Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

Reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) – objasnenie hlavných prvkov

Commission Européenne - MEMO/13/937   25/10/2013

Autres langues disponibles: FR EN DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO HR

Európska komisia

MEMO

Brusel 25. októbra 2013

Reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) – objasnenie hlavných prvkov

Komisia, Rada a Európsky parlament (EP) dospeli k politickej dohode o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky – za predpokladu, že Rada a EP v prvom čítaní formálne schvália dohodu. Väčšina prvkov sa odsúhlasila v trialógu 26. júna a posledné otvorené otázky (súvisiace s balíkom viacročného finančného rámca) sa uzavreli 24. septembra. Vychádzajúc z návrhov Komisie z októbra 2011 (pozri IP/11/1181MEMO/11/685) sa dohoda týka týchto štyroch základných nariadení Európskeho parlamentu a Rady v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky: i) nariadenie o priamych platbách, ii) nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov (SOT), iii) nariadenie o rozvoji vidieka a iv) horizontálne nariadenie o financovaní, správe a monitorovaní SPP. Komisia v súčasnosti pripravuje všetky relevantné delegované a vykonávacie akty, aby nové pravidlá mohli nadobudnúť účinnosť budúci rok alebo od januára 2015 pri väčšine nových predpisov o priamych platbách. Prebieha diskusia o samostatných „pravidlách na prechodné obdobie“ na rok 2014, pričom Rada a Európsky parlament by ich mali schváliť do konca roka.

Hlavné prvky politickej dohody možno zhrnúť takto:

1. Priame platby

Aby sa dosiahlo spravodlivejšie rozdeľovanie podpory, upustí sa od systému SPP pre priame platby, pri ktorom sa prideľované rozpočtové prostriedky na členský štát – a na poľnohospodára v členskom štáte – zakladali na historických referenčných údajoch. To bude znamenať jasné a skutočné zblíženie platieb, nielen medzi členskými štátmi, ale aj v rámci nich. Zavedenie „ekologizačných platieb“ – kde sa 30 % z dostupného vnútroštátneho finančného balíka viaže na použitie určitých udržateľných poľnohospodárskych postupov – znamená okrem toho, že výrazný podiel dotácie bude v budúcnosti spojený s odmeňovaním poľnohospodárov za poskytovanie environmentálnych verejných statkov. Všetky platby budú naďalej podliehať určitým environmentálnym a iným pravidlám [pozri „krížové plnenie“ v bode 4 – Horizontálne nariadenie].

Režim základnej platby: Členské štáty budú venovať až do 70 % svojich priamych platieb vnútroštátneho finančného balíka na nový režim základnej platby – mínus všetky sumy viazané na dodatočné platby (doplnkové platby pre mladých poľnohospodárov a iné možnosti napr. doplnkové platby na znevýhodnené oblasti, prerozdeľovacie platby) a „viazané“ platby. V prípade dotknutých krajín EÚ-12 sa termín ukončenia jednoduchšieho, paušálneho režimu jednotnej platby na plochu predĺži do roku 2020.

Vonkajšie zbližovanie: Vnútroštátne finančné balíky na priame platby každého členského štátu sa postupne upravia tak, aby medzi členskými štátmi viac neboli veľké rozdiely v priemernej platbe na hektár. To bude znamenať, že členské štáty s aktuálnou úrovňou priemerných platieb (v eurách za hektár) pod 90 % priemeru EÚ budú svoj balík postupne navyšovať (o 1/3 rozdielu medzi ich súčasnou mierou a 90 % priemeru EÚ). Okrem toho tu existuje záruka, že každý členský štát dosiahne minimálnu úroveň do roku 2019. Sumy určené iným členským štátom, ktoré dostávajú nadpriemerné sumy, sa upravia zodpovedajúcim spôsobom.

Vnútorné zbližovanie: Tie členské štáty, ktoré v súčasnosti prideľujú rozpočtové prostriedky na základe historických referenčných údajov, musia prejsť na podobnejšie úrovne základnej platby na hektár. Môžu si vybrať z rôznych možností: postupovať podľa celoštátnej alebo regionálnej koncepcie (na základe administratívnych alebo agronomických kritérií), dosiahnuť regionálnu/celoštátnu mieru do roku 2019 alebo zabezpečiť, že poľnohospodárske podniky s menej než 90 % regionálnej/celoštátnej priemernej miery zaznamenajú postupné zvýšenie (o tretinu rozdielu medzi ich súčasnou mierou a 90 % celoštátneho/regionálneho priemeru) – s dodatočnou zárukou, že každý platobný nárok dosiahne minimálnu hodnotu 60 % národného/regionálneho priemeru do roku 2019 (výnimkou je prípad, ak sa členské štáty rozhodnú obmedziť pokles hodnoty nárokov). Sumy dostupné pre poľnohospodárov, ktorí dostávajú viac než regionálny/národný priemer, sa úmerne upravia, pričom sa členským štátom ponechá možnosť obmedziť všetky „straty“ na 30 %.

