Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

Európska komisia - Informačný prehľad

Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva – Oznámenie o spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2020

Brusel 29. november 2017

Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva – Oznámenie o spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2020

Prečo je potrebná nová reforma?

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) je jednou z najstarších politík Európskej únie. Úspešne plnila svoje pôvodné ciele – zabezpečiť dodávku kvalitných, bezpečných a cenovo dostupných potravinových výrobkov a podporovať pritom európskych poľnohospodárov. Od roku 1962 prešla SPP mnohými reformami a práve pre túto adaptabilitu zostáva naďalej relevantná. Svet sa rýchlo mení a spolu s ním aj výzvy, ktorým čelia nielen poľnohospodári, ale aj naša spoločnosť ako celok. Zmena klímy, cenová volatilita, politická a hospodárska neistota, rastúci význam svetového obchodu: poľnohospodári sa každodenne učia fungovať v premenlivom prostredí a je na zákonodarcoch, aby ich pri týchto zmenách sprevádzali a zaistili v stredno- a dlhodobom horizonte jednoznačnosť a jednoduchosť legislatívy.

Európska poľnohospodárska politika spravila z Únie agropotravinársku mocnosť, ktorou dnes je: EÚ je najväčším svetovým vývozcom agropotravinárskych produktov a pýši sa bezprecedentnou povesťou pre jej kulinárske dedičstvo, potravinové výrobky i zručnosť výrobcov. Netreba však zaspať na vavrínoch, za úspechom sa môže skrývať aj mnoho individuálnych ťažkostí.

SPP musí byť základným kameňom prechodu na udržateľnejšie poľnohospodárstvo. SPP musí pomáhať zvyšovať odolnosť sektora v časoch krízy a poľnohospodárom pomáhať s príjmami a rentabilitou ich práce. SPP musí naplno využiť digitálne inovácie, ktoré poľnohospodárom uľahčia každodennú činnosť, znížia byrokraciu a mohli by v odvetví podporiť prepotrebnú generačnú výmenu. SPP musí posilniť európske vidiecke oblasti, ktoré sú kolískou európskych tradícií a modelu rodinných fariem.

Dnešné oznámenie objasňuje, ako tieto ciele dosiahnuť a ako sa popasovať s nadchádzajúcimi výzvami, pričom hovorí o menej direktívnom prístupe a väčšej subsidiarite na úrovni členských štátov s cieľom priblížiť SPP tým, ktorí ju v praxi uplatňujú.

Ako diskutovať o revidovanej politike bez toho, aby sa vedelo, aký bude rozpočet a nový viacročný finančný rámec?

Peniaze sú prostriedkom na dosiahnutie cieľa a oznámenie hovorí o tom, ako zvýšiť efektívnosť SPP. Je vhodný čas zamyslieť sa nad našimi cieľmi a budúcou štruktúrou politiky. To bude ústredným bodom debaty, a to bez ohľadu na návrh nového viacročného finančného rámca (VFR), ktorý sa od Komisie očakáva v máji 2018.

Prečo sa oznámenie niektorým otázkam nevenuje podrobnejšie?

V oznámení sa opisujú výzvy a príležitosti, ktoré nás čakajú, a navrhuje sa v ňom smerovanie a ďalšie možnosti, ktoré treba preskúmať. V najbližších mesiacoch bude treba mnoho diskusií a práce, aby sme sa touto cestou skutočne vydali a aby sa doladili podrobnosti. Ako pri spomínanom menej direktívnom prístupe a väčšej subsidiarite chce Komisia pokračovať v debate o praktických aspektoch s najrôznejšími zainteresovanými stranami i so spoluzákonodarcami.

Čo bude nasledovať?

V najbližších mesiacoch pokročia diskusie a práca na konkrétnych cieľoch, architektúre a štruktúre budúcej politiky, a to súbežne s prípravou nového VFR. Konkrétne pôjde najmä o posúdenie vplyvu jednotlivých možností s využitím vstupov od zainteresovaných strán a občanov (napr. verejná konzultácia z roku 2017, vstupy z iniciatívy REFIT, konferencie Cork 2.0 a konferencie pod hlavičkou „SPP: vyjadrite sa“), v ktorom sa zintenzívni zber a spracovanie informácií. Po návrhu nového VFR, ktorý Komisia plánuje predložiť v máji 2018, sa legislatívne návrhy v rámci budúcej SPP očakávajú do leta 2018.

