Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia - Informačný prehľad

Balík opatrení v oblasti obehového hospodárstva Otázky a odpovede

Brusel 2. december 2015

Komisia dnes prijala ambiciózny nový balík s cieľom stimulovať prechod Európy na obehové hospodárstvo, ktorý posilní globálnu konkurencieschopnosť, udržateľný hospodársky rast a tvorbu nových pracovných miest.

Čo je obehové hospodárstvo?

Aby sme zabezpečili udržateľný rast v EÚ, musíme využiť naše zdroje inteligentnejším, udržateľnejším spôsobom. Je zrejmé, že lineárny model hospodárskeho rastu, na ktorý sme sa spoliehali v minulosti, už viac nezodpovedá potrebám dnešných moderných spoločností v globalizovanom svete. Nemôžeme budovať našu budúcnosť na základe modelu „zober-vyrob-zahoď“. Veľa prírodných zdrojov je obmedzených, a preto musíme nájsť environmentálne a ekonomicky udržateľný spôsob ich využitia. Takisto je v hospodárskom záujme podnikov čo najlepšie využívať svoje zdroje.

Cieľom obehového hospodárstva je zachovať hodnotu výrobkov a materiálov čo najdlhšie; minimalizuje sa tak odpad a využívanie nových zdrojov, a keď výrobok dosiahne koniec svojho životného cyklu, zdroje sa z hospodárstva nevyradia, ale použijú sa znova a znova na vytváranie novej hodnoty. Tento model môže v Európe vytvoriť bezpečné pracovné miesta, podporiť inovácie, ktoré zabezpečia konkurencieschopnú výhodu a úroveň ochrany ľudí a životného prostredia, na ktoré je Európa hrdá. Môže tiež poskytnúť spotrebiteľom trvácnejšie a inovatívnejšie výrobky, ktoré im šetria peniaze a zvyšujú kvalitu života.

Čo je súčasťou balíka opatrení Komisie v oblasti obehového hospodárstva?

Komisia s cieľom uľahčiť prechod na širšie obehové hospodárstvo predkladá balík opatrení v oblasti obehového hospodárstva, ktorý obsahuje revidované legislatívne návrhy o odpade, ako aj komplexný akčný plán s konkrétnym mandátom pre funkčné obdobie tejto Komisie. Návrhmi o odpade sa vytyčuje jasná a ambiciózna dlhodobá vízia na zvýšenie miery recyklácie a obmedzenie skládkovania a zároveň sa v nich navrhujú konkrétne opatrenia na odstránenie prekážok v teréne z hľadiska zdokonalenia odpadového hospodárstva a pri zohľadnení rôznych situácií v jednotlivých členských štátoch.

Akčný plán obehového hospodárstva dopĺňa tento návrh, keďže sa v ňom stanovujú opatrenia na „uzavretie kruhu“ obehového hospodárstva a riešenie všetkých fáz životného cyklu výrobku: od výroby a spotreby až po nakladanie s odpadom a trh s druhotnými surovinami. Takisto obsahuje aj niekoľko opatrení, ktoré budú zamerané na trhové prekážky v konkrétnych sektoroch alebo toky materiálov, ako napríklad plasty, potravinový odpad, kľúčové suroviny, stavebný a demolačný odpad, biomasa a biovýrobky, ako aj horizontálne opatrenia v oblastiach, ako sú inovácie a investície.

Jeho účelom je zamerať sa na otázky, v ktorých opatrenia na úrovni EÚ prinášajú skutočnú pridanú hodnotu a dokážu zmeniť veci k lepšiemu.

Ako prechod na obehové hospodárstvo zníži náklady a vytvorí pracovné miesta?

Predchádzanie vzniku odpadu, ekodizajn, opätovné používanie a podobné opatrenia by mohli podnikom v EÚ priniesť čisté úspory vo výške 600 miliárd EUR alebo 8 % ročného obratu, pričom by znížili celkové ročné emisie skleníkových plynov o 2 – 4 %. Pokiaľ ide o sektory opätovného používania, opätovného spracovania a opravy, napríklad náklady na opätovné spracovanie mobilných telefónov by sa mohli znížiť na polovicu, keby sa telefóny dali ľahšie rozoberať. Ak by sa do zberu dostalo 95 % mobilných telefónov, mohla by sa pri výrobe ušetriť na nákladoch na materiál viac ako 1 miliarda EUR.

