Navigation path

Left navigation

Additional tools

Banková únia: obnovenie finančnej stability v eurozóne

European Commission - MEMO/14/294   15/04/2014

Other available languages: EN FR DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO HR

Európska komisia

OZNAM

Brusel 15. apríla 2014

Banková únia: obnovenie finančnej stability v eurozóne

1. Banková únia v kocke

Od vypuknutia krízy v roku 2008 sa Európska komisia intenzívne snaží vyvodiť z krízy potrebné ponaučenia a vytvoriť bezpečnejší a spoľahlivejší finančný sektor. Komisia navrhla 28 nových pravidiel na lepšiu reguláciu a riadenie finančného sektora, ako aj dohľad nad ním aby daňoví poplatníci nemuseli v budúcnosti platiť za chyby bánk. Väčšina týchto pravidiel sa už v súčasnosti uplatňuje alebo sa dokončuje.

Obrázok č. 1: Kľúčové prvky, z ktorých pozostáva finančná reforma EÚ

Keďže finančná kríza prerástla v rokoch 2010 až 2011 do dlhovej krízy eurozóny, bolo zrejmé, že pre tie krajiny, ktoré majú spoločnú menu a sú na sebe ešte viac závislé, je potrebné urobiť viac, predovšetkým preto, aby sa prelomil začarovaný kruh medzi bankami a vnútroštátnymi financiami. (Pozri rámček 1)

To je dôvod, prečo sa v júni 2012 hlavy štátov a predsedovia vlád dohodli na vytvorení bankovej únie, čím sa dobuduje hospodárska a menová únia a umožní sa centralizované uplatňovanie celoúnijných pravidiel pre banky v eurozóne (a prípadne v členských štátoch mimo eurozóny, ktoré by sa chceli pripojiť).

Základom bankovej únie je nový regulačný rámec so spoločnými pravidlami pre banky vo všetkých 28 členských štátoch, ktoré tvoria jednotný súbor pravidiel. Spoločné pravidlá pomôžu v prvom rade predchádzať bankovým krízam (najmä smernica a nariadenie o kapitálových požiadavkách MEMO/13/690) a pokiaľ sa banky ocitnú v ťažkostiach, stanovia spoločný rámec na riadenie procesu, vrátane prostriedkov na ukončenie ich činnosti riadnym spôsobom (smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk MEMO/14/297). Spoločné pravidlá takisto zabezpečia, aby mali všetci európski sporitelia zaručené, že ich vklady do výšky 100 000 EUR (na jedného vkladateľa/banku) sú chránené vždy a všade v celej EÚ (smernica o systémoch ochrany vkladov – DGS MEMO/14/296).

Banková únia zabezpečuje spoločné zavádzanie týchto pravidiel v rámci eurozóny. Po prvé, od novembra 2014 bude Európska centrálna banka (ECB) v rámci jednotného mechanizmu dohľadu uskutočňovať dohľad nad 6000 bankami v eurozóne (MEMO/13/780). S cieľom zabezpečiť, aby mala ECB jasný prehľad o situácii bánk, nad ktorými vykonáva dohľad, prebieha v súčasnosti komplexné posúdenie finančného stavu bánk.

Po druhé, v zriedkavých prípadoch, keď aj napriek prísnejšiemu dohľadu dôjde k zlyhaniu bánk, umožní vyriešiť problematickú situáciu banky nedávno prijatý jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií (SRM) (MEMO/14/295), a to prostredníctvom jednotnej rady na riešenie krízových situácií (SRB) a vytvorením jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF). V prípade zlyhania banky bude SRM s jasnými rozhodovacími pravidlami pre medzinárodné banky a s veľmi skúsenými pracovníkmi pri riešení problémov omnoho účinnejší ako existujúci roztrieštený systém vnútroštátnych orgánov poverených riešením týchto problémov.

Spolu s novým celoeurópskym regulačným rámcom pre finančný sektor predstavuje dokončená banková únia dôležitý krok pre hospodársku a monetárnu integráciu EÚ (MEMO/14/244). Ukončí éru rozsiahlych záchranných opatrení zaplatených daňovými poplatníkmi a pomôže obnoviť finančnú stabilitu. Toto zase povedie k vytvoreniu priaznivých podmienok pre finančný sektor, ktoré mu umožnia poskytovať úvery v rámci reálnej ekonomiky a tým posilniť hospodárske oživenie a tvorbu pracovných miest (pozri rámček 2).

Rámček 1: Začarovaný kruh medzi bankami a vnútroštátnymi financiami

Kríza štátneho dlhu eurozóny zvýraznila potenciálny začarovaný kruh medzi bankami a štátnym dlhom.

