Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia - Informačný prehľad

Boj proti nekalým obchodným praktikám v potravinovom reťazci

Brusel 12. apríl 2018

Otázky a odpovede

Čo sú nekalé obchodné praktiky?

Nekalé obchodné praktiky (NOP) sú praktiky medzi podnikmi, ktoré sa odchyľujú od korektného obchodného správania a sú v rozpore so zásadami dobrej viery a čestnosti. Zvyčajne ich jeden obchodný partner uplatňuje jednostranne voči druhému. Potravinový reťazec je obzvlášť náchylný na nekalé obchodné praktiky v dôsledku veľkých rozdielov vo vyjednávacej sile.

Prečo treba regulovať nekalé obchodné praktiky práve teraz? Prečo nám nestačia dobrovoľné kódexy správania?

Európska komisia sa zaoberá nekalými obchodnými praktikami v potravinovom reťazci už niekoľko rokov. Boli predmetom oznámení na túto tému uverejnených v rokoch 2009 a 2014. V januári 2016 Komisia v osobitnej správe ocenila pokrok pri riešení nekalých obchodných praktík v sektore, a to jednak na úrovni členských štátov, jednak vo forme dobrovoľnej Iniciatívy dodávateľského reťazca, ktorú inicioval súkromný sektor. V tom čase sa prijatie právnych predpisov EÚ v tejto oblasti nepovažovalo za potrebné, ale Komisia sa napriek tomu zaviazala do konca svojho mandátu prehodnotiť toto rozhodnutie vzhľadom na následný vývoj.

V novembri 2016 pracovná skupina pre poľnohospodárske trhy, nezávislá skupina expertov na vysokej úrovni, ktorú zriadila Európska komisia, predložila svoje zistenia v správe s názvom „Zlepšenie výsledkov trhu – posilnenie postavenia poľnohospodárov v dodávateľskom reťazci“. Jedným z odporúčaní bolo, aby EÚ prijala právne predpisy v oblasti nekalých obchodných praktík v prípade poľnohospodárskych výrobkov.

Komisia začiatkom roka 2018 dokončila hodnotenie vývoja na poli nekalých obchodných praktík v členských štátoch a v súkromnom sektore a dospela k záveru, že očakávania nastolené v roku 2016 neboli splnené, keďže skorší sľubný vývoj sa spomalil a zohľadnilo sa len niekoľko odporúčaní. Napríklad niekoľko členských štátov ešte stále nemalo žiadne, resp. malo len obmedzené režimy týkajúce sa NOP a v dôsledku slabej štruktúry riadenia sa k Iniciatíve dodávateľského reťazca nepripojili kľúčové zainteresované strany, čo bránilo účinnému vyšetrovaniu prípadov NOP a presadzovaniu ich nápravy.

Keďže medzi jednotlivými subjektmi v potravinovom reťazci často existujú výrazné rozdiely vo vyjednávacej sile, stále dochádza k situáciám, keď sa najslabší článok, ktorým sú väčšinou poľnohospodárski výrobcovia, ocitá v zraniteľnej situácii a pod neprimeraným hospodárskym tlakom.

Celoúnijná verejná konzultácia, ktorá sa uskutočnila v druhej polovici roku 2017, takisto potvrdila, že NOP v potravinovom reťazci stále považuje za problematické väčšina zainteresovaných strán od obchodných organizácií cez odvetvie poľnohospodárstva až po potravinársky sektor. Až 96 % respondentov verejnej konzultácie o modernizácii spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá sa uskutočnila v roku 2017, súhlasilo s tvrdením, že zlepšenie postavenia poľnohospodárov v hodnotovom reťazci vrátane odstránenia nekalých obchodných praktík by malo byť jedným z cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Z najnovšieho prieskumu Eurobarometra zameraného na názory občanov v celej EÚ takisto vyplýva, že k posilneniu úlohy poľnohospodárov v potravinovom reťazci sa prikláňa väčšina obyvateľstva.

Komisia pod vedením predsedu Junckera je Komisiou, ktorá chráni občanov. Vzhľadom na nevyváženosť a nečestné správanie, ktoré možno napraviť, sme sa preto rozhodli konať a vôbec po prvýkrát predložiť legislatívne návrhy na reguláciu nekalých obchodných praktík v potravinovom reťazci.

Prečo ste sa rozhodli zakázať práve tieto nekalé obchodné praktiky? Čo tie ostatné?

