Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia - Informačný prehľad

EÚ schválila nové pravidlá pre členské štáty s cieľom výrazne znížiť znečistenie ovzdušia

Brusel 14. december 2016

Otázky a odpovede

Pre koho bude nová smernica o národných emisných stropoch prínosná a akým spôsobom?

Všetci občania EÚ budú mať prospech z lepšieho ovzdušia. Najväčším prínosom však bude pre deti, starších ľudí a osoby s astmou a respiračnými ochoreniami. Prospešné však bude aj pre priemysel, pretože vďaka opatreniam na zníženie znečistenia ovzdušia sa podnieti inovácia a zlepší európska konkurencieschopnosť v oblasti ekologických technológií. Znečistené ovzdušie je celosvetovým problémom. Očakáva sa rapídny rast dopytu po nízkoemisných výrobkoch vyznačujúcich sa čistými technológiami, ako aj súvisiacich výrobných metód. Zo smernice budú mať úžitok aj verejné orgány na všetkých úrovniach, keďže nová politika im pomôže pri dosahovaní súladu s existujúcimi normami v oblasti kvality ovzdušia. V rámci hospodárstva sa tak vďaka zníženiu počtu neodpracovaných pracovných dní, ako aj nákladov na zdravotnú starostlivosť ušetria miliardy eur.

Prečo znečistenie ovzdušia predstavuje problém?

Nedostatočná kvalita ovzdušia je hlavným zdravotným rizikom, v dôsledku ktorého dochádza k vzniku pľúcnych a kardiovaskulárnych chorôb či rakoviny. Okrem negatívnych zdravotných vplyvov má znečistenie ovzdušia značný hospodársky dosah v podobe zvýšenia nákladov na zdravotnú starostlivosť a zníženia produktivity vzhľadom na neodpracované pracovné dni. Znečistenie ovzdušia zároveň vplýva na životné prostredie, pričom postihuje kvalitu sladkej vody, pôdy a ekosystémov.

Následkom znečisteného ovzdušia v EÚ[1] v roku 2013 podľa odhadov predčasne zomrelo viac ako 450 000 osôb. Takmer dve tretiny územia EÚ boli vystavené nadmernému množstvu živín, ktoré presahovali bezpečné úrovne. Znečistené ovzdušie môže poškodzovať aj materiály a budovy. Niektoré látky znečisťujúce ovzdušie sa správajú ako skleníkové plyny, ktoré spôsobujú zmenu klímy. Hospodárske náklady súvisiace so samotnými vplyvmi na zdravie sú obrovské. Odhadujú sa na 330 až 940 miliárd EUR (3 až 9 % HDP EÚ).

Aké sú hlavné látky znečisťujúce ovzdušie, na ktoré sa vzťahuje smernica o NEC, a odkiaľ pochádzajú?

K znečisteniu ovzdušia dochádza najmä vplyvom priemyslu, dopravy, energetiky a poľnohospodárstva, ako aj niektorých činností prebiehajúcich v domácnostiach, medzi ktoré patrí napríklad vykurovanie. Hlavné látky znečisťujúce ovzdušie sú tieto:

