Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

Európska komisia - Informačný prehľad

Otázky a odpovede: Komisia stanovila plán prehĺbenia hospodárskej a menovej únie v Európe

Brusel 6. december 2017

Komisia stanovila plán prehĺbenia hospodárskej a menovej únie v Európe

Z akých prvkov je balík zložený?

Prečo sa tento balík predkladá teraz?

Tento balík je splnením záväzku, ktorý vyslovil predseda Komisie Jean-Claude Juncker vo svojom prejave o stave Únie v roku 2017, a síce predstaviť konkrétne ďalšie kroky na prehĺbenie hospodárskej a menovej únie (HMÚ).

Vychádzajúc z vízie stanovenej v správe piatich predsedov z júna 2015 a diskusných dokumentov o prehĺbení hospodárskej a menovej únie a budúcnosti financií EÚ z jari 2017 Európska komisia stanovuje plán na prehĺbenie hospodárskej a menovej únie s konkrétnymi opatreniami, ktoré sa majú prijať v najbližších osemnástich mesiacoch. Ako súčasť tohto balíka sa predkladá aj niekoľko iniciatív. Celkovým cieľom je posilnenie jednotnosti, efektívnosti a demokratickej zodpovednosti európskej hospodárskej a menovej únie do roku 2025.

Rozsiahle oživenie ekonomiky EÚ a eurozóny s rastom vo všetkých členských štátoch a najnižšou nezamestnanosťou od roku 2008 pri najvyššej úrovni ekonomického sentimentu od roku 2000 vytvára priestor na vykonanie reforiem potrebných pre jednotnejšiu, efektívnejšiu a demokratickejšiu hospodársku a menovú úniu: obrazne povedané, strechu treba opravovať, kým svieti slnko.

Tento pozitívny vývoj potvrdzuje aj práve uverejnený nový bleskový prieskum Eurobarometra o eurozóne, v ktorom si 64 % respondentov myslí, že euro je prínosom pre ich krajinu – čo je najlepší zaznamenaný výsledok od zavedenia eurobankoviek a euromincí v roku 2002.

Dnes predkladaný balík je súčasťou širšieho Plánu na vytvorenie jednotnejšej, silnejšej a demokratickejšej Únie predsedu Komisie Junckera, ako aj nadväzujúcej Agendy lídrov pred zasadnutím v Sibiu, ktorú predložil predseda Európskej rady Donald Tusk, kde by sa mali 9. mája 2019 prijať dôležité rozhodnutia o budúcnosti Európy.

Balík vychádza aj z myšlienok, ktoré predstavil Európsky parlament a francúzsky prezident Emmanuel Macron vo svojom prejave, ktorý predniesol v septembri na Sorbonne. Predkladá sa ešte pred inkluzívnym samitom eurozóny, ktorý sa koná 15. decembra 2017 a na ktorom sa lídri EÚ stretnú, aby prvýkrát prediskutovali ďalšie kroky, ktoré treba prijať, a v súvislosti s osobitným zasadnutím naplánovaným na 28. – 29. júna 2018, kde sa má dospieť ku konkrétnym rozhodnutiam.

Prečo je prehĺbenie hospodárskej a menovej únie dôležité?

V posledných rokoch v súvislosti s dobudovaním hospodárskej a menovej únie zaznelo mnoho názorov. Názory sa môžu líšiť, ale existuje všeobecná zhoda o potrebe dosiahnuť ďalší pokrok. Veľmi dôležité príspevky prišli aj od Európskeho parlamentu a v Euroskupine prebehli dôležité diskusie.

Prehĺbenie HMÚ je prostriedkom, ktorý povedie k cieľu: vyššej zamestnanosti, rastu, investícií, sociálnej spravodlivosti a makroekonomickej stability. Jednotná mena prináša Európanom ochranu a príležitosti, no a silná a stabilná eurozóna má zásadný význam pre svoje členské krajiny i pre EÚ ako celok.

