Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia - Informačný prehľad

Otázky a odpovede o oznámení Európskej komisie: Parížsky protokol – koncepcia boja proti celosvetovej zmene klímy po roku 2020

Brusel, 25 február 2015

1. Na čo slúži oznámenie?

V oznámení sa prezentuje vízia EÚ o transparentnej a dynamickej právne záväznej dohode OSN o zmene klímy, ktorá svetu umožní zabrániť, aby globálne otepľovanie dosiahlo nebezpečnú úroveň. Momentálne prebiehajú medzinárodné rokovania, ktoré sa majú uzavrieť na konferencii OSN o zmene klímy v Paríži v decembri 2015.

Oznámenie pretavuje rozhodnutia prijaté na európskom samite v októbri 2014 do cieľa, ktorý EÚ navrhla zaradiť do dohody ako nástroj na zníženie emisií (tzv. plánovaný vnútroštátne stanovený príspevok k dohode).

2. Ako oznámenie zapadá do dnes ohlásenej stratégie európskej energetickej únie?

Oznámenie je kľúčový prvok pri realizácii priority, ktorú si stanovila Junckerova Komisia: vybudovať odolnú energetickú úniu s progresívnou politikou v oblasti zmeny klímy.

 V októbri 2014 sa lídri EÚ popri ostatných hlavných prvkoch politického rámca na obdobie do roku 2030 dohodli na znížení domácich emisií skleníkových plynov aspoň o 40 %. Cieľom je, aby sa hospodárstvo Európskej únie a jej energetický systém stali konkurencieschopnejšími, bezpečnejšími a udržateľnejšími. Zároveň by sa do roku 2030 mal zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov aspoň na 27 % – rovnako ako úspory energie. Súčasťou legislatívneho rámca po roku 2020 bude aj revízia systému EÚ na obchodovanie s emisiami.

 Boj proti zmene klímy si vyžaduje medzinárodnú politickú reakciu. EÚ produkuje približne 10 % svetových emisií a tento podiel sa v nadchádzajúcom desaťročí ešte zníži. V roku 2011 sa 196 strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy rozhodlo prísť s novou dohodou, ktorá by sa vzťahovala na všetkých, a to najneskôr do konca roku 2015, keď sa v Paríži uskutoční konferencia o zmene klímy. Oznámenie ponúka náčrt hlavných prvkov tejto dohody.

 3. Prečo potrebujeme novú dohodu o klíme?

Medzinárodné spoločenstvo uznalo vedecké dôkazy o tom, že ak sa má predísť tomu, aby zmena klímy dosiahla nebezpečnú úroveň, nárast priemernej ročnej teploty v celosvetovom meradle sa musí udržiavať výrazne pod 2 °C (3,6 F) v porovnaní s obdobím pred industrializáciou. Doterajšie medzinárodné úsilie je však nedostatočné: odhaduje sa, že priemerné globálne zvýšenie teploty zemského povrchu v roku 2100 bude vyššie než priemer za obdobie 1850 – 1900 o 3,7 až 4,8 stupňa Celzia, zatiaľ čo v súčasnosti je to 0,85 stupňa Celzia.

Najnovšie klimatologické výskumy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) naznačujú, že čas na udržanie zvýšenia teploty pod 2 °C sa veľmi rýchlo kráti. Bude si to vyžadovať značné a trvácne zníženie emisií skleníkových plynov vo všetkých krajinách. Ak sa budú opatrenia odkladať, budú nákladnejšie a technologicky náročnejšie. Navyše sa obmedzia možnosti účinného znižovania emisií a príprav na dôsledky zmeny klímy.

Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ku ktorému pristúpili takmer všetky štáty sveta (má 196 zmluvných strán vrátane EÚ), sa od roku 1994 zameriava na otázku, ako zamedziť, aby ľudstvo nebezpečne narušilo globálny klimatický systém. Prvým dôležitým krokom bol Kjótsky protokol, ale zapojilo sa doň len 39 industrializovaných krajín a nikdy sa neočakávalo, že predmetný problém sa vyrieši len vďaka nemu. Po kodanskej konferencii sa do roku 2014 vyše 90 krajín (rozvinutých aj rozvojových) dobrovoľne zaviazalo do roku 2020 znížiť emisie. To však nepostačuje na dosiahnutie dohodnutého „dvojstupňového cieľa“.

Preto krajiny, ktoré pristúpili k UNFCCC, v roku 2011 začali rokovania o novej právne záväznej dohode, ktorá by sa uplatňovala na všetky zmluvné strany a umožnila by svetu dosiahnuť spomínaný cieľ. Dohoda sa má uzavrieť v Paríži v decembri 2015 a nadobudne platnosť v roku 2020.

EÚ sa domnieva, že nový protokol by mal obsahovať právne vymožiteľné záväzky zníženia emisií. Vlády, trhy a verejnosť tak dostanú ten najjasnejší signál, že zmluvné strany protokolu sú odhodlané bojovať proti zmene klímy. Takéto záväzky sú najpresvedčivejším dôkazom, že štát má politickú vôľu dodržať slovo, všetkým verejným i súkromným subjektom poskytuje potrebnú predvídateľnosť a istotu a v kontexte domácich politických zmien zabezpečuje trvácnosť. To možno dosiahnuť iba novou dohodou, ktorá sa bude uplatňovať na všetky zmluvné strany.

4. Aké sú hlavné prvky oznámenia?

Jeho hlavné prvky sú takéto:

  • Pretavuje rozhodnutia prijaté na európskom samite lídrov EÚ v októbri 2014 do cieľa, ktorý EÚ navrhla zaradiť do globálnej dohody o zmene klímy ako nástroj na zníženie emisií. Ten bol stanovený v súlade s požiadavkami na informácie dohodnutými v Lime. EÚ predloží vlastný príspevok sekretariátu UNFCCC do konca marca 2015.
  • Vyzýva všetky krajiny, aby predložili navrhované ciele zníženia emisií na obdobie medzi rokmi 2021 až 2025, príp. 2030, a to v dostatočnom predstihu pred parížskou konferenciou. Najmä Čína, USA a ostatné krajiny G20 by tak mali urobiť už do konca prvého štvrťroka 2015.
  • Vytyčuje víziu EÚ o transparentnej a dynamickej právne záväznej dohode, ktorá by zahŕňala primerané a ambiciózne záväzky všetkých zmluvných strán s ohľadom na vývoj geopolitickej situácie. Tie by spoločne a v súlade s vedeckými poznatkami mali svet naštartovať na cestu k zníženiu globálnych emisií do roku 2050 aspoň o 60 % v porovnaní s úrovňami v roku 2010.
  • Navrhuje, aby tohtoročná dohoda mala v ideálnom prípade podobu protokolu k UNFCCC a nadobudla platnosť po tom, ako ju ratifikujú krajiny, ktorých emisie zodpovedajú spolu 40 Gt ekvivalentov CO2. To predstavuje približne 80 % celosvetových emisií v roku 2010. EÚ, Čína a USA by sa mali chopiť politickej taktovky tým, že k protokolu pristúpia čo najskôr.
  • Podľa nového protokolu by sa všetky krajiny mali nabádať, aby sa popri dodržiavaní záväzkov zníženia emisií zúčastňovali na financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy, vývoji a prenose technológií, ako aj na budovaní kapacít.
  • Ak majú krajiny dosiahnuť udržateľný rozvoj odolný voči zmene klímy, protokol by mal posilniť záväzky, na základe ktorých zmluvné strany budú musieť prijímať adaptačné opatrenia, spolupracovať a podporovať účinné a efektívne využívanie stratégií na zníženie emisií a prispôsobenie sa nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy.
  • V oznámení sa zdôrazňuje, že je potrebné, aby protokol vyžadoval zníženie emisií skleníkových plynov, ako aj fluórovaných plynov od všetkých sektorov vrátane leteckej a lodnej dopravy. V týchto oblastiach by mali do konca roka 2016 zakročiť aj Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO), Medzinárodná námorná organizácia (IMO) a strany Montrealského protokolu.
  • Poukazuje na to, ako môžu ďalšie politiky EÚ, akými sú obchod, vedecký výskum, technologický vývoj a inovácie, ako aj hospodárska a rozvojová spolupráca podporiť a posilniť medzinárodnú politiku EÚ v oblasti zmeny klímy.
  • Oznámenie dopĺňa akčný plán diplomacie v oblasti klímy, ktorého cieľom je pri prípravách na parížsku konferenciu zintenzívniť aktivitu EÚ a budovať partnerstvá s ambicióznymi tretími krajinami.