  • Primárne tuhé častice (PM) sú jemný prach, ktorý vzniká v dôsledku spaľovania fosílnych palív alebo biomasy v rámci cestnej alebo lodnej dopravy, pri výrobe energie či prevádzke domácností. Nachádzajú sa aj v prírodných zdrojoch, napríklad v morskej soli či v pôde a piesku, ktoré sú vystavené vetru. Obavy v súvislosti so zdravotnými rizikami sa týkajú častíc s priemerom menším ako 10 mikrometrov (μm) (PM10) – predovšetkým však častíc s priemerom menším ako 2,5 μm (PM2,5). Tieto častice môžu spôsobovať respiračné a kardiovaskulárne ochorenia a rakovinu pľúc. Čierny uhlík sú sadze, ktoré sa nachádzajú v časticiach uvoľňovaných počas spaľovania.
  • K uvoľňovaniu emisií oxidu siričitého (SO2) dochádza pri výrobe energie, priemyselných činnostiach, v rámci dopravy a počas prevádzky domácností. Uvedené emisie majú škodlivý vplyv na ľudské zdravie v dôsledku tvorby sekundárnych tuhých častíc a prispievajú k acidifikácii (okysľovaniu) pôdy a vnútrozemských vôd.
  • K uvoľňovaniu oxidov dusíka (NOx) dochádza v rámci cestnej alebo lodnej dopravy, pri výrobe energie či prevádzke domácností. Podobne ako SO2 v dôsledku tvorby sekundárnych tuhých častíc poškodzujú ľudské zdravie a prispievajú ku kyslým dažďom. Spôsobujú však aj eutrofizáciu (ukladanie nadmerných množstiev dusíka). Sú kľúčovým prvkom zvýšených hladín prízemného ozónu (O3).
  • K uvoľňovaniu amoniaku (NH3) dochádza pri činnostiach súvisiacich s riadením v oblasti používania hnoja a hnojív a samotnou aplikáciou hnojív v poľnohospodárstve. Jeho emisie poškodzujú ľudské zdravie, keďže vytvárajú základ pre sekundárne tuhé častice, a pritom prispievajú k acidifikácii a eutrofizácii.
  • Prchavé organické zlúčeniny sa uvoľňujú z rozpúšťadiel prítomných vo výrobkoch a v priemyselných činnostiach, počas prevádzky cestných vozidiel, vykurovania domácností a výroby energie. Prchavé organické zlúčeniny sú kľúčovým prvkom zloženia prízemného ozónu.

Aké budú ďalšie kroky?

Táto smernica nadobudne účinnosť 31. decembra 2016. Členské štáty ju musia transponovať do vnútroštátnych právnych predpisov do 30. júna 2018. Hlavným vykonávacím opatrením je národný program kontroly znečistenia ovzdušia, ktorý musia členské štáty predložiť do 31. marca 2019. Do jari 2017 Komisia poskytne usmernenia o plánoch, pričom pri vykonávaní smernice bude úzko spolupracovať s členskými štátmi, okrem iného aj tak, že uľahčí prístup k existujúcim finančným nástrojom EÚ.

V roku 2017 sa zrealizuje významná technická iniciatíva. Pôjde o komplexné preskúmanie inventúr emisií všetkých členských štátov, na ktoré sa vzťahuje vykonávanie predmetnej smernice, s cieľom zabezpečiť spoľahlivú inventarizáciu reálnych emisií znečisťujúcich látok v Európe.

Aký pokrok sa doteraz dosiahol v rámci politiky EÚ v oblasti kvality ovzdušia?

Za posledné desaťročia sa vďaka politikám, ktoré sa realizujú na úrovni EÚ, ako aj na medzinárodnej úrovni, podarilo obmedziť určité problémy súvisiace so znečistením ovzdušia. Emisie oxidu siričitého (ktorý je príčinou kyslých dažďov) sa za posledné dve desaťročia znížili o viac ako 80 % a emisie oxidov dusíka a prchavých organických zlúčenín o 40 až 50 %. Napriek tomu musia EÚ a jej členské štáty urobiť viac v záujme dosiahnutia takých úrovní kvality ovzdušia, ktoré nemajú významný negatívny vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie – cieľ schválený v 7. environmentálnom akčnom programe. Nová smernica o NEC predstavuje významný krok k dosiahnutiu tohto predsavzatia.

Aký má táto smernica vplyv na odvetvie poľnohospodárstva?

Požadované celkové zníženie emisií amoniaku je nižšie, ako Komisia pôvodne navrhovala. Amoniak však predstavuje mimoriadne závažnú príčinu znečistenia ovzdušia, a to aj v mestách. Odvetvie poľnohospodárstva bude preto musieť vynaložiť značné úsilie na dosiahnutie dohodnutých záväzkov týkajúcich sa zníženia emisií amoniaku. Smernica obsahuje opatrenia, ktoré členským štátom poskytnú užitočný štandardný súbor alternatívnych riešení na zníženie emisií amoniaku. Ich súčasťou neraz bývajú technicky nenáročné investície a zmeny v poľnohospodárskych postupoch. Komisia bude podporovať úsilie súvisiace s vykonávaním smernice, a to aj formou maximálneho využívania finančných prostriedkov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Ako rieši smernica otázku látok s krátkou životnosťou znečisťujúcich klímu?

