Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia - Informačný prehľad

Investičný plán pre Európu – otázky a odpovede

Brusel 20. júl 2015

.

1.      Čo je Investičný plán pre Európu? Prečo ho potrebujeme?

Od celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy trpí EÚ nízkou mierou investícií. Na zvrátenie tohto trendu a pevné nasmerovanie Európy na cestu hospodárskeho oživenia je potrebné kolektívne a koordinované úsilie na európskej úrovni, ktoré je hlavnou prioritou Junckerovej Komisie. V porovnaní s najvyššou hodnotou v roku 2007 klesli investície v EÚ približne o 15 %. Z krátkodobého hľadiska nízka miera investícií spomaľuje oživovanie hospodárstva. Z dlhodobého hľadiska nedostatok investícií škodí rastu a konkurencieschopnosti. Nízka miera investícií v eurozóne má značný vplyv na kapitál, čo brzdí rastový potenciál, produktivitu, mieru zamestnanosti a tvorbu pracovných miest v Európe.

Investičný plán pre Európu sleduje tri ciele: odstrániť prekážky brániace investovaniu prehĺbením jednotného trhu, zabezpečiť priehľadnosť investičných projektov a poskytnúť im technickú podporu, ako aj lepšie využívať nové a existujúce finančné prostriedky. Podľa odhadov Európskej komisie má investičný plán potenciál v nasledujúcich rokoch zvýšiť HDP Únie o 330 až 410 miliárd EUR a vytvoriť 1 milión až 1,3 milióna nových pracovných miest. V EÚ existuje dostatok likvidity, ale súkromní investori neinvestujú v dostatočnej miere, a to okrem iných faktorov z nedostatku dôvery a neistoty, a tak sa investičný plán pre Európu zameriava na riešenie tohto problému. Viac informácií možno nájsť v tomto prehľade.

2.      Čo je Európsky fond pre strategické investície (EFSI)? Ako je financovaný? Ako dosiahne cieľ vo výške 315 miliárd EUR?

Európsky fond pre strategické investície (EFSI) je stredobodom investičného plánu. Úlohou EFSI je prelomiť začarovaný kruh nízkej dôvery a nedostatočného investovania a využiť likviditu, ktorú držia finančné inštitúcie, podniky a jednotlivci čase, keď sú verejné zdroje obmedzené.

EFSI bude zriadený v rámci Európskej investičnej banky (EIB). Zmobilizuje dodatočné investície v reálnej ekonomike v oblastiach, ako je infraštruktúra, vzdelávanie, výskum, inovácie, energia z obnoviteľných zdrojov a energetická efektívnosť. Zároveň sa bude orientovať na malé a stredné podniky (MSP) a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou (spoločnosti, ktoré majú od 250 do 3 000 zamestnancov). EFSI bude zameraný na projekty, ktoré budú okrem iných cieľov podporovať vytváranie pracovných miest, dlhodobý rast a konkurencieschopnosť.

S cieľom zriadiť EFSI sa vytvorí záruka vo výške 16 miliárd EUR. Záruka EÚ bude zaistená záručným fondom vo výške 8 miliárd EUR (polovica sumy) z rozpočtu EÚ. EIB sa zaviaže poskytnúť 5 miliárd EUR, čo fondu EFSI zaistí kapacitu absorpcie rizika vo výške 21 miliárd EUR. Zo skúseností EIB a Európskej komisie vyplýva, že 1 EUR podriadeného dlhu katalyzuje 5 EUR v celkovej investícii: 1 EUR v podriadenom dlhu plus 4 EUR naviac v dlhu v prvom rade. Znamená to, že 1 EUR zaistené fondom vygeneruje 15 EUR súkromných investícií do reálnej ekonomiky, k čomu by inak nedošlo. Tento multiplikačný účinok 1:15 je obozretný priemer založený na historických skúsenostiach programov EÚ a EIB. Viac informácií možno nájsť v tomto prehľade.

3.      Aké sú ďalšie kroky v oblasti investičného plánu? Kedy bude EFSI funkčný?

Zákonodarcovia EÚ dosiahli 28. mája 2015 politickú dohodu týkajúcu sa nariadenia o Európskom fonde pre strategické investície (EFSI). Je to iba štyri a pol mesiaca po tom, ako Komisia 13. januára prijala legislatívny návrh. Členské štáty ho jednomyseľne schválili 10. marca a Európsky parlament o ňom hlasoval vo výbore 20. apríla. Európsky parlament ho definitívne schválil na plenárnom zasadnutí 24. júna, na základe čoho bude EFSI môcť fungovať začiatkom jesene, ako sa plánovalo.

V záveroch Európskej rady z decembra 2014 bola EIB vyzvaná, aby „s použitím vlastných finančných prostriedkov začala vykonávať činnosti od januára 2015“. EIB už oznámila niekoľko projektov, ktoré sa majú predbežne financovať (alebo „uložiť“) v rámci investičného plánu pre Európu, v ktorých je strategickým partnerom Komisia.

Dňa 22. júla 2015 Komisia rozhodla o rozšírení záruky EÚ na projekty predbežne financované zo strany EIB a Európskeho investičného fondu (EIF) a spoločne s EIB vymenovala členov riadiaceho výboru. Členovia investičného výboru by sa mali ujať svojich funkcií od septembra 2015 po tom, ako budú vybratí na základe verejnej výzvy pre uchádzačov. V septembri Európsky parlament usporiada aj vypočutie s cieľom schváliť kandidátov na pozíciu generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa EFSI. Komisia plánuje, že, Európske centrum investičného poradenstva (EIAH) začne svoju činnosť na jeseň 2015, a Európsky portál investičných projektov (ďalej len EIPP) začne fungovať do konca roka 2015.

4.      Čo je Európsky portál investičných projektov? Kto ho prevádzkuje?