5. Prečo by všetky krajiny mali prispieť a akým spôsobom?

Nový protokol musí odzrkadľovať narastajúcu úlohu jednotlivých štátov v rámci svetového hospodárstva, ako aj súčasnú geopolitickú situáciu a schopnosť štátov prispieť k spoločnému úsiliu.

V novembri 2014 Čína a USA, dvaja najväčší producenti emisií na svete, nasledovali príklad EÚ a oznámili, aké ciele si stanovili po roku 2020. Dohromady však ide len o približne polovicu súčasných celosvetových emisií. Podmienkou účinnosti nového protokolu je čo najširší geografický rozsah a čo najvyššie ambície. Tie najambicióznejšie príspevky síce musia poskytnúť krajiny s najvyššou mierou zodpovednosti a schopností, ale je dôležité, aby sa zaangažovali všetky krajiny a aby boli odhodlané prispieť svojím dielom. Príspevok každej zmluvnej strany by mal predstavovať významný pokrok v ambíciách a rozsahu záväzku v porovnaní s tým súčasným. Mal by jasne smerovať k nízkej úrovni celkových emisií, ako aj k postupnému zníženiu intenzity emisií.

6. Ako môže nová dohoda pomôcť mobilizovať financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy?

Prechod na hospodárstvo s nízkymi emisiami odolné voči zmene klímy si bude vyžadovať rozsiahle zmeny v investičných modeloch. Dôležitú úlohu budú zohrávať verejné aj súkromné financie. Nový protokol by stranám mal poskytnúť rámec na mobilizáciu investícií do nízkouhlíkových projektov a programov, ktoré sú odolné voči zmene klímy. To by mohlo napríklad zahŕňať záväzok všetkých strán posilňovať tzv. „priaznivé prostredia“, aby sa podporili investície do nízkouhlíkových technológií odolných voči zmene klímy. Ak sa majú na opatrenia v oblasti zmeny klímy prilákať financie, je nevyhnutné vytvoriť vhodné miestne špecifické podmienky – právne, organizačné, daňové, informačné i politické. Zmluvné strany nového protokolu by sa mali navyše zaviazať, že vo svojich politikách, rozvojových stratégiách a investíciách budú zohľadňovať aj klimatické aspekty, aby využili početné synergie medzi financovaním rozvoja a opatrení v oblasti zmeny klímy. Plný rozsah finančných prostriedkov potrebných na opatrenia zmiernenia a adaptácie po roku 2020 sa ukáže, len čo bude zverejnená väčšina plánovaných vnútroštátne stanovených príspevkov k dohode a národných adaptačných plánov.