Čím bude pre poľnohospodárov a verejné správy členských štátov budúca SPP zjednodušením?

Komu sa chce merať živé ploty, lebo „Brusel kázal“? Prečo by mal taliansky poľnohospodár plniť rovnaké environmentálne požiadavky ako fínsky, hoci farmárčia v úplne iných podmienkach?

Budúca SPP bude mať spoločné ciele a súbor opatrení na ich dosiahnutie. Z tohto spoločného súboru opatrení si budú členské štáty môcť (buď na celoštátnej alebo regionálnej úrovni) vybrať preferovaný panel možností na dosiahnutie cieľov stanovených na úrovni Únie.

Prechod od univerzálneho prístupu k riešeniam na mieru znamená, že požiadavky EÚ sa obmedzia na nevyhnutné minimum. Skutočné potreby v praxi členské štáty vyhodnotia a premietnu do strategického plánu SPP, ktorý sa schvaľuje na úrovni EÚ. Chceme s vidiekom a poľnohospodármi vybudovať vzťah založený na dôvere.

Posilnenie poradenských služieb pre poľnohospodárov a úplná implementácia geopriestorových aplikácií podpory (GSAA) samozrejme tiež prispeje k zjednodušeniu podporných aplikácií a vykonávaniu investičných opatrení.

Ako bude tento nový prístup fungovať v praxi?

Únia by mala stanoviť základné politické parametre na základe cieľov SPP a v súlade so záväzkami vyplývajúcimi zo Zmluvy o EÚ, ale aj s už dohodnutými cieľmi a hodnotami napríklad v oblasti životného prostredia a klímy (COP 21) a s viacerými cieľmi udržateľného rozvoja.

Každý členský štát by mal vypracovať „strategický plán SPP“ zahŕňajúci tak intervencie v pilieri I, ako aj v pilieri II. Tento plán prispôsobí intervencie v rámci SPP tak, aby sa maximalizoval príspevok k cieľom EÚ pri lepšom zohľadnení miestnych okolností a potrieb v kontexte týchto cieľov a výsledkov. Zároveň by mali členské štáty väčšie slovo pri tvorbe rámca kontroly a dodržiavania súladu zo strany príjemcov (vrátane príslušných kontrol a sankcií).

Tieto strategické plány by sa nepripravovali oddelene, ale v štruktúrovanom procese, pričom Komisia by ich hodnotila a schvaľovala. Maximalizoval by sa tým prínos SPP k prioritám a cieľom EÚ, ako aj k dosahovaniu klimatických a energetických cieľov členských štátov. Okrem toho by sa zvýšila pridaná hodnota EÚ a chránil funkčný vnútorný poľnohospodársky trh.

Hoci členské štáty by mali mať väčšiu zodpovednosť z hľadiska toho, ako spĺňajú ciele a dosahujú dohodnuté výsledky, nový prístup bude naďalej zaručovať rovnaké podmienky pre všetkých a chrániť spoločnú povahu i oba piliere politiky.

Je toto prvý krok k presunu SPP späť na vnútroštátnu úroveň?

Pridaná hodnota EÚ nebola nikdy spochybnená a SPP je jednou z vlajkových politík Únie. Je len pragmatické uznať, že jeden univerzálny prístup platný pre všetkých nie je optimálny. Aké sú miestne podmienky? Aké sú konkrétne okolnosti poľnohospodárov? Ide o uznanie rozmanitosti poľnohospodárstva, agronomického výrobného potenciálu, ako aj klimatických, environmentálnych a sociálno-ekonomických podmienok v EÚ. Ide o to, aby sme rôznorodosť uznali a nesnažili sa ju vtesnať do jedného modelu.

