Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

Európska komisia

OZNAM

Brusel 28. mája 2014

Správa hospodárskych záležitostí EÚ v kocke

Ponaučenia z ostatnej hospodárskej a finančnej krízy ako aj krízy štátneho dlhu sa premietli do niekoľkých reforiem pravidiel EÚ. Okrem iného sa zaviedli nové systémy dohľadu v oblasti rozpočtovej a hospodárskej politiky a nový rozpočtový harmonogram eurozóny.

Tieto nové pravidlá (zavedené balíkom šiestich legislatívnych aktov o správe hospodárskych záležitostí, balíkom dvoch legislatívnych aktov o správe hospodárskych záležitostí a Zmluvou o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii) sú zakotvené v európskom semestri, ktorý predstavuje časový rámec EÚ pre tvorbu politiky. Tento integrovaný systém zaisťuje jasnejšie pravidlá, lepšiu koordináciu vnútroštátnych politík počas celého roka, pravidelnú kontrolu a rýchlejšie ukladanie sankcií pri nedodržiavaní pravidiel. Tento systém členským štátom pomáha pri dodržiavaní ich rozpočtových a reformných záväzkov a zároveň upevňuje hospodársku a menovú úniu.

Základné prvky nového systému sú tieto:

KOORDINÁCIA POČAS CELÉHO ROKA: EURÓPSKY SEMESTER

Pred obdobím krízy dochádzalo k plánovaniu v oblasti rozpočtovej a hospodárskej politiky v EÚ rôznymi postupmi. Neexistoval komplexný pohľad na úsilie vyvinuté na vnútroštátnej úrovni a členské štáty nemali príležitosť prediskutovať kolektívnu stratégiu pre hospodárstvo EÚ.

Koordinácia a usmernenie

Európskym semestrom zavedeným v roku 2010 sa zabezpečuje, aby členské štáty prediskutovali svoje rozpočtové a hospodárske plány so svojimi partnermi v rámci EÚ v konkrétnych obdobiach počas roka. Môžu sa tak k jednotlivým plánom vzájomne vyjadrovať, čo poskytuje Komisii priestor na politické usmernenia predtým, než sa prijmú rozhodnutia na národnej úrovni. Komisia takisto monitoruje, či členské štáty dosahujú ciele v oblasti vytvárania pracovných miest, vzdelávania, inovácie, klímy a znižovania chudoby stanovené v stratégii EÚ pre dlhodobý rast nazvanej Európa 2020.

Prehľadný časový harmonogram

Cyklus začína každý rok v novembri ročným prieskumom rastu Komisie (všeobecné hospodárske priority pre EÚ), ktorý členským štátom poskytuje politické usmernenie na nasledujúci rok.

V odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, ktoré sa uverejňujú na jar, sa členským štátom poskytuje individuálne poradenstvo v oblasti hlbších štrukturálnych reforiem, ktoré si často vyžadujú viac ako jeden rok.

Monitorovanie rozpočtu sa ku koncu roka stupňuje, keď členské štáty predkladajú návrhy rozpočtových plánov, ktoré posudzuje Komisia a o ktorých rokujú ministri financií štátov eurozóny. Komisia zároveň hodnotí fiškálnu situáciu eurozóny ako celku.

Komisia monitoruje realizáciu priorít a vykonávanie reforiem niekoľkokrát ročne, a to so zameraním sa na eurozónu a členské štáty s fiškálnymi alebo finančnými problémami.

  • November: V ročnom prieskume rastu sa stanovujú celkové hospodárske priority pre EÚ na nasledujúci rok. V správe o mechanizme varovania sa analyzuje hospodárska nerovnováha členských štátov. Komisia uverejňuje svoje stanoviská k návrhom rozpočtových plánov (pre všetky krajiny eurozóny) a programom ekonomického partnerstva (pre krajiny eurozóny s nadmerným rozpočtovým deficitom). K rozpočtovým plánom sa takisto vyjadrujú ministri financií krajín eurozóny.

  • December: Členské štáty eurozóny schvaľujú konečné ročné rozpočty so zohľadnením usmernení Komisie a stanovísk ministrov financií.