Existuje mnoho obchodných praktík, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy na vnútroštátnej úrovni alebo kódex správania súkromného sektora. NOP, ktoré vybrala Komisia, sa všeobecne považovali za najvypuklejšie, keďže ovplyvňujú najmä najslabšie články potravinového reťazca (hlavne poľnohospodárov a malé a stredné podniky). Prevládala aj všeobecná zhoda v tom, že tieto konkrétne NOP majú rušivý vplyv na riadne a efektívne fungovanie potravinového reťazca.

Tento konsenzus pochádzal z niekoľkých zdrojov: zo zistení osobitnej skupiny pre poľnohospodárske trhy, expertnej skupiny, ktorú zriadila Komisia v roku 2016, zo zásad osvedčených postupov Iniciatívy dodávateľského reťazca a zo spätnej väzby, ktorú Komisia prijala na základe konzultácií s rôznymi zainteresovanými stranami. Napríklad v rámci verejnej konzultácie o NOP Komisia požiadala respondentov o identifikovanie postupov, ktoré sú podľa nich nečestné a majú najvýznamnejší negatívny vplyv. Výraznú odozvu malo aj jej úvodné posúdenie vplyvu. Komisia navyše zaslala cielené otázky podnikom, spotrebiteľským organizáciám i vnútroštátnym orgánom a zorganizovala seminár o NOP, ako aj viaceré stretnutia so zainteresovanými stranami a skupinami občianskej spoločnosti pôsobiacimi pozdĺž potravinového reťazca.

Na ktoré výrobky sa vzťahuje návrh?

Potravinové výrobky, na ktoré sa vzťahuje návrh, zahŕňajú poľnohospodárske výrobky a výrobky spracované z poľnohospodárskych produktov. Za poľnohospodárske výrobky sa považujú aj produkty rybárstva. Rozsah pokrytia výrobkov sa odvíja od výskytu nekalých obchodných praktík v potravinovom reťazci.

Ako sa na účely tohto návrhu definujú nákupcovia a dodávatelia? Ktorých zainteresovaných strán sa návrh týka?

Návrh sa vzťahuje na každého, kto je zapojený do potravinového reťazca, či už je to predajca, spracovateľ potravín, veľkoobchodník, poľnohospodárske družstvo či organizácia výrobcov, prípadne jednotliví výrobcovia, ak sa dopúšťajú ktorejkoľvek z vymedzených nekalých obchodných praktík. Návrh sa zameriava najmä na posilnenie najslabších článkov so slabou vyjednávacou pozíciou, takže dodávateľ musí byť malý alebo stredný podnik podľa definície stanovenej na úrovni EÚ.

Bude to znamenať ďalšiu administratívnu záťaž pre členské štáty? Budú zainteresované strany v potravinovom reťazci musieť znášať nejaké náklady?

Väčšina správnych orgánov členských štátov už zaviedla štruktúry na monitorovanie a presadzovanie právnych predpisov o NOP. V týchto prípadoch sa predpokladá, že dodatočné náklady budú zanedbateľné. Ak takéto štruktúry neexistujú, presadzovaním predpisov by sa mohli zaoberať už existujúce orgány, ako sú orgány na ochranu hospodárskej súťaže alebo agentúry na ochranu spotrebiteľov, čím by sa výrazne obmedzili náklady.

Okrem toho podľa skúseností tých členských štátov, ktoré nedávno zaviedli nové štruktúry na reguláciu NOP podľa vnútroštátnych právnych predpisov, sa to dá dosiahnuť s relatívne nízkymi nákladmi.

Keďže väčšina členských štátov už má určitú formu regulácie NOP, podniky sú pravdepodobne dobre pripravené, a tak im vzniknú len mierne výdavky. V každom prípade sa všetky dodatočné náklady pravdepodobne viac než vykompenzujú očakávanými prínosmi navrhovanej politiky, vďaka ktorým dôjde k odstráneniu tých najškodlivejších NOP.

Budú sa ukladať nejaké sankcie v prípade nesúladu? Ak áno, aké?

Budú. Jedným z hlavných dôvodov na vytvorenie celoeurópskeho režimu boja proti nekalým obchodným praktikám je dopĺňať iniciatívu súkromného sektora (známu ako Iniciatíva dodávateľského reťazca) presaditeľnou minimálnou úrovňou ochrany vo všetkých členských štátoch. V navrhovanej smernici sa preto vyžaduje, aby členské štáty určili orgán verejnej moci na presadzovanie zákazu uvedených praktík. Tento orgán musí dokázať viesť vyšetrovania, a to na požiadanie, ale aj na základe vlastnej iniciatívy. Ďalej musí môcť ukladať pokuty a zverejňovať svoje rozhodnutia.