Prechod z recyklácie na renováciu by v prípade ľahkých úžitkových vozidiel, ktoré sa do zberu už vo veľkej miere dostávajú, mohol na materiálových vstupoch ušetriť 6,4 mld. EUR ročne (zhruba 15 % rozpočtu na materiál), 140 miliónov EUR by mohol ušetriť na nákladoch na energiu a emisie skleníkových plynov by mohol znížiť o 6,3 milióna ton.

S akými opatreniami sa počíta vo výrobnej etape?

Lepší dizajn výrobkov má kľúčový význam pre uľahčenie recyklácie a pomáha pri produkcii výrobkov, ktoré vydržia dlhšie alebo sa dajú ľahšie opraviť, čím sa šetria vzácne zdroje, podporuje sa inovácia a spotrebiteľom sa dodávajú lepšie výrobky, ktoré sú menej nákladné na používanie. Samotný trh nedokáže vždy tento cieľ dosiahnuť, a preto sú potrebné stimuly.

Komisia:

  • bude pri požiadavkách na výrobky v rámci ďalších pracovných plánov vykonávania budúcej smernice o ekodizajne podporovať trvácnosť, opraviteľnosť a recyklovateľnosť výrobkov, pričom bude zohľadňovať osobitné požiadavky na rôznorodé výrobky;
  • v rámci programu Horizont 2020 pripraví nezávislé testovanie, ktoré pomôže pri identifikácii otázok spojených s potenciálnymi prípadmi plánovaného zastarávania výrobkov;
  • navrhne požiadavky, ktorými sa zjednoduší demontáž, opätovné používanie a recyklácia elektronických displejov;
  • navrhne rozlišovať finančné príspevky, ktoré platia výrobcovia v rámci systému rozšírenej zodpovednosti výrobcu na základe nákladov pri skončení životnosti svojich výrobkov. Zaradenie tohto ustanovenia do revidovaného legislatívneho návrhu o odpade vytvára hospodárske stimuly, aby sa pri navrhovaní výrobkov brala do úvahy aj ich ľahšia recyklácia alebo opätovné používanie;
  • preskúma možnosti jednotnejšieho politického rámca pre rôzne oblasti činnosti v oblasti odvetvových produktových politík EÚ a ich príspevku k obehovému hospodárstvu.
  • vo svojej práci v oblasti ekodizajnu zváži primerané požiadavky na dostupnosť informácií o opravách a náhradných dieloch;
  • v revidovanom návrhu o odpade navrhne pre členské štáty odmeny za podporu určitej formy prípravy na opätovné použitie;
  • bude sa usilovať o lepšie presadzovanie záruk týkajúcich sa konkrétnych výrobkov a preskúma možnosti, ako ho zlepšiť, bude sa venovať aj falošným vyhláseniam o ekologickosti;
  • podnikne kroky v oblasti zeleného verejného obstarávania (GPP), bude sa zasadzovať za jeho väčšie rozšírenie a bude v nových alebo revidovaných kritériách presadzovať prvky obehového hospodárstva, sama pritom pôjde príkladom pri verejnom obstarávaní Komisie a využívaní fondov EÚ.

Čo Komisia navrhuje pri výrobných procesoch?

Výrobné procesy možno zlepšiť tak, aby efektívnejšie využívali zdroje a produkovali menej odpadu. Okrem ochrany životného prostredia sa vďaka tomu môžu vytvoriť podnikateľské príležitosti a podporiť inovácie.

Komisia:

  • do referenčných dokumentov o najlepších dostupných technikách začlení usmernenia týkajúce sa najlepších postupov efektívneho využívania zdrojov a nakladania s odpadom v priemyselných odvetviach.
  • vydá usmernenie a bude podporovať najlepšie postupy pri ťažobnom odpade s cieľom zlepšiť zhodnocovanie surovín;
  • upresní v revidovanom návrhu o odpade pravidlá týkajúce sa vedľajších produktov, aby uľahčila priemyselnú symbiózu a nastolila rovnaké podmienky v celej EÚ.

Ako Komisia zabezpečí zodpovedné získavanie primárnych surovín?