Hospodárska a finančná kríza, ktorá sa nezačala v eurozóne, odhalila niektoré inštitucionálne nedostatky hospodárskej a menovej únie Európy. V dôsledku značných inštitucionálnych reforiem je teraz HMÚ rovnako stabilná ako kedykoľvek pred krízou, no jej štruktúra stále nie je úplne dokončená. Predložený plán na prehĺbenie hospodárskej a menovej únie v Európe sa venuje výzvam, ktoré tu zostávajú, a vytyčuje cestu vpred.

Prehĺbenie HMÚ je jednou z hlavných priorít Komisie pod vedením predsedu Junckera tak, ako sa uvádza v jeho politických usmerneniach. Ako súčasť tohto balíka sa predkladá aj niekoľko nových iniciatív. Nie sú to prvé a ani posledné kroky v procese dobudovania hospodárskej a menovej únie v Európe, predstavujú však ďalšie dôležité míľniky celého snaženia.

Plán na prehĺbenie hospodárskej a menovej únie

S akým časovým rámcom Komisia počíta?

Vychádzajúc z programu vedúcich predstaviteľov sa v nadchádzajúcich mesiacoch očakávajú konkrétne rozhodnutia. Podľa názoru Komisie by sa mal dohodnúť plán, ktorý by mal počas nasledujúcich 18 mesiacov zahŕňať niekoľko krokov, ktoré treba vykonať: Tieto kroky sú zhrnuté na konci oznámenia o ďalších krokoch smerom k dobudovaniu hospodárskej a menovej únie v Európe.

Zatiaľ čo sa vo všetkých týchto oblastiach zaznamenáva pokrok, bude takisto veľmi dôležité mať jasné smerovanie na obdobie rokov 2019 – 2024, a to v záujme prehĺbenia európskej hospodárskej a menovej únie do roku 2025. V pláne, ktorý Komisia predstavila, sa pripomínajú hlavné kroky, ktoré bude ešte treba podniknúť po roku 2019 a ktoré vychádzajú z diskusného dokumentu o prehĺbení hospodárskej a menovej únie. Tieto kroky by mali byť súčasťou spoločnej dohody, ktorá sa má dosiahnuť do polovice roka 2018.

Európsky menový fond

Prečo Komisia navrhuje vytvoriť Európsky menový fond?

Od roku 2012 Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM) rozhodujúcou mierou prispieva k obnove a udržaniu prístupu členských štátov na trhy so štátnymi dlhopismi. Prispieva to k zabezpečeniu stability eurozóny ako celku.

Hoci tlak počas krízy viedol k medzivládnemu prístupu, už vtedy bolo hneď jasné, že stanovené ciele možno dosiahnuť aj v rámci zmlúv o EÚ.

Posilnené inštitucionálne zakotvenie prispeje k vytvoreniu nových synergií, najmä z hľadiska transparentnosti, právnej kontroly a efektívnosti finančných zdrojov EÚ. Zároveň môže pomôcť ďalej zlepšiť spoluprácu s Európskou komisiou a demokratickú zodpovednosť voči Európskemu parlamentu.

Komisia má v úmysle stavať na osvedčenej štruktúre EMS a vytvoriť nový Európsky menový fond (EMF) ako silný orgán krízového riadenia, pevne zakotvený v právnom rámci Únie. Plánovalo sa to už v správe piatich predsedov a podobná výzva zaznela aj v Európskom parlamente.

Aké funkcie a črty bude mať EMF?

EMF bude nástupcom EMS, pričom sa v podstate zachovajú súčasné finančné a inštitucionálne štruktúry EMS, avšak zvýši sa jeho efektivita, transparentnosť a demokratická zodpovednosť, pri plnom rešpektovaní úlohy národných parlamentov.

