Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia - Informačný prehľad

Otázky a odpovede: Medzinárodný deň boja proti násiliu páchanému na ženách

Brusel 24. november 2017

Ako Komisia rieši sexuálne obťažovanie?

VYHLÁSENIE/17/4848

 

Ako Komisia rieši sexuálne obťažovanie?

Komisia venovala rok 2017 boju proti násiliu páchanému na ženách v celej EÚ a v sociálnych médiách prebieha kampaň, ktorá má zvýšiť povedomie o tomto probléme a zaujať jednoznačné stanovisko proti násiliu páchanému na ženách.

Komisia sumou 15 miliónov EUR financuje konkrétne projekty zamerané na prevenciu, zvyšovanie povedomia a konkrétne opatrenia, ktoré napr. zaisťujú, aby všetci odborníci, ktorí týmto ženám pomáhajú, boli dobre vyškolení. Ženy musia mať dôveru, že sa ich svedectvo bude brať vážne; v dôsledku čoho budú s vyššou pravdepodobnosťou hlásiť prípady obťažovania alebo sexuálneho násilia.

Rada v máji 2017 prijala na základe návrhu Komisie rozhodnutie o podpísaní Istanbulského dohovoru Rady Európy, (pozri vyhlásenie). Istanbulský dohovor je právne záväzná zmluva, ktorá sa zameriava na boj proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách, predchádzanie násiliu, ochranu obetí a na ukončenie beztrestnosti páchateľov. Komisia podnikla prvý dôležitý krok v záväzku Európskej únie stať sa plnohodnotnou zmluvnou stranou dohovoru podľa medzinárodného práva. Práve prebiehajú rokovania týkajúce sa rozhodnutia o uzavretí, ktoré umožnia ratifikáciu dohovoru zo strany EÚ. Európsky parlament musí udeliť súhlas s uzavretím dohody zo strany EÚ pred tým ako Rada prijme rozhodnutie o uzavretí.

Financovanie je k dispozícii aj v iných oblastiach. Z programu Erasmus+ sa podporujú projekty a partnerstvá medzi inštitúciami vzdelávania zamerané na boj proti rodovo motivovanej diskriminácii, ako aj projekty zamerané na riešenie rodovo motivovaného násilia v športe ako je projekt VOICE (Hlasy pravdy a dôstojnosti – odstránenie sexuálneho násilia v európskom športe vypočutím svedectiev obetí).

Aké interné opatrenia prijíma Komisia na ochranu svojich zamestnancov?

V Komisii platí politika nulovej tolerancie pre akúkoľvek formu obťažovania. Naše vnútorné predpisy vyžadujú od všetkých zamestnancov, aby sa správali čestne a zakazujú akúkoľvek formu obťažovania.

Opatrenia, ktoré majú zabrániť všetkým formám obťažovania, sú v Európskej komisii zavedené od roku 2006. Nedávno sme prijali stratégiu rozmanitosti a začleňovania, ktorá posilňuje tieto opatrenia a zahŕňa ďalšie preventívne kroky.

V prípade nevhodného správania máme zavedené prísne pravidlá a postupy, ktoré ľudí podporujú, aby prehovorili – či už neformálnou alebo formálnou cestou.

Na našom oddelení ľudských zdrojov pôsobí tím ľudí, ktorí majú za úlohu preskúmať všetky sťažnosti a v prípade potreby ich vyšetriť.

Nedávne udalosti vo svete vyvolali otázky týkajúce sa prípadov sexuálneho obťažovania v Európe – a to aj v európskych inštitúciách. Robí Komisia dosť?

Ideme príkladom a preto sa usilujeme o ďalšie zlepšovanie. Chceme preskúmať naše interné pravidlá, najmä pokiaľ ide o kodifikáciu novej judikatúry. Našou ambíciou je zaviesť nové, aktualizované opatrenia proti obťažovaniu v priebehu roka 2018.

Povedzme si to otvorene: nemali by sme dopustiť ani jediný prípad obťažovania. Komisia bude preto naďalej vykonávať svoje preventívne kroky a podporovať dôstojné pracovné prostredie. Aj naďalej sa budú v prípade potreby uplatňovať formálne vyšetrovanie a sankcie.

Aká ochrana a podpora je k dispozícii obetiam násilia?

Od novembra 2015 sa uplatňuje smernica o právach obetí, v ktorej sa stanovuje súbor záväzných práv obetí trestných činov, ako aj jednoznačné povinnosti členských štátov EÚ zabezpečiť tieto práva v praxi. V týchto pravidlách sa uznáva, že obete rodovo motivovaného násilia a domáceho násilia sú obzvlášť zraniteľné. Obete majú právo na ochranu a prístup k podporným službám podľa ich potrieb. (pozri IP/15/6095 a prehľad).