Európsky portál investičných projektov (EIPP) zlepší znalosti investorov o jestvujúcich a budúcich projektoch v celej Európe s cieľom zvýšiť transparentnosť a maximalizovať účasť investorov na financovaní (bez akejkoľvek záruky, že tieto projekty budú financované verejnými orgánmi).Portál investičných projektov umožní navrhovateľom projektu so sídlom v EÚ, ktorí majú záujem o externé financovanie, aby predstavili svoje investičné projekty a podelili sa o svoje nápady s potenciálnymi investormi. Portál bude spravovať Európska komisia a mal by začať fungovať do konca roka 2015.

5.      Čo je Európske centrum investičného poradenstva? Akú podporu ponúkne?

Európske centrum investičného poradenstva (EIAH) poskytne jednotný prístupový bod k širokému spektru poradenských služieb na podporu identifikácie, rozvoja a vykonávania projektov, prístupu k financiám, využívania finančných nástrojov a budovania kapacít. Centrum posilní schopnosť verejných a súkromných subjektov v Únii vytvoriť finančne spoľahlivé projekty, ktoré budú úspešne dokončené. Centrum by malo začať fungovať na jeseň 2015.

6.      Aká je štruktúra riadenia EFSI?

Štruktúru EFSI bude tvoriť riadiaci výbor zložený z troch odborníkov z Komisie a jedného odborníka z EIB, ktorý bude poskytovať všeobecné politické usmernenia, a investičný výbor, ktorý bude prijímať individuálne investičné rozhodnutia založené na všeobecnej politike o využívaní záruky EÚ na operácie EIB v rámci EFSI. Investičný výbor bude pozostávať z ôsmich členov a bude mu predsedať generálny riaditeľ EFSI. Profily členov investičného výboru sú stanovené v nariadení o EFSI.

Riadiaci výbor navrhne kandidáta na generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa EFSI. Európsky parlament na základe výsledkov vypočutia vydá svoj súhlas s ich menovaním. Prezident EIB potom formálne vymenuje generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa. Ich funkčné obdobie je stanovené na tri roky a môže sa jedenkrát obnoviť.

7.      Ako sa riadiacou štruktúrou EFSI zabezpečí nezávislosť od verejných a súkromných prispievateľov? Aké opatrenia sa prijmú v oblasti zodpovednosti?                 

Členovia investičného výboru budú nezávislí odborníci s bohatými skúsenosťami na trhu. Tým sa zabezpečí, že výber projektov sa bude uskutočňovať bez politického zasahovania.

Na zaistenie vysokej úrovne zodpovednosti musí predseda riadiaceho výboru a generálny riaditeľ podávať na žiadosť Európskeho parlamentu alebo Rady správy o plnení EFSI, a to aj prostredníctvom účasti na vypočutiach.

Prezident EIB sa bude zodpovedať Európskemu parlamentu v otázkach týkajúcich sa finančných a investičných operácií EIB v rámci EFSI. Ak bude mať Európsky parlament pochybnosti v súvislosti s týmito otázkami, môže prezidenta EIB vyzvať, aby sa zúčastnil na vypočutí.

8.      Akú úlohu v rozhodovacom procese zohráva EIB?

EIB, ako prispievateľ do EFSI, bude mať v riadiacom výbore zastúpenie. Keďže EFSI bude pôsobiť v rámci EIB, všetky projekty podporované z EFSI budú musieť byť schválené aj podľa riadnych postupov EIB. Financovanie EFSI pre MSP a spoločnosti so strednou kapitalizáciou prostredníctvom Európskeho investičného fondu (EIF) si bude takisto vyžadovať schválenie podľa riadnych postupov EIF.

9.      Akú úlohu zohráva Európsky parlament a Dvor audítorov v monitorovaní EFSI?

V nariadení EFSI sa zavádza rozsiahly súbor pravidiel s cieľom zabezpečiť zodpovednosť EFSI voči Európskemu parlamentu. Monitorovanie bude vychádzať z dvoch hlavných zásad:

a)            Podávanie správ: Správy o financovaní EIB a o investičných operáciách na základe nariadenia bude EIB podávať i) každý polrok Komisii a ii) raz do roka Európskemu parlamentu a Rade. Tieto správy sa zverejnia. Komisia bude zároveň podávať Európskemu parlamentu a Rade správy o uplatňovaní nariadenia.

b)            Zodpovednosť: Európsky parlament bude mať právo kedykoľvek zorganizovať vypočutie s predsedom riadiaceho výboru a generálnym riaditeľom EFSI týkajúce sa výsledkov EFSI. Predseda riadiaceho výboru a generálny riaditeľ budú mať zároveň zákonnú povinnosť bezodkladne – ústne alebo písomne – odpovedať na otázky, ktoré im adresuje Európsky parlament. Európsky parlament a Rada si zároveň môžu vyžiadať správu aj od Komisie. Prezident EIB môže byť pozvaný na vypočutie v Európskom parlamente a musí odpovedať bezodkladne – ústne alebo písomne – na otázky, ktoré mu adresuje Európsky parlament.

Dvor audítorov bude uplatňovať svoje bežné pravidlá pri audite záruky EÚ, platieb a vymožených finančných zdrojov, ktoré sú pripísateľné do všeobecného rozpočtu Únie. Jeho súčasná úloha, pokiaľ ide o audit činnosti EIB (ako je podrobne opísané v trojstrannej dohode medzi EIB, Dvorom audítorov a Komisiou), ostáva nezmenená. EIB bude každoročne poskytovať Komisii a a Dvoru audítorov hodnotenie rizika týkajúce sa finančných operácií EFSI v rámci EIB a EIF.

10.    Ako môžu do investičného plánu prispievať členské štáty?                     

EFSI je navrhnutý čo najflexibilnejším spôsobom, aby doňho mohli prispievať členské štáty. Členské štáty môžu priamo alebo prostredníctvom svojich národných podporných bánk prispievať buď na úrovni kapacity v oblasti preberania rizík (dopĺňajúc tak príspevky z rozpočtu EÚ a z EIB), v rámci investičnej platformy, alebo priamo prostredníctvom spolufinancovania určitých projektov a činností.