Aký je očakávaný vplyv na poľnohospodárov, spracovateľov a maloobchodníkov?

Zákaz používania NOP identifikovaných ako najškodlivejšie pre poľnohospodárov a malých a stredných dodávateľov v potravinárskom priemysle zvýši dôveru v rámci dodávateľského reťazca a vykompenzuje relatívne nižšiu vyjednávaciu silu, ktorou títo menší prevádzkovatelia disponujú v porovnaní s väčšími nákupcami. To by im malo dať väčšiu istotu (už sa napríklad nebudú musieť trápiť hľadaním nového nákupcu pre objednávky zrušené na poslednú chvíľu) a znížiť ich potrebu riadiť riziká, nad ktorými majú malú, resp. nemajú žiadnu kontrolu.

Zvýšia sa ceny potravinových výrobkov pre spotrebiteľov?

Nie je žiaden dôvod, prečo by tieto právne predpisy EÚ mali viesť k zvýšeniu cien pre spotrebiteľov: V rámci verejnej konzultácie, ktorú zorganizovala Komisia, neboli predložené nijaké dôkazy, ktoré by naznačovali, že predmetné nekalé obchodné praktiky by viedli k nižším cenám pre spotrebiteľov alebo že by mal ich zákaz viesť k vyšším cenám. Spotrebiteľské organizácie majú v skutočnosti tendenciu podporovať reguláciu týchto praktík, pretože majú negatívny účinok na spotrebiteľov v dlhodobom horizonte.

Právne predpisy navyše umožňujú Komisii po troch rokoch vypracovať správu o uplatňovaní pravidiel vrátane akýchkoľvek vplyvov na ceny.

Ako tento návrh súvisí s Fórom na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca a Iniciatívou dodávateľského reťazca?

Navrhovaná smernica dopĺňa, ale nenahrádza dobrovoľný kódex správania uplatňovaný v rámci Iniciatívy dodávateľského reťazca. Tá je výsledkom fóra na vysokej úrovni, ktoré zriadila Komisia v roku 2010 s cieľom preskúmať problémy potravinového reťazca. Rozhodnutie navrhnúť spoločné minimálne normy ochrany v EÚ umožňuje členským štátom, ktoré už uplatňujú prísnejšie normy boja proti nekalým obchodným praktikám, tak robiť aj naďalej.

Budú mať členské štáty možnosť zájsť ešte ďalej a prijať vlastné opatrenia? Bude to duplikovať alebo nahrádzať úsilie členských štátov?

Dnešný návrh vo forme smernice dopĺňa reguláciu na úrovni členských štátov. Členské štáty môžu pri prijímaní právnych predpisov zájsť ďalej a v mnohých už dokonca aj dnes platia ambicióznejšie právne predpisy. Opatreniami na úrovni EÚ sa zavádza základná úroveň ochrany pre prevádzkovateľov v potravinovom reťazci v celej EÚ, a to vďaka minimálnej harmonizácii pravidiel, rovnakým pravidlám presadzovania a koordinácii úsilia pri presadzovaní.

Budú sa tieto pravidlá vzťahovať na dodávateľov a/alebo nákupcov z krajín mimo EÚ?

Áno, budú sa na nich vzťahovať. Dôvodom je zásada čestnosti a ambícia vyhnúť sa neželaným rušivým vplyvom. Ak by totiž boli pred nekalými obchodnými praktikami chránení len dodávatelia v EÚ, ale nie dodávatelia z tretích krajín, nákupcovia by mohli mať motiváciu nakupovať od týchto dodávateľov z tretích krajín (kde by sa mohli naďalej dopúšťať nekalých obchodných praktík).

Prečo Komisia neprijíma opatrenia zamerané na cenovú transparentnosť?

Zaoberať sa otázkou transparentnosti trhu je ďalším plánovaným krokom. Komisia bude pokračovať v práci na tejto téme a prvé výsledky možno očakávať v druhej polovici roka 2018. Danou problematikou sa súbežne zaoberá aj Fórum na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca.

Táto práca sa musí považovať za doplnok opatrení v záujme transparentnosti, ktoré už Komisia prijala. Príkladom je zriadenie a prevádzka stredísk pre monitorovanie trhu, ktoré riadi GR AGRI.

Ďalšie informácie

Pracovná skupina pre poľnohospodárske trhy

Základné fakty a čísla o potravinovom reťazci

MEMO/18/2703

Kontaktné osoby pre médiá:

Pre verejnosť: Europe Direct telefonicky na čísle 00 800 67 89 10 11 alebo e-mailom


Side Bar