnaniu; 3) sociálne začlenenie, zdravie a boj proti chudobe.

Ako podporí ESF+ realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv?

Nariadením o ESF+ sa vytvára priame prepojenie medzi cieľmi ESF+ a tromi kapitolami piliera: 1) rovnaké príležitosti a prístup na trh práce (vrátane kvalitných a inkluzívnych systémov vzdelávania a odbornej prípravy), 2) spravodlivé pracovné podmienky a 3) sociálna ochrana a začlenenie. V programoch ESF+ sa tieto priority budú musieť odrážať v súlade so zásadami piliera. O prioritách pre jednotlivé krajiny sa bude diskutovať so zreteľom na odporúčania a správy poskytnuté v rámci európskeho semestra pre koordináciu politík. K vymedzeniu týchto priorít by sa malo pristupovať inkluzívnym spôsobom, keďže cieľom ESF+ je posilniť partnerstvo. Fond bude počas jednotlivých etáp realizácie podporovať účasť všetkých zainteresovaných strán vrátane verejných orgánov, hospodárskych a sociálnych partnerov, príslušných orgánov zastupujúcich občiansku spoločnosť a subjektov zodpovedných za podporu sociálneho začlenenia, základných práv, práv osôb so zdravotným postihnutím, rodovú rovnosť a nediskrimináciu. Od členských štátov sa očakáva, že pridelia primerané zdroje ESF+ na každý program zameraný na budovanie kapacít sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti.

Akým spôsobom bude posilnené prepojenie medzi ESF+ a procesom európskeho semestra?

Návrhom Komisie sa vytvorí ešte priamejšie prepojenie medzi európskym semestrom a investíciami z ESF+, než je to v rámci súčasného Európskeho sociálneho fondu. Východiskovým bodom programovania ESF+ budú odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v súvislosti s európskym semestrom, ako aj ďalšie významné politické výzvy, ktoré určila Komisia spolu s členskými štátmi. Členské štáty budú musieť prideliť dostatočné zdroje ESF+ s cieľom pomôcť riešiť tieto výzvy a odporúčania.

Budú dve hlavné kolá vymedzovania priorít s cieľom zabezpečiť, že investície budú v potrebnej miere zosúladené s politickými výzvami špecifickými pre jednotlivé krajiny: Členské štáty tak urobia hneď na začiatku programového obdobia, a ešte raz v kontexte preskúmania operačných programov v polovici trvania. Monitorovanie bude súčasťou každoročného cyklu európskeho semestra.

Akým spôsobom zjednoduší ESF+ riadenie a vyplácanie finančných prostriedkov?

Jednou z najvýznamnejších noviniek bude zabezpečiť, aby vnútroštátne orgány ESF a realizátori projektu mohli vykazovať náklady jednoduchšie. Aby sa dosiahlo potrebné zjednodušenie a zameranie na dosiahnutie výsledkov, v nariadení o ESF+ sa výrazne rozšíri využívanie zjednodušených možností vykazovania nákladov na úhradu výdavkov členských štátov na základe jednorazových platieb alebo štandardných nákladov vopred dohodnutých s členskými štátmi. V prípade niektorých vnútroštátnych orgánov je ťažké uviesť priemernú cenu, napríklad v súvislosti s novým programom odbornej prípravy. Komisia preto na základe údajov zo všetkých členských štátov sama navrhne priemernú cenu nákladov na niektoré štandardné opatrenia, ako je napríklad odborná príprava, a zohľadní pritom národné špecifiká. Po úspešnom ukončení opatrenia odbornej prípravy uhradí Komisia každému členskému štátu príslušnú sumu.
V nariadení o ESF+ sa navyše stanovuje nová možnosť uhradiť výdavky členským štátom na základe dosiahnutia výsledkov alebo splnenia podmienok.

Okrem toho budú výrazne znížené požiadavky na monitorovanie a podávanie správ a požiadavky na zber údajov budú zjednodušené.

Ako sa v rámci ESF+ zabezpečí podpora znevýhodnených skupín a najodkázanejších osôb?

Na základe navrhovaných pravidiel bude najmenej 25 % prostriedkov ESF + vyčlenených na presadzovanie sociálneho začlenenia. Znevýhodnené skupiny, ako sú neaktívne a dlhodobo nezamestnané osoby, deti, marginalizované komunity ako napríklad Rómovia, najodkázanejšie osoby a štátni príslušníci tretích krajín, sú výslovne uvedené v časti ESF+ týkajúcej sa sociálneho začlenenia.