11.    Budú sa príspevky členských štátov do investičného plánu počítať ako súčasť deficitu alebo dlhu krajín a budú sa zohľadňovať pri uplatňovaní Paktu stability a rastu?

Nariadenie o EFSI obsahuje vyhlásenie Komisie o tom, ako sa bude s príspevkami členských štátov zaobchádzať v rámci Paktu stability a rastu. To, ako sa zaobchádza s investičnými platformami v rámci Paktu stability a rastu, závisí v prvom rade od štatistickej klasifikácie takýchto platforiem zo strany Eurostatu. Štatistické spracovanie, či už v súvahe verejnej správy alebo mimo nej, sa riadi rovnakými pravidlami Eurostatu, ako sú pravidlá, ktoré sa týkajú samotných národných podporných bánk. Investičné platformy s právnou subjektivitou by sa na tieto účely mohli pokladať za účelovo vytvorené subjekty (Special Purpose Entity, SPE).

Vo všeobecnosti sa SPE klasifikujú ako súčasť verejnej správy, ak sú zriadené vládou a slúžia ako oddelenie verejnej správy. V prípadoch, keď má investičná platforma viacerých akcionárov či sponzorov, jej postavenie závisí od subjektu či subjektov, ktoré ju podľa pravidiel národných účtov riadia. Keď je národná podporná banka klasifikovaná ako súčasť verejnej správy alebo je jej činnosť presmerovaná cez verejnú správu, hlavným problémom sa stáva to, kto SPE zriaďuje a kto nad ním vykonáva kontrolu.

Jednorazové príspevky členských štátov, a to buď členského štátu samotného, alebo národných podporných bánk klasifikovaných v sektore verejnej správy alebo konajúcich v mene členského štátu, do EFSI alebo do tematických investičných platforiem či investičných platforiem pre viaceré krajiny by sa mali v zásade považovať za jednorazové opatrenia. V takom prípade by sa náklady na takéto jednorazové opatrenia nemali brať do úvahy pri výpočte štrukturálneho deficitu v rámci Paktu stability a rastu. Mali by sa však zaregistrovať vo verejných účtoch.

Vo vyhlásení sa nestanovuje žiadna zmena týchto pravidiel. Pripomína sa v ňom iba uplatňovanie súčasných pravidiel. Komisia bude samozrejme posudzovať konkrétne prípady.

12.    Pokiaľ členský štát prispieva do investičného plánu, budú tieto finančné prostriedky smerovať do projektov v ich vlastnej krajine?

Nie, príspevky členských štátov nemusia nutne zostať v ich vlastnej krajine. Napríklad niektoré národné podporné banky môžu financovať investície v iných členských štátoch. Môžu takisto vytvoriť spoluinvestičné platformy so susednými krajinami a môžu investovať do cezhraničných projektov.

13.    Ako môžu národné podporné banky poskytnúť finančné prostriedky alebo ľudské zdroje?

V prípade finančných zdrojov môžu národné podporné banky prispievať na úrovni fondu, v rámci spoluinvestičných platforiem alebo na úrovni projektov. Pokiaľ ide o spoluprácu so zamestnancami národných podporných bánk, už existuje úzka koordinácia a výmena odborných znalostí medzi EIB a týmito bankami. Táto spolupráca sa bude ďalej podporovať, pretože národné podporné banky môžu prispieť k realizácii cieľov investičného plánu cennými praktickými skúsenosťami.

14.    Čo sú investičné platformy? Ako fungujú?

Pri investíciách je dôležitý ich rozsah, a preto je dôležité, aby navrhovatelia verejných alebo súkromných projektov vytvárali tematické investičné platformy (ktoré sú podobné účelovo vytvoreným subjektom), aby sa projekty mohli združiť, napríklad v oblastiach, ako je energetická efektívnosť alebo širokopásmové pripojenie. To EFSI a ďalším stranám umožní financovať projekty spoločne. Pre EFSI bude technicky jednoduchšie a účinnejšie investovať do špecifického subjektu s veľkým vnútroštátnym alebo nadnárodným rozsahom než uzatvárať menšie dohody s individuálnymi investormi.

Investičné platformy môžu mať takisto geografický charakter, vrátane regionálnych, národných alebo cezhraničných platforiem. Niektoré projekty, napríklad v oblasti energetických prepojení, môžu vyžadovať spoluprácu a spolufinancovanie niekoľkých regiónov alebo krajín. Pravidlá týkajúce sa organizovania týchto platforiem nie sú normatívne.

15.    Môžu sa krajiny mimo EÚ zúčastňovať na investičnom pláne? Ako môžu prispievať?

Na dosiahnutie čo najväčšieho vplyvu EFSI je dôležité, aby do EFSI mohli prispievať tretie strany, vrátane subjektov mimo EÚ. Krajiny mimo EÚ môžu spoluinvestovať do projektov EFSI, a to buď priamo, alebo prostredníctvom spoluinvestičných platforiem. So súhlasom riadiaceho výboru môžu krajiny mimo EÚ prispievať do EFSI aj v hotovosti, nedáva im to však právo zúčastňovať sa na rozhodovaní alebo hlasovaní riadiaceho výboru.

Financovanie EFSI môže byť poskytnuté subjektom z krajín mimo EÚ, ale len ako súčasť cezhraničných projektov, do ktorých sú zapojené krajiny EÚ. Boli by to krajiny patriace do rozsahu pôsobnosti európskej susedskej politiky vrátane strategického partnerstva, politiky rozširovania a Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Európskeho združenia voľného obchodu, alebo zámorskej krajiny alebo územia.

