Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia - Informačný prehľad

Otázky a odpovede: Komisia reaguje na európsku iniciatívu občanov za zákaz glyfozátu a ohlasuje väčšiu transparentnosť vo vedeckých posúdeniach

Strasburg 12. december 2017

Prečo Komisia nezakázala glyfozát?

V súčasnosti neexistujú vedecké ani právne dôvody, ktoré by opodstatňovali zákaz glyfozátu. Po zložitom a transparentnom vedeckom postupe (uverejnilo sa viac ako 6 000 strán vedeckých posúdení) sa v posúdení rizika na úrovni EÚ dospelo k záveru, že glyfozát nespôsobuje rakovinu ani nepredstavuje neprijateľné riziko pre životné prostredie, keď sa používa v súlade so správnou poľnohospodárskou praxou. Komisia dnes v nadväznosti na dôkladné vedecké posúdenie všetkých dostupných údajov o glyfozáte a kladnom hlasovaní zástupcov členských štátov 27. novembra 2017[1] prijala návrh o obnovení schválenia glyfozátu na ďalších 5 rokov.

Národné orgány v Kanade, Japonsku, Austrálii a na Novom Zélande, ako aj FAO a WHO na spoločnom zasadnutí o rezíduách pesticídov (JMPR) dospeli k rovnakému záveru. Iba jedna agentúra – Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) – má odlišný názor, pokiaľ ide o posúdenie možnej súvislosti medzi glyfozátom a rakovinou u ľudí.

V posúdení EÚ týkajúcom sa vplyvu glyfozátu na životné prostredie sa neuvádza žiadny dôkaz o tom, že glyfozát zhoršuje kvalitu ekosystému, keď sa používa v súlade s podmienkami autorizácie a so správnou poľnohospodárskou praxou. Komisia však bude od členských štátov vyžadovať, aby pri posudzovaní žiadostí o autorizáciu výrobkov s obsahom glyfozátu venovali osobitnú pozornosť rizikám pre biodiverzitu, ako aj ochrane amatérskych používateľov.

Európska komisia má okrem toho právnu povinnosť odpovedať na žiadosti o schválenie/obnovu schválenia pri zohľadnení výsledkov posúdenia rizika na úrovni EÚ.

Aký štatút má teraz glyfozát v EÚ?

Členské štáty EÚ 27. novembra 2017 hlasovali v prospech návrhu Komisie o 5-ročnom obnovení schválenia, ktoré dnes prijala Komisia. Nadviazali tým na iniciatívu predsedu Junckera viackrát prediskutovať danú tému v kolégiu komisárov, v dôsledku čoho sa dĺžka navrhovaného obnovenia znížila z 15 na 5 rokov, s cieľom zohľadniť najnovšie uznesenie Európskeho parlamentu a získať podporu čo najväčšieho počtu členských štátov. Teraz je na členských štátoch, aby prehodnotili všetky výrobky na báze glyfozátu dostupné na ich území.                                                                                                      

Prečo 5 a nie 15 rokov?

Pokiaľ ide o platnosť povolení, v prípade ktorých sú splnené všetky kritériá schválenia, Komisia zvyčajne navrhuje 15 rokov, glyfozát však nie je bežný prípad.

Okrem výsledkov vedeckých posúdení glyfozátu, ktoré na úrovni EÚ uskutočnili Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), Európska chemická agentúra (ECHA) a členské štáty, sa pri stanovovaní primeraného obdobia obnovy zohľadnili aj iné legitímne faktory. Hoci už existuje veľa informácií o účinnej látke glyfozát, dodatočné informácie o nej sa uverejňujú mimoriadne často v porovnaní s inými účinnými látkami.

Komisia preto pri rozhodovaní o dĺžke obdobia schválenia glyfozátu zohľadnila možnosti rýchleho budúceho vývoja v oblasti vedy a techniky, pričom prihliadla aj na skutočnosť, že glyfozát je najpoužívanejším herbicídom v EÚ.

Komisia navyše zohľadnila najnovšie nezáväzné uznesenia, ktoré prijal Európsky parlament. V rozhodnutí, ktoré sa dnes prijalo, sa dôkladne zohľadnili aj požiadavky štvrtej európskej iniciatívy občanov.

Čo sa bude diať s výrobkami na báze glyfozátu ako Roundup? Budú tiež automaticky opätovne autorizované?

Nie. Rozhodnú o tom členské štáty, ktoré sú zodpovedné za autorizáciu a používanie prípravkov na ochranu rastlín (pesticídov) s obsahom účinných látok na svojom území.

Na úrovni EÚ sa rozhoduje iba o schválení účinných látok. Toto rozdelenie zodpovednosti je založené na zásade subsidiarity a zohľadňuje rozdiely v klimatických, agronomických a environmentálnych podmienkach členských štátov.

