Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

Daň z finančných transakcií prostredníctvom posilnenej spolupráce: otázky a odpovede

Commission Européenne - MEMO/13/98   14/02/2013

Autres langues disponibles: FR EN DE ES NL IT PT EL ET LT SL

Európska komisia

OZNAM

Brusel 14. februára 2013

Daň z finančných transakcií prostredníctvom posilnenej spolupráce: otázky a odpovede

(pozri aj IP/13/115)

Prečo Komisia navrhla, aby sa daň z finančných transakcií uplatňovala prostredníctvom posilnenej spolupráce?

Komisia v septembri 2011 pôvodne navrhovala, aby daň z finančných transakcií uplatňovalo všetkých 27 členských štátov (IP/11/1085). Na základe intenzívnych diskusií v Rade sa však došlo k záveru, že jednomyseľnú dohodu o tomto návrhu sa nepodarí dosiahnuť v blízkej budúcnosti.

Niekoľko členských štátov však prejavilo silné odhodlanie realizovať daň z finančných transakcií (DFT). Jedenásť členských štátov sa preto na jeseň 2012 obrátilo na komisára Šemetu s formálnymi žiadosťami o povolenie posilnenej spolupráce v oblasti dane z finančných transakcií vychádzajúcej z návrhu Komisie z roku 2011.

Komisia tieto žiadosti dôkladne posúdila na základe kritérií týkajúcich sa posilnenej spolupráce uvedených v zmluvách. V októbri 2012 na základe tohto posúdenia navrhla rozhodnutie povoliť posilnenú spoluprácu v oblasti DFT (pozri IP/12/1138). Toto rozhodnutie podporil v decembri aj Európsky parlament a v januári 2013 ho na zasadnutí Rady ECOFIN schválili európski ministri financií.

Keď posilnená spolupráca dostane zelenú, Komisia by mohla začať pracovať na podrobnom návrhu DFT, ktorý má uplatňovať 11 členských štátov. Tento návrh bol predložený dnes.

Čo je posilnená spolupráca?

Posilnená spolupráca znamená, že skupina aspoň deviatich členských štátov sa rozhodne realizovať iniciatívu navrhovanú Komisiou po tom, čo sa ukáže, že o tejto iniciatíve je nemožné dosiahnuť v primeranej lehote jednomyseľnú dohodu. Týka sa len politických oblastí, v ktorých sa vyžaduje jednomyseľnosť, a jej cieľom je vyhnúť sa situácii, keď by sa určitým členským štátom zabránilo v prijatí spoločného prístupu v dôsledku neochoty a nesúhlasu ostatných.

Jednoznačné ustanovenia a podmienky týkajúce sa posilnenej spolupráce sú stanovené v článku 20 Zmluvy o EÚ a v článkoch 326 až 334 ZFEÚ.

Pre ďalšie informácie o postupe posilnenej spolupráce pozri MEMO/12/799.

Ktoré členské štáty zamýšľajú uplatňovať spoločnú DFT prostredníctvom posilnenej spolupráce?

Zaviesť daň z finančných transakcií prostredníctvom posilnenej spolupráce bolo povolené jedenástim členským štátom, ktoré predstavujú dve tretiny HDP EÚ. Sú to: Belgicko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Rakúsko, Portugalsko, Slovinsko a Slovensko.

Môžu sa ku skupine DFT pripojiť neskôr ďalší? Ako?

Áno. Jednou z podmienok posilnenej spolupráce podľa zmlúv je, že by mala byť otvorená každému ďalšiemu členskému štátu, ktorý by sa k nej mohol v prípade záujmu pripojiť neskôr. V takom prípade by musel daný členský štát predložiť žiadosť Komisii, ktorá by ju potom posúdila na základe kritérií stanovených v zmluve (tak, ako to urobila s pôvodnými žiadosťami).

Aké sú kľúčové prvky návrhu DFT, ktorý sa predkladá dnes pre 11 členských štátov?

V súlade so žiadosťami 11 členských štátov sa dnešný návrh z veľkej časti opiera o rozsah pôsobnosti a ciele pôvodného návrhu Komisie o DFT.