Vďaka pravidlám EÚ o uznávaní ochranných príkazov môžu obete domáceho násilia pri cestovaní medzi krajinami EÚ využívať aj dodatočnú ochranu. Tieto pravidlá tvoria smernica a nariadenie.

Okrem toho existujú pravidlá o odškodnení obetí trestného činu. Podľa smernice o odškodňovaní môžu osoby, ktoré sú obeťami úmyselného a násilného trestného činu v inom členskom štáte EÚ, dostať primeranú kompenzáciu od štátu, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu.

Ako bojuje EÚ proti obchodovaniu s ľuďmi?

Prevažnú väčšinu obetí obchodovania s ľuďmi v EÚ tvoria ženy a dievčatá (80 %). EÚ uznáva, že obchodovanie so ženami je formou násilia voči ženám a prijala komplexný právny a politický rámec na jeho odstránenie. Smernica o boji proti obchodovaniu s ľuďmi obsahuje ustanovenia na ochranu obetí a zabránenie tomu, aby sa jeho obeťami stali ďalší ľudia. Stratégia EÚ na roky 2012 – 2016 zameraná na odstránenie obchodovania s ľuďmi dopĺňa tieto právne predpisy súborom opatrení, vrátane krokov, ktoré sa zameriavajú na rodový rozmer obchodovania s ľuďmi. Ako súčasť tejto stratégie Komisia v marci 2016 uverejnila štúdiu o rodovom rozmere obchodovania s ľuďmi. Komisia v tom istom roku vydala prvú správu o pokroku dosiahnutom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorá obsahovala aj zistenia o ženách a dievčatách.

Komisia čoskoro uverejní svoje priority v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Budú vychádzať z prebiehajúcej činnosti, zhodnotí sa v nich vykonávanie stratégie EÚ na roky 2012 – 2016 a zabezpečí sa nimi pokračovanie úsilia, pričom sa v nich zohľadní rodové hľadisko, spolupráca so zainteresovanými stranami a zvýšenie vedomostnej základne.

Aké údaje sa zbierajú s cieľom lepšie porozumieť tomuto javu?

Efektívna tvorba politík si vyžaduje presné a porovnateľné údaje o rodovo motivovanom násilí.

Z prvého celoeurópskeho prieskumu zameraného na skúsenosti žien s rôznymi formami násilia, ktorý uskutočnila Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA), vyplýva, že násilie páchané na ženách je v Európe stále veľmi rozšírené. V prieskume sa zistilo, že každá tretia žena sa vo svojom živote stala obeťou fyzického a/alebo sexuálneho násilia, a že 55 % žien zažilo sexuálne obťažovanie.

Komisia v nadväznosti na tento prieskum začala vypracovávať nový celoeurópsky prieskum prevalencie rodovo motivovaného násilia, ktoré koordinuje Eurostat v spolupráci s národnými štatistickými úradmi. Prieskum sa po pilotnej fáze v roku 2018 uskutoční v rokoch 2019 až 2020. Eurostat okrem toho zbiera kriminálne štatistiky o počte nahlásených prípadov úmyselného zabitia, znásilnenia a sexuálneho útoku v prípade mužov aj žien. Z údajov vyplýva, že v mnohých členských štátoch je viac ako polovica ženských obetí vrážd usmrtená intímnym partnerom, príbuzným alebo rodinným príslušníkom.

Európsky inštitút pre rodovú rovnosť vypracoval metódy a súbor ukazovateľov na účely posúdenia rizika zmrzačenia ženských pohlavných orgánov. Agentúra FRA vypracovala aj spôsob merania fenoménu rodovo motivovaného násilia ako súčasť indexu rodovej rovnosti.

Európska komisia tiež uverejnila štúdiu s názvom „Rodovo motivované násilie v športe“, v ktorej poskytuje mapovanie a prehľad o právnych a politických rámcoch v členských štátoch. Uvádza sa v nej niekoľko najlepších postupov v boji proti rodovo motivovanému násiliu v športe a obsahuje odporúčania pre Komisiu, členské štáty a športové organizácie týkajúce sa budúcich opatrení. Jedným z nich je odporúčanie zabrániť vykonávaniu akýchkoľvek úloh v športovom prostredí v EÚ pracovníkom, ktorí sa v minulosti dopustili trestného činu.

Ako sa EÚ zasadzuje za riešenie rodovo motivovaného násilia vo svojej azylovej politike?