Ako tento začarovaný kruh vyzerá?

Banková únia pomôže prelomiť väzbu medzi bankami a štátmi:

  • Banky budú silnejšie a odolnejšie voči šokom: Spoločný dohľad zabezpečí účinné presadzovanie prísnejších prudenciálnych požiadaviek pre banky tým, že sa od nich bude vyžadovať zachovanie dostatočných kapitálových rezerv a likvidity. To upevní postavenie európskych bánk, posilní ich schopnosť adekvátne riadiť riziká spojené s ich činnosťami, a pokryť straty, ktoré môžu vzniknúť.

  • Zlyhanie bánk sa bude riešiť bez použitia peňazí daňových poplatníkov, čo obmedzí negatívne vplyvy na fiškálnu situáciu vlád: náklady na riešenia problémov bánk sa budú financovať z prostriedkov akcionárov a veriteľov, ako aj z fondu na riešenie krízových situácií financovaného odvetvím. Bankám by sa nemala poskytovať finančná pomoc a fiškálna situácia vlád sa nebude ďalej oslabovať.

  • Banky už nebudú „európske za života, ale národné po smrti“, keďže budú pod dohľadom skutočného európskeho mechanizmu a prostredníctvom neho sa budú riešiť aj všetky zlyhania bánk.

Rámček 2:

Uľahčiť bankám poskytovanie úverov podnikom a domácnostiam

Nekoordinované reakcie jednotlivých štátov na zlyhania bánk, ktoré sa niekedy opakovane pokúšali udržať finančné prostriedky v rámci vnútroštátnych hraníc a vysoká vzájomná závislosť medzi bankami a členskými štátmi, v ktorých majú sídlo, viedli k závažnému roztriešteniu jednotného trhu pri poskytovaní úverov a financovania. Táto roztrieštenosť poškodzovala najmä eurozónu, v rámci ktorej obmedzovala účinné poskytovanie úverov reálnemu hospodárstvu, a tým aj rast.

Z nedávnych údajov vyplýva, že 80 % nemeckých MSP, ktoré požiadali o úver, získalo prostriedky v požadovanej výške. V krajinách južnej Európy tento percentuálny podiel klesá na úroveň 40 % a v Grécku až na úroveň 25 %. Navyše stále existujú rozdiely v úverových sadzbách ponúkaných podnikom a domácnostiam, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť začínajúce sa oživenie.

Keďže v bankovej únii podliehajú všetky banky rovnakému orgánu dohľadu a rovnakému mechanizmu riešenia krízových situácií, mala by sa zvýšiť dôvera vo všetky banky. Trhová dôveryhodnosť bánk bude závisieť od ich špecifického rizikového profilu a čoraz menej od finančnej sily členských štátov, v ktorých majú sídlo. To by malo bankám vo všetkých členských štátoch uľahčiť prístup k financovaniu za rovnakých podmienok, čo im následne uľahčí následné poskytovanie úverov domácnostiam a podnikom v celej EÚ.

2. Akým spôsobom vytvorí banková únia v eurozóne bezpečnejší bankový sektor?

Z krízy sme sa veľa poučili. A teraz máme súbor opatrení, ktorý nám umožní komplexne riešiť problémy bánk. Zabezpečíme:

– aby boli všetky banky v prvom rade bezpečnejšie (predchádzanie krízam),

– aby v prípade, ak banky čelia problémom, mohli orgány dohľadu včas zasiahnuť a zvládnuť ich (včasná intervencia),

– aby v prípade, ak dôjde k najhoršiemu, existovali nástroje na efektívne zvládanie krízy (riešenie krízovej situácie bánk).

2.1 Etapa 1: Predchádzanie krízam

Európska komisia predložila 28 návrhov právnych predpisov vzťahujúcich sa na všetkých finančných aktérov a finančné produkty s cieľom lepšie regulovať a riadiť finančný sektor a dohliadať nad ním. Tvoria jednotný súbor pravidiel. Banky v rámci celého jednotného trhu musia tieto pravidlá dodržiavať. Má to kľúčový význam pre zabezpečenie silného riadenia, bez právnych medzier tak, aby sme mohli zaručiť rovnaké podmienky pre banky a skutočný jednotný trh pre finančné služby. Je to v prospech bánk, širšieho finančného sektora, ako aj občanov, spotrebiteľov a daňových poplatníkov.