Pokiaľ ide o ciele, ostávajú nezmenené, t. j.:

– odstrániť roztrieštenosť jednotného trhu, ku ktorej by viedla nekoordinovaná spleť vnútroštátnych daní z finančných transakcií,

– zabezpečiť, aby finančný sektor spravodlivým a značným podielom prispieval k verejným financiám a k pokrytiu nákladov súvisiacich s krízou, najmä vzhľadom na to, že tento sektor nie je v súčasnosti zdaňovaný v dostatočnej miere v porovnaní s ostatnými sektormi,

– vytvoriť vhodné demotivačné faktory pre finančné transakcie, ktorými sa nezvyšuje efektívnosť finančných trhov ani neposilňuje reálne hospodárstvo.

Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti DFT, súčasný návrh sa opäť opiera o návrh z roku 2011 v týchto otázkach:

– základ dane je veľmi široký. Daň sa vzťahuje na transakcie vykonávané finančnými inštitúciami v súvislosti so všetkými finančnými nástrojmi a trhmi, ak existuje ich dostatočné hospodárske prepojenie so zónou DFT,

– sadzby sú nízke – 0,1 % pre akcie a dlhopisy, podiely v podnikoch kolektívneho investovania, nástroje peňažného trhu, zmluvy o spätnej kúpe a zmluvy o požičiavaní cenných papierov a 0,01 % pre derivátové produkty. Ide o navrhované minimálne sadzby a zúčastnené členské štáty by v prípade záujmu mohli uplatňovať vyššie sadzby. Daň by musela platiť každá finančná inštitúcia zapojená do transakcie,

– každodenné finančné činnosti bežných občanov a podnikov (napríklad poistné zmluvy, hypotekárne a podnikateľské úvery, transakcie s kreditnými kartami, platobné služby, vklady, spotové menové transakcie atď.) sa v záujme ochrany reálneho hospodárstva z rozsahu DFT vylučujú,

získavanie kapitálu (t. j. primárna emisia akcií a dlhopisov a podielov v podnikoch kolektívneho investovania) a určité reštrukturalizačné operácie sa nebudú zdaňovať. Z rozsahu pôsobnosti DFT sú vylúčené aj finančné transakcie s ECB a s národnými centrálnymi bankami, s Európskym nástrojom finančnej stability a Európskym mechanizmom pre stabilitu,

– „zásada miesta pobytu“ zostáva aj naďalej kľúčovým prvkom na ochranu pred premiestňovaním finančných transakcií. Podľa tejto zásady nie je dôležité, kde sa transakcia uskutoční, ale ktoré strany sú do nej zapojené. Ak je jednou z týchto strán finančná inštitúcia usadená v zóne DFT alebo konajúca v mene strany usadenej v tejto zóne, potom sa transakcia zdaňuje bez ohľadu na to, kde vo svete sa vykonáva.

Komisia s cieľom posilniť ochranu proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam doplnila v tomto návrhu aj „zásadu emisie“, čo znamená, že transakcia sa bez ohľadu na čas a miesto svojho vykonania bude zdaňovať aj v prípade, že zahŕňa finančné nástroje emitované v jednom zo zúčastnených členských štátov.

Aké sú hlavné zmeny v porovnaní s návrhom DFT z roku 2011 a prečo boli zavedené?

Všetky zmeny v dnešnom návrhu v porovnaní s návrhom z roku 2011 majú za cieľ buď zabezpečiť väčšiu právnu jednoznačnosť v prípade, že sa to považovalo za potrebné, alebo posilniť ustanovenia proti zneužívaniu daní a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, tak ako to požadovalo 11 zúčastnených členských štátov. Hlavné zmeny sú:

– zásada emisie bola doplnená ako opatrenie proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (podrobné informácie pozri ďalej). Do návrhu sa doplnila aj všeobecná a osobitná doložka na zabránenie zneužívaniu daní,

– z rozsahu pôsobnosti smernice sú odteraz explicitne vylúčené členské štáty a iné verejné orgány, keď vykonávajú správu verejného dlhu,

– uvádzajú sa explicitné odkazy na ECB, ENFS a EMS, ktoré sú odteraz vyňaté z rozsahu pôsobnosti DFT,

– výmeny finančných nástrojov sa na daňové účely budú odteraz považovať za dve transakcie, zatiaľ čo zmluvy o spätnej kúpe a o spätnom predaji, ako aj zmluvy o požičiavaní a vypožičiavaní cenných papierov sa budú považovať len za jednu transakciu, keďže z hospodárskeho hľadiska zodpovedajú (jednej) úverovej operácii,

– emisia akcií a podielov v podnikoch kolektívneho investovania a reštrukturalizačné operácie sú z rozsahu pôsobnosti odteraz takisto vylúčené.