Príspevky z celoeurópskej online verejnej konzultácie, ktorá prebiehala od februára do mája 2017, rozhodne poukazujú na pridanú hodnotu riadenia poľnohospodárskej politiky na úrovni Únie, keďže sa tým zabezpečujú rovnaké podmienky na jednotnom trhu. Len spoločným európskym prístupom môže poľnohospodárstvo účinnejšie reagovať na spoločné výzvy ako ochrana životného prostredia a opatrenia v oblasti klímy. Často sa spomínala aj potreba udržať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v EÚ, ako aj potreba spoločného rámca na výmenu osvedčených postupov.

Kým konkrétne podrobnosti vykonávania týchto opatrení sa stanovia na národnej/regionálnej úrovni, EÚ zaručí dôsledne vymedzený regulačný a rozpočtový rámec, aby sa spoločné ciele dosiahli spoločnými nástrojmi v súlade so zmluvami EÚ a aby sa splnili medzinárodné záväzky Únie v oblasti klímy a udržateľného rozvoja.

Prečo má SPP význam pre životné prostredie?

Poľnohospodárstvo pokrýva takmer polovicu rozlohy Únie a na tejto ploche je veľmi úzko späté so životným prostredím. Na jednej strane je závislé od rôznych prírodných zdrojov ako pôda, voda, vzduch a biodiverzita, takže ho veľmi ovplyvňuje zmena klímy. Na druhej strane poľnohospodárska činnosť okolité prostredie pretvára, a to nielen využívaním spomínaných prírodných zdrojov, ale aj formovaním a udržiavaním krajiny, ktorá je symbolom európskej rozmanitosti a zabezpečuje nevyhnutné biotopy pre voľne žijúce živočíchy a rastliny.

Kľúčová rola SPP spočíva v snahe zaistiť, aby bol vzťah medzi poľnohospodárstvom a životným prostredím, resp. klímou vzájomne čo najprínosnejší. V niektorých prípadoch takisto podporuje vidiecke nepoľnohospodárske podniky, ktoré môžu mať na životné prostredie vplyv – napr. v lesníckom sektore alebo v iných oblastiach biohospodárstva.

Budúca SPP musí presadzovať a podporovať poľnohospodárstvo, ktoré šetrí klímu, a ústredným motívom jej priorít a opatrení musí byť udržateľnosť.

Ako budúca SPP podporí poľnohospodárov pri ochrane životného prostredia?

Základom je, že poľnohospodári s podporou príjmu z SPP budú musieť uplatňovať rôzne postupy ochrany životného prostredia a klímy. Ich podrobnosti určia členské štáty v súlade s potrebou splniť ciele na úrovni EÚ, ale aj zohľadňujúc vnútroštátne, regionálne a miestne okolnosti. Tento systém využije silné stránky súčasnej SPP, no pravidiel v legislatíve EÚ bude menej a budú jednoduchšie.

Ekologické opatrenia nad rámec tejto východiskovej úrovne osvedčených postupov sa podporia režimami, ktoré budú pre poľnohospodárov dobrovoľné – na pomerne základnej úrovni, a nad rámec toho pokročilejšími režimami. Tieto režimy budú opäť navrhovať členské štáty – tak, aby sa splnili ciele EÚ premietnuté v národnom, regionálnom a miestnom vyjadrení.

SPP bude zároveň klásť veľký dôraz na využitie potenciálu výskumu, inovácie, odbornej prípravy a poradenstva pri lepšej starostlivosti o životné prostredie a klímu, a to aj cestou efektívnejšieho využívania zdrojov.

Ak sa environmentálne záväzky zveria členským štátom, ako možno zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých poľnohospodárov? Budeme mať nakoniec 28 rôznych systémov?