16.    Aký druh projektov bude EFSI podporovať?          

Z kontaktov so súkromným sektorom vyplynulo, že investori kladú osobitný dôraz na spoľahlivú kvalitu a nezávislý výber projektov, ktoré by mohli získať podporu investičného plánu. Projekty by mali 1) byť hospodársky životaschopné s podporou tejto iniciatívy, 2) byť dostatočne pokročilé na to, aby ich bolo možné posúdiť na globálnej či lokálnej úrovni, 3) mať európsku pridanú hodnotu a byť v súlade s politickými prioritami EÚ a v neposlednom rade 4) by mali, ak je to možné, maximalizovať financovanie zo súkromného sektora. Projekty nemusia byť cezhraničné.

Využívanie záruky EÚ umožní EIB ísť nad rámec bežnej činnosti a uskutočňovať rizikovejšie investície. Týmto spôsobom môže EIB investovať do rizikovejších projektov spolu so súkromným sektorom, bez toho, aby ohrozila svoj rating AAA.

17.    Aké kritériá sa použijú pri výbere projektov? Ktoré projekty budú financované? Kto bude zodpovedný za rozhodnutie, či projekty spĺňajú kritériá?

Výber projektov sa nebude riadiť politickými motívmi. Boli stanovené prísne kritériá oprávnenosti a neboli zavedené žiadne kvóty pre jednotlivé krajiny alebo konkrétne sektory hospodárstva. To je mimoriadne dôležité v záujme pritiahnutia súkromných investorov k účasti v EFSI. Akýkoľvek náznak zásahov zo strany verejných orgánov súkromné subjekty odradí. Investičný výbor zložený z nezávislých odborníkov (uvedené vyššie) rozhodne, či konkrétne projekty môžu byť podporované zárukou EÚ na základe usmernení pre investovanie a hodnotiacej tabuľky ukazovateľov.

Projekty sa budú vyberať na základe ich „doplnkovosti“ (t. j., že by ich nebolo možné realizovať bez podpory zo záruky EÚ), hospodárskej životaschopnosti, spoľahlivosti a dôveryhodnosti, ako aj ich príspevku ku kľúčovým oblastiam podporujúcim rast v súlade s politikami EÚ. Patrí k nim vzdelávanie a znalosti, inovácie a digitálne hospodárstvo, energetická únia, dopravná infraštruktúra, sociálna infraštruktúra, prírodné zdroje a životné prostredie. Takisto musia podľa možnosti mobilizovať financovanie zo súkromného sektora.

18.    Kto a ako môže žiadať o financovanie prostredníctvom EFSI? Existuje minimálna prahová hodnota?

O financovanie z EFSI môžu požiadať: subjekty všetkých veľkostí vrátane podnikov poskytujúcich verejnoprospešné služby, účelovo vytvorených subjektov alebo projektových spoločností; malé a stredné podniky (do 250 zamestnancov) a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou (do 3 000 zamestnancov); subjekty verejného sektora (okrem samotných členských štátov); národné podporné banky alebo iné banky ponúkajúce sprostredkované úvery; fondy a akékoľvek ďalšie formy podnikov verejného investovania; investičné platformy na mieru.

Vo všeobecnosti existujú dva spôsoby ako požiadať o financovanie z EFSI. Prvý spôsob umožňuje každému navrhovateľovi projektu kedykoľvek zaslať svoj návrh priamo EIB prostredníctvom obvyklej žiadosti na webovú lokalitu EIB v rámci okna pre strategické investície. Vlády členských štátov do tohto procesu nevstupujú. Projekty sa môžu predkladať kedykoľvek, pretože ide o dynamický proces. Keď EIB dostane návrh projektu, uskutoční jeho analýzu a rozhodne, či je vhodný na financovanie zo strany EIB alebo EFSI (s podporou záruky EÚ). Druhý spôsob je vhodný pre MSP, ktoré majú záujem o transakcie EFSI financované prostredníctvom Európskeho investičného fondu (EIF) – v rámci okna pre MSP a spoločnosti s so strednou trhovou kapitalizáciou – informácie o finančných sprostredkovateľoch nájdu na webovej lokalite EIF.

19.    Ako bude EFSI konkrétne zasahovať v prípade dlhodobých investičných projektov, najmä v prípade projektov, ktoré si vyžadujú veľký podiel verejných investícií (50 % alebo viac)?                   

K tomuto bude často dochádzať v oblastiach energetickej efektívnosti, infraštruktúry a digitálnej agendy (napr. širokopásmové pripojenie v odľahlých oblastiach), aby projekty boli životaschopné. EFSI poskytne spravidla rizikovejšiu tranžu investície, aby sa znížením rizika maximalizoval príspevok zo súkromných zdrojov financovania („ochrana pred prvou stratou“). Členské štáty a národné podporné banky môžu poskytnúť spolufinancovanie na úrovni jednotlivých projektov. Týmto spôsobom môžu zabezpečiť vyššiu úroveň verejného financovania v konkrétnom projekte. V závislosti od daného sektora a oblasti niektoré projekty prinesú vyššie výnosy než iné. To nepredstavuje problém, pretože EFSI bude mať rozsiahle portfólio rozličných projektov v rôznych oblastiach, od dopravy cez vzdelávanie až po energetiku a inovácie.

Členské štáty navyše môžu využívať štrukturálne fondy na financovanie projektov, ktoré si vyžadujú vyššiu mieru verejnej účasti a v ktorých je vzhľadom na obmedzenejšiu návratnosť náročnejšie prilákať súkromných investorov.

20.    Ako bude EFSI pomáhať MSP?

EFSI bude poskytovať finančné prostriedky (prostredníctvom nástrojov, ako je kapitál, kvázi-kapitál a iné) na projekty, ktoré sa považujú za vysoko rizikové, čo v súčasnom hospodárskom prostredí často chýba. Mohlo by to byť prínosné pre malé inovačné začínajúce spoločnosti, o ktorých si investori často myslia, že predstavujú vyššie riziko než lepšie etablované spoločnosti alebo väčšie spoločnosti. Štvrtina celkových investícií, ktoré EFSI zmobilizuje, t. j. 75 miliárd EUR za tri roky, pôjde do MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou prostredníctvom Európskeho investičného fondu (EIF), ktorý je súčasťou skupiny EIB. MSP spravidla dostávajú financie prostredníctvom špeciálnych fondov, ako sú účelovo vytvorené subjekty (SPV), alebo sprostredkovateľov, ako sú banky.