Členské štáty majú takisto právo používať prerozdeľovaciu platbu na prvé hektáre, pričom môžu vziať 30 % prostriedkov z vnútroštátneho finančného balíka a prerozdeliť ich poľnohospodárom na prvých 30 hektárov (alebo až do priemernej veľkosti poľnohospodárskeho podniku v členskom štáte, ak presahuje 30 ha). Bude to mať výrazný prerozdeľovací účinok.

Zníženie platieb pre veľké poľnohospodárske podniky: Dosiahla sa dohoda povinne znížiť platby jednotlivým poľnohospodárskym podnikom, ktoré dostávajú platby v hodnote nad 150 000 EUR („znižovanie“). V praxi to znamená, že suma podpory, ktorú jednotlivé poľnohospodárske podniky dostávajú ako základnú platbu, sa zníži najmenej o 5 % v prípade súm nad 150 000 EUR. V snahe zohľadniť zamestnanosť sa náklady na platy môžu odpočítať pred samotnou kalkuláciou. Toto znižovanie sa netýka členských štátov, ktoré uplatňujú tzv. „platbu na účely prerozdelenia“, na základe ktorej sa najmenej 5 % štátneho finančného balíka zachová na prerozdelenie všetkým poľnohospodárskym podnikom v prospech ich prvých hektárov. Poznámka: fondy „usporené“ týmto mechanizmom zostávajú v dotknutom členskom štáte/regióne a presunú sa do príslušného finančného balíka na rozvoj vidieka, pričom sa môžu použiť bez akýchkoľvek požiadaviek na spolufinancovanie. Ďalšia možnosť, ktorú členské štáty majú, je obmedziť sumu, ktorú jednotliví poľnohospodári môžu dostať, na 300 000 EUR, pričom zohľadnia aj náklady na platy.

Mladí poľnohospodári: S cieľom podporiť generačnú výmenu základná platba poskytnutá začínajúcim mladým poľnohospodárom (mladším ako 40 rokov) by sa mala doplniť dodatočnými platbami dostupnými počas maximálne 5 rokov (vzťahujúcimi sa na začatie činnosti). Financujú sa do výšky 2 % vnútroštátneho finančného balíka a budú povinné pre všetky členské štáty. Dopĺňajú iné opatrenia, ktoré sú dostupné pre mladých poľnohospodárov v rámci programov na rozvoj vidieka. Režim pre malých poľnohospodárov:

Režim pre malých poľnohospodárov: Režim je nepovinný pre členské štáty. Každý poľnohospodár, ktorý požiadal o podporu, sa môže rozhodnúť, či sa zúčastní na režime pre malých poľnohospodárov, čím by získal ročnú platbu, ktorú členský štát pevne stanoví (spravidla vo výške od 500 EUR do 1 250 EUR), a to bez ohľadu na veľkosť poľnohospodárskeho podniku. Členské štáty si môžu vybrať z rôznych metód výpočtu ročnej platby vrátane možnosti, na základe ktorej by poľnohospodári dostali jednoducho sumu, ktorú by inak získali. Bude to znamenať obrovské zjednodušenie pre dotknutých poľnohospodárov a vnútroštátne správne orgány. Zúčastnení poľnohospodári sa nebudú musieť podrobovať kontrolám a sankciám krížového plnenia a nebudú sa na nich vzťahovať požiadavky ekologizácie. (Z posúdenia vplyvu vyplýva, že približne jedna tretina poľnohospodárskych podnikov, ktoré žiadajú o financovanie v rámci SPP, má plochu s rozlohou do 3 ha, čo však predstavuje len 3 % celkovej poľnohospodárskej plochy v EÚ-27). Celkové náklady na režim pre malých poľnohospodárov nesmú presiahnuť 10 % vnútroštátneho finančného balíka okrem prípadov, keď sa členský štát rozhodne zabezpečiť, aby malí poľnohospodári dostávali to, na čo by mali aj bez režimu nárok. Regiónom s mnohými malými poľnohospodárskymi podnikmi sa zároveň poskytnú finančné prostriedky na rozvoj vidieka s cieľom zabezpečiť poradenstvo malým poľnohospodárom v oblasti grantov na hospodársky rozvoj a reštrukturalizáciu.