EMF bude aj naďalej poskytovať podporu členským štátom v núdzi na účely finančnej stability, získavať finančné prostriedky emitovaním nástrojov kapitálového trhu a zapájať sa do transakcií na peňažnom trhu. Návrhom sa okrem toho zavádzajú nové prvky:

  1. EMF bude schopný poskytnúť zabezpečovací mechanizmus pre jednotný fond na riešenie krízových situácií (SRF) v úlohe veriteľa poslednej inštancie, a tak v konečnom dôsledku chrániť daňovníkov v nepravdepodobnom prípade, že fond SRF nebude mať dostatočné zdroje na uľahčenie riadneho riešenia krízových situácií bánk v ťažkostiach. Vývoj tohto zabezpečovacieho mechanizmu, ktorý by mal byť v strednodobom horizonte fiškálne neutrálny, členské štáty schválili už v roku 2013.
  2. Návrh zahŕňa možnosť rýchlejšie rozhodovať v špecifických naliehavých situáciách, s posilnenou väčšinou 85 % hlasov, zatiaľ čo pravidlo jednomyseľnosti by sa zachovalo pri všetkých dôležitých rozhodnutiach s finančným dosahom.
  3. V návrhu sa pri riadení programov finančnej pomoci predpokladá priamejšie zapojenie Európskeho menového fondu spolu s Európskou komisiou.
  4. Návrh sa odvoláva na možnosť, aby EMF vytvoril nové finančné nástroje, ktoré by mohli byť v budúcnosti veľmi užitočné na podporu možnej stabilizačnej funkcie.

Bude mať EMF rovnaký prístup k tým istým finančným zdrojom ako EMS?

EMF bude stavať na aktuálnych finančných a inštitucionálnych štruktúrach EMS. To znamená, že finančná akcieschopnosť, ktorú má Európsky menový fond k dispozícii na krízové reakcie, bude rovnaká, akú má k dispozícii Európsky mechanizmus pre stabilitu, s celkovou úverovou kapacitou 500 miliárd EUR. Tak ako pri EMS, Rada guvernérov EMF by mala mať právomoc zvýšiť úverovú kapacitu, ak takúto úpravu považuje za vhodnú na splnenie cieľov.

Čo bude nasledovať?

Táto iniciatíva má formu návrhu nariadenia Rady podľa článku 352 ZFEÚ. Európsky parlament, ktorý musí udeliť súhlas, a Rada sa vyzývajú, aby tento návrh prijali do polovice roka 2019.

Začlenenie obsahu Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe do právneho rámca Únie, s prihliadnutím na vhodnú flexibilitu, ktorú poskytuje Pakt stability a rastu a ktorú Komisia identifikovala už v januári 2015

Prečo Komisia prichádza s týmto návrhom?

Rovnako ako v prípade Európskeho mechanizmu pre stabilitu sa rozhodnutie o uzavretí Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii ako medzivládnej zmluvy z roku 2012, známej ako „rozpočtová dohoda“, musí vnímať v kontexte okolností v čase krízy. Už vtedy sa však na naliehanie Európskeho parlamentu a Komisie 25 signatárskych členských štátov[1] uvedenej zmluvy právne zaviazalo, že do práva Únie začlenia podstatu zmluvy do piatich rokov od nadobudnutia jej platnosti, teda do 1. januára 2018 (pozri článok 16 uvedenej zmluvy). Európsky parlament opakovane predložil túto výzvu.

Tento návrh nadväzuje na argumentáciu, podľa ktorej sa integráciou medzivládnych nástrojov do právneho rámca Únie zvýši ich demokratická legitimita, zjednoduší právny rámec a zníži riziko duplicity.

Integráciou tejto zmluvy do práva Únie sa zabezpečí trvalé a lepšie monitorovanie ako súčasť celkového rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ. Pri začlenení zmluvy sa prihliada na vhodnú flexibilitu, ktorú poskytuje Pakt stability a rastu a ktorú Komisia identifikovala už v januári 2015, a je teda v úplnom súlade s platnými pravidlami stanovenými v primárnych a sekundárnych právnych predpisoch.

V návrhu sa zachováva súčasná prax medziparlamentných zasadnutí, ktoré každoročne organizuje Európsky parlament.

Čo bude nasledovať?

Návrh na začlenenie rozpočtovej dohody do právneho rámca Únie má formu smernice Rady podľa článku 126 ods. 14 bodu 2 ZFEÚ. Európsky parlament, ktorý musí vyjadriť svoje stanovisko, a Rada sa vyzývajú, aby tento návrh prijali do polovice roka 2019.