Komisia v rámci prebiehajúcej reformy spoločného európskeho azylového systému navrhla posilniť ustanovenia pre zraniteľných žiadateľov o azyl. Zahŕňa to ambicióznejšie ustanovenia pre posúdenie zraniteľnosti a povinnosť členských štátov, aby zohľadnili špecifické potreby ženských žiadateliek o azyl, ktoré sú obeťami rodovo motivovaného násilia. Cieľom týchto posilnených ustanovení je tiež zabezpečiť, aby žiadatelia o azyl mali prístup k lekárskej starostlivosti, právnej pomoci a vhodnému posttraumatickému poradenstvu a psychosociálnej starostlivosti. Návrh nového nariadenia o azylovom konaní obhajuje rodový aspekt medzinárodnej ochrany. Ženy by napríklad mali mať možnosť absolvovať súkromný pohovor oddelene od svojho manžela alebo iných členov rodiny. Ak je to možné, mali by im pomáhať ženské tlmočníčky a lekárky, najmä vtedy, ak by žiadateľky mohli byť obeťou rodovo motivovaného násilia.

Európsky podporný úrad pre azyl (EASO) takisto vyvinul viaceré nástroje s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie právnych predpisov v oblasti rodovej problematiky.

Čo robí EÚ na podporu rodovej rovnosti mimo Európskej únie?

Ľudské práva žien a rodová rovnosť sú ústrednou časťou každej vonkajšej politiky Európskej únie. EÚ vynakladá najväčšie možné úsilie na podporu a posilnenie postavenia žien a dievčat, a presadzovanie ich politických, sociálnych a hospodárskych práv na celom svete.

Akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020, strategický záväzok pre rodovú rovnosť (2016 – 2019) a globálna stratégia EÚ tvoria orientačný rámec pre opatrenia EÚ a spoluprácu s partnerskými krajinami, medzinárodnými organizáciami a organizáciami občianskej spoločnosti, ako aj so súkromným sektorom. V akčnom pláne EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020 sa stanovil ambiciózny cieľ, ktorým je začleniť rodovo zamerané opatrenia do roku 2020 do 85 % všetkých nových iniciatív EÚ. Pokrok je nepopierateľný: 92 % všetkých nových iniciatív, ktoré boli prijaté v oblasti zahraničnej politiky EÚ a približne 60 % všetkých nových iniciatív, ktoré boli prijaté v oblasti medzinárodnej spolupráce a rozvoja EÚ, bolo označených za prevažne alebo výrazne zamerané na podporu rodovej rovnosti a/alebo posilnenie postavenia žien. Európska komisia v roku 2016 vyčlenila 419 miliónov EUR na osobitné opatrenia zamerané na rovnosť medzi ženami a mužmi a posilnenie postavenia žien.

Rodová rovnosť sa týka celého programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a má zásadný význam pre dosiahnutie všetkých cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. EÚ prispeje k týmto kľúčovým faktorom rozvoja aj tým, že sa zameria na konkrétne opatrenia, ktoré odstraňujú akékoľvek formy násilia páchaného na ženách a dievčatách a predchádzajú im, zaistí posun inštitucionálnej kultúry EÚ a jej členských štátov k plneniu záväzkov a podporou partnerských krajín vytvorí priaznivejšie prostredie pre dodržiavanie všetkých práv dievčat a žien. Nedávno prijatý európsky konsenzus o rozvoji je súčasťou celkovej reakcie na program 2030. Opätovne sa ním potvrdil záväzok EÚ podporovať rodovú rovnosť, práva žien a dievčat a posilnenie ich postavenia ako prioritu vo všetkých oblastiach činnosti a zabezpečiť zohľadnenie rodového hľadiska vo všetkých jej politikách a programoch.

Predovšetkým budeme investovať do žien a dievčat, ktorých práva sú porušované na celom svete, pretože nemajú prístup k vzdelávaniu, na trh práce a nemôžu sa podieľať na politickom živote. Zároveň musia čeliť nerovným pravidlám a právnym predpisom, pokiaľ ide o dedičské, občianske alebo vlastnícke práva. V roku 2017 sme poskytli konkrétnu pomoc obetiam násilia v najodľahlejších a najcitlivejších oblastiach. Na tento účel začala EÚ spolu s OSN „iniciatívu Spotlight“. Z jej rozpočtu 500 mil. EUR boli financované projekty zamerané na odstránenie všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách.

EÚ je takisto na čele boja za rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien v konfliktných situáciách. Koná tak v rámci realizácie svojho programu pre ženy, mier a bezpečnosť. Podnikáme kroky na vykonávanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti a jej siedmich následných rezolúcií.