 7. Bude EÚ naďalej podporovať opatrenia v oblasti klímy v rozvojových krajinách?

Áno, EÚ je odhodlaná naďalej podporovať rozvojové krajiny. Vypracovala širokú škálu nástrojov na pokrytie potrieb financovania v jednotlivých krajinách a odvetviach. Najmenej rozvinuté a najzraniteľnejšie krajiny budú mať naďalej prednostný prístup ku grantovému financovaniu, napríklad cez globálnu alianciu EÚ proti zmene klímy alebo v rámci jej programov spolupráce s konkrétnymi krajinami a regiónmi. Popri grantovej pomoci EÚ uľahčuje mobilizáciu úverov a súkromných investícií regionálnymi investičnými nástrojmi. Od roku 2007 sa podarilo skombinovať približne jednu miliardu EUR grantových zdrojov EÚ a vyše 6 miliárd EUR verejných pôžičiek, čo viedlo k celkovému projektovému financovaniu vo výške viac než 25 miliárd EUR, ktoré sa použili na vyše 120 projektov v oblasti klímy v rozvojových krajinách. Okrem toho mnohé členské štáty EÚ podporujú takéto krajiny prostredníctvom veľmi významných bilaterálnych programov spolupráce a multilaterálnych fondov. Príkladmi sú Zelený klimatický fond či Globálny fond pre životné prostredie. Len v roku 2013 EÚ a jej členské štáty na podporu opatrení v oblasti zmeny klímy v rozvojových krajinách poskytli 9,5 miliardy EUR (približne 12 miliárd USD) v podobe grantov a úverov.

8. Ako sa pripravujú a zhromažďujú príspevky k parížskej dohode týkajúce sa zníženia emisií?

Každá zmluvná strana UNFCCC si sama navrhne plánovaný vnútroštátne stanovený príspevok k dohode, presne, ako to už urobila EÚ a jej členské štáty. Informačné požiadavky na opis navrhovaných cieľov jasným, transparentným a zrozumiteľným spôsobom boli stanovené vo Výzve z Limy na opatrenia proti zmene klímy, ktorá bola dohodnutá na konferencii v Peru v decembri 2014.

Všetky strany musia predložiť plánované príspevky v dostatočnom predstihu pred parížskou konferenciou. EÚ očakáva, že všetky krajiny G20, iné významné ekonomiky a ďalšie krajiny, ktoré majú túto možnosť, tak urobia do konca prvého štvrťroka 2015.

Navrhovaný príspevok EÚ je uvedený v oznámení. Cieľ zníženia emisií sa prezentuje vo forme plánovaného príspevku v súlade s dohodnutými požiadavkami. EÚ ho predloží do konca marca.

Sekretariát UNFCCC vytvoril osobitný portál, cez ktorý zmluvné strany môžu vkladať plánované príspevky. Tie sa potom uverejnia na jeho webovej stránke. V zmysle poverenia na konferencii o zmene klímy v Lime sekretariát UNFCCC pripraví do 1. novembra 2015 súhrnnú správu o kumulovanom účinku navrhovaných príspevkov, ktoré zmluvné strany oznámia do 1. októbra 2015.

9. Ako EÚ prispeje k novej dohode?

Príspevok EÚ k parížskej dohode, ktorá sa uzatvorí tento rok, bude mať podobu záväzného cieľa znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov v celom domácom hospodárstve „aspoň o 40 %“. Na dosiahnutie celkového cieľa sa budú musieť v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), do roku 2030 znížiť emisie o 43 % v porovnaní s rokom 2005. Emisie z odvetví mimo EU ETS sa budú musieť znížiť o 30 % pod úroveň z roku 2005. Cieľ zníženia „aspoň o 40 %“ je ambiciózny a primeraný a je v súlade s odhodlaním do roku 2050 nákladovo efektívne znížiť domáce emisie aspoň o 80 %.

10. Čo ak navrhnuté príspevky dohromady nebudú postačovať na dosiahnutie dvojstupňového cieľa, ktorý sa bude prezentovať na parížskej konferencii?

Ak by spoločné záväzky prijaté v Paríži boli primalé na realizáciu krokov, ktoré sú podľa vedcov potrebné na dosiahnutie dvojstupňového cieľa, novým protokolom a rozhodnutiami prijatými na konferencii by sa malo zabezpečiť, že svet sa čo najskôr vydá želaným smerom.