Je DFT prínosom, aj keď ju neuplatňujú všetky členské štáty?

Jednoznačne. Komisia by bola uvítala, keby sa DFT uplatňovala v celej EÚ. Keďže sa to však ukázalo ako nemožné, posilnená spolupráca je tou správnou cestou vpred. Ciele stanovené Komisiou sú platné a dosiahnuteľné stále. Spoločná DFT zabezpečí spravodlivejší príspevok finančného sektora k verejným financiám. Tento sektor je v súčasnosti zdaňovaný nedostatočne (18 miliárd EUR ročne v EÚ), pričom využíva obrovské výhody vyplývajúce zo záchranných operácií (pred)financovaných daňovníkmi. Vďaka jednému systému zdaňovania finančných transakcií, ktorý sa vzťahuje na 11 členských štátov, sa obmedzí roztrieštenosť jednotného trhu. Dôležité je, že štáty zúčastnené na posilnenej spolupráci v oblasti DFT budú mať takisto významný nový zdroj príjmov bez toho, aby zvýšili záťaž pre bežných občanov.

Koľko dosiahnu očakávané príjmy z DFT? Ako sa použijú?

Navrhovaná DFT uplatňovaná v rámci posilnenej spolupráce prinesie podľa očakávaní 30 až 35 miliárd EUR ročne, čo zodpovedá 1 % príjmov z daní v zúčastnených členských štátoch.

Komisia navrhla, že časť týchto príjmov by sa mohla použiť ako vlastný zdroj pre rozpočet EÚ, čo by viedlo k zodpovedajúcemu zníženiu príspevkov zúčastnených členských štátov založených na HND. Finančné prostriedky do rozpočtov jednotlivých štátov by sa mohli použiť na konsolidáciu verejných financií, investície do činností podporujúcich rast alebo na plnenie záväzkov rozvojovej pomoci. V konečnom dôsledku budú o použití príjmov z DFT rozhodovať zúčastnené členské štáty.

Hrozí riziko premiestnenia finančného sektora v zúčastnených členských štátoch do členských štátov, ktoré spoločnú DFT neuplatňujú, alebo do krajín mimo EÚ?

V dnešnom návrhu sa zachovávajú rozsiahle opatrenia na zmiernenie rizika premiestnenia. Konkrétne ide o „zásadu miesta pobytu“, ktorou sa zabezpečuje zdanenie transakcie v prípade, keď je ktorákoľvek zo strán transakcie usadená v zóne DFT bez ohľadu na to, kde vo svete sa transakcia vykonáva. To znamená, že finanční prevádzkovatelia by sa mohli vyhnúť DFT len vtedy, keby boli ochotní premiestniť sa, zanechať všetkých svojich zákazníkov v 11 členských štátoch a zdržať sa akejkoľvek interakcie s finančnými inštitúciami usadenými v zúčastnených členských štátoch. Z týchto dôvodov je premiestnenie veľmi nepravdepodobnou reakciou, najmä vzhľadom na nízku sadzbu navrhovanej DFT a na skutočnosť, že zúčastnené členské štáty predstavujú dve tretiny HDP EÚ.

Komisia však v dnešnom návrhu prijala kroky na ďalšie posilnenie ochranných opatrení proti premiestňovaniu. Zásada emisie znamená, že finančné produkty emitované v 11 členských štátoch sa budú zdaňovať pri obchodovaní aj v prípade, keď tí, ktorí s nimi obchodujú, nie sú usadení v rámci zóny DFT. Znovu sa tak odstraňuje akákoľvek motivácia premiestniť sa na účely vyhýbania sa daňovej povinnosti.

Finančné inštitúcie by tak boli schopné vyhnúť sa plateniu dane len vtedy, keby sa vzdali svojej zákazníckej základne v jurisdikcii DFT v súvislosti s finančnými nástrojmi a keby už neobchodovali s finančnými produktmi emitovanými v tejto jurisdikcii.