Pomoc vyhradená pre najodkázanejšie osoby, ktorá je v súčasnosti poskytovaná prostredníctvom Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD), bude v rámci ESF+ integrovaná s potravinovou pomocou, so základnou materiálnou pomocou a sprievodnými opatreniami. Na úrovni Únie by najmenej 4 % zdrojov časti ESF+ v rámci zdieľaného riadenia mali byť vyčlenené na podporu najodkázanejšie osoby.

Projekty FEAD a ESF sa v súčasnom regulačnom kontexte často riadia oddelene, pričom požiadavky na projekty sa odlišujú. Skúsenosti nasvedčujú tomu, že zlúčenie dvoch fondov by umožnilo zaujať viac strategický politický prístup, pričom by sa posilnilo prepojenie medzi materiálnou pomocou (poskytovanou z FEAD) a komplexnou sociálnou podporou a profesijnou aktiváciou (poskytovanou z ESF). Samotné zainteresované strany FEAD zdôraznili potrebu lepšej koordinácie medzi projektmi FEAD a ESF.

To znamená, že zlúčenie nebude mať vplyv na pravidlá platné pre prístup najodkázanejších osôb k pomoci. V prípade FEAD sa budú aj naďalej uplatňovať jednoduchšie pravidlá, aby finančné prostriedky zostali dostupné ešte širšiemu okruhu príjemcov, napríklad malým mimovládnym organizáciám.

Zachová sa v rámci ESF+ poskytovanie cielenej podpory pre zamestnanosť mladých ľudí?

Návrh Komisie stavia na výsledkoch, ktoré sa dosiahli v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí počas programového obdobia 2014 – 2020, ktorá je hlavným finančným nástrojom na realizáciu záruk pre mladých ľudí. Od roku 2013 sa zaregistrovalo približne 18 miliónov mladých ľudí a 11 miliónov dostalo ponuku na prácu, ďalšie vzdelávanie, odbornú prípravu alebo učňovskú prípravu. V súčasnosti je o 2,2 milióna mladých nezamestnaných menej a o 1,4 milióna menej mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy.

V záujme toho, aby sa aj naďalej poskytovala pomoc mladým ľuďom pri hľadaní si prvej práce, cieľom terajšieho návrhu je zabezpečiť, aby členské štáty s vysokou mierou mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), mali povinnosť prideliť najmenej 10 % zo svojich zdrojov ESF+ na opatrenia zamerané na mládež. Môže ísť o cielené opatrenia na podporu zamestnanosti mladých ľudí, predovšetkým v súvislosti s realizáciou vnútroštátnych systémov záruk pre mladých ľudí. Tým sa zjednodušujú niektoré požiadavky programovania s cieľom zabezpečiť, aby ich orgány aj príjemcovia mohli ľahšie uplatňovať v praxi. Všetky členské štáty budú okrem toho môcť vyčleniť dodatočné finančné prostriedky na podporu zamestnanosti mladých ľudí v prípade, keď to vzhľadom na európsky semester a príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny považujú za potrebné.

Aká bude úloha ESF+, pokiaľ ide o integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín?

Komisia sa zaviazala podporovať úsilie členských štátov zamerané na dlhodobú integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa legálne zdržiavajú v EÚ. ESF+ bude podporovať dlhodobejšiu sociálno-ekonomickú integráciu týchto štátnych príslušníkov tretích krajín opatreniami na zníženie chudoby, podporu sociálneho začlenenia a zdravia, a na boj proti diskriminácii a nerovnosti. ESF+ bude pritom postupovať v súčinnosti s Fondom pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF), ktorý bude pokrývať krátkodobé potreby.

Od roku 2014 sa počet štátnych príslušníkov tretích krajín migrujúcich do EÚ zvýšil, a to najmä počet utečencov.[1] Skúsenosti nasvedčujú tomu, že migranti čelia značným ťažkostiam pri vstupe na trh práce v porovnaní s občanmi EÚ. Preto je potrebné viac investovať do integrácie migrantov. ESF + ako hlavný nástroj Únie pre investovanie do ľudí, a to bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo občianstvo, je vhodným nástrojom na riešenie tejto potreby.

Návrh nariadenia obsahuje osobitný cieľ týkajúci sa integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj ukazovatele monitorovania.

Aký vplyv bude mať na ESF+ nedávno prijaté nariadenie o spoločných ustanoveniach?

Nariadením o spoločných ustanoveniach (NSU) sa vytvára rámec pre väčšinu fondov spoločného riadenia, vrátane ESF+.