2.1.1 Silnejší a nezávislejší orgán dohľadu na zabezpečenie uplatňovania pravidiel zo strany bánk

Jednotný mechanizmus dohľadu zveruje Európskej centrálnej banke (ECB) zodpovednosť za dohľad nad bankami v eurozóne (a v ostatných členských štátoch, ktoré sa podieľajú na jednotnom mechanizme dohľadu).

ECB zabezpečí skutočný európsky mechanizmus dohľadu, ktorý nebude mať tendenciu ochraňovať národné záujmy, oslabí prepojenie medzi bankami a vnútroštátnymi financiami a bude zohľadňovať riziká pre finančnú stabilitu. ECB prevezme svoju novú úlohu jednotného orgánu dohľadu v novembri 2014. Zabezpečí, aby sa jednotný súbor pravidiel uplatňoval konzistentne a koherentne v celej eurozóne. ECB medzitým uskutočňuje komplexné posúdenie významných bánk a súvah týchto bánk. Za prvého predsedu dozornej rady jednotného mechanizmu dohľadu bola vymenovaná Danièle Nouyová (MEMO/13/1155).

2.1.2 Prísnejšie prudenciálne požiadavky na zabezpečenie väčšej odolnosti bánk

Balík týkajúci sa kapitálových požiadaviek, tzv. „balík CRD IV (pozostávajúci zo smernice a nariadenia o kapitálových požiadavkách IV)“ (pozri MEMO/13/690) zavádza do právneho rámca EÚ nové globálne normy týkajúce sa bankového kapitálu (všeobecne známe ako rámec Bazilej III).

Nové pravidlá platné od 1. januára 2014 zabezpečujú, aby mali banky v súčasnosti dostatočnú úroveň kapitálu, tak z hľadiska kvantity, ako aj kvality. Týmito pravidlami splnila EÚ svoj záväzok voči skupine G20 včas vykonať rámec Bazilej III.

2.1.3 Včasné plánovanie pre banky v kritickej situácii

Finančný sektor v celej Európskej únii sa teraz môže opierať o pevný rámec pre banky, ktoré sa dostanú do ťažkostí. Táto banková kríza a rámec (MEMO/14/297) na riešenie krízovej situácie vyžaduje od bánk, aby vypracovali ozdravné plány s uvedenými opatreniami, ktoré by prijali s cieľom zachovať si životaschopnosť v prípade, ak by sa ich finančná situácia mala zhoršiť a riadne plány na riešenie krízových situácií v prípade, ak by už životaschopné neboli.

V rámci bankovej únie je takýmto orgánom ECB. Tieto plány by mali stanoviť možnosti pre uplatňovanie nástrojov na riešenie krízových situácií (napríklad prevod aktív na preklenovaciu banku, odpísanie kapitálových nástrojov alebo iných záväzkov pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov) a spôsoby ako zabezpečiť, aby bolo možné naďalej plniť najdôležitejšie funkcie.

2.2 Etapa 2: Včasné nápravné opatrenie v prípade vzniku problémov – včasná intervencia

Teraz máme pravidlá umožňujúce včasnú intervenciu v prípade, že sa banky dostanú do problémov. Orgány bankového dohľadu získajú rozšírený súbor právomocí, ktoré im umožnia zasiahnuť, ak sa inštitúcia ocitne vo finančnej tiesni (napr. keď banka porušuje alebo sa chystá porušiť regulačné kapitálové požiadavky), avšak ešte skôr, ako sa problémy stanú kritickými a jej finančná situácia sa zhorší do takej miery, že ju už nie je možné napraviť. Tieto právomoci sú uvedené v plánoch obnovy bánk a zahŕňajú možnosť odvolať vedenie a vymenovať osobitného správcu, zvolať zasadnutie akcionárov s cieľom prijať naliehavé reformy a zakázať vyplácanie dividend alebo prémií. K ďalším opatreniam, na ktorých môže príslušný orgán dohľadu trvať, patrí požiadavka, aby banka znížila svoje vystavenie sa voči určitým rizikám, navýšila svoj kapitál alebo uskutočnila zmeny svojej právnej alebo firemnej štruktúry.

Ak sa životaschopnosť banky v bankovej únii považuje za rizikovú, bude ECB ako jednotný orgánu dohľadu v spolupráci s príslušnými orgánmi na riešenie krízových situácií dohliadať na včasnú intervenciu.