Udržateľná produkcia surovín je ako v Európe, tak aj na celom svete veľmi dôležitá. Okrem regulačných opatrení, ktoré Komisia už prijala – napríklad o nezákonnej ťažbe dreva, ťažbe nerastov v oblastiach konfliktov alebo o transparentnosti platieb, ktoré vláde odvádza ťažobný a drevospracujúci priemysel, budeme naďalej pokračovať v politických dialógoch a partnerstvách s krajinami mimo EÚ a prostredníctvom obchodnej a rozvojovej politiky EÚ podporovať udržateľné využívanie zdrojov. Je dôležité, aby sa k záväzku udržateľného využívania zdrojov a spolupráci naprieč hodnotovými reťazcami pripojil aj priemysel.

Ako chce Komisia presadzovať opraviteľnosť výrobkov a ako chce bojovať proti ich plánovanému zastarávaniu?

Komisia v mnohých oblastiach podnikne kroky, ktorých cieľom bude podpora produkcie ľahšie opraviteľných výrobkov:

  • pri príprave revidovaných alebo nových vykonávacích opatrení týkajúcich sa ekodizajnu sa bude systematicky zaoberať otázkou opraviteľnosti výrobkov (začne sa v roku 2016);
  • v normalizačnej žiadosti týkajúcej sa materiálovej efektívnosti v rámci smernice o ekodizajne je zahrnutá práca na normách, ktoré uľahčia opravy (do roku 2019);
  • preskúma takisto možnosť, aby sa v rámci smernice o ekodizajne stanovili horizontálne požiadavky na poskytovanie informácií o opravách;
  • v neposlednej miere pripraví nezávislý testovací program možných prípadov plánovaného zastarávania.

Aké opatrenia sa plánujú pre oblasť nakladania s odpadom?

Európa momentálne prichádza približne o 600 miliónov ton materiálov nachádzajúcich sa v odpade, ktoré by sa dali recyklovať alebo znovu použiť. Recykluje sa len približne 40 % odpadu domácností EÚ, pričom v niektorých oblastiach je miera recyklácie až 80 %, inde zas menej než 5 %. Premena odpadu na zdroj je základným predpokladom zvyšovania efektívnosti využívania zdrojov a výraznejšieho smerovania k obehovému hospodárstvu.

Komisia:

  • stanoví spoločný cieľ EÚ do roku 2030 recyklovať 65 % komunálneho odpadu;
  • stanoví spoločný cieľ EÚ do roku 2030 recyklovať 75 % odpadu z obalov;
  • stanoví záväzný cieľ, aby sa do 2030 skládkovalo maximálne 10 % všetkého odpadu;
  • zintenzívni spoluprácu s členskými štátmi s cieľom zlepšiť nakladanie s odpadom v teréne;
  • zjednoduší a zdokonalí definície odpadu a harmonizuje metódy výpočtu;
  • zabezpečí, aby sa štrukturálne fondy využívali na podporu cieľov právnych predpisov EÚ o odpadoch a riadili sa hierarchiou odpadového hospodárstva EÚ, ktorá určuje poradie priorít podľa najlepších environmentálnych výsledkov, postupne od prevencie vzniku, prípravy na opätovné použitie, recykláciu a energetické zhodnocovanie až po zneškodňovanie odpadu, napríklad skládkovaním.
  • navrhne minimálne kritériá pre systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu – odmeňovanie výrobcov, ktorí uviedli ekologickejšie výrobky na trh a podporujú ich zhodnocovanie a recykláciu na konci ich životného cyklu.

Čo sa stane s kritériami na určovanie, kedy odpad prestáva byť odpadom?

Komisia upraví právne predpisy tak, aby sa recyklované materiály nemuseli klasifikovať ako odpad vtedy, keď spĺňajú súbor všeobecných podmienok, ktoré sú rovnaké v celej EÚ. Účelom tejto zmeny je zjednodušiť legislatívny rámec pre hospodárske subjekty pôsobiace v oblasti recyklácie a zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých. Doterajšie kritériá na určovanie, kedy odpad prestáva byť odpadom (napr. sklo alebo medený šrot) zostávajú v platnosti.

Legislatívny návrh o odpadoch je zameraný len na komunálny odpad. Ako budú riešiť iné druhy odpadu?

Revidovaný návrh o odpade zahŕňa aj sprísnené ciele v oblasti recyklácie obalových materiálov, ktoré posilnia ciele v oblasti komunálneho odpadu. Vzhľadom na rozmanitosť toku priemyselného odpadu legislatívny prístup podľa všetkého nebude vhodný. Na riešenie konkrétnych otázok týkajúcich sa nakladania s daným druhom odpadu je vhodnejším riešením priemyselne orientovaná koncepcia s použitím referenčných dokumentov o najlepších dostupných technikách. Okrem toho sa na odpady z priemyselných alebo komerčných obalov vzťahuje smernica 94/62/ES a smernica 2008/98/ES.