EIF už začal so spolufinancovaním SME: v máji 2015 uzatvoril prvú dohodu s francúzskou bankou o zvýšení počtu úverov inovatívnym podnikom, po čom nasledovali podobné dohody s bankami v ďalších krajinách.

Špecializovaný nástroj pre MSP v rámci EFSI bude podporovať existujúce financovanie z Programu pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME) a posilní vykonávanie nástroja na poskytovanie záruk za úvery COSME (LGF), ktoré zaznamenali výrazný dopyt na trhu, ale majú obmedzené rozpočtové prostriedky. Vďaka záruke poskytnutej v rámci EFSI bude môcť Európsky investičný fond (EIF) predložiť podpis transakcií s finančnými sprostredkovateľmi načas v porovnaní s tým, čo by bolo možné len v rámci rozpočtu programu COSME. Toto prinesie mnohé pozitívne vplyvy, ktoré budú mať za následok ďalšie investície, rast a rýchlejšie oživenie hospodárstva.

21.    Aký je rozdiel medzi súčasnými projektmi financovanými EIB a projektmi financovanými EFSI? Čo je „doplnkovosť“?

„Doplnkovosť“ znamená, že projekt by nebolo možné realizovať bez podpory zo záruky EÚ a že vzhľadom na rizikový profil projektu neboli k dispozícii iné formy financovania.

Činnosť EFSI dopĺňa tradičné činnosti EIB, pretože sa vo všeobecnosti zameriava na odlišný rizikový profil. EFSI sa napríklad bude angažovať v oblasti najmodernejších nových technológií a inovácií a bude financovať projekty, ktoré sú vnímané ako rizikovejšie vzhľadom na rizikovosť danej krajiny a v dôsledku averzie súkromných investorov podstupovať riziko.

EIF bude aj naďalej pokračovať vo financovaní MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, ako tomu bolo doposiaľ, EFSI mu to však umožní vo väčšom rozsahu aj pre spoločnosti s rizikovejším profilom alebo inovatívnejším zameraním a skôr, než sa predpokladá pri EIF.

22.    Ako Komisia zabezpečí, aby fond, ktorý v zásadnej miere závisí od príspevkov súkromných investorov, investoval do projektov zameraných na podporu udržateľného a ekologického hospodárskeho rastu?

O tom, do ktorých projektov investovať, bude fond rozhodovať na základe investičných usmernení. Investičný výbor bude rozhodovať o jednotlivých projektoch na základe stanovených kritérií. Kritériá životaschopnosti sa líšia v závislosti od povahy daného sektora: sektor energie z obnoviteľných zdrojov sa jednoznačne líši od sektora dopravy, a ten sa líši od sektora vzdelávania. Podpora udržateľného a ekologického hospodárskeho rastu a vytváranie kvalitných pracovných miest, a to aj z hľadiska konkurencieschopnosti, to sú prvky, ktoré sa pravdepodobne budú v tomto kontexte brať do úvahy, najmä prostredníctvom výpočtu hodnotiacej tabuľky, ktorá sa bude používať na posudzovanie projektov.

23.    Ako Komisia zabezpečí, aby EFSI riešil makroekonomické nerovnováhy medzi členskými štátmi EÚ, a najmä, aby uvedené investície boli prínosom pre najzraniteľnejšie hospodárstva?

Zraniteľné hospodárstva vo všeobecnosti predstavujú pre investorov vyššiu úroveň rizika. Tým, že sa EIB umožní niesť väčšie riziká, uľahčí sa aj EFSI investovanie v regiónoch najviac postihnutých krízou.

Členské štáty sa nabádajú, aby na regionálne a miestne projekty prispievajúce k sociálnej a hospodárskej súdržnosti naďalej využívali štrukturálne fondy. ESFI nebude mať finančné prostriedky špeciálne určené pre konkrétne sektory či regióny. Ako však bolo uvedené vyššie, kritériá životaschopnosti, ktoré sa v tomto kontexte budú brať do úvahy, sa budú líšiť v závislosti od sektora a spoločenského prínosu. EFSI bude v každom prípade financovať projekty v celej EÚ a výrazným spôsobom sa zintenzívni technická pomoc, aby sa zabezpečilo, že všetky krajiny dokážu predkladať dobre štruktúrované a životaschopné projekty, do ktorých sa oplatí investovať.

24.    Budú projekty EFSI spadať pod pravidlá štátnej pomoci?

Financovanie zo strany EFSI nie je štátnou pomocou v zmysle Zmlúv o EÚ a nemusí byť preto schválené Európskou komisiou podľa pravidiel EÚ pre štátnu pomoc. EFSI bude financovať operácie zamerané na riešenie zlyhaní trhu alebo suboptimálne investičné situácie, ktoré by nebolo možné realizovať inak, alebo v rovnakom rozsahu, a projekty podporované z EFSI budú mať väčšinou vyšší rizikový profil než projekty podporované v rámci bežných operácií EIB.

Projekty podporované z EFSI však môžu takisto využiť finančnú podporu (spolufinancovanie) zo strany členských štátov EÚ. Pokiaľ nie je takéto spolufinancovanie poskytnuté za trhových podmienok, ide o štátnu pomoc a musí byť schválené Komisiou.