Na ESF+ budú mať pozitívny vplyv tieto zmeny pravidiel na základe nariadenia o spoločných ustanoveniach:

  • Zvýšená flexibilita na sedemročné obdobie bude naplánovaná do roku 2025. Prídely prostriedkov na posledné dva roky sa uskutočnia na základe preskúmania v polovici trvania. Obsahová stránka programov bude stanovená efektívnejšie a strategickejšie, napríklad prostredníctvom spoločného vzoru programov pre ESF+, Európsky fond pre regionálny rozvoj a Kohézny fond.
  • Ďalšie využívanie elektronického prenosu údajov, ktorým sa preukázateľne znižuje administratívna záťaž;
  • Úlohy a zodpovednosti rôznych orgánov podieľajúcich sa na systéme riadenia a kontroly sú stanovené jasnejšie;
  • Nižšia administratívna záťaž vďaka výraznému zníženiu počtu kontrol a auditov, pričom sa v praxi zachovajú opatrenia, ktoré zabránia prípadnému zneužívaniu finančných prostriedkov.

Ako bude ESF+ interagovať s ostatnými nástrojmi EÚ, ktoré investujú do ľudí?

V záujme toho, aby sa Európsky pilier sociálnych práv stal realitou v praxi, bude ESF+ spolupôsobiť s ostatnými relevantnými fondmi v rámci položky Súdržnosť a hodnoty viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie 2021 – 2027. Z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu sa bude aj naďalej podporovať sociálna infraštruktúra a prostriedky z programu Erasmus+ budú určené aj na podporu zručností a zvyšovanie ich úrovne a na rozvíjanie digitálnych kompetencií. Európsky zbor solidarity bude naďalej investovať do osobného rozvoja a rozvoja zručností ľudí prostredníctvom poskytovania odborných a dobrovoľníckych príležitostí.

Realizácia Piliera sociálnych práv bude okrem prostriedkov z ESF+ získavať aj podporu z radu nástrojov a programov v rámci iných okruhov, ako je napríklad Európsky horizont, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka alebo Fond pre azyl a migráciu. ESF+ bude pôsobiť aj v súčinnosti s ostatnými nástrojmi EÚ – predovšetkým s nástrojom na realizáciu reforiem – pri poskytovaní podpory na realizáciu reforiem.

Zefektívnený investičný fond InvestEU poskytne finančné prostriedky vo výške 15,2 mld. EUR; z toho sú 4 mld. určené na sociálne investície a rozvoj zručností v rámci účelovej položky s dôrazom na sociálne podniky a mikropodniky zamestnávajúce znevýhodnených ľudí. Nahradí sa ním súčasná os mikrofinancovania a sociálneho podnikania v rámci programu v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI).

Napokon, ESF+ a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) sa budú naďalej dopĺňať, keďže ESF+ bude aj naďalej podporovať preventívne a predbežné opatrenia, zatiaľ čo EGF zostane fondom mimo VFR určeným na reakcie v núdzových situáciách v prípadne zásadnej reštrukturalizácie.

Ako bude ESF+ podporovať investície do oblasti zdravia?

Program EÚ v oblasti zdravia bude integrovaný do ESF+ a jeho priority budú v súlade so zásadou politík v oblasti verejného zdravia prijatých v rámci európskeho piliera sociálnych práv .

Program EÚ v oblasti zdravia už aj dnes prispieva k účinnosti, dostupnosti a odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti členských štátov, uľahčuje občanom Únie prístup k lepšej a bezpečnejšej zdravotnej starostlivosti a podporuje právne predpisy EÚ v oblasti zdravia a rozširovanie cezhraničnej spolupráce. Napríklad v rámci programu v oblasti zdravia boli zriadené 24 európske referenčné siete, ktoré pomáhajú 27 až 36 miliónom ľudí, ktorí trpia zriedkavými chorobami.

Znižovaním nerovností v oblasti zdravia v rámci členských štátov a medzi nimi, ochranou občanov pred závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia, podporou zdravia a prevenciou chorôb prispieva zložka venovaná zdraviu k posilňovaniu odolnosti a mobility občanov a podnecuje k podpore zdravého životného štýlu, čím dopĺňa opatrenia uskutočňované v rámci ESF+.

Aké sú hlavné ciele zložky venovanej zdraviu?

