Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia - Informačný prehľad

rescEU: Európska komisia navrhuje zlepšiť zvládanie katastrof: Otázky a odpovede

Brusel 23. november 2017

Európska komisia predložila niekoľko návrhov ako posilniť reakcie civilnej ochrany EÚ. Ich hlavným cieľom je lepšie zvládať prírodné katastrofy v Európe.

Hlavnou ideou je vytvorenie špecializovanej rezervy operačných kapacít na úrovni Únie – rescEU, ktorá posilní systém reakcie na katastrofy v členských štátoch a zlepší pripravenosť a prevenciu. Sústreďuje sa na dve kľúčové oblasti: vytvorenie systému rescEU, ktorým sa zvýšia celkové kapacity reakcie na katastrofy dostupné v EÚ, a zvýšenie investícií do prevencie a pripravenosti.

Prečo Komisia prichádza s novou iniciatívou rescEU práve teraz?

Prírodné katastrofy v Európe sú čoraz častejšie a komplexnejšie. V posledných rokoch bolo mnoho krajín vážne zasiahnutých dôsledkami zmeny klímy a meniacich sa hrozieb. Európska únia čelila mnohým katastrofám, ktorých súčasťou boli straty na životoch a zničujúce následky pre občanov, podniky, komunity, a životné prostredie. Pri prírodných katastrofách len v roku 2017 zahynulo v Európe 200 ľudí. Netreba zabúdať ani na ekonomické náklady: na európskom kontinente boli za rok 2016 zaznamenané škody v hodnote takmer 10 mld. EUR. EÚ musí byť pripravená tieto výzvy zvládať a svojich občanov lepšie chrániť pred katastrofami.

Nástroje reakcie na prírodné katastrofy, ktoré má EÚ v súčasnosti k dispozícii, sú obmedzené a často neponúkajú ten druh pomoci, o ktorý členský štát žiada, alebo nevedia pomôcť dostatočne rýchlo. Jedným z dôvodov je, že súčasný mechanizmus civilnej ochrany EÚ je založený na dobrovoľnom systéme a voľných kapacitách, ktoré členské štáty môžu ponúknuť inej krajine v núdzi.

Ako bude rescEU fungovať v praxi?

Ak členský štát sám nezvláda krízovú situáciu a potrebuje dodatočnú rýchlu pomoc z EÚ, rescEU preňho predstavuje v podstate záložné zdroje. Všetky náklady a kapacity rescEU by sa plne hradili z EÚ, pričom Komisia by rozhodovala o operatívnej kontrole prostriedkov a ich použití.

Navrhovaný postup v krízovej situácii:

1. Členský štát (príp. iná krajina alebo medzinárodná organizácia) sa rozhodne aktivovať mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany a požiada o pomoc v krízovej situácii, ktorá je nad jeho sily. Nezabúdajme, že Európska komisia nemôže sama aktivovať mechanizmus v oblasti civilnej ochrany.

2. Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie Komisie sídliace v Bruseli pracuje 24 hodín denne a monitoruje a spracováva informácie zo systému na výmenu informácií, ktoré všetky členské štáty používajú na žiadosti o podporu a upresnenie, aký druh pomoci potrebujú. Ihneď po prijatí žiadosti o podporu dostanú všetky štáty zapojené do mechanizmu upozornenie.

3. Ak kapacity európskej rezervy pre civilnú ochranu nebudú stíhať reagovať na katastrofu, Komisia môže na pomoc členským štátom vyslať vlastné rezervy rescEU. Budú rozdelené do štyroch oblastí: protipožiarne lietadlá, zariadenia na kontrolu povodní, vysokokapacitné povodňové čerpadlá, pátracie a záchranné jednotky a poľné zdravotnícke jednotky a záchranná zdravotnícka pomoc.

4. Po určení potrebnej podpory sa pomoc vyšle do postihnutej krajiny. Komisia si ponechá operatívne riadenie prostriedkov rescEU. Postihnutá krajina by mala zabezpečiť, aby činnosti, ktorých sa zúčastňuje rescEU, prebiehali počas operácie v súlade s operačnými zásadami dohodnutými s Komisiou.

Ako bude EÚ používaním vnútroštátnych kapacít v európskej rezerve pre civilnú ochranu podporovať solidaritu medzi členskými štátmi?

Návrh zahŕňa niekoľko nových ustanovení, ktoré pomôžu členským štátom posilniť ich existujúce zložky a vo väčšej miere prispievať do európskej rezervy pre civilnú ochranu:

  1. Členské štáty získajú spolufinancovanie (75 %) z EÚ na modernizáciu svojich kapacít. Tieto sa potom stanú súčasťou európskej rezervy pre civilnú ochranu a budú k dispozícii v prípade katastrofy.
  2. Ak bude treba reagovať na katastrofu v inom členskom štáte, EÚ bude spolufinancovať náklady na vyslanie prostriedkov, ktoré budú súčasťou európskej rezervy pre civilnú ochranu. V prípade prostriedkov, ktoré členské štáty poskytnú do európskej rezervy pre civilnú ochranu, sa navrhuje spolufinancovanie Úniou 75 % operačných nákladov, ak budú použité na území EÚ alebo účastníckeho štátu. V súčasnosti sa z rozpočtu EÚ financuje iba časť prepravných nákladov, ale nie prevádzkové náklady. Dostať sa z bodu A do bodu B však nie je pri väčšine operácií tak nákladné: Prevádzkové náklady sú omnoho vyššie ako náklady na prepravu. Napríklad náklady na transport veľkej poľnej nemocnice sú len zlomok jej prevádzkových nákladov, ktoré sa pohybujú okolo 6 mil. EUR mesačne. Let z Francúzska do Portugalska tiež nie je veľká položka v porovnaní s niekoľkodňovými prevádzkovými nákladmi lietadla.
  3. Plánuje sa vytvorenie odbornej siete pre civilnú ochranu EÚ, ktorá bude podporovať všetkých aktérov civilnej ochrany v ich činnostiach. Všetci budú mať prístup k najnovším informáciám a budú hovoriť „tým istým odborným žargónom“.
  4. Aby investície zo štrukturálnych fondov v krízových situáciách obstáli, bude Komisia s členskými štátmi úzko spolupracovať. Znamená to, že bude musieť zohľadňovať posúdenie rizika poskytnuté členskými štátmi. Okrem toho môže požiadať o vnútroštátne plány riadenia rizík a krízové plány, monitorovať ich vykonávanie a vydávať odporúčania pre národné investície do prevencie a pripravenosti. Z dlhodobého hľadiska je to najefektívnejší spôsob ako pomáhať členským štátom znižovať straty, zlepšovať prevenciu a byť pripravený reagovať na krízové situácie.

Európska rezerva pre civilnú ochranu: koľko prostriedkov a z ktorých krajín?

Európska rezerva pre civilnú ochranu nahrádza už existujúcu európsku kapacitu pre reakcie na núdzové situácie, nazývanú aj dobrovoľný fond, ktorá bola zriadená v októbri 2014. V súčasnosti má fond k dispozícii viac ako 90 kapacít reakcie, ktoré poskytuje 20 zúčastnených štátov. Tu je k dispozícii prehľad. Patria sem napr. protipožiarne tímy a lietadlá, zariadenia na kontrolu povodní, prostriedky na čistenie vody, zariadenia na detekciu a zber chemických, biologických, rádiologických a jadrových látok. Kríza môže nastať vo viacerých krajinách súčasne, prírodné katastrofy sú stále častejšie a komplexnejšie a zo skúseností vieme, že existujúce kapacity nepostačujú.

Komisia chce posilniť európsku rezervu civilnej ochrany poskytovaním vyšších finančných príspevkov členským štátom na náklady spojené s úpravami, opravami a prevádzkou na všetky prostriedky, ktoré sú jej súčasťou. Pre členské štáty to je ďalšia motivácia ponúknuť svoje kapacity do európskej rezervy civilnej ochrany.

Bude sa tento systém využívať na civilnú ochranu aj mimo EÚ?

Návrh sa zameriava hlavne na posilnenie kolektívnej reakcieschopnosti EÚ a členských štátov na ich území.

Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany bude aj naďalej zabezpečovať súdržnosť reakcie Únie v súlade s platnou legislatívou a financovaním nákladov na prepravu kapacít európskej rezervy civilnej ochrany vo výške 75 % v prípade aktivácie mimo EÚ a zúčastnených štátov.

Zúčastnené štáty mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany (Island, Nórsko, Srbsko, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora a Turecko) budú tiež môcť využívať nové možnosti, ktoré ponúka rescEU.

S čím prichádza návrh v oblasti pripravenosti a prevencie?

Základom účinnej reakcie na prírodné katastrofy je prevencia a pripravenosť. Investície do predchádzania katastrofám majú jednoznačné prínosy – zachraňujú životy a majetok a minimalizujú ekonomické a fyzické škody. Predchádzanie katastrofám a znižovanie rizík je podľa návrhu jadrom plánovania a posúdenie a znižovanie rizika je neoddeliteľnou podmienkou využívania zdrojov z EÚ.

Únia navrhuje takýto postup:

  • Motivovať členské štáty, aby vyhodnocovali riziká a mali pripravené efektívne krízové plány a prevenciu. Ak je napríklad známe, že v niektorých oblastiach je vyššie riziko povodní, mali by sme sa uistiť, že ochrana domov, podnikov a životného prostredia tomu zodpovedá. Alebo ak vieme, že v izolovaných vidieckych oblastiach, kde hrozí riziko lesných požiarov, žijú starší ľudia, musíme mať pripravený plán na ich evakuáciu.

  • Znamená to aj to, že najlepší európski odborníci majú za sebou rovnaký výcvik. Vybavenie a tímy by mali byť schopní spolupracovať aj cezhranične a mali by sa nachádzať blízko miest, kde môže dôjsť ku katastrofe. Dôležitá je aj výmena vedomostí a skúseností z minulých krízových situácií. O všetkých týchto aspektoch bude informovať odborná sieť civilnej ochrany EÚ.

Členské štáty budú musieť pripraviť plány prevencie a pripravenosti, ktoré Komisia preskúma a pomôže členským štátom, ktoré budú potrebovať ďalšiu pomoc.

Koľkokrát zasahoval mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany za posledné dva roky?

V posledných dvoch rokoch (2016 a 2017) bol mechanizmus celkovo aktivovaný 56 krát v EÚ aj mimo nej.

Ak bude Parlament a Rada súhlasiť s návrhom, koľko bude návrh Komisie stáť?

Vplyv návrhu na rozpočet sa odhaduje na dodatočných 280 mil. EUR na zvyšok obdobia trvania viacročného finančného rámca (2018 – 2020).

 

MEMO/17/4732

Kontaktné osoby pre médiá:

Pre verejnosť: Europe Direct telefonicky na čísle 00 800 67 89 10 11 alebo e-mailom


Side Bar