  • Február/marec: O ročnom prieskume raste sa diskutuje v Európskom parlamente a na príslušnom zasadnutí ministrov EÚ v Rade (pre zamestnanosť, hospodárstvo a financie, konkurencieschopnosť). Komisia uverejňuje svoju zimnú hospodársku prognózu. Európska rada vychádzajúc z ročného prieskumu rastu prijíma hospodárske priority pre EÚ. Niekedy v tomto období Komisia uverejňuje hĺbkové preskúmanie členských štátov s potenciálnymi nerovnováhami (tých, ktoré sú identifikované v správe o mechanizme varovania).

  • Apríl: Členské štáty predkladajú svoje programy stability, resp. konvergenčné programy (strednodobé rozpočtové plány) a národné programy reforiem (hospodárske plány), ktoré by mali byť v súlade so všetkými predchádzajúcimi odporúčaniami EÚ. Tieto programy majú byť predložené každoročne pokiaľ možno do 15. apríla, najneskôr však do 30. apríla. Eurostat uverejňuje overené údaje týkajúce sa dlhu a deficitu z predchádzajúceho roka, čo je dôležité pre kontrolu toho, či členské štáty plnia svoje fiškálne ciele.

  • Máj: Komisia navrhuje odporúčania pre jednotlivé krajiny, čo sú politické usmernenia na mieru každému členskému štátu, vychádzajúce z priorít určených v ročnom prieskume rastu a informácií z plánov doručených v apríli. Komisia v máji zverejňuje aj jarnú hospodársku prognózu.

  • Jún/júl: Európska rada schvaľuje odporúčania pre jednotlivé krajiny a ministri EÚ ich prerokúvajú v rámci Rady. Ministri financií EÚ ich s konečnou platnosťou prijímajú v júli.

  • Október: Členské štáty eurozóny Komisii predkladajú návrhy rozpočtových plánov na nasledujúci rok (do 15. októbra). Ak plán nie je v súlade so strednodobými cieľmi členského štátu, Komisia môže požiadať o jeho prepracovanie.

ZODPOVEDNEJŠIE ZOSTAVOVANIE ROZPOČTOV

S cieľom zabezpečiť zdravé verejné financie sa s jednotnou menou zároveň zaviedol aj Pakt stability a rastu. Avšak spôsob jeho presadzovania pred krízou nezabránil vzniku závažnej fiškálnej nerovnováhy v niektorých členských štátoch.

Pakt zreformovali balík šiestich legislatívnych aktov o správe hospodárskych záležitostí (ktorý nadobudol účinnosť v decembri 2011) a balík dvoch legislatívnych aktov o správe hospodárskych záležitostí (ktorý nadobudol účinnosť v máji 2013) a bol posilnený Zmluvou o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii (ktorá nadobudla platnosť v januári 2013 v 25 signatárskych štátoch).

Lepšie pravidlá

  1. Horné hranice pre celkový deficit a dlh: V Pakte stability a rastu sú stanovené horné hranice pre deficity vo výške 3 % HDP a pre dlh vo výške 60 % HDP, a tieto sú aj zakotvené v ZFEÚ. Tieto pravidlá zostávajú v platnosti.

  2. Prísnejšie zameranie na dlh: Nové pravidlá zavádzajú do praxe súčasnú hornú hranicu dlhu vo výške 60 % HDP. To znamená, že na členské štáty sa môže uplatniť postup pri nadmernom deficite, ak majú pomer dlhu k HDP nad 60 % HDP, ktorý sa dostatočne neznižuje (ak sa tento nadmerný dlh nad 60 % neznižuje počas troch rokov v priemere o aspoň 5 % za rok).

  3. Nová referenčná hodnota pre výdavky: Podľa nových pravidiel nesmú verejné výdavky rásť rýchlejšie ako strednodobý potenciálny rast HDP, iba ak by ich vyvažovali adekvátne príjmy.

  4. Význam základnej rozpočtovej pozície: Pakt stability a rastu sa viac zameriava na zlepšenie verejných financií v štrukturálnom vyjadrení (zohľadňuje sa vplyv hospodárskeho poklesu alebo jednorazových opatrení na deficit). Členské štáty si stanovujú vlastné strednodobé rozpočtové ciele aktualizované minimálne raz za tri roky s cieľom zlepšiť svoje štrukturálne saldo ročne o 0,5 % HDP. Týmto sa vytvorí bezpečnostná rezerva proti prekročeniu hornej hranice celkového deficitu vo výške 3 %, čo členské štáty, najmä tie s výškou dlhu nad 60 % HDP, nútilo urobiť viac v hospodársky priaznivom období a menej v hospodársky nepriaznivom období.