Dnešné oznámenie je dôležitým míľnikom zmeny vo vykonávaní SPP. Komisia bude (rešpektujúc zásady subsidiarity a zjednodušovania) skúmať národné/regionálne plány, aby sa uistila, že prijaté rozhodnutia nie sú zjavne chybné alebo neprimerané vzhľadom na dosahovanie cieľových výsledkov a dodržiavanie základných požiadaviek EÚ. Komisia by národné/regionálne plány posudzovala a schvaľovala v záujme maximalizácie prínosu SPP k prioritám a cieľom EÚ a plneniu cieľov členských štátov v oblasti klímy a energetiky. Je to dôležité na zachovanie spoločného prístupu k plneniu cieľov v oblasti životného prostredia a klímy vo všetkých členských štátoch. Vyššie ambície sú v tejto súvislosti jedinou reálnou možnosťou politiky.

Komisia si zároveň zachová kľúčové roly ako strážkyňa zmlúv a inštitúcia, ktorá je v konečnom dôsledku zodpovedná za plnenie rozpočtu EÚ. V procese skúmania národných/regionálnych plánov bude Komisia osobitne dbať na to, aby regulácia nebola prehnaná.

Zachová sa systém dvoch pilierov (priame platby/trhové opatrenia a rozvoj vidieka)?

Oba piliere sa v SPP vzájomne dopĺňajú a mali by sa zachovať. Dávajú politike štruktúru, ktorá je orientovaná na dva základné všeobecné typy intervencie. Prvý pilier poľnohospodárov každoročne podporuje v podobe priamych platieb a trhových opatrení, ktoré predpokladajú súlad so základnými pravidlami a environmentálnymi cieľmi. Druhým pilierom je flexibilný viacročný investičný nástroj, ktorý je lepšie prispôsobený miestnym špecifikám každého členského štátu, najmä na podporu dlhodobejších projektov.

Ako zabezpečiť, aby bola budúca SPP spravodlivejšia a aby malé a stredné poľnohospodárske podniky dostali podporu, ktorú potrebujú?

V roku 2015 (prvý rok vykonávania od poslednej reformy SPP) smerovalo zhruba 80 percent priamych platieb 20 percentám poľnohospodárov. Vo verejnej debate sú preto pochopiteľné obavy o hospodársku efektívnosť a sociálnu spravodlivosť.

V skutočnosti to odráža koncentráciu pôdy a povahu podpory, ktorá je do veľkej miery závislá od plochy. Vyše polovicu príjemcov navyše tvoria veľmi malé poľnohospodárske podniky, pričom väčšina platieb (72 % v roku 2015) smeruje stredne veľkým profesionálnym (rodinným) farmám (5 – 250 ha), ktoré spravujú väčšinu poľnohospodárskej pôdy EÚ (71 %), a teda nesú aj najväčšiu zodpovednosť za zabezpečovanie verejných statkov a environmentálnych prínosov.

Komisia je však odhodlaná skúmať, ako by sa dali priame platby cieliť účinnejšie a ako zabezpečiť spravodlivú a lepšie cielenú podporu príjmov poľnohospodárov v celej EÚ, ako sa uvádza v diskusnom dokumente o budúcnosti financií EÚ. Bližšie treba preskúmať okrem iného tieto možnosti:

  • povinné stropy priamych platieb zohľadňujúce prácu, aby sa predišlo negatívnemu vplyvu na pracovné miesta,
  • ako spôsob na obmedzenie podpory veľkých poľnohospodárskych podnikov by sa dali zaviesť aj degresívne platby,
  • intenzívnejšie zameranie na redistributívne platby, aby sa podpora dala poskytovať cielene, napr. malým a stredne veľkým poľnohospodárskym podnikom,
  • uistenie sa, že podpora ide skutočným poľnohospodárom, teda tým, ktorí si aktívnou činnosťou zarábajú na živobytie.

Bude sa s poľnohospodármi naprieč EÚ zaobchádzať rovnako?

Okrem toho, že SPP zabezpečuje cielenie podpory na skutočných poľnohospodárov, teda tých, ktorí si poľnohospodárskou činnosťou skutočne zarábajú na živobytie, musí zároveň plniť svoju úlohu v dodržiavaní zásady „Rovnosť medzi jej členmi, rovnosť medzi veľkými či malými, na východe či na západe, severe či juhu“, ako pripomenul predseda Juncker v správe o stave Únie v roku 2017.