Členské štáty musia po obnovení glyfozátu prehodnotiť všetky existujúce povolené výrobky s obsahom tejto účinnej látky (ako napríklad Roundup). Ak držitelia povolení požadujú od národných orgánov zachovanie predchádzajúcich autorizácií, členské štáty sa tiež môžu rozhodnúť zaviesť obmedzenia alebo zákazy pre niektoré alebo všetky výrobky, keď je to odôvodnené dôkazmi spojenými s konkrétnymi okolnosťami na ich území.

Pozrite si postup schvaľovania pesticídov v EÚ:

http://ec.europa.eu/assets/sante/food/plants/pesticides/lop/index.html

Aké kroky plánuje Komisia prijať na zlepšenie prístupu verejnosti k vedeckým štúdiám, ktoré predložilo odvetvie?

Komisia v plnej miere súhlasí s tým, že transparentnosť vedeckých posúdení a rozhodovania je nevyhnutná na zaistenie dôvery v regulačný systém v oblasti potravinovej bezpečnosti. Preto predloží do jari 2018 legislatívny návrh, ktorým ďalej zvýši transparentnosť a kvalitu štúdií použitých pri vedeckom posudzovaní látok. Návrh bude zahŕňať tieto a ďalšie relevantné aspekty, ako je napríklad správa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA).

Preskúma najmä možnosti zvýšenia transparentnosti, pokiaľ ide o štúdie zadané samotným výrobným odvetvím, ako aj možnosti posilnenia správy vypracúvania takýchto štúdií. Predtým sa uskutoční verejná konzultácia.

Značná časť štúdií a iných informácií, ktoré výrobné odvetvie predložilo na hodnotenie účinných látok, je už prístupná verejnosti. To zahŕňa súhrnnú dokumentáciu, hodnotiacu správu spravodajského členského štátu, ku ktorej úrad EFSA vedie verejnú konzultáciu, všetky pripomienky odborníkov z členských štátov a verejnosti, ako aj odpovede na ne, správy zo stretnutí expertov v rámci partnerského preskúmania a závery úradu EFSA. V prípade glyfozátu sa už uverejnilo viac ako 6 000 strán vedeckých posúdení.

Možno vedecké štúdie o výrobkoch ako glyfozát financovať z verejných prostriedkov?

Na jednotlivé štúdie sa vynaloží niekoľko tisíc až miliónov eur. Komisia sa naďalej riadi zásadou, že verejné finančné prostriedky by sa nemali používať na zadávanie štúdií, ktoré by výrobnému odvetviu pomohli uviesť výrobok na trh. Komisia však v nasledujúcich mesiacoch preskúma, či by sa nemohli zaviesť inovačné riešenia, ako napríklad financovanie štúdií ad hoc zo strany európskych agentúr v prípade vážnych obáv týkajúcich sa látok s veľkou mierou používania. V takýchto prípadoch by sa mohlo zvážiť aj zapojenie vnútroštátnych orgánov verejnej moci a posilnené kontroly štúdií.

Je súčasné používanie pesticídov v EÚ udržateľné?

Politika EÚ už je zameraná na zníženie závislosti od pesticídov a ich úplné odstránenie v budúcnosti, ako sa požaduje v európskej iniciatíve občanov „Zákaz glyfozátu a ochrana ľudí a životného prostredia pred toxickými pesticídmi“. Organizátori európskej iniciatívy občanov požadovali „stanovenie záväzných cieľov pre celú EÚ týkajúcich sa znižovania používania pesticídov v snahe o ich úplné odstránenie v budúcnosti“.

Členské štáty sú zodpovedné za (udržateľné) používanie pesticídov na svojom území. Uplatňovanie smernice o udržateľnom používaní pesticídov[2] je však stále nejednotné. Ako vyplýva zo správy uverejnenej v októbri 2017, hoci všetky členské štáty prijali národné akčné plány o pesticídoch, v mnohých prípadoch so značným oneskorením a veľkými rozdielmi v úplnosti a rozsahu pôsobnosti, iba päť členských štátov[3]stanovilo merateľné ciele na vysokej úrovni, z ktorých sa štyri týkajú zníženia rizík a jeden sa týka znižovania miery používania.

Komisia naďalej vyzýva členské štáty, aby vynaložili dodatočné úsilie vrátane certifikácie a odbornej prípravy profesionálnych používateľov, distribútorov a poradcov, obmedzení predaja pesticídov na profesionálne použitie osobám s osvedčením, prísnych podmienok manipulácie s pesticídmi a ich skladovania, kontroly postrekovacích zariadení, všeobecného zákazu leteckého postreku, znižovania používania pesticídov v konkrétnych oblastiach, akými sú napríklad verejné parky, ochrany vodného prostredia a poskytovania informácií širokej verejnosti.