Komisia v posledných dvoch rokoch zásadne modernizovala svoje pravidlá štátnej pomoci. Zaktualizoval sa súbor pravidiel, ktoré sa uplatňujú na kľúčové odvetvia hospodárstva, ako je širokopásmové pripojenie, letectvo, alebo energetika s cieľom zabezpečiť, aby boli peniaze daňových poplatníkov vynakladané na inteligentné opatrenia pomoci, ktoré prispievajú k hospodárskemu rastu a nepoškodzujú spravodlivú hospodársku súťaž. Komisia posúdi projekty EFSI, ktoré spolufinancujú členské štáty, na základe modernizovaného rámca štátnej pomoci.

S cieľom pomôcť fondu EFSI bude Komisia spolufinancovanie zo strany členského štátu posudzovať prioritne a zrýchleným postupom. Cieľom Komisie je ukončiť posúdenie do šiestich týždňov od doručenia požadovaných informácií od členského štátu. V záujme zrýchleného postupu Komisia zriadi internú pracovnú skupinu, vytvorí špecializovanú pracovnú skupinu pre členské štáty na výmenu najlepších postupov a v reálnom čase bude poskytovať poradenstvo členským štátom o tom, ako vypracovať projekty v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci.

Tento zrýchlený postup je reakciou na naliehavú potrebu preklenúť súčasnú investičnú medzeru v EÚ a chýbajúce rizikové financovanie ekonomicky životaschopných projektov, ktoré sa EFSI snaží riešiť mobilizáciou súkromných investícií, a na špecifickú formu financovania, ktoré bude poskytovať.

Pravidlá štátnej pomoci EÚ idú ruka v ruke s cieľom investičného plánu, ktorým je riešenie zlyhaní trhu a mobilizácia súkromných investícií. Zabezpečujú, aby sa investičné projekty zameriavali na skutočné potreby, udržiavali náklady pod kontrolou a zaručovali, aby sa verejné prostriedky skutočne požadovali na to, aby projekty začali fungovať.

25.    Odkiaľ pochádza 8 miliárd EUR poskytnutých záručným fondom? Kto ho financuje?

Zo 16 miliárd EUR, ktoré EÚ poskytuje ako záruku, bude vytvorený záručný fond vo výške 8 miliárd EUR (50 % celkovej hodnoty), ktorého cieľom bude zmierniť prípadný vplyv, ktorý by na rozpočet EÚ mohli mať prípadné výzvy na uplatnenie záruky EÚ. Jeho kalibrácia (50 % hodnoty záruky) bola zvolená tak, aby EÚ mohla reagovať na potenciálne riziká s primeranou bezpečnostnou rezervou. Záručný fond vo výške 8 miliárd EUR sa zriaďuje len s tým cieľom, aby uľahčil uhrádzanie prípadných výziev na uplatnenie záruky, keďže sa tým predchádza nutnosti náhle škrtať výdavky alebo preprogramovať prostriedky. Záručný fond teda vnáša do rozpočtového rámca transparentnosť a predvídateľnosť, no ako taký, nie je pre fungovanie záruky nevyhnutný.

Na zriadenie záručného fondu EÚ bude celá suma 8 miliárd EUR prevedená z rozpočtu EÚ. Z tejto sumy bude 5 miliárd EUR prevedených z existujúcich programov EÚ pre financovanie (2,2 miliardy EUR z programu Horizont 2020 a 2,8 miliardy EUR z Nástroja na prepájanie Európy) a 3 miliardy EUR budú pochádzať z rozpočtových rezerv EÚ.

26.    Prečo Komisia znižuje rozpočet na programy Horizont 2020 a Nástroj na prepájanie Európy? Nepovažuje Komisia výskum za prioritnú oblasť?

Investovanie do výskumu je a bude aj naďalej prioritou pre EÚ a Investičný plán pre Európu bude nástrojom na podporu výskumných projektov po celej Európe. S prispením investičného plánu bude celková výška investícií do výskumu a inovácií zmobilizovaná z rozpočtu EÚ v nasledujúcich rokoch vyššia než zo samotného programu Horizont 2020.

Cieľom Komisie je zabezpečiť, aby európske inovácie mohli byť uvedené na trh prostredníctvom úspešných nových podnikov využívajúcich správne finančné nástroje. EFSI bude financovať rizikovejšie, a preto inovatívnejšie projekty, ktoré sú obvykle prvým krokom k vytvoreniu nových a väčších podnikov orientovaných na výskum.

Prerozdelenie 2,2 miliardy EUR z programu Horizont 2020 predstavuje iba 2,9 % finančného balíka programu Horizont 2020 na roky 2014 – 2020. Po tomto prerozdelení je finančný balík programu Horizont 2020 stále o 39 % vyšší v bežných cenách než finančný balík 7. rámcového programu na roky 2007 – 2013 (26 % v stálych cenách). V rámci programu Horizont 2020 nebudú na financovanie EFSI použité rozpočtové prostriedky na Európsku radu pre výskum, akcie Marie Curie-Sklodowskej a na „Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti“.

27.    Prečo sa finančné prostriedky prerozdeľujú z oblasti inovácií, a nie z iných oblastí politiky, napríklad z poľnohospodárstva?

V roku 2013 prijala EÚ po náročných rokovaniach viacročný finančný rámec (VFR) na roky 2014 – 2020 vo výške 1 bilióna EUR. VFR sa delí na okruhy (napr. konkurencieschopnosť, súdržnosť, poľnohospodárstvo, vonkajšie opatrenia). Presun prostriedkov medzi okruhmi si vyžaduje zmenu VFR, o ktorej môžu členské štáty rozhodnúť iba jednomyseľne. Takáto zmena by si vyžadovala komplikované a časovo náročné rokovania, ktorých výsledok by bol neistý.

Okrem toho, vzhľadom na to, že investovanie do rizikovejších projektov a spoločností je jednou z priorít EFSI, budú sa z presunutých finančných prostriedkov naďalej podporovať inovácie, ale prostredníctvom iných nástrojov.