2.3 Etapa 3: Ak sa finančná situácia banky nenapraviteľne zhorší: krízové riadenie, ktoré chráni vkladateľov a daňových poplatníkov

2.3.1 Ochrana daňových poplatníkov

Opakovaná záchrana bánk pomocou vonkajších zdrojov zvýšila verejný dlh a predstavovala veľkú záťaž pre daňových poplatníkov. Schválené opatrenia štátnej pomoci vo forme rekapitalizácie a opatrenia na záchranu aktív dosiahli v období medzi októbrom 2008 a decembrom 2012 výšku 591,9 miliárd EUR, t.j. 4,6 % HDP EÚ v roku 2012 (Komisia). Pokiaľ zahrnieme aj záruky, predstavuje táto suma iba v rokoch 2008 – 2010 čiastku 1,6 bilióna EUR alebo 13 % HDP EÚ (Komisia). (Pozri IP/13/1301)

Ak by sa finančná situácia banky nenapraviteľne zhoršila, smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk zaistí, aby akcionári a veritelia museli vyplatiť svoj podiel na nákladoch prostredníctvom mechanizmu záchrany pomocou vnútorných zdrojov. (Pozri rámček 3)

Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií zaisťuje centralizované a účinné uplatňovanie týchto pravidiel v rámci bankovej únie. Zabezpečuje, aby sa komplikované rozhodnutia, ktoré majú byť prijaté v prípade krízovej situácie, a to najmä cezhraničného rozmeru, mohli urýchlene prijať so záväzným účinkom pre všetky členské štáty bankovej únie.

Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií sa opiera o silnú jednotnú radu na riešenie krízových situácií a jeho súčasťou budú stáli členovia, ako aj Komisia, Rada, ECB a vnútroštátne orgány na riešenie krízových situácií. Vo väčšine prípadov, v ktorých je potrebné riešiť problémy banky v eurozóne alebo banky so sídlom v členskom štáte, ECB oznámi vec jednotnej rade, Komisii a príslušným vnútroštátnym orgány na riešenie krízových situácií. Rozhodovacie postupy boli starostlivo nastavené tak, aby bolo možné rozhodnúť o riešení krízovej situácie aj cez víkend. (pozri obrázok č. 2)

Obrázok č. 2:

Aby sa zabránilo zneužívaniu peňazí daňových poplatníkov, budú musieť všetky banky v EÚ prispievať do fondu na podporu plynulého riešenia krízových situácií. V bankovej únii sa tieto prostriedky zhromažďujú postupne, takže v prípade, ak sú potrebné dodatočné zdroje na strednodobé financovanie banky, môže banka pokračovať v prevádzke, kým prebieha reštrukturalizácia. Tieto zdroje by sa mali čerpať z jednotného fondu na riešenie krízových situácií, do ktorého budú od roku 2016 prispievať všetky banky v krajinách bankovej únie a ktorý do roku 2024 dosiahne výšku 55 miliárd EUR.

Rámček 3: Ako bude záchrana pomocou vnútorných zdrojov fungovať v praxi?

Záchrana pomocou vnútorných zdrojov: Rekapitalizácia formou zníženia záväzkov a/alebo ich konverzie na vlastný kapitál by danej inštitúcii umožnila pokračovať v činnosti, zabránila by narušeniu finančného systému v dôsledku zastavenia alebo prerušenia jej hlavných služieb a orgány by získali čas na jej riadnu reorganizáciu alebo likvidáciu časti jej obchodnej činnosti.

V skratke: ak sa banka musí uchýliť k záchrane pomocou vnútorných zdrojov, orgány by najprv vysporiadali všetkých akcionárov, a potom by pokračovali podľa vopred stanoveného postupu pri odpisovaní ostatných záväzkov. Akcionári a iní držitelia takých nástrojov, ako sú konvertibilné dlhopisy a dlhopisy s nižšou prioritou, by straty znášali ako prví.

Vkladov vo výške pod 100 000 EUR by sa to v žiadnom prípade nedotklo: tie sú za každých okolností chránené v plnej výške.

Zodpovednosť za krytie straty bánk by v maximálnej možnej miere niesli súkromní investori bánk a bankový sektor ako celok a nie daňoví poplatníci.

2.3.2 Ochrana vkladateľov

Bankové vklady vo všetkých členských štátoch budú naďalej garantované do výšky 100 000 EUR na jedného vkladateľa a banku, a to aj v prípade zlyhania tejto banky. Táto záruka poskytuje vkladateľom pocit finančnej stability a znamená, že nebudú v panike hromadne vyberať z bánk svoje vklady, čím sa zabráni vážnym hospodárskym dôsledkom.