Čo urobí Komisia, aby zastavila nezákonnú prepravu odpadu do krajín mimo EÚ?

Nariadenie EÚ o preprave odpadu bolo nedávno sprísnené a inšpektorom udeľuje viac právomocí. Členským štátom sa ukladá povinnosť vypracovať do januára 2017 inšpekčné plány, v ktorých stanovia minimálny počet inšpekcií, ktoré sa majú vykonať. Komisia spolupracuje so sieťou environmentálnych inšpektorov EÚ, Interpolom a Europolom. Prebiehajú aj ďalšie iniciatívy týkajúce sa konkrétnych odpadových tokov, akými sú odpad z elektrických a elektronických zariadení a vozidiel po dobe životnosti.

Čo robí Komisia na podporu premeny odpadu na zdroje (druhotné suroviny)?

Vo výrobných materiáloch používaných v EÚ predstavujú druhotné suroviny stále len malý podiel. Ich rozšíreniu v hospodárstve bránia významné prekážky, ako napríklad neistota týkajúca sa ich zloženia. Na vybudovanie dôvery sú potrebné normy.

Komisia:

  • začne pracovať na normách kvality pre druhotné suroviny tam, kde je to potrebné, najmä v prípade plastov;
  • prijme opatrenia na uľahčenie legálnej prepravy odpadu medzi členskými štátmi, cieľom prijatia ďalších opatrení bude zníženie počtu prípadov nezákonnej prepravy;
  • zreviduje nariadenie EÚ o hnojivách s cieľom uľahčiť uznávanie ekologických hnojív a hnojív založených na odpade, čím vytvorí celoeurópsky trh;
  • prijme opatrenia na uľahčenie opätovného využívania vody, ich súčasťou bude legislatívny návrh o minimálnych požiadavkách na opätovne využívanú vodu, napríklad na zavlažovanie a dopĺňanie podzemných vôd;
  • vypracuje analýzu a navrhne možnosti na rozhranie medzi právnymi predpismi týkajúcimi sa chemikálií, výrobkov a odpadov vrátane predpisov o tom, ako zlepšiť sledovanie chemických látok vo výrobkoch. To pomôže priemyslu zabezpečiť stabilné dodávky surovín prostredníctvom využívania recyklovaných materiálov.

Umožnia návrhy členským štátom prepravovať svoj odpad na skládky v iných krajinách?

Súčasné obmedzenia cezhraničnej prepravy odpadu budú platiť aj naďalej. Preprava medzi členskými štátmi nie je možná „bez predchádzajúceho oznámenia a súhlasu“. Okrem toho ciele, ktoré Komisia navrhla na zníženie miery skládkovania, by pre všetky krajiny EÚ znamenali do roku 2030 výrazne znížiť mieru skládkovania, čím by sa obmedzil priestor pre akýkoľvek cezhraničný pohyb odpadu určeného na skládkovanie.

Je v rámci návrhov Komisie spaľovanie odpadu je stále povolené?

Ak nemožno zabrániť vzniku odpadu, alebo ho nemožno recyklovať, vo väčšine prípadov sa uprednostňuje zhodnocovanie jeho energetickej hodnoty pred skládkovaním, a to z hľadiska environmentálneho aj ekonomického. „Premena odpadu na energiu“ teda môže zohrávať významnú úlohu a vytvárať súčinnosť s politikami EÚ v oblasti klímy a energetiky, ale riadi sa zásadami hierarchie odpadového hospodárstva EÚ. Komisia preskúma, ako možno optimalizovať túto úlohu bez toho, aby sa ohrozilo dosiahnutie vyššej miery opätovného používania a recyklácie, a ako by sa dal najlepšie využiť zodpovedajúci energetický potenciál. Na tento účel Komisia prijme iniciatívu „Premena odpadu na energiu“ v rámci energetickej únie.

Čo Komisia robí na podporu inovácií a investícií a riešenie horizontálnych otázok?

Na podporu lepšej konkurencieschopnosti priemyslu EÚ potrebuje obehové hospodárstvo väčšiu mieru výskumu a inovácií. Na to budú potrebné verejné a súkromné investície. Medzi dôležité podporné nástroje budú patriť Horizont 2020, COSME, štrukturálne a investičné fondy, fond pre strategické investície a iné programy EÚ. V oblastiach, ako sú recyklácia, inovácie a oprava, sú obzvlášť aktívne MSP vrátane sociálnych podnikov. Pri rozvoji obehového hospodárstva budú zohrávať dôležitú úlohu.