28.    Ako bude týchto 8 miliárd EUR prideľovaných v čase?

Prvé príspevky do EFSI sa pridelia v rokoch 2015 a 2016. Potom sa zostávajúce rozpočtové prostriedky rozdelia v nasledujúcich rokoch. V návrhu rozpočtu na rok 2016 sa napríklad predpokladajú platby vo výške 500 miliónov EUR a záväzky pre EFSI vo výške 2 miliárd EUR, z čoho 707 miliónov EUR je z programu Horizont 2020, 620 miliónov EUR je z Nástroja na prepojenie Európy a 703 miliónov EUR je z rezerv. Tieto sumy boli finalizované v osobitnom opravnom liste, ktorého cieľom bolo zosúladiť návrh rozpočtu na rok 2016 s dohodou uzavretou 28. mája 2015.

29.    Je potrebné zmeniť rozpočet, aby bolo možné využívať rezervy na rok 2015?

Rozpočet na rok 2015 bol už zmenený prostredníctvom návrhu opravného rozpočtu č. 1 (NOR č. 1), aby sa pridelili pôvodné finančné prostriedky potrebné pre EFSI.

29.    Tým, že fond poskytne záruku prvej straty, nebudú ho niektoré stratové projekty zaťažovať počas dlhých desaťročí? Umožní EFSI financovanie projektov, ktoré by boli pre EIB príliš rizikové?

EIB je verejná banka, ktorej činnosti nie sú zamerané na tvorbu zisku. Limitujúcim prvkom jej činnosti je skutočnosť, že ide o banku, ktorá musí splácať finančné prostriedky, ktoré využíva na požičiavanie peňazí a riadenie rizika svojho portfólia. Vzhľadom na túto skutočnosť bude EFSI zohrávať úlohu absorbovaním určitej miery rizika tak, aby banke umožnil poskytovať úvery na ďalšie projekty s vyšším rizikovým profilom.

Hlavným zámerom je, aby EFSI v konečnom dôsledku nebol jediným zdrojom financovania. Cieľom je, aby EFSI chránil ostatných investorov pred prvou stratou, čím sa investície pre týchto investorov stanú atraktívnejšími. Projekty budú vybraté iba vtedy, keď sa s účasťou EFSI bude dať dosiahnuť primeraný multiplikačný účinok, pokiaľ ide o prilákanie súkromných investorov, a ak budú projekty životaschopné. Je jasné, že niektoré projekty prinesú vyššiu návratnosť než iné.

Rozšírenie záruky na projekt bude na základe jeho kvality schvaľovať nezávislý výbor odborníkov v rámci investičného výboru. Pri určitých projektoch môže dôjsť k stratám, ale celkové výsledky fondu budú viesť k dlhodobým výnosom pre verejných i súkromných investorov, a teda aj k pozitívnej návratnosti finančných prostriedkov daňových poplatníkov.

30.    Prečo majú úvery, vlastný kapitál a záruky väčší pákový efekt než granty?

Väčší pákový efekt sa vytvára v dôsledku toho, že EIB si požičia oproti finančnej záruke namiesto toho, aby sa finančné prostriedky poskytli priamo konečnému prijímateľovi. Suma 21 miliárd EUR z EFSI umožní EIB požičať si približne trojnásobne vyššiu sumu a následne investovať/financovať konečného prijímateľa, namiesto toho, aby poskytla 21 miliárd EUR priamo vo forme grantov.

31.    Existuje príliš málo kapitálu, príliš málo hotovosti, je to len finančné inžinierstvo.

Ide o inteligentné využitie verejných prostriedkov s cieľom pomôcť nasmerovať do investícií súkromné prostriedky. S cieľom zriadiť EFSI sa v rámci rozpočtu EÚ vytvorí záruka vo výške 16 miliárd EUR. Tieto prostriedky zabezpečia EIB schopnosť niesť riziko. Záruka spolu so zdrojmi EIB vo výške 5 miliárd EUR absorbuje pri strategických investíciách vyššie riziko a týmto spôsobom sa zmobilizujú súkromné zdroje, ktoré sa v súčasnosti neinvestujú do reálnej ekonomiky. Fond teda začne fungovať so značnou intenzitou a časom bude môcť svoje činnosti rozšíriť ešte viac. Komisia a EIB konštatovali, že pomer pákového efektu 1 : 15 je spoľahlivý a realistický. EIB má v tejto oblasti bohaté skúsenosti.

Okrem toho bude nad rámec 315 miliárd EUR mobilizovaných vďaka EFSI, potrebné efektívnejším spôsobom využívať európske štrukturálne a investičné fondy, čím sa účinok fondu znásobí. Členské štáty a súkromní investori sa napokon môžu zúčastňovať priamo na úrovni platformy alebo jednotlivých projektov.

32.    Peniaze budú smerovať na relatívne bezpečné projekty, ktoré by boli financované v každom prípade. Nebude investičný plán vytláčať súkromných investorov?                

EFSI sa zameriava na projekty, ktoré majú vyššiu mieru rizika než projekty, ktoré by súkromný sektor financoval sám aj bez záruky EÚ. Fond prispieva na financovanie projektov, ktoré by nemohli byť financované len verejným alebo súkromným sektorom. Cieľom EFSI nie je financovať projekty, ktoré by boli schopné získať prístup k financovaniu zo súkromného sektora, na vnútroštátnej úrovni alebo z iných programov EÚ. EFSI bude financovať v priemere len 20 % celkových investícií, pričom 80 % bude financovaných z iných zdrojov.

33.    Komisia a EIB považujú multiplikačný účinok 1 : 15 za „obozretný priemer založený na historických skúsenostiach programov EÚ a EIB“. Aké konkrétne skúsenosti máte na mysli?