V nedávno prijatom oznámení Komisie s názvom Oznámenie o budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva[4] sa uznáva potreba podporiť ciele smernice o udržateľnom používaní pesticídov.

Akú úlohu zohráva integrovaná ochrana proti škodcom (IPM)?

V smernici o udržateľnom používaní pesticídov sa od členských štátov vyžaduje, aby podporili ochranu proti škodcom s malou spotrebou pesticídov a vždy, keď je to možné, uprednostnili nechemické metódy. Integrovaná ochrana proti škodcom (IPM) je hlavným pilierom smernice, ale členské štáty systematicky nekontrolujú súlad so zásadami integrovanej ochrany proti škodcom na úrovni individuálnych pestovateľov. Aj keď členské štáty prijímajú širokú škálu opatrení na podporu používania IPM, nutne to nezaručuje skutočné uplatňovanie príslušných techník používateľmi. V správe sa dospelo k záveru, že členské štáty neuplatňujú IPM v dostatočnej miere.

Členské štáty okrem toho ešte nestanovili jasné kritériá s cieľom zabezpečiť, aby všeobecné zásady integrovanej ochrany proti škodcom dodržiavali všetci profesionálni používatelia. Takéto kritériá sú potrebné na overenie, či sa dosahuje zamýšľaný výsledok IPM – zníženie závislosti od pesticídov. V opačnom prípade musia členské štáty prijať opatrenia na presadzovanie práva.

Ako pomôže Komisia členským štátom znížiť vplyv pesticídov?

Komisia podporí členské štáty pri vývoji metodík na posudzovanie dodržiavania zásad integrovanej ochrany proti škodcom pri zohľadnení rozmanitosti poľnohospodárstva EÚ a zásady subsidiarity. Integrovaná ochrana proti škodcom s malou spotrebou pesticídov zahŕňa ekologické poľnohospodárstvo, ktoré v súčasnosti tvorí 6,2 % poľnohospodárskej plochy EÚ.

Komisia takisto vyvíja maximálne úsilie na zvýšenie dostupnosti nízkorizikových látok. V dôsledku toho sa konkrétne od roku 2009 zdvojnásobil počet nízkorizikových a/alebo nechemických pesticídnych látok schválených EÚ. S cieľom ďalej zvýšiť dostupnosť nízkorizikových látok Komisia uprednostnila posudzovanie potenciálnych nízkorizikových účinných látok v rámci prebiehajúceho kontrolného programu. Komisia nedávnym prijatím právneho predpisu objasnila existujúce kritériá na identifikáciu a schválenie nízkorizikových látok.

Komisia bude aj naďalej spolupracovať s členskými štátmi pri šírení príkladov osvedčených postupov pri vykonávaní smernice prostredníctvom pracovných skupín a odbornej prípravy. V rámci programu Lepšia odborná príprava pre bezpečnejšie potraviny sa priorita bude klásť na posilnenie kapacity členských štátov v súvislosti s porozumením a uplatňovaním zásad udržateľného využívania.

Po prijatí revidovaných národných akčných plánov s aktualizovanými informáciami z auditov a iných zdrojov Komisia vypracuje v roku 2019 ďalšiu správu o používaní pesticídov.

Ako sa bude merať pokrok dosiahnutý pri vykonávaní smernice o udržateľnom používaní pesticídov?

Komisia popri existujúcich národných ukazovateľoch rizika vypracuje harmonizované ukazovatele rizika na monitorovanie trendov v oblasti znižovania rizík z používania pesticídov na úrovni EÚ. Umožnili by jej stanoviť účinnosť opatrení pri posudzovaní budúcich možností politiky.

Ďalšie informácie:

Európska iniciatíva občanov: „Zákaz glyfozátu a ochrana ľudí a životného prostredia pred toxickými pesticídmi

Tlačová správa: Glyfozát: Komisia odpovedá na európsku iniciatívu občanov za zákaz glyfozátu a ohlasuje transparentnejšie vedecké posúdenia

[1] Odvolací výbor zasadal 27. novembra 2017, členské štáty vyjadrili kladné stanovisko: 18 z nich (65,71 % obyvateľov EÚ) hlasovalo za obnovenie povolenia, 9 (32,26 %) bolo proti a 1 (2,02 %) sa zdržal hlasovania.

[2] https://ec.europa.eu/food/plant/pesticides/sustainable_use_pesticides_en

[3] Štyri členské štáty majú ciele v oblasti znižovania rizika (Belgicko, Dánsko, Grécko a Nemecko) a jeden (Francúzsko) má cieľ v oblasti znižovania miery používania.

[4] COM(2017) 713 final.

MEMO/17/5192

Kontaktné osoby pre médiá:

Pre verejnosť: Europe Direct telefonicky na čísle 00 800 67 89 10 11 alebo e-mailom


Side Bar