Cieľom zložky programu ESF+ venovanej zdraviu je podporovať a dopĺňať prácu členských štátov v snahe dosiahnuť tieto ciele:

  • Zlepšenie pripravenosti na krízy v EÚ, ich riadenia a reakcií na ne na účel ochrany občanov pred cezhraničnými ohrozeniami zdravia.
  • Posilnenie zdravotníckych systémov investovaním do podpory zdravia a prevencie chorôb, podporovaním digitálnej transformácie v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti, vybudovaním udržateľného systému zdravotných informácií EÚ a realizáciou vnútroštátnych reforiem v záujme účinnejších, dostupných a odolných systémov zdravotnej starostlivosti.
  • Podporenie právnych predpisov EÚ v oblasti zdravia týkajúcich sa: liekov a zdravotníckych pomôcok, hodnotenia zdravotníckych technológií, látok ľudského pôvodu, tabakových výrobkov, cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ako aj podpory vedeckých výborov Komisie – výboru pre bezpečnosť spotrebiteľov a výboru pre zdravotné, environmentálne a vznikajúce riziká.
  • Podporenie integrovanej činnosti zameranej na vytvorenie európskych referenčných sietí, rozvoj spolupráce na hodnotení zdravotníckych technológií pri príprave nových harmonizovaných pravidiel a zavádzanie najlepších postupov na podporu štrukturálnych inovácií predovšetkým v oblasti verejného zdravia.

Aké sú ciele Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v období po roku 2020?

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je konkrétnym vyjadrením solidarity EÚ s pracovníkmi, ktorí prišli o prácu. Od spustenia fondu v roku 2007 sa z jeho prostriedkov mobilizovalo 611 miliónov EUR určených pre 147 000 prepustených pracovníkov a mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET). Financovanie z Fondu na prispôsobenie sa globalizácii sa zameriava na zlepšovanie zručností a zamestnateľnosti týchto pracovníkov a napomáha zvyšovanie celkovej úrovne zručností európskej pracovnej sily, aby sa na nikoho nezabudlo a aby si prepustení pracovníci mohli ľahšie nájsť nové pracovné príležitosti.

Čo je nové v EGF – v súvislosti s budúcim rozpočtom EÚ?

V súčasnosti sú prepustení ľudia oprávnení na podporu z EGF len vtedy, keď k ich prepusteniu došlo v dôsledku zmien v štruktúre svetového obchodu alebo v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy. Podľa návrhu Komisie na budúci rozpočet EÚ bude na financovanie oprávnený širší okruh významných prípadov reštrukturalizácie. Tým by sa zabezpečila dostatočná flexibilita fondu a jeho schopnosť reagovať na súčasné alebo budúce hospodárske výzvy, ako je napríklad automatizácia a digitalizácia. Zároveň by sa tak stal viac inkluzívnym.

Komisia takisto navrhuje znížiť prahovú hodnotu oprávnenosti na podporu pre prepustených pracovníkov, a to z 500 na 250. V mnohých regiónoch síce neexistujú veľmi veľké podniky, ale keď tam dôjde k reštrukturalizáciám podnikov, ktoré vedú k čo i len nízkemu počtu prepustených pracovníkov, dôsledky sú veľmi vážne.

Napokon, miera spolufinancovania z prostriedkov fondu, ktorá v súčasnosti predstavuje 60 %, sa zosúladí s najvyššími mierami spolufinancovania z prostriedkov ESF+ v danom členskom štáte. V niektorých prípadoch by to znamenalo, že EÚ bude spolufinancovať vyšší podiel na celkových nákladoch.

Koľko finančných prostriedkov je pridelených na Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii?

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii zostane jedným z osobitných nástrojov, ktoré umožnia, aby Únia mohla reagovať na nepredvídané okolnosti. Preto sa naň nevzťahujú rozpočtové stropy viacročného finančného rámca. Maximálna suma, ktorú by mohol EGF využívať v období 2021 – 2027, je približne 1,6 mld. EUR (v bežných cenách). To znamená v priemere 225 mil. EUR ročne, pričom v súčasnosti je to 170 mil. EUR ročne.

 

[1] Podľa údajov Eurostatu v rokoch 2015 až 2017 požiadalo v Európskej únii o azyl približne 3,1 milióna štátnych príslušníkov tretích krajín (prvé žiadosti), z čoho 1,4 miliónom (45 %) bola udelená medzinárodná ochrana. V týchto údajoch nie sú zahrnuté maloleté osoby bez sprievodu. Zdroj: http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Asylum_statistics

 

 

MEMO/18/3922

Kontaktné osoby pre médiá:

Pre verejnosť: Europe Direct telefonicky na čísle 00 800 67 89 10 11 alebo e-mailom


Side Bar