Dobrovoľná viazaná podpora: S cieľom zachovať súčasné úrovne výroby v sektoroch alebo regiónoch, kde určité typy alebo sektory poľnohospodárskej výroby čelia ťažkostiam ale zároveň sú dôležité z hospodárskych a/alebo spoločenských a/alebo environmentálnych dôvodov, členské štáty budú mať možnosť poskytnúť obmedzené množstvo „viazaných“ platieb, teda platieb spojených s určitým produktom. Tieto sumy budú obmedzené na 8 % vnútroštátneho finančného balíka alebo na 13 % v prípade, že súčasná úroveň viazanej podpory v členskom štáte prevyšuje 5 %. Komisia môže schváliť vyššiu mieru, ak je to odôvodnené. Existuje možnosť poskytnúť dodatočnú sumu (do výšky 2 %) „viazanej“ podpory na bielkovinové plodiny.

Oblasti s prírodnými prekážkami/znevýhodnené oblasti: Členské štáty (alebo regióny) môžu poskytnúť dodatočnú platbu pre oblasti s prírodnými prekážkami (ako sa vymedzuje podľa pravidiel v oblasti rozvoja vidieka) až do výšky 5 % vnútroštátneho finančného balíka. Tieto platby nie sú povinné a neovplyvňujú možnosti, ktoré existujú pre oblasti s prírodnými prekážkami/znevýhodnené oblasti v rámci rozvoja vidieka.

Ekologizácia: Okrem režimu základnej platby/režimu jednotnej platby na plochu získa každý poľnohospodársky podnik aj dodatočnú platbu na hektár (nahlásenú na účely základnej platby) za dodržiavanie určitých poľnohospodárskych postupov, ktoré sú prospešné pre klímu a životné prostredie. Členské štáty na túto platbu použijú 30 % prostriedkov svojho vnútroštátneho finančného balíka. Tieto platby sú povinné a nedodržanie požiadavky ekologizácie vedie k zníženiam a sankciám, ktoré v určitých prípadoch môžu presiahnuť výšku ekologizačnej platby. V prvom a druhom roku sankcie súvisiace s ekologizáciou nesmú presiahnuť 0 %, v treťom roku 20 % a od štvrtého roku bude maximálna výška sankcie 25 %. Ekologické platby sa samozrejme budú poskytovať len na tie oblasti, ktoré spĺňajú požiadavky (teda musia byť oprávnené na režim základnej platby alebo režim jednotnej platby na plochu, plniť povinosti súvisiace s ekologizáciou).

Za oblasti spĺňajúce podmienky na získanie ekologizačných platieb bez akýchkoľvek ďalších požiadaviek sa považujú oblasti s ekologickou výrobou, ktorá je spôsobom výroby s uznanými ekologickými výhodami.

Tri základné plánované postupy sú:

  1. udržiavanie trvalých pasienkov a

  2. diverzifikácia plodín (poľnohospodár musí na svojej ornej pôde pestovať aspoň 2 druhy plodín, ak jeho orná pôda presahuje 10 hektárov, a minimálne 3 druhy, ak jeho orná pôda presahuje 30 hektárov. Hlavná plodina môže zaberať najviac 75 % ornej pôdy a ostatné dve hlavné plodiny najviac 95 % ornej pôdy),

  3. zabezpečenie „oblasti ekologického zamerania“ na minimálne 5 % ornej pôdy podniku vo väčšine poľnohospodárskych podnikov s plochou ornej pôdy väčšou ako 15 hektárov – t. j. medze, živé ploty, stromy, neobrábaná pôda, krajinné prvky, biotopy, nárazníkové zóny, zalesnené oblasti. Tento podiel sa môže zvýšiť na 7 % potom, ako Komisia predloží v roku 2017 správu a v závislosti od legislatívneho návrhu.

Rovnocennosť ekologizácie: Aby sa predišlo penalizácii tých, ktorí už riešia otázky životného prostredia a trvalej udržateľnosti, sa v dohode navrhuje systém „rovnocennosti ekologizácie“, v rámci