V pôvodnom návrhu Komisie sa súlad s politikami v oblasti klímy a energetiky čiastočne zabezpečoval riešením problematiky dvoch hlavných látok znečisťujúcich ovzdušie, ktoré majú osobitný význam z hľadiska politiky v oblasti klímy – ide o metán a čierny uhlík.

V prípade čierneho uhlíka sa v smernici od členských štátov vyžaduje, aby sa pri prijímaní opatrení týkajúcich sa PM2,5 prednostne zameriavali na znižovanie emisií čierneho uhlíka.Kľúčové odvetvia, v ktorých dochádza k uvoľňovaniu tuhých častíc, sú zároveň hlavnými zdrojmi emisií čierneho uhlíka. Ide o cestnú a inú ako cestnú dopravu, spaľovanie tuhých palív v domácnostiach, ako aj spaľovanie poľnohospodárskeho odpadu na otvorených priestranstvách. Opatreniami, ktoré sa podnikajú v prípade týchto odvetví, by sa teda mal zabezpečiť výrazný pokles emisií čierneho uhlíka.

Komisia vyjadruje poľutovanie v súvislosti s vypustením metánu z rozsahu pôsobnosti smernice. V súvislosti s kvalitou ovzdušia existuje silný dôvod na kontrolu emisií metánu v členských štátoch v záujme znižovania koncentrácií ozónu v EÚ (aj ozón je látka s krátkou životnosťou znečisťujúca klímu) a v záujme podpory znižovania emisií metánu na medzinárodnej úrovni. Na základe nahlásených národných emisií má Komisia v úmysle ďalej posúdiť vplyv emisií metánu na dosahovanie cieľov v oblasti politiky kvality ovzdušia. Posúdi opatrenia zamerané na zníženie uvedených emisií a prípadne predloží legislatívny návrh na daný účel. Vo svojom posúdení Komisia zohľadní niekoľko prebiehajúcich štúdií v tejto oblasti, ktoré majú byť dokončené v roku 2017, ako aj ďalší medzinárodný vývoj v tejto oblasti.

Ako inak sa zabezpečí súlad s ďalšími politikami?

Je nevyhnutné, aby sa v národných programoch kontroly znečistenia ovzdušia, ktoré musia členské štáty vypracovať na účely dosiahnutia predmetných znížení, zabezpečoval súlad s politikou kvality ovzdušia, ale aj s plánmi a programami v iných oblastiach vrátane klímy, energetiky, dopravy a poľnohospodárstva. Na potrebu koordinácie medzi vnútroštátnymi integrovanými energeticko-klimatickými plánmi a novou smernicou o národných emisných stropoch sa poukazuje aj v novom návrhu nariadenia o riadení energetickej únie. Obidva uvedené plány sa predložia v rovnakom období (v roku 2019).

Bude nová smernica riešiť pretrvávajúce problémy s dosahovaním súladu s existujúcimi normami v oblasti kvality ovzdušia?

Smernicou sa zabezpečí zníženie cezhraničných emisií, a teda aj pozaďových koncentrácií v celej Európe. Ide o dôležitý krok smerom k zníženiu znečistenia ovzdušia a zlepšeniu kvality ovzdušia v dlhodobom horizonte. V mnohých prípadoch si však vnútroštátne a miestne problémy s kvalitou ovzdušia vyžadujú dodatočné úsilie na vnútroštátnej či miestnej úrovni, ktoré je Komisia pripravená intenzívne podporovať. Členské štáty zodpovedajú za určenie ďalších vhodných opatrení.

Aký je rozdiel medzi emisnými stropmi EÚ v kontexte znečistenia ovzdušia a normami EÚ týkajúcimi sa kvality ovzdušia?