Nové rozpočtové nástroje pre stabilnú eurozónu v rámci Únie

Komisia predstavuje Oznámenie o nových rozpočtových nástrojoch pre stabilnú eurozónu v rámci Únie. V oznámení sa uvádzajú štyri osobitné funkcie, ktoré sú nevyhnutné na prehĺbenie európskej hospodárskej a menovej únie a navrhujú sa konkrétne ďalšie kroky pre každú z nich. Navrhované nástroje sú úzko prepojené a budú fungovať v súčinnosti s európskym semestrom.

  1. Podpora pri vnútroštátnych reformách prostredníctvom nového nástroja na realizáciu reforiem a technickej podpory na požiadanie členských štátov;
  2. Špecializovaný nástroj konvergencie pre členské štáty, ktoré sú na ceste k vstupu do eurozóny;
  3. Zabezpečovací mechanizmus pre bankovú úniu, prostredníctvom EMS/EMF, ako je uvedené vyššie; a
  4. Stabilizačná funkcia na zachovanie úrovne investícií v prípade veľkých asymetrických otrasov.

Aby boli tieto nástroje efektívne a aby sa maximalizoval ich dosah, aj pre daňových poplatníkov, musia sa navrhovať a vyvíjať v plnej súčinnosti s dnešnými a budúcimi finančnými zdrojmi EÚ. Niektoré opatrenia sú naplánované na obdobie rokov 2018 až 2020. Ďalšie prídu v máji 2018 ako súčasť návrhov Komisie týkajúcich sa budúceho viacročného finančného rámca.

Európskemu parlamentu a Rade je adresovaná výzva, aby do polovice roka 2018 prijali návrh na posilnenie programu na podporu štrukturálnych reforiem a zmeny nariadenia o spoločných ustanoveniach, a aby sa dohodli na spoločnom zabezpečovacom mechanizme pre jednotný fond na riešenie krízových situácií.

Európsky parlament a Rada sa vyzývajú, aby do polovice roka 2019 v kontexte návrhov ďalšieho viacročného finančného rámca po roku 2020 prijali návrhy týkajúce sa podpory štrukturálnych reforiem, špecializovaného nástroja konvergencie pre členské štáty, ktoré nie sú súčasťou eurozóny, a stabilizačnej funkcie.

Podpora vnútroštátnych reforiem

Čo navrhuje Komisia?

Komisia plánuje dve komplementárne vetvy: 1. Nástroj na realizáciu reforiem, ktorým by sa podporovali členské štáty v plnení ich reformných záväzkov; 2. Technická pomoc pre osobitné opatrenia na žiadosť členských štátov.

Na obdobie po roku 2020 Komisia predloží podrobné návrhy v máji 2018 ako súčasť svojich návrhov budúceho viacročného finančného rámca.

Už v období rokov 2018 – 2020 plánuje Komisia rozpracovať niektoré z týchto myšlienok, dvoma spôsobmi.

Po prvé, na účely vyskúšania myšlienky nástroja na realizáciu reforiem v pilotnej fáze Komisia navrhuje cielené zmeny nariadenia o spoločných ustanoveniach pre pre európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF). Tieto kroky poskytnú členským štátom možnosť použiť časť výkonnostnej rezervy týchto fondov na podporu vykonávania reforiem určených v rámci európskeho semestra.

Po druhé, Komisia navrhuje zvýšiť technickú podporu, ktorá je k dispozícii pre všetky členské štáty, a vytvoriť špecializovaný pracovný okruh pre členské štáty mimo eurozóny, ktoré sa pripravujú na vstup. Vzhľadom na uvedené dôvody Komisia navrhuje zdvojnásobiť kapacitu existujúceho a nedávno vytvoreného programu na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP) na 300 miliónov EUR do roku 2020.

Ako by nový nástroj na realizáciu reforiem podporoval reformy v rámci procesu európskeho semestra? Ako by sa reformy schvaľovali?