V tomto smere by mala zmierňovať rozdiely medzi členskými štátmi v oblasti podpory z SPP. Hoci treba uznať, že naprieč EÚ existujú veľké rozdiely v relatívnych nákladoch na pracovnú silu a pôdu, ako aj v agronomickom potenciáli, všetci poľnohospodári v EÚ sa stretávajú s podobnými výzvami z hľadiska trhovej volatility, životného prostredia a klímy.

Aká je úloha SPP pri podpore prosperity vidieka?

SPP nepôsobí len v sektore poľnohospodárstva – pomáha aj posilňovať miestne vidiecke ekonomiky a zvýšiť prosperitu vidieckych oblastí. Z fondov na podporu vidieka sa napríklad dá podporiť zakladanie remeselných podnikov. Nové pracovné príležitosti a väčší rastový potenciál môže na vidiek priniesť podpora nových vidieckych hodnotových reťazcov ako čistá energia, nastupujúce biohospodárstvo, obehové hospodárstvo a ekoturistika, investície do infraštruktúry, prírodného a ľudského kapitálu vrátane odbornej prípravy, programov rozvoja nových zručností, kvalitného vzdelávania a pripojiteľnosti. Novým konceptom sú tzv. inteligentné dediny, ktoré komunitám pomôžu riešiť problém chýbajúcej infraštruktúry a pracovných príležitostí.

Ako môže Komisia podporiť mladých začínajúcich poľnohospodárov a generačnú výmenu v odvetví?

Generačná výmena by mala byť prioritou nového politického rámca, no najvhodnejším kandidátom na jej stimulovanie sú samotné členské štáty, ktoré majú právomoci v oblasti regulácie pôdy, zdaňovania, dedičského práva či územného plánovania. SPP by mala členským štátom poskytovať flexibilitu vytvárať režimy šité na mieru osobitným potrebám ich mladých poľnohospodárov.

Strategické plány SPP by mohli zahŕňať podporu rozvoja zručností, znalostí, inovácie a podnikania, ako aj investičnú podporu. SPP by zároveň mala pomáhať zmierniť toto riziko v prvých rokoch po založení poľnohospodárskeho podniku zabezpečením celoúnijného systému podpory prvotného zakladania. Prístup k finančným nástrojom na podporu investícií do poľnohospodárskych podnikov a prevádzkového kapitálu by sa mal uľahčiť a lepšie prispôsobiť investičným potrebám a vyšším rizikovým profilom nových poľnohospodárov. Podpora novej generácie poľnohospodárov by sa dala skombinovať s primeranými stimulmi na uľahčenie odchodu staršej generácie a medzigeneračného prenosu poznatkov, ako aj na zvýšenie mobility pôdy a uľahčenie plánovania nástupníctva.

Prečo musí SPP podporovať inováciu? V čom spočíva logika?

Naše poľnohospodárstvo a vidiek čelia viacerým výzvam, ktoré si vyžadujú nové riešenia. Potrebujeme lepšie poradenstvo a viac inovácie. Verejná angažovanosť vo výskume a inovácii je potrebná na preklenutie priepasti medzi vidieckymi oblasťami, ktoré potrebujú digitálne inovácie a lepšie pripojenie, a poskytovateľmi nových technológií.

Mohli by sa napríklad použiť senzory, ktoré u zvierat včas zistia zdravotný problém a predídu potrebe liečby. Prístup k informáciám o intenzite slnečného žiarenia, vlhkosti pôdy, trhoch, riadení stáda atď. v reálnom čase umožní poľnohospodárom prijímať lepšie a rýchlejšie rozhodnutia.

Spolupráca vo výskume a inovácii na úrovni EÚ dáva zmysel. Vzájomné učenie sa od susedov z iných kútov EÚ prinesie lepšie znalosti a urýchli inovačný proces.

Akú podporu môžu poľnohospodári od budúcej SPP očakávať v prípade nestability a trhových kríz?