Komisia:

  • zriadi Európske stredisko pre výnimočne efektívne využívanie zdrojov, čím pomôže MSP využívať podnikateľské príležitosti v tejto oblasti;
  • plne využije pracovný program programu Horizont 2020 na roky 2016 – 2017, ktorý obsahuje významnú iniciatívu „Priemysel 2020 v obehovom hospodárstve“, s financovaním vo výške viac ako 650 miliónov EUR;
  • spolu s EIB a Európskym centrom investičného poradenstva bude podporovať žiadosti o financovanie a podporu rozvoja projektov týkajúcich sa obehového hospodárstva.

Ako sa na investíciách do obehového hospodárstva budú podieľať súkromní investori? Možno využiť EFSI na stimuláciu investícií do obehového hospodárstva?

Obehové hospodárstvo vytvorí podnikateľské príležitosti, ktoré budú zaujímavé pre súkromných investorov. Tak to bolo v prípade označovania, ktorým sa vytvoril dopyt po energeticky účinnejších výrobkoch. Rastúce verejné povedomie o problémoch, ktoré musíme riešiť, podporí dopyt po zodpovedne vyrábaných výrobkoch. Európsky fond pre strategické investície (EFSI) dopĺňa existujúcu podporu, ktorá plynie projektom obehového hospodárstva prostredníctvom poradenských a finančných nástrojov Európskej investičnej banky (EIB) v rámci programu InnovFin. Komisia uvažuje aj o možnosti, že by spolu s EIB a národnými bankami otvorila platformu na podporu financovania obehového hospodárstva.

Čo Komisia robí pre riešenie osobitných problémov v odvetví plastov?

Na prechod na obehové hospodárstvo je potrebné zvýšiť recykláciu plastov. V súčasnosti sa používanie plastov zvyšuje, ale účinnosť recyklácie zaostáva – menej ako 25 % plastového odpadu sa recykluje, a približne 50 % ide na skládky. Dôležitým aspektom v tomto sektore sú inovácie – môžu prispieť k obehovému hospodárstvu v podobe lepšieho konzervovania potravín, zlepšovania recyklovateľnosti plastov alebo znižovania hmotnosti materiálov používaných vo vozidlách.

Komisia:

  • prijme stratégiu pre plasty v obehovom hospodárstve, ktorá sa zameria na také problémy ako recyklovateľnosť, biodegradovateľnosť, prítomnosť nebezpečných látok v určitých plastoch a morský odpad,
  • v revidovanom legislatívnom návrhu o odpade navrhne ambicióznejší cieľ pre recykláciu plastových obalov.

Ako sa v balíku opatrení obehového hospodárstva rieši problém morského odpadu?

Cieľom Komisie je zabrániť všetkým spôsobom znečisťovania morí vrátane morského odpadu a výrazne znížiť jeho objem. Odhaduje sa, že vykonávaním právnych predpisov o odpade sa zníži množstvo morského odpadu o 25 %. V rámci plnenia cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030 sa v tomto balíku opatrení navrhujú konkrétne opatrenia na zníženie množstva morského odpadu a hlavný cieľ EÚ pre morský odpad. Táto téma sa preskúma aj v stratégii pre plasty v obehovom hospodárstve.

Ako navrhuje Komisia riešiť potravinový odpad?

Potravinový odpad predstavuje v Európe výrazný problém: odhaduje sa, že v EÚ sa ročne vyhodí asi 100 miliónov ton potravín. Potraviny sa strácajú alebo nimi plytvá v celom potravinovom dodávateľskom reťazci: v poľnohospodárskych podnikoch, pri spracovaní a výrobe, v predajniach, reštauráciách i v domácnostiach. Okrem súvisiacich hospodárskych a environmentálnych vplyvov má potravinový odpad aj významný sociálny aspekt – darovanie prebytočných potravín by sa malo uľahčiť tak, aby sa bezpečné a požívateľné potraviny dostali k tým, ktorí to najviac potrebujú.