Nový nástroj na realizáciu reforiem by v období po roku 2020 mohol fungovať takto:

  1. Reformy by mali navrhovať samotné členské štáty vo svojom národnom programe reforiem s ohľadom na výzvy zistené v rámci procesu európskeho semestra.
  2. Nasledoval by štruktúrovaný dialóg medzi Komisiou a členským štátom s cieľom uzavrieť dohodu o balíku reformných záväzkov týkajúcich sa celého radu reforiem, ktoré sa majú vykonať za obdobie troch rokov.
  3. Členské štáty by poskytli podrobný súbor opatrení, míľniky implementácie a harmonogram dokončenia, a podávali by správy o pokroku spolu so svojím národným programom reforiem v rámci európskeho semestra.
  4. Druhý súbor reforiem by sa mohol schváliť v neskoršej etape, napríklad na žiadosť novozvolenej vlády.
  5. Vypracovali by sa kritériá na posudzovanie pokroku pri rôznych míľnikoch. Toto posúdenie by slúžilo ako základ pre posúdenie na účely finančnej podpory.

Čo si treba predstaviť pod technickou podporou na žiadosť členského štátu?

Začiatkom roka 2017 schválili Európsky parlament a Rada na základe návrhu Komisie program na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP).
Tento program je v súčasnosti v plnej prevádzke a vykonáva ho služba Komisie na podporu štrukturálnych reforiem.

Cieľom SRSP je financovanie individualizovanej technickej pomoci členským štátom, ktorá má podporiť realizáciu ich plánov reforiem. Uvedená podpora je dostupná pre všetky členské štáty EÚ a poskytuje sa na požiadanie, pričom si nevyžaduje žiadne spolufinancovanie.

Prvá správa ukazuje, že dopyt výrazne presahuje sumy dostupné v rámci SRSP. Komisia navrhuje, aby sa technická podpora poskytovaná v rámci SRSP do roku 2020 výrazne zvýšila. Zároveň navrhne, aby sa tieto činnosti vykonávali aj po roku 2020.

Podpora členských štátov na ceste k vstupu do eurozóny

Čo navrhuje Komisia?

Na obdobie rokov 2018 – 2020 Komisia navrhuje zriadiť samostatný pracovný okruh v rámci programu na podporu štrukturálnych reforiem zameraný na poskytovanie cielenej podpory pre členské štáty na ich ceste k vstupu do eurozóny.

Pomoc bude ponúkaná na požiadanie a bude sa vzťahovať na všetky politiky, ktoré môžu pomôcť dosiahnuť vysoký stupeň konvergencie, napríklad v oblastiach riadenia verejných financií, podnikateľského prostredia, finančného sektora, trhu práce a trhu s výrobkami či verejnej správy.

Zainteresované členské štáty sa môžu rozhodnúť, že časti svojho rozpočtu na technickú pomoc z európskych štrukturálnych a investičných fondov využijú na projekty, ktoré budú podporované programom na podporu štrukturálnych reforiem.

V rámci činností nadväzujúcich na program na podporu štrukturálnych reforiem navrhne Komisia vytvoriť na obdobie po roku 2020 špecializovaný nástroj konvergencie.

Táto podpora nezmení formálne kritériá prijatia eura a nesúvisí s formálnym postupom na prijatie eura, ktorý je predmetom osobitného systému oznamovania.

Zabezpečovací mechanizmus pre bankovú úniu

Čo navrhuje Komisia?

Zabezpečovací mechanizmus by sa aktivoval až ako posledná poistná možnosť v prípade riešenia krízovej situácie bánk pri nedostatku zdrojov dostupných v jednotnom fonde na riešenie krízových situácií. Komisia do predkladaného balíka vložila aj návrh, aby budúci Európsky menový fond poskytoval úverovú linku alebo záruky pre jednotný fond na riešenie krízových situácií (pozri vyššie).

Prečo Komisia navrhuje, aby Európsky menový fond slúžil ako zabezpečovací mechanizmus bankovej únie?

Vytvorením zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií (SRF) sa zabezpečí, aby v prípade nedostatočných zdrojov SRF boli k dispozícii finančné prostriedky na uľahčenie riadneho riešenia krízových situácií bánk. Dohoda o zabezpečovacom mechanizme pochádza v zásade už z roku 2013.