  5. Fiškálna dohoda pre 25 členských štátov: Podľa Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii musia byť od januára 2014 strednodobé rozpočtové ciele zakotvené vo vnútroštátnom práve a na štrukturálne deficity sa musí vzťahovať horná hranica vo výške 0,5 % HDP (táto sa môže zvýšiť na 1 %, ak pomer dlhu k HDP je dostatočne pod 60 %). Týmto ustanoveniam sa hovorí „fiškálna dohoda“. Podľa tejto zmluvy sa takisto majú spustiť automatické mechanizmy nápravy, ak sa nedodrží horná hranica štrukturálneho deficitu (alebo postup úpravy smerom k jej dosiahnutiu). Od členských štátov by sa potom vyžadovalo, aby vo svojom vnútroštátnom práve stanovili, kedy a ako odstránia nadmerný deficit v rámci budúcich rozpočtov.

  6. Pružnosť v čase krízy: Pakt stability a rastu sa môže v čase krízy využívať pružne vďaka zameraniu na základnú rozpočtovú pozíciu v strednodobom horizonte. Ak sa rast neočakávane zhorší, členské štáty s rozpočtovými deficitmi vo výške nad 3 % HDP môžu získať viac času na ich nápravu, pokiaľ vykonali potrebné štrukturálne opatrenia. Toto bol prípad Španielska, Portugalska a Grécka v roku 2012 a Francúzska, Holandska, Poľska a Slovinska v roku 2013.

Lepšie presadzovanie pravidiel

  1. Výraznejšia prevencia: Členské štáty sa posudzujú podľa toho, ako spĺňajú svoje strednodobé ciele stanovené v programoch stability/konvergenčných programoch (ide o trojročné rozpočtové plány, pričom programy stability sa vzťahujú na štáty eurozóny a konvergenčné programy na krajiny EÚ), ktoré sa predkladajú vždy v apríli. Tieto plány a programy sa zverejnia a preskúma ich Komisia a Rada a údaje z nich sa použijú pri jarných odporúčaniach Komisie pre jednotlivé krajiny.

  2. Včasné varovanie: V prípade „výraznej odchýlky“ od strednodobého cieľa alebo od postupu úpravy smerom k jeho dosiahnutiu Komisia adresuje členskému štátu napomenutie, ktoré musí schváliť Rada a ktoré sa môže zverejniť. Situácia sa počas celého roka monitoruje, a ak nedôjde k jej náprave, Komisia môže navrhnúť úročený vklad vo výške 0,2 % HDP (len v rámci eurozóny), ktorý musí schváliť Rada. Úročený vklad sa členskému štátu môže vrátiť, ak napraví odchýlku.

  3. Postup pri nadmernom deficite: Ak členské štáty nesplnia kritériá pre deficit alebo dlh, uplatní sa na ne postup pri nadmernom deficite, v rámci ktorého podliehajú osobitnému monitorovaniu (zvyčajne každé tri mesiace alebo každých šesť mesiacov) a dostanú lehotu na nápravu deficitu. Komisia v priebehu celého roka kontroluje súlad vychádzajúc z pravidelných hospodárskych prognóz a údajov Eurostatu. Komisia si môže vyžiadať viac informácií od tých štátov, ktorým hrozí riziko nesplnenia lehôt v súvislosti s deficitmi, alebo im môže odporučiť vykonanie ďalších opatrení.

  4. Rýchlejšie ukladanie sankcií: Členským štátom eurozóny sa v rámci postupu pri nadmernom deficite ukladajú finančné pokuty rýchlejšie, a tieto sa môžu postupne zvyšovať. Ak štát nezníži svoj deficit, následkom môžu byť pokuty vo výške 0,2 % HDP. Ak sa zistí štatistický podvod, pokuty sa môžu zvýšiť až do výšky najviac 0,5 %. Jednou z foriem pokút môže byť aj pozastavenie financovania z regionálnych fondov EÚ (dokonca aj pre krajiny mimo eurozóny). 25 členských štátov, ktoré podpísali Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, môžu zároveň dostať pokutu vo výške 0,1 % HDP za nedostatočnú integráciu fiškálnej dohody do vnútroštátneho práva.