Či už ide o sanitárne alebo fytosanitárne krízy, javy spojené so zmenou klímy či trhovú volatilitu, poľnohospodári čelia veľkým rizikám a tlaku na príjmy. Komisia pri nich vždy stála a vždy pri nich bude stáť, čo dokazujú aj najnovšie dva balíky solidarity (každý v hodnote 500 miliónov EUR), no vyššia frekvencia rizík si vyžaduje systematickejší prístup.

Poľnohospodárstvo potrebuje primeraný rámec riadenia rizík, v ktorom sa podpora na úrovni EÚ skombinuje s nástrojmi členských štátov a súkromného sektora.

Napríklad sa očakáva, že možné zriadenie sektorového nástroja stabilizácie príjmov s nižšími prahmi aktivácie platieb ho zatraktívni tak pre poľnohospodárov, ako aj verejné správy. Zároveň treba dôsledne vyhodnotiť, či by sa mali zaviesť nové nástroje alebo typy podpory. V tomto smere by sa mala podporovať spolupráca medzi poľnohospodármi, ako aj v celom potravinovom reťazci, vrátane vzájomných fondov a integrovaných služieb v záujme rozdelenia rizika.

Čo bude zahŕňať platforma EÚ pre riadenie rizík?

Poľnohospodári a ďalšie zainteresované strany majú obmedzené informácie o dostupných nástrojoch a relatívne málo skúseností s ich využívaním, čo bolo v posledných rokoch jednou z hlavných prekážok zavádzania nástrojov riadenia rizík.

Platforma EÚ pre riadenie rizík bude slúžiť všetkým zapojeným aktérom od poľnohospodárov cez verejné orgány až po výskumné inštitúcie a súkromný sektor (napr. poisťovne) pri výmene vedomostí a osvedčených postupov.

Komisia sa podľa potreby zapojí ako sprostredkovateľ a vytvorí platformu na vyhradených webových stránkach.

V rámci platformy sa budú organizovať expertné skupiny, pracovné panely, semináre a podujatia ku konkrétnym témam v oblasti riadenia rizík – napríklad výpočet straty indexačnými systémami. Okrem toho ponúkne možnosť spojiť súkromné alebo verejné iniciatívy riadenia rizík na miestnej úrovni a príslušné úsilie v iných oblastiach politiky ako adaptácia na zmenu klímy, agrometeorológia atď.

Prečo by mala SPP stimulovať investície a ako môžu finančné nástroje pomôcť poľnohospodárom?

Flexibilný investičný nástroj v rámci SPP je nevyhnutný na podporu konkurencieschopnosti, inovácie, adaptácie na zmenu klímy a zmierňovania jej dôsledkov, a napokon aj udržateľnosti poľnohospodárstva a vidieckych oblastí.Modernizácia poľnohospodárskych podnikov, zavádzanie nových technológií či renovácia zavlažovacích systémov – všetky tieto opatrenia si vyžadujú mnoho počiatočného kapitálu a od poľnohospodárov nemožno očakávať, že takéto financovanie zvládnu celkom sami. Verejné prostriedky, ktoré sú k dispozícii na vyplácanie grantov, na pokrytie rastúcich investičných potrieb odvetvia nepostačujú. Podľa hrubých odhadov sa trhová medzera vo financovaní poľnohospodárstva pohybuje od 1,6 do 4,1 miliardy EUR pri krátkodobých a od 5,5 do 14,8 miliardy EUR pri dlhodobých úveroch.

Finančné nástroje ako úvery, záruky a kapitálové fondy môžu uľahčiť prístup k financovaniu pre takýchto poľnohospodárov (drobných, začínajúcich atď.) alebo agropotravinárskych výrobcov, ktorí majú ťažkosti so zháňaním potrebných financií na začatie podnikania alebo jeho rozvinutie. Spojenie investícií na úrovni EÚ so súkromným financovaním prinesie multiplikačný efekt, ktorý zvýši objem investícií (finančná páka).

MEMO/17/4842

Kontaktné osoby pre médiá:

Pre verejnosť: Europe Direct telefonicky na čísle 00 800 67 89 10 11 alebo e-mailom


Side Bar