Existuje široká zhoda v tom, že Európsky mechanizmus pre stabilitu – budúci Európsky menový fond – má najlepšie predpoklady na to, aby pre jednotný fond na riešenie krízových situácií poskytoval zabezpečovací mechanizmus v podobe úverových liniek alebo záruk. Ponúka riešenie, ktoré by mohlo byť vhodné čo do rozsahu a ľahko dostupné. Má aj úverovú kapacitu, znalosti o trhových operáciách a úverovú bonitu, ktoré sa vyžadujú na účinné fungovanie spoločného zabezpečovacieho mechanizmu.

Súčasťou návrhu sú aj osobitné mechanizmy na zabezpečenie záujmov členských štátov, ktorých menou nie je euro a ktoré vstúpili do bankovej únie, s cieľom zabezpečiť, aby sa k rovnakým situáciám v rámci bankovej únie pristupovalo rovnakým spôsobom.

Budú daňovníci nútení znova zaplatiť za riešenie kríz bánk v úpadku?

Nie. Naopak, tento návrh bude daňovníkov chrániť lepšie ako v súčasnosti.

EMF ako zabezpečovací mechanizmus pre jednotný fond na riešenie krízových situácií je nástrojom poslednej možnosti. Ak by to bolo potrebné, aby EMF plnil túto funkciu, bol by dôveryhodným poskytovateľom dodatočných finančných prostriedkov v krátkom čase.

Všetky príspevky do jednotného fondu na riešenie krízových situácií z EMF by sa získali z bankového sektora. Takto sa zabezpečí, aby daňoví poplatníci nemuseli znášať náklady spojené s riešení krízových situácií bánk v úpadku. Platiť bude v konečnom dôsledku bankový sektor, vďaka čomu bude zabezpečovací mechanizmus časom neutrálny vo vzťahu k verejným financiám.

Vytvorením zabezpečovacieho mechanizmu sa ešte viac posilní dôvera v európsky bankový systém a činnosť Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií. Tým by sa zase reálne znížila pravdepodobnosť, že nastane situácia, keď by bolo treba použiť zabezpečovací mechanizmus.

Stabilizačná funkcia

Načo potrebujeme stabilizačnú funkciu?

V dôsledku zjednotenia menovej politiky v priestore s jednotnou menou už zúčastnené členské štáty nemajú k dispozícii nástroje makroekonomickej politicky, ako mali predtým. Krajiny sa líšia, pričom veľkosť a štruktúra hospodárstva má význam, pokiaľ ide o pravdepodobnosť, že krajiny budú vystavené otrasom. Kríza odhalila obmedzený rozsah prostriedkov dostupných pre jednotlivé členské štáty eurozóny na zmiernenie dosahu veľkých asymetrických otrasov, pričom niektoré z nich prišli o prístup na trhy, kde by mohli uspokojiť svoje finančné potreby. Vo viacerých prípadoch to viedlo k zdĺhavej recesii a negatívnym účinkom presahovania do iných členských štátov.

Stabilizačná funkcia na európskej úrovni by poskytovala možnosť aktivovať zdroje pre členské štáty rýchlo v prípade veľkých asymetrických otrasov, a tak doplniť úlohu národných rozpočtov. Prispelo by to k zmierneniu vplyvu veľkých asymetrických otrasov, ochrane investícií v prípade poklesu a zabráneniu riziku negatívnych účinkov presahovania. Týmto problémom sa venoval priestor už v správe piatich predsedov.

Stabilizačná funkcia sa dá zabezpečiť rôznymi spôsobmi. V diskusnom dokumente o prehĺbení hospodárskej a menovej únie sa uvažovalo o troch možnostiach: európsky systém ochrany investícií, ktorý by podporoval vopred plánované a definované investície, napríklad v oblasti infraštruktúry alebo zručností, ktoré by inak mohli byť zrušené alebo odložené; Európsky systém zaistenia v nezamestnanosti ako zaisťovací fond pre vnútroštátne systémy a fond pre nepriaznivé obdobia, ktorý by mohol pravidelne akumulovať finančné prostriedky z členských štátov a vyplácanie by sa aktivovalo na základe vopred určených dôvodov. Všetky tieto možnosti majú svoje výhody a zároveň sa môžu časom kombinovať.