V prvom rade je dôležité, aby dohoda bola dynamická a obsahovala postup pravidelného preskúmavania a posilňovania záväzkov týkajúcich sa zmierňovania zmeny klímy, a to v súlade s dlhodobým cieľom a najnovšími vedeckými poznatkami. Ak globálne kolektívne úsilie zlyhá, tento päťročný proces by mal strany povzbudiť k tomu, aby si v nasledujúcich cieľových obdobiach stanovili vyššie ambície s ohľadom na aktuálne záväzky. Päťročný proces preskúmania, ktorý sa začne v roku 2020, by mal prispieť k transparentnosti, jasnosti a zrozumiteľnosti záväzkov zmluvných strán v oblasti zmierňovania zmeny klímy so zreteľom na ich príspevok k dvojstupňovému cieľu. Preskúmanie by ich malo primäť k tomu, aby objasnili, aký pokrok v tomto kontexte dosiahli, a vysvetlili, prečo svoje opatrenia považujú za primerané a ambiciózne. Tento proces by mal zohľadniť aj vývoj kapacít, zodpovednosti a podmienky v jednotlivých krajinách.

Po druhé, v Paríži by sa malo dospieť k dohode o procese, ktorý by slúžil na identifikáciu oblastí s veľkým zmierňovacím potenciálom a zhodnocovanie nevyužitých príležitostí prostredníctvom medzinárodnej spolupráce, napr. pomocou Zeleného klimatického fondu. Realizovať by sa mal od roku 2016.

Po tretie, malo by sa zintenzívniť úsilie na nižšej úrovni štátnej správy, v mimovládnych subjektoch a súkromnom sektore, aby dopĺňalo činnosť vlády. Mnohé iniciatívy sa už začali na samite generálneho tajomníka OSN o klíme v septembri 2014 a na konferencii o zmene klímy v Lime.

 11. Ako sa dozvieme, či si krajiny plnia ciele?

Dosiahnuť potrebnú dôveru v nový protokol sa dá len tak, že bude obsahovať spoľahlivý systém transparentnosti a zodpovednosti. Ten musí zahŕňať spoločné pravidlá merania, vykazovania, overovania a preberania zodpovednosti právne záväzné pre všetky strany a súvisiaci proces na zabezpečenie súladu.

Takýto spoločný rámec zachováva integritu záväzkov, lebo umožňuje zmluvným stranám transparentne a konzistentne preukazovať, že ich plnia a že predkladané výsledky sú reálne. Takisto dá zmluvným stranám príležitosť demonštrovať kolektívny pokrok a poskytne informácie potrebné na tvorbu účinných domácich politík zmierňovania zmeny klímy. Proces na zabezpečenie súladu bude podporovať a uľahčovať včasnú a účinnú všeobecnú implementáciu, posilní dôveru v to, že všetky zmluvné strany sa podieľajú na spoločnom úsilí, a zabezpečí právnu istotu a predvídateľnosť. To je v záujme dosiahnutia dvojstupňového cieľa kľúčové.

 12. Akú úlohu zohráva v novej dohode o zmene klímy adaptácia?

Ambiciózne kroky na zníženie emisií majú samozrejme zásadný význam, ale rovnako dôležitá je aj individuálna a kolektívna snaha o prípravu a adaptáciu na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Adaptácia preto bude ústredným prvkom nového protokolu. Mal by zdôrazniť záväzok všetkých krajín, aby prijali opatrenia na uľahčenie primeranej adaptácie, aby ju začlenili do relevantných vnútroštátnych a regionálnych procesov plánovania a aby spolupracovali v záujme udržateľného rozvoja odolného voči zmene klímy.

Aby bolo možné posúdiť pokrok pri plnení cieľa dohovoru, protokol by mal skvalitniť komunikáciu o účinnosti adaptácie a poznatkoch získaných pri zvyšovaní odolnosti prostredníctvom národných správ. Mal by zintenzívniť pomoc v tých regiónoch a krajinách, ktoré sú osobitne zraniteľné nepriaznivými vplyvmi zmeny klímy, a to aj poskytovaním finančnej a technickej podpory a budovaním kapacít.