Ako pri viacerých príležitostiach uviedli predstavitelia EIB, multiplikačný účinok sa na základe skúseností EIB považuje za „konzervatívny“. Oddelenie rizík EIB má dlhoročné skúsenosti s úverovými činnosťami v rozličných sektoroch. Ako príklad možno uviesť, že zvýšenie kapitálu EIB z rokov 2012 – 2013 prináša multiplikačný účinok 1 : 18. Zo skúseností Komisie získaných v rámci programu CIP-SMEG (financovanie MSP) vyplýva multiplikačný účinok približne 1 : 30.

34.    Aké konkrétne údaje sú k dispozícii? Sú tieto historické skúsenosti relevantné v súčasnej situácii, keď sú rozpočty členských štátov obmedzené?

Multiplikačný účinok predstavuje odhadovaný priemer a neexistuje žiadna priama väzba na stav rozpočtov členských štátov. Dôležitým prvkom multiplikačného účinku je prilákanie súkromných investorov. Na rozdiel od situácie spred niekoľkých rokov dnes v Európe existuje vysoká úroveň likvidity, čo znamená, že súkromní investori majú k dispozícii likviditu, ktorú dokážu zmobilizovať na investovanie.

35.    Na aké druhy finančných nástrojov sa budú spoliehať činnosti EFSI v snahe prilákať súkromných/verejných investorov na financovanie projektu?                        

EFSI bude používať širokú škálu finančných nástrojov a bude flexibilný, pokiaľ ide o to, ktorý nástroj použiť, v závislosti od konkrétneho projektu, s cieľom zabezpečiť čo najefektívnejšie finančné riešenia. EFSI môže napríklad využívať dlhové nástroje, záruky, vlastný kapitál, kvázi kapitálové nástroje, nástroje na zlepšenie úverov alebo rizikový kapitál. Bude tak môcť financovať projekty priamo alebo sa zúčastňovať na fondoch, z ktorých sa financujú rôzne projekty.

36.    Ako dlho bude EFSI fungovať? Aká je doba životnosti fondu?

Počiatočné investičné obdobie EFSI potrvá štyri roky. Po troch rokoch bude predmetom nezávislého hodnotenia. Komisia uverejní správu, v ktorej v rámci celej EÚ posúdi jeho vplyv na investície, vytváranie pracovných miest a prístup k financovaniu pre MSP a podniky so strednou trhovou kapitalizáciou. Na základe tejto správy Komisia spoluzákonodarcom navrhne, aby stanovili nové investičné obdobie s primeraným financovaním, ak:

  • sa v správe sa dospeje k záveru, že EFSI dosahuje svoje ciele a že zachovanie schémy na podporu investícií je oprávnené, alebo
  • sa v správe sa dospeje k záveru, že EFSI nedosahuje svoje ciele, ale zachovanie schémy na podporu investícií je napriek tomu oprávnené. V tomto prípade by Komisia prijala návrh na zmenu EFSI s cieľom riešiť zistené nedostatky.

37.    Investičný horizont pri mnohých investíciách je dlhší než doba životnosti EFSI. Ako sa to bude riešiť?

Projekty vykonávané s podporou EFSI sú projekty EIB a EIF, ktoré ich budú aj monitorovať bez ohľadu na trvanie investičného obdobia.

38.    Môžu sa nástroje dlhového a rizikového financovania v EFSI kombinovať so štrukturálnymi fondmi?

Členské štáty môžu štrukturálne fondy využívať na investovanie do oprávnených projektov súbežne s EFSI. Členské štáty a regionálne orgány sa zároveň vyzývajú, aby prostriedky EÚ, ktoré majú k dispozícii, využívali čo najúčinnejšie na podporu investícií, a to tak, že sa zamerajú na kľúčové oblasti a maximalizujú multiplikačný účinok každého investovaného eura. Z toho vyplýva zvýšená miera využívania finančných nástrojov vo forme úverov, vlastného kapitálu a záruk namiesto tradičných grantov.

V súvislosti s investičným plánom je v období rokov 2014 až 2020 ambíciou minimálne zdvojnásobiť využívanie inovačných finančných nástrojov v európskych štrukturálnych a investičných fondoch. Zvýšenou mierou využívania inovačných finančných nástrojov namiesto grantov by sa mal dosiahnuť dodatočný vplyv každého zmobilizovaného eura.

Zdvojnásobením počtu inovačných nástrojov a využitím multiplikačného účinku by sa prostredníctvom štrukturálnych fondov v rokoch 2015 až 2017 mohli zmobilizovať dodatočné investície do reálnej ekonomiky vo výške najmenej 20 miliárd EUR.

Členským štátom sa odporúča, aby čo najúčinnejšie využili finančné prostriedky EÚ, ktoré sú ešte k dispozícii z programového obdobia 2007 – 2013, a to v záujme plnej podpory tohto investičného plánu.

39.    Nedochádza k prelínaniu medzi EFSI a európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF)?    

Nie. Cieľom nariadenia o EFSI je plná komplementarita medzi možnosťami rizikového financovania ponúkaného EFSI a možnosťami, ktoré ponúkajú európske štrukturálne a investičné fondy.

Oba zdroje slúžia odlišným zámerom a vykonávajú sa prostredníctvom odlišných finančných nástrojov. Zatiaľ čo sa EFSI zameriava na prilákanie súkromných investorov do hospodársky životaschopných projektov, hlavná časť európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) pozostáva z grantov.

Komisia pracuje na konkrétnych usmerneniach pre riadiace orgány o tom, ako tieto príležitosti lepšie skombinovať. Členské štáty sa okrem toho vyzývajú, aby aspoň zdvojnásobili využívanie inovačných finančných nástrojov s cieľom optimalizovať vplyv štrukturálnych fondov v budúcnosti.

Ako fiktívny príklad možno uviesť: výstavba cesty s mýtom v priemyselnom centre môže prilákať investorov, a teda by mohla byť ľahšie financovateľná z EFSI. Výstavba cesty bez mýta vo vidieckej oblasti však pravdepodobne súkromných investorov nepriláka, a teda je lepšie financovať ju prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF).

MEMO/15/5419


Side Bar