Čo navrhuje Komisia?

V správe piatich predsedov a v Diskusnom dokumente o prehĺbení hospodárskej a menovej únie boli stanovené dôležité zásady, ktoré zostávajú v platnosti: stabilizačný nástroj by mal minimalizovať morálny hazard a nemal by viesť k permanentným transferom; mal by byť prísne podmienený jasnými kritériami a neustále zdravými politikami, najmä takými, ktoré by viedli k väčšiemu zblíženiu v rámci eurozóny; musí sa zapracovať do právneho rámca EÚ; byť otvorený a transparentný voči všetkým členským štátom; a nezdvojovať úlohu Európskeho mechanizmu pre stabilitu, budúceho Európskeho menového fondu ako nástroja krízového riadenia.

Takáto funkcia by doplnila stabilizačnú úlohu vnútroštátnych rozpočtov. Preto musia členské štáty neustále budovať a udržiavať primerané fiškálne rezervy, najmä v hospodársky priaznivých časoch, ako sa uvádza v Pakte stability a rastu. V prípade poklesu by členské štáty najskôr využili svoje vnútroštátne automatické stabilizátory a vlastnú fiškálnu politiku v súlade s Paktom stability a rastu.

V dnešnom oznámení Komisia plánuje vytvoriť stabilizačnú funkciu, ktorá by zjednotila rôzne zdroje financovania na úrovni EÚ na účely udržania vnútroštátnej úrovne investícií v prípade veľkých asymetrických otrasov. Je to v súlade s významom, ktorý Komisia pripisuje investíciám ako hybnej sile dlhodobého rastu, a v porovnaní s inými možnosťami uvedenými v diskusnom dokumente o prehĺbení hospodárskej a menovej únie by to umožnilo rýchlejšie zavedenie. Všeobecnou zásadou je, že oprávnenie na prístup by mali mať len tie členské štáty, ktoré dodržiavali rámec EÚ pre dohľad počas obdobia pred veľkým asymetrickým otrasom.

V prípade veľkých asymetrických otrasov a na základe jasných vopred stanovených kritérií oprávnenosti a spúšťacieho mechanizmu by dotknutý členský štát automaticky získal podporu, ktorá by mohla byť kombináciou úverov a grantov:

  • Rozpočet EÚ a Európsky menový fond by mohli poskytovať úvery garantované rozpočtom EÚ;
  • Rozpočet EÚ by mohol poskytovať obmedzenú grantovú podporu schválenú v ročnom rozpočte;
  • Túto podpornú funkciu by mohol doplniť poistný mechanizmus založený na dobrovoľných príspevkoch členských štátov.

Viaceré z týchto prvkov by sa mohli časom rozvíjať.

Táto stabilizačná funkcia je určená pre eurozónu a otvorená pre každého, kto prejaví záujem o účasť. Komisia predloží plán na obdobie po roku 2020 v máji 2018 ako súčasť svojich návrhov budúceho viacročného finančného rámca.

Európsky minister hospodárstva a financií

Prečo podporuje Komisia vytvorenie funkcie európskeho ministra hospodárstva a financií?

Súčasná inštitucionálna štruktúra HMÚ je vo svojej podstate zložitá, keď sa právomoci súvisiace s hospodárskou, fiškálnou, štrukturálnou a finančnou politikou prideľujú rôznym orgánom, ako súčasť rôznych právnych rámcov a systémov dohľadu. Vytvorenie funkcie európskeho ministra hospodárstva a financií by mohlo prispieť k podpore väčšej súdržnosti, efektivity, transparentnosti a demokratickej zodpovednosti rozhodovania o hospodárskych politikách v EÚ.