Úzko spolupracujeme s OSN a všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vo svete na potrebe riadneho začlenenia žien do predchádzania konfliktov a situácií po konfliktoch. Týka sa to aj ich účasti v mierových procesoch a úsilia bojovať proti všetkým formám násilia páchaného na ženách vrátane rodovo motivovaného násilia a sexuálneho násilia počas konfliktu.

EÚ sa s partnerskými krajinami aktívne angažuje v rámci viacstranných fór s cieľom neustále prispievať k podpore programu pre rodovú rovnosť, najmä na výročných zasadnutiach Komisie OSN zameraných na postavenie žien a štvrťročných zasadnutiach Rady OSN pre ľudské práva – kľúčových fórach OSN, ktoré ovplyvňujú tvorbu politiky.

Systematicky nastoľujeme otázky rodovej rovnosti v rámci politických dialógov, dialógov o ľudských právach a podvýborov, neformálnych pracovných skupín a diskusií s partnerskými krajinami zameraných na ľudské práva. V nových stratégiách pre jednotlivé krajiny v oblasti ľudských práv a demokracie na obdobie rokov 2016 – 2020 je rodová rovnosť zahrnutá ako jedna z hlavných priorít. EÚ okrem toho vykonáva politické demarše, vyjadruje politické postoje a financuje opatrenia zamerané na riešenie nerovnosti a diskriminácie žien a dievčat. Otázky rodovej rovnosti sú vo veľkej miere obsiahnuté v našich politikách a programoch v oblasti pozorovania volieb, prechodného súdnictva, obhajcov ľudských práv a Medzinárodného trestného súdu.

Čo robí EÚ na ochranu žien v kontexte humanitárnych kríz?

Konflikty a prírodné katastrofy ovplyvňujú ženy, dievčatá, chlapcov a mužov odlišným spôsobom. Hlavným príkladom sú projekty humanitárnej pomoci na celom svete financované EÚ, ktoré sú prispôsobené rôznym potrebám chlapcov, mužov, žien a dievčat. Pri všetkých projektoch sa zohľadňuje rodové hľadisko s cieľom zabezpečiť maximálny vplyv, aby sa pomoc dostala tým, ktorí ju najviac potrebujú. Aby sa zabezpečilo, že humanitárne zásahy riešia osobitné potreby žien a dievčat, zohľadnenie ich perspektívy sa podporuje vo všetkých humanitárnych projektoch financovaných EÚ.

Prístup Európskej komisie k otázkam rodovej rovnosti a rodovo motivovanému násiliu v rámci humanitárnej pomoci je stanovený v politickom dokumente Rodové hľadisko v humanitárnej pomoci – rôzne potreby, uspôsobená pomoc. Tento prístup je ďalej rozpracovaný v dokumente Humanitárna ochrana: zlepšenie výsledkov v oblasti ochrany s cieľom znížiť riziká pre ľudí v humanitárnych krízach. EÚ zaviedla aj rodovo-vekový ukazovateľ, ktorým sa posudzuje, do akej miery sa v rámci humanitárnych opatrení financovaných EÚ zohľadňuje pohlavie a vek.

EÚ reaguje na rodovo motivované násilie v humanitárnych krízach prostredníctvom cielených opatrení a budovania kapacít. V roku 2016 podporila 62 humanitárnych projektov týkajúcich sa rodovo motivovaného násilia. Tieto projekty sú financované sumou takmer 24,5 milióna EUR a budú sa týkať 3,4 milióna žien, dievčat, chlapcov a mužov na celom svete. EÚ od roku 2014 vynaložila viac ako 1 milión EUR ročne na projekty, ktoré prispievajú k budovaniu kapacít humanitárneho systému na riešenie rodovej rovnosti a rodovo motivovaného násilia. EÚ je aktívnym členom celosvetovej iniciatívy s názvom Výzva na prijatie opatrení na ochranu pred rodovo motivovaným násilím.

EÚ podporuje aj vykonávanie Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a Pekinskej deklarácie a akčnej platformy, ako aj akčný program prijatý na Medzinárodnej konferencii o populácii a rozvoji (ICDP).

Je nevyhnutné, aby EÚ zapojila aj mimovládnych aktérov. Úzko spolupracujeme s partnermi z občianskej spoločnosti, najmä so ženskými organizáciami, súkromnými nadáciami, súkromným sektorom a obhajcami ženských práv. Prispeje to k riešeniu prvotných príčin nerovnosti medzi ženami a mužmi, ktorými sú nedostatočný prístup k finančným a materiálnym zdrojom, nerovné mocenské vzťahy, diskriminácia, stigmy, rodové stereotypy a násilie.

 

 

 

MEMO/17/4849

Kontaktné osoby pre médiá:

Pre verejnosť: Europe Direct telefonicky na čísle 00 800 67 89 10 11 alebo e-mailom


Side Bar