V septembri 2015 Valné zhromaždenie OSN prijalo ciele udržateľného rozvoja na rok 2030 vrátane cieľa znížiť o polovicu potravinový odpad na obyvateľa na maloobchodnej alebo spotrebiteľskej úrovni a znížiť potravinové straty vo výrobe a dodávateľských reťazcoch. EÚ a jej členské štáty sú odhodlané tento cieľ splniť. Nový legislatívny návrh o odpade vyzýva členské štáty, aby obmedzili potravinový odpad v každej fáze potravinového distribučného reťazca, monitorovali úrovne potravinového odpadu a podávali správy v záujme uľahčenia výmeny informácií o dosiahnutom pokroku medzi zainteresovanými subjektmi.

Komisia:

  • vypracuje aj spoločnú metodiku EÚ na meranie potravinového odpadu a definovanie relevantných ukazovateľov.
  • vytvorí platformu pre členské štáty a všetkých aktérov v potravinovom reťazci, ktorá pomôže pri určovaní opatrení potrebných na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja v oblasti potravinového odpadu a výmenu najlepších postupov a dosiahnutých výsledkov;
  • prijme opatrenia s cieľom objasniť predpisy EÚ týkajúce sa odpadu, potravín a krmív, a uľahčí darovanie potravín, ako aj bezpečné použitie bývalých potravín a vedľajších produktov vo výrobe krmív.
  • preskúma spôsoby, ako by aktéri v potravinovom reťazci mohli zlepšiť označovanie dátumu spotreby a jeho chápania zo strany spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o označenie „Minimálna trvanlivosť do“.

Čo urobí Komisia, aby sa predišlo odhadzovaniu jedlých potravín?

Spolu s členskými štátmi Komisia prijme opatrenia na objasnenie predpisov EÚ týkajúcich sa odpadu, potravín a krmív s cieľom uľahčiť prerozdelenie bezpečných a jedlých potravín ľuďom v núdzi a, kde je to bezpečné, používanie bývalých potravín ako suroviny vo výrobe krmív pre zvieratá. Legislatívny návrh o odpade napríklad jasne vylúčil kŕmne suroviny z rozsahu svojej pôsobnosti. To zabezpečí, že bývalé potraviny (napr. polámané sušienky, suchý chlieb), ktoré sú bezpečné, ale nemôžu sa zaradiť do potravinového reťazca z obchodných dôvodov, sa v EÚ nebudú považovať za „odpad“, a môžu byť preto využívané ako suroviny vo výrobe krmív pre zvieratá. Komisia v spolupráci s členskými štátmi a zainteresovanými stranami vypracuje usmernenia o darovaní potravín v EÚ pre darcov potravín a potravinové banky týkajúce sa dodržiavania príslušných právnych predpisov EÚ (bezpečnosť potravín, vysledovateľnosť, právna zodpovednosť, DPH atď.).

Čo Komisia podniká v oblasti kľúčových surovín?

Kľúčové suroviny sú také suroviny, ktoré majú pre EÚ veľký hospodársky význam, pričom zároveň existuje značné riziko nedostatku zásobovania týmito surovinami. Používajú sa v mnohých bežných elektronických zariadeniach – napr. smartfón môže obsahovať až 50 rôznych druhov kovov vrátane tých, ktoré sa považujú za kľúčové suroviny. Veľmi nízka miera recyklácie týchto materiálov znamená, že sa nevyužívajú významné hospodárske príležitosti. Pri prechode k obehovému hospodárstvu sa musí venovať pozornosť lepšiemu zhodnocovaniu kľúčových surovín.

Komisia:

  • prijme opatrenia na podporu zhodnocovania kľúčových surovín a pripraví správu o najlepších postupoch a možnostiach pre ďalšie opatrenia na úrovni EÚ;
  • vo svojom revidovanom návrhu o odpade podporí členské štáty, aby sa tejto téme viac venovali;
  • zváži, či nezaradí požiadavky na výrobky do smernice o ekodizajne, aby sa zlepšila recyklovateľnosť elektronických zariadení a došlo k rozvoju vysoko účinných noriem pre recykláciu.

Čo sa navrhuje pre oblasť stavebníctva a demolácii?

Odpad pochádzajúci zo stavebných a demolačných prác vykazuje jeden z najvyšších objemov odpadu v Európe. Na osobu sa vyprodukuje jedna tona stavebného a demolačného odpadu za rok – to znamená 500 miliónov ton v celej EÚ každý rok. Nie je vždy možné z odpadu vytriediť a získať cenné materiály. Zlepšenie nakladania s odpadom v tomto sektore môže mať významný vplyv na obehové hospodárstvo.