Rešpektuje návrh DFT príslušné pravidlá teritoriality?

Áno. Navrhovaná DFT pre 11 členských štátov je v plnom súlade s medzinárodným právom a so zásadami EÚ v oblasti zdaňovania. Zdaňovanie cezhraničných služieb je uznávanou zásadou v tejto oblasti. Ako príklad na vysvetlenie, ako táto daň funguje, možno na porovnanie uviesť DPH. Keď si belgický občan kúpi na internete softvér od americkej spoločnosti, softvér sa zdaňuje belgickou sadzbou.

Okrem toho mnohé vnútroštátne dane pre finančný sektor vychádzajú zo zásady emisie, a uplatňujú sa preto na transakcie vykonávané mimo územia, na ktorom sa uplatňujú, po tom, ako bol obchodovaný finančný nástroj emitovaný v rámci tohto územia. Na navrhovanú DFT sa vzťahujú rovnaké zásady. Pokiaľ existuje dostatočné prepojenie medzi transakciou a územím zúčastneného členského štátu, je legálne ukladať túto daň. Návrh však zahŕňa všeobecné pravidlo, ktoré osobe povinnej zaplatiť DFT umožňuje preukázať, že prepojenie medzi transakciou a daným územím (tzv. „doložka o ekonomickej podstate“) nie je dostatočné a že túto daň preto nemusí zaplatiť.

Aký bude vplyv DFT na rast a pracovné miesta?

Z najaktuálnejších analýz predložených Komisiou vyplýva, že DFT nepovedie k žiadnym stratám pracovných miest. Z hľadiska hospodárskeho vplyvu sa odhaduje, že DFT v dlhodobom horizonte povedie k zníženiu HDP o 0,28 %. Inteligentné znovuinvestovanie príjmov z DFT do hospodárstva však môže dokonca eventuálne viesť k zvýšeniu HDP o 0,2 %. Obidve tieto hodnoty predstavujú kumulatívne účinky počas niekoľkých desaťročí na základe hospodárskych modelov. Čo je však dôležitejšie než samotné čísla, je skutočnosť, že zavedenie DFT nebude mať negatívny vplyv na rast ani na pracovné miesta.

Bude mať DFT vplyv na bežných občanov?

Každodenné finančné činnosti bežných občanov a podnikov sa v záujme ich ochrany a ochrany reálneho hospodárstva z rozsahu pôsobnosti navrhovanej DFT vylučujú. V skutočnosti je návrh dôkladne zameraný na finančný sektor. Vzťahuje sa len na transakcie, do ktorých sú zapojené finančné inštitúcie, pričom približne 85 % transakcií sa uskutočňuje výhradne medzi finančnými inštitúciami.

Okrem toho sú navrhované minimálne daňové sadzby veľmi nízke, aby sa zabránilo dominovému efektu na reálne hospodárstvo v dôsledku zvýšených kapitálových nákladov. Finančné inštitúcie by samozrejme ako v prípade ďalších svojich nákladov museli s prihliadnutím na trhové podmienky/hospodársku súťaž posúdiť, či takúto daň absorbujú alebo ju prenesú ďalej. Výsledok by však nebol neprimeraný dokonca ani v prípade, že by finančný sektor preniesol časť nákladov na svojich zákazníkov. Občan, ktorý by napríklad kúpil akcie v hodnote 10 000 EUR, by z tejto transakcie platil daň len vo výške 10 EUR.

Bude mať DFT vplyv na nefinančný sektor a na tradičné investičné bankovníctvo?

Z návrhu DFT sa vylučujú každodenné finančné činnosti podnikov mimo finančného sektora. Keď malé a stredné podniky alebo väčšie spoločnosti potrebujú peniaze a požičajú si ich od banky alebo emitujú nové akcie alebo podnikové dlhopisy, nebudú musieť platiť žiadnu daň. Daň sa nebude musieť platiť ani v prípade fúzie a nadobudnutia či prevzatia podniku zamestnancami, pri ktorom finančné inštitúcie prevezmú vedúcu úlohu na uľahčenie tohto procesu.