 13. Aké sú vyhliadky na dosiahnutie celosvetovej dohody?

Vyhliadky sú dobré. Jednou z výziev je zaistiť, aby si nový protokol dobre plnil účel mnoho rokov. Na to musí byť ambiciózny, spoľahlivý, dynamický a schopný zabezpečiť, aby svet napredoval k dvojstupňovému cieľu.

EÚ je presvedčená, že nový protokol výrazne posilní a rozšíri kolektívne medzinárodné úsilie v boji proti zmene klímy. Za posledných 12 mesiacov sa v tejto súvislosti množia celosvetové verejné a politické impulzy. Jasným dôkazom tohto (celosvetového) úsilia je cieľ znížiť domáce emisie skleníkových plynov „aspoň o 40 %“, na ktorom sa v októbri dohodli lídri EÚ, ako aj následné vyhlásenia USA a Číny o budúcich cieľoch. Na konferencii o zmene klímy v Lime padol prísľub, že Zelenému klimatickému fondu, ktorý sa bude používať na pomoc rozvojovým krajinám, sa poskytne vyše 10 miliárd USD, z čoho takmer polovicu zabezpečia členské štáty EÚ.

Mimoriadne dôležité je aj to, že podľa piatej hodnotiacej správy IPCC je dvojstupňový cieľ ešte stále realistický, hoci sa v nej zároveň zdôrazňuje, aké naliehavé je okamžite podniknúť ambiciózne globálne kolektívne kroky.

Na dosiahnutie účinnej dohody bude potrebná silná politická vôľa všetkých strán, najmä krajín G20 a iných krajín s vysokými a strednými príjmami.

14. Aké budú ďalšie kroky?

Oznámenie bude predložené ministrom životného prostredia členských štátov EÚ na zasadnutí 6. marca. V nadchádzajúcich týždňoch EÚ dokončí svoj príspevok k novej globálnej dohode o zmene klímy, aby ho do konca marca mohla predložiť sekretariátu UNFCCC.

Medzi priority EÚ na najbližšie mesiace patrí intenzívny dialóg a spolupráca s partnerskými krajinami a podpora krajín G20 a ďalších krajín s vysokými a strednými príjmami, aby šli príkladom tým, že predložia včasné a ambiciózne príspevky, a to najmä v rámci Fóra hlavných ekonomík a zoskupení G20 a G7.

Európska komisia zvažuje, že ešte pred parížskou konferenciou zorganizuje medzinárodnú konferenciu na zlepšenie vzájomného porozumenia, pokiaľ ide o rozsah navrhovaných plánovaných príspevkov a primeranosť spoločných ambícií.

15. Kto bude mať z tohto úsilia prospech?

Ak zabránime tomu, aby zmena klímy dosiahla nebezpečnú úroveň, prospech z toho budú mať všetky krajiny a ich občania. V piatej hodnotiacej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy sa vymenúvajú negatívne dôsledky, ku ktorým by došlo, ak by úsilie o riešenie zmeny klímy zlyhalo.

Popri obmedzení dôsledkov zmeny klímy medzi osobitné hospodárske a environmentálne prínosy pre EÚ patria tieto oblasti:

– väčšia energetická bezpečnosť spojená najmä so znížením používania a dovozu fosílnych palív,

– vyššia energetická efektívnosť v porovnaní so súčasnými politikami, čo prispeje k nižším nákladom, tvorbe pracovných miest a vyššej konkurencieschopnosti,

– menšie znečistenie ovzdušia v prospech ľudského zdravia,

– z hľadiska zamestnanosti sa očakáva, že nové odvetvia s potenciálom rastu by mohli vytvárať príležitosti v oblastiach ako strojárstvo, základný spracovateľský priemysel, dopravné prostriedky, stavebníctvo a služby pre podniky.

MEMO/15/4487

Pre verejnosť:


Side Bar