Komisia:

  • prijme celý rad opatrení na zabezpečenie zhodnocovania hodnotných zdrojov a primeraného nakladania s odpadom v oblasti stavebníctva a demolačných prác, aj na uľahčenie posudzovania environmentálnych vlastností budov.
  • vypracuje usmernenia na podporu recyklácie cenných materiálov ešte pred demoláciou, navrhne dobrovoľné recyklačné protokoly s cieľom zlepšiť kvalitu recyklovaných stavebných materiálov a vybudovať dôveru v ne.

Čo Komisia navrhuje v prípade biomasy a bioproduktov?

Biologické materiály, ako napríklad drevo, plodiny alebo vlákna môžu byť použité v širokej škále výrobkov alebo v energetike. Okrem toho, že sú alternatívou k výrobkom založeným na fosílnych palivách, sú biologické materiály aj obnoviteľné, biologicky rozložiteľné a kompostovateľné. Zároveň si však používanie biologických zdrojov vyžaduje osobitnú pozornosť vzhľadom na ich životný cyklus, environmentálne vplyvy a potrebu získavať ich udržateľným spôsobom. V obehovom hospodárstve by sa malo podnecovať kaskádové využívanie obnoviteľných zdrojov s ich inovačným potenciálom pre výrobu nových materiálov, chemikálií a procesov.

Komisia:

  • bude podporovať efektívne využívanie biologických zdrojov prostredníctvom série opatrení, ako sú usmernenie a šírenie najlepších postupov kaskádového využívania biomasy a podpora inovácie v oblasti biohospodárstva.
  • do revidovaného legislatívneho návrhu začlenila cieľ pre recykláciu dreveného obalového materiálu a ustanovenie na zabezpečenie triedeného zberu biologického odpadu.

Ako sa bude monitorovať vykonávanie akčného plánu o obehovom hospodárstve?

Komisia navrhne jednoduchý a účinný rámec monitorovania s cieľom monitorovať hlavné prvky akčného plánu obehového hospodárstva. Bude zahŕňať ukazovatele v oblastiach ako bezpečnosť dodávok kľúčových surovín, oprava a opätovné použitie, vznik odpadu, nakladanie s odpadom, obchodovanie s druhotnými surovinami v EÚ a s krajinami mimo EÚ, a využívanie recyklovaných materiálov vo výrobkoch. Komisia vypracuje aj spoločnú metodiku EÚ na meranie potravinového odpadu a definovanie relevantných ukazovateľov.

Ako sa zohľadnili výsledky verejnej konzultácie?

Komisia počas verejnej konzultácie o obehovom hospodárstve získala od hlavných zainteresovaných strán približne 1 500 odpovedí, ktoré odrážajú ich názory: 45 % zo súkromného sektora a 25 % od jednotlivcov, 10 % z organizácií občianskej spoločnosti a 6 % od verejných orgánov. Príspevky boli inšpiráciou pre prípravné práce na akčnom pláne obehového hospodárstva a prejavili sa napríklad pri výbere prioritných sektorov.

Ďalšie informácie

Tlačová správa: Kruh sa uzatvára: Komisia prijíma ambiciózny nový balík o obehovom hospodárstve na posilnenie konkurencieschopnosti, zamestnanosti a udržateľného rastu

Všeobecný prehľad: Kruh sa uzatvára: ambiciózny balík EÚ pre oblasť obehového hospodárstva

Prehľad: Kruh sa uzatvára: pomoc spotrebiteľom pri výbere udržateľných výrobkov a služieb

Prehľad: Kruh sa uzatvára: výrobná fáza obehového hospodárstva

Prehľad: Kruh sa uzatvára: jasné ciele a nástroje na lepšie nakladanie s odpadom

Prehľad: Kruh sa uzatvára: od odpadu ku zdroju

Oznámenie: Kruh sa uzatvára – Akčný plán obehového hospodárstva EÚ

Príloha k oznámeniu o obehovom hospodárstve

Navrhovaná smernica o odpade

Navrhovaná smernica o odpadoch z obalov

Navrhovaná smernica o skládkach

Navrhovaná smernica o odpade z elektrických a elektronických zariadení        

Výsledky verejnej konzultácie

MEMO/15/6204

Kontaktné osoby pre médiá:

Pre verejnosť: Europe Direct telefonicky na čísle 00 800 67 89 10 11 alebo e-mailom


Side Bar