Minister by sa mohol zasadzovať za všeobecný záujem ekonomiky Únie a jednotlivých ekonomík eurozóny, jednak vnútorne a jednak na globálnej úrovni, a uľahčoval by koordináciu a realizáciu hospodárskych politík spojením existujúcich povinností a dostupných odborných znalostí. Minister by sa zodpovedal Európskemu parlamentu a viedol by pravidelný dialóg s národnými parlamentmi členských štátov.

Myšlienke vytvoriť funkciu európskeho ministra hospodárstva a financií sa už venoval Diskusný dokument o prehĺbení hospodárskej a menovej únie a uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2017, kým nápady vytvoriť funkciu stáleho predsedu Euroskupiny zazneli už na samite eurozóny v októbri 2011 a v správe piatich predsedov z roku 2015.

Aké by boli úlohy európskeho ministra hospodárstva a financií?

Európsky minister hospodárstva a financií by mohol pôsobiť ako podpredseda Komisie, predseda Euroskupiny, mohol by dohliadať na prácu nového Európskeho menového fondu a zodpovedať sa Európskemu parlamentu. Vo funkcii ministra by sa neduplikovali existujúce funkcie alebo kompetencie. Naopak, minister by konal s cieľom vytvoriť synergie medzi existujúcimi úradmi a prispieť k väčšej efektívnosti správy hospodárskych záležitostí v EÚ a eurozóne.

Predpokladaná „dvojitá funkcia“, s ktorou sa počíta v oznámení, keď je európsky minister hospodárstva a financií zároveň aj komisárom a predsedom Euroskupiny, je možná už v rámci súčasných zmlúv. V článku 2 Protokolu č. 14 o Euroskupine pripojenom k zmluvám sa stanovuje, že „ministri členských štátov, ktorých menou je euro, volia na dva a pol roka svojho predsedu väčšinou týchto členských štátov.“

Aké by boli povinnosti a funkcie európskeho ministra hospodárstva a financií?

Komisia dnes predkladá prehľad možných funkcií. Minister by mohol byť poverený úlohami na posilnenie celkovej súdržnosti a účinnosti tvorby hospodárskej politiky EÚ. Išlo by o doplnenie a uľahčenie výkonu právomocí členských štátov, aj pri ich interakcii na úrovni EÚ, bez zasahovania do výsad členských štátov a zdvojovania vnútroštátnych funkcií.

Minister by bol zodpovedný za presadzovanie všeobecných záujmov ekonomiky EÚ a ekonomík eurozóny ako kľúčový partner inštitúcií a orgánov EÚ, členských štátov a širokej verejnosti. Táto úloha by pojala aj spoluprácu s medzinárodnými partnermi, v rámci ktorej by minister mohol napríklad reprezentovať EÚ na stretnutiach medzinárodných finančných inštitúcií.

Minister by presadzoval a podporoval koordináciu a implementáciu reforiem v členských štátoch. Minister by mal na starosti aj určovanie vhodnej fiškálnej politiky pre eurozónu ako celok. Napokon, minister by mohol koordinovať využívanie príslušných rozpočtových nástrojov v EÚ a eurozóne so zámerom maximalizovať ich účinnosť a efektívnosť pri napĺňaní politických priorít EÚ.

Čo bude nasledovať?

Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby do konca prvého polroka 2019 pouvažovali o návrhoch predložených v tomto balíku s cieľom dospieť k spoločnému porozumeniu, pokiaľ ide o úlohy a funkcie európskeho ministra hospodárstva a financií.

Vytvorenie úradu európskeho ministra hospodárstva a financií by sa mohol realizovať postupne, v súlade s jestvujúcimi ustanoveniami zmluvy:

  • Úloha ministra ako podpredsedu Komisie by sa mohla zriadiť ako súčasť vymenovania ďalšej Komisie od novembra 2019.
  • Euroskupina by sa mohla neformálne dohodnúť, že zvolí ministra za svojho predsedu na dva po sebe nasledujúce mandáty, čím by jeho mandát zodpovedal mandátu Komisie.

[1] Belgicko, Bulharsko, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko a Švédsko.

MEMO/17/5006

Kontaktné osoby pre médiá:

Pre verejnosť: Europe Direct telefonicky na čísle 00 800 67 89 10 11 alebo e-mailom


Side Bar