  • Národné emisné stropy platné v EÚ sú horné limity celkových emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktoré musia členské štáty do určitého dátumu dosiahnuť s cieľom znížiť pozaďové koncentrácie a obmedziť cezhraničné znečisťovanie ovzdušia. V súvislosti s cieľmi na rok 2010 sa uplatňujú súčasné stropy podľa Göteborského protokolu z roku 1999 a starej smernice EÚ o národných emisných stropoch (2001/81/ES). Nové stropy (nazývané národnými záväzkami týkajúcimi sa znižovania emisií) na rok 2020 boli dohodnuté v revidovanom Göteborskom protokole a podľa novej smernice o NEC sa uplatňujú na roky 2020 a 2030.
  • Normy EÚ v oblasti kvality ovzdušia sú miestne koncentračné limity týkajúce sa látok znečisťujúcich ovzdušie, ktoré sú najviac škodlivé pre zdravie. Sú stanovené v smernici o kvalite okolitého ovzdušia (2008/50/ES) a musia sa dodržiavať v celej EÚ s cieľom poskytnúť všetkým obyvateľom všeobecnú ochranu pred nepriaznivými úrovňami znečistenia ovzdušia. Dosahovanie noriem v oblasti kvality ovzdušia si často vyžaduje kombináciu miestnych opatrení slúžiacich na riešenie konkrétnych problémov znečisťovania ovzdušia a opatrení na zníženie pozaďových emisií na základe vykonávania smernice o národných emisných stropoch.

Aké ďalšie kroky sa podnikajú na medzinárodnej úrovni a na úrovni EÚ na riešenie problému znečistenia ovzdušia?

Znečistenie ovzdušia presahuje hranice štátov, a preto ide o záležitosť medzinárodného záujmu. Medzinárodná spolupráca sa uskutočňuje v rámci Dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 (CLRTAP), ktorý obsahuje viacero právne záväzných protokolov. Napríklad v roku 1999 sa prijal Göteborský protokol o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu. Jeho cieľom je obmedziť emisie tuhých častíc, oxidu siričitého, oxidov dusíka, prchavých organických zlúčenín a amoniaku v Európe a Severnej Amerike. Stanovujú sa v ňom národné emisné stropy pre hlavné látky znečisťujúce ovzdušie, ktoré sa do roku 2010 nesmeli prekročiť. Protokol bol revidovaný v roku 2012, pričom sa dohodli nové stropy na rok 2020 a prísnejšie požiadavky na emisné limity týkajúce sa kategórií hlavných zdrojov emisií.

Hlavné prvky rámca politiky v oblasti kvality ovzdušia na úrovni EÚ:

  • program Čisté ovzdušie pre Európu z roku 2013, ktorým sa aktualizuje tematická stratégia EÚ o znečistení ovzdušia z roku 2005 s cieľom stanoviť nové strategické politické ciele na roky 2020 a 2030;
  • nová smernica o národných emisných stropoch (smernica o NEC), ktorá predstavuje zásadnú legislatívnu implementáciu nových cieľov, a v ktorej sú vytýčené stropy týkajúce sa znečistenia na vnútroštátnej úrovni hlavnými látkami znečisťujúcimi ovzdušie;
  • smernice o kvalite okolitého ovzdušia, ktorými sa stanovujú miestne limity kvality ovzdušia, ktoré sa nesmú prekročiť nikde v EÚ – neboli predmetom revízie v roku 2013;
  • právne predpisy týkajúce sa špecifických zdrojov zamerané na obmedzenie emisií z konkrétnych hospodárskych odvetví, napríklad smernica o priemyselných emisiách, nová smernica o stredne veľkých spaľovacích zariadeniach, normy Euro pre vozidlá, normy energetickej účinnosti, normy týkajúce sa palív pre lode atď.

Ďalšie informácie

Webová stránka Komisie venovaná preskúmaniu

 

[1] Správa EEA z roku 2016 „Kvalita vzduchu v Európe“: http://www.eea.europa.eu/publications/air-quality-in-europe-2016

MEMO/16/4372

Kontaktné osoby pre médiá:

Pre verejnosť: Europe Direct telefonicky na čísle 00 800 67 89 10 11 alebo e-mailom


Side Bar