K miernemu zvýšeniu nákladov by mohlo dôjsť len v prípadoch, keď sa finančným inštitúciám podarilo preniesť časť nákladov na daň na svojich podnikových zákazníkov. Toto zvýšenie by však malo zostať pomerne obmedzené, keďže väčšinu účinkov bude musieť absorbovať samotný finančný sektor vzhľadom na to, že 85 % všetkých transakcií sa uskutočňuje medzi finančnými inštitúciami bez zapojenia externých zákazníkov.

Bude sa DFT uplatňovať na dôchodkové fondy? Mohlo by to mať negatívny vplyv na dôchodky a dôchodcov?

Dôchodkové fondy do rozsahu pôsobnosti DFT patria. Sú dôležitými hráčmi na finančných trhoch a priamo konkurujú iným investičným fondom, akými sú napríklad indexové fondy, ktoré existujú paralelne popri burzách či trhoch s dlhopismi. Vplyv však môže byť veľmi obmedzený v závislosti od umiestňovania aktív (portfólio) aj od investičnej stratégie (napríklad časté obchodovanie v porovnaní s menej častým obchodovaním). Dôchodkové fondy majú vo všeobecnosti diverzifikované portfólio aktív a investujú svoje peniaze do finančných nástrojov (najmä dlhopisov), ale aj do aktív, na ktoré sa DFT nevzťahuje a ktoré zahŕňajú napríklad hotovosť/meny, vklady, nehnuteľnosti, úvery a pôžičky, zlato a striebro atď.

Konzervatívne plne financované dôchodkové fondy uplatňujú v zásade nízkorizikové investičné stratégie, ktoré sa odzrkadľujú najmä v nákupe dlhopisov alebo akcií pri ich emisii a v ich držbe až do ich splatnosti. Na takéto transakcie sa DFT nevzťahuje.

V prípade dôchodkových fondov s vysokým stupňom obchodovania s aktívami sa daň bude uplatňovať častejšie. Účinkom DFT by ale mohlo byť odrádzanie od vysokej fluktuácie v dôchodkových fondoch a podpora prechodu na dlhodobejšie spravovanie fondov, čo by následne mohlo viesť k značnému zníženiu poplatkov za správu týchto fondov, do ktorých často investujú dôchodkové fondy.

Aký vplyv bude mať DFT v rámci posilnenej spolupráce na nezúčastnené členské štáty?

Pred tým, než Komisia navrhla, že 11 členským štátom by sa malo povoliť zaviesť DFT v rámci posilnenej spolupráce, vykonala dôkladné posúdenie splnenia kritérií stanovených v zmluvách.

V rámci týchto kritérií sa okrem iného stanovilo, že posilnená spolupráca by nemala mať negatívny vplyv na povinnosti, práva a právomoci nezúčastnených členských štátov a že by nemala narúšať ani jednotný trh z hľadiska hospodárskej súťaže či z iných hľadísk. Komisia vo svojej analýze dospela k pozitívnym záverom vo všetkých týchto aspektoch.

Nezúčastnené členské štáty budú mať navyše prospech zo zlepšenia jednotného trhu, ktorý harmonizovaná DFT 11 členských štátov prinesie z hľadiska zjednodušenia a zníženej administratívnej záťaže pre podniky.

Aký vplyv bude mať DFT v rámci posilnenej spolupráce na jednotný trh?

DFT uplatňovaná v 11 členských štátoch by pre jednotný trh bola prínosom. Vďaka systému DFT, ktorý by realizovalo spoločne 11 členských štátov, by sa znížilo množstvo odlišných vnútroštátnych prístupov k zdaňovaniu finančného sektora. Výsledkom by bolo menej prípadov narušenia hospodárskej súťaže, menej príležitostí na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, väčšia transparentnosť a posilnená výmena informácií medzi zúčastnenými štátmi, ako aj nižšie náklady podnikov a prevádzkovateľov na dodržiavanie predpisov v celej EÚ.

Aký je predpokladaný dátum zavedenia DFT v 11 členských štátoch?

V dnešnom návrhu sa ako predpokladaný dátum zavedenia DFT v 11 členských štátoch stanovuje 1. január 2014. Samozrejme to záleží na tom, či sa Rade podarí dosiahnuť dohodu o tomto návrhu včas na to, aby tento navrhovaný dátum zavedenia bolo možné dodržať. Konzultácie sa uskutočnia aj s Európskym parlamentom, Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a národnými parlamentmi a následne bude potrebná transpozícia v jednotlivých štátoch.


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site