Okrem toho sa budú vkladateľom peniaze vyplácať rýchlejšie, do siedmich pracovných dní (oproti predtým stanoveným 20) a vnútroštátne systémy ochrany vkladov budú oveľa lepšie financované, aby boli kryté ich záruky, a to najmä prostredníctvom vysokej úrovne ex-ante financovania: v priebehu desiatich rokov sa od bánk vyberie 0,8 % hodnoty krytých vkladov. Ak sa ex-ante finančné prostriedky ukážu ako nedostatočné, systém ochrany vkladov okamžite zhromaždí dodatočné príspevky od bankového sektora a v krajnom prípade bude mať systém ochrany vkladov prístup k alternatívnym spôsobom financovania, ako sú napríklad pôžičky od verejných alebo súkromných tretích strán. Takisto bude existovať dobrovoľný mechanizmus vzájomného poskytovania pôžičiek medzi systémami ochrany vkladov z rôznych krajín EÚ. (MEMO/13/1176)

Podľa smernice o ozdravení bánk a riešení ich krízových situácií budú mať jednotlivci a malé podniky, ktorých vklady prekračujú čiastku 100 000 EUR, výhodu preferenčného zaobchádzania („preferencia vkladateľa“). Neponesú tak žiadne straty pred ostatnými nezabezpečenými veriteľmi, keďže sú na najnižšom stupni hierarchie záchrany pomocou vonkajších zdrojov. Členské štáty sa dokonca môžu rozhodnúť použiť určitú flexibilitu a vyňať ich v plnej miere.

2.3.4 Poistky

Hneď ako budú všetky uvedené opatrenia funkčné, nebude vo veľkej väčšine prípadov potrebná žiadna verejná finančná podpora z prostriedkov daňových poplatníkov. Avšak vo výnimočných prípadoch by mohlo byť potrebné získanie dodatočných zdrojov a pre takéto prípady musia byť stanovené jasné a náležité poistky. Všetky poistky musia byť v strednodobom horizonte daňovo neutrálne a časom získané späť od bankového sektora vo forme odvetvových poplatkov.

Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií stanovuje, že jednotná rada by v spolupráci s členskými štátmi mala zmluvne zaistiť úverovú linku a po nadobudnutí účinnosti nariadenia zlepšiť schopnosť fondu získať pôžičku. Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií zatiaľ nestanovuje spoločnú poistku pre fond, ktorá sa podľa decembrového vyhlásenia Rady bude zvažovať v nasledujúcich rokoch.1

3. Čo sa stane v prípade, ak sa problémy vyskytnú skôr, ako začne celý systém fungovať?

ECB a Európsky orgán pre bankovníctvo vykonávajú komplexné posúdenie stavu bánk a podrobujú ich záťažovému testovaniu ešte predtým, ako začne v novembri 2014 naplno fungovať jednotný mechanizmus dohľadu.

Ak sa zistí, že banky v bankovej únie majú nedostatočný kapitál, použije sa existujúci dohodnutý postup: banky by najprv mali zvýšiť kapitál na trhoch alebo z iných súkromných zdrojov. Ak by to nestačilo, mohli by sa použiť verejné prostriedky na vnútroštátnej úrovni za prísne stanovených podmienok a v súlade s pravidlami štátnej pomoci (pozri rámček 4). Následne, ak by vnútroštátne ochranné opatrenia neboli dostatočné, by sa použili nástroje na európskej úrovni vrátane Európskeho mechanizmu pre stabilitu. 2 Ak už banky nie sú životaschopné, môže sa postupovať podľa vnútroštátnych režimov riešenia krízovej situácie.

Rámček 4: Pravidlá štátnej pomoci

Európska komisia upravila svoje dočasné pravidlá štátnej pomoci týkajúce sa verejnej podpory finančných inštitúcií počas krízy. V oznámení Európskej komisie sa stanovujú aktualizované krízové pravidlá EÚ pre poskytovanie štátnej pomoci bankám počas krízy od 1. augusta 2013.

Hlavnou zmenou bolo posilnenie „rozdelenia zaťaženia“: Od bánk sa vyžaduje vypracovanie riadneho plánu reštrukturalizácie alebo likvidácie pred prijatím rekapitalizácie alebo ochranných opatrení týkajúcich sa majetku. Okrem toho sa posilnili požiadavky týkajúce sa rozdelenia zaťaženia: ak majú banky nedostatok kapitálu, ich akcionári a podriadení veritelia sú odteraz povinní prispievať skôr, ako sa poskytnú prostriedky z verejných zdrojov.

Pozri IP/13/672MEMO/13/886

1 :

http://www.eurozone.europa.eu/media/502738/20131218-SRM-backstop-statement.pdf.


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website