  5. Nový hlasovací systém: Rozhodnutia o väčšine sankcií v rámci postupu pri nadmernom deficite sú prijímané pravidlom obrátenej kvalifikovanej väčšiny, čo znamená, že pokuty sa považujú za schválené Radou, pokiaľ ich nezruší kvalifikovaná väčšina členských štátov. Takáto možnosť pred tým, než balík šiestich legislatívnych aktov nadobudol účinnosť, nebola. Okrem toho 25 členských štátov, ktoré podpísali Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, súhlasili s opakovaním mechanizmu pravidla obrátenej kvalifikovanej väčšiny už aj v skorších fázach postupu, napríklad pri rozhodovaní, či uplatniť na členský štát postup pri nadmernom deficite.

ZVÝŠENÝ DOHĽAD V RÁMCI EUROZÓNY

Kríza poukázala na to, že ťažkosti v jednom členskom štáte eurozóny môžu mať škodlivé vplyvy na susedné krajiny. Preto sa s cieľom zvládnuť problémy ešte pred tým, než sa stanú systémovými, vyžaduje osobitný dohľad.

Balík dvoch legislatívnych aktov o správe hospodárskych záležitostí, ktorý nadobudol účinnosť 30. mája 2013, zaviedol nový cyklus monitorovania v prípade eurozóny. Teraz členské štáty predkladajú každý rok v októbri návrhy rozpočtových plánov (s výnimkou členských štátov, na ktoré sa vzťahujú programy makroekonomických úprav). Komisia k nim následne vydáva stanovisko.

To taktiež umožňuje dôkladnejšie monitorovanie štátov eurozóny s nadmerným deficitom a prísnejší dohľad nad tými štátmi, ktoré čelia závažnejším ťažkostiam.

  • Členské štáty musia v rámci postupu pri nadmernom deficite predkladať nielen návrhy rozpočtových plánov, ale aj programy ekonomického partnerstva, ktoré obsahujú podrobné fiškálne štrukturálne reformy (napríklad v oblasti dôchodkových systémov, daní alebo verejnej zdravotnej starostlivosti), ktorými sa trvalým spôsobom napravia ich deficity.

  • Členské štáty čeliace finančným ťažkostiam alebo štáty, ktoré sú v rámci programov preventívnej pomoci z Európskeho mechanizmu pre stabilitu, sú pod „zvýšeným dohľadom“. To znamená, že podliehajú pravidelným kontrolným misiám Komisie a musia poskytovať dodatočné údaje, ktoré sa týkajú napríklad ich finančných sektorov.

  • Programy finančnej pomoci: Členské štáty, ktorých ťažkosti by mohli mať na zvyšok eurozóny „značné nepriaznivé účinky“, môžu byť požiadané, aby vypracovali úplné programy makroekonomických úprav. Takéto rozhodnutie prijme Rada kvalifikovanou väčšinou na základe návrhu Komisie. Predmetné programy podliehajú štvrťročným kontrolným misiám a prísnym podmienkam výmenou za akúkoľvek finančnú pomoc.

  • Dohľad po skončení programov: Členské štáty budú pod dohľadom po ukončení programu, pokiaľ nesplatia minimálne 75 % prijatej finančnej pomoci.

ROZŠÍRENIE MONITOROVANIA NA MAKROEKONOMICKÉ NEROVNOVÁHY

Na základe skúseností z krízy reformný balík šiestich legislatívnych aktov o správe hospodárskych záležitostí zaviedol systém monitorovania širších hospodárskych politík na zisťovanie problémov, ako sú napríklad realitné bubliny, bankové krízy alebo klesajúca konkurencieschopnosť, v oveľa skoršom štádiu. Ide o tzv. postup pri makroekonomickej nerovnováhe, ktorý obsahuje niekoľko postupných krokov:

  • Výraznejšia prevencia: Všetky členské štáty i naďalej predkladajú národné programy reforiem – aktuálne každý rok v apríli. Komisia ich uverejňuje a preskúmava, aby sa zaistilo, že všetky plánované reformy sú v súlade s prioritami EÚ v oblasti rastu a zamestnanosti vrátane stratégie pre dlhodobý rast Európa 2020.

  • Včasné varovanie: Na účely merania vývoja hospodárstiev v čase sa v členských štátoch kontroluje potenciálna nerovnováha prostredníctvom hodnotiacej tabuľky s 11 ukazovateľmi, ako aj prostredníctvom pomocných ukazovateľov a ďalších informácií. Komisia vždy v novembri uverejňuje výsledky v správe o mechanizme varovania (pozri MEMO/12/912). V správe sú identifikované členské štáty, pre ktoré sa vyžaduje ďalšia analýza (hĺbkové preskúmanie), ale neobsahuje žiadne závery.

  • Hĺbkové preskúmanie: Komisia vykonáva hĺbkové preskúmanie v tých členských štátoch identifikovaných v správe o mechanizme varovania, ktoré sú potenciálne ohrozené nerovnováhou. Hĺbkové preskúmanie sa uverejňuje na jar a potvrdzuje alebo popiera existenciu nerovnováhy, a či je táto nadmerná alebo nie. Od členských štátov sa vyžaduje, aby zistenia hĺbkového preskúmania zohľadnili vo svojich plánoch reforiem na nasledujúci rok. Akékoľvek následné opatrenie sa použije pri poradenstve, ktoré Komisia poskytuje každému členskému štátu v tzv. odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na konci mája.

  • Postup pri nadmernej nerovnováhe: Ak Komisia usúdi, že v členskom štáte existuje nadmerná nerovnováha, môže odporučiť, aby daný členský štát vypracoval plán nápravných opatrení, vrátane lehôt na nové opatrenia. Odporúčanie schvaľuje Rada. Komisia počas celého roka kontroluje, či sa politiky v pláne uskutočňujú.

  • Pokuty pre členské štáty eurozóny: Pokuty sa použijú len ako posledná možnosť a uložia sa za opakované neprijatie opatrení, nie v prípade samotnej existencie nerovnováhy. Napríklad ak Komisia opakovane usúdi, že plán nápravných opatrení nie je dostatočný, môže navrhnúť, aby Rada uložila pokutu vo výške 0,1 % HDP na rok (len v prípade eurozóny). Pokuty sa použijú aj v prípade, ak členské štáty nedokážu prijať opatrenia na základe plánu (počiatočným peňažným trestom je úročený vklad vo výške 0,1 % HDP, ktorý sa môže zmeniť na pokutu, ak sa opakuje situácia nesplnenia podmienok). Sankcie sú schválené, pokiaľ ich kvalifikovaná väčšina členských štátov hlasovaním nezruší.

KONCEPCIA PRE BUDÚCNOSŤ

Reformy vykonané v priebehu ostatných troch rokov sú bezprecedentné, ale kríza poukázala na skutočnosť, že vzájomná prepojenosť našich hospodárstiev od vzniku hospodárskej a menovej únie vzrástla. Je najmä potrebné, aby štáty eurozóny užšie spolupracovali na účely prijatia politických rozhodnutí, ktoré zohľadňujú všeobecný záujem ostatných členov eurozóny.

Plány Európskej komisie do budúcnosti sú stanovené v koncepcii pre rozsiahlu a skutočnú hospodársku a menovú úniu, ktorá bola uverejnená 28. novembra 2012 (pozri IP/12/1272). V tejto koncepcii sa uvádza, ako sa v nasledujúcich mesiacoch a rokoch krok za krokom dá budovať na uskutočnených reformách.

Na základe tejto koncepcie vypracovala plány na povzbudenie členských štátov, ktoré práve vykonávajú náročné reformy (pozri IP/13/248). Tieto návrhy sa vypracujú po rokovaniach v Európskej rade.

ĎALŠIE INFORMÁCIE

O európskom semestri:

http://ec.europa.eu/europe2020/making-it-happen/index_sk.htm

O postupe pri nadmernom deficite (vrátane prebiehajúcich postupov pri nadmernom deficite podľa krajiny):

http://ec.europa.eu/economy_finance/economic_governance/sgp/corrective_arm/index_en.htm

O postupe pri makroekonomickej nerovnováhe (vrátane hĺbkových preskúmaní podľa krajiny):

http://ec.europa.eu/economy_finance/economic_governance/macroeconomic_imbalance_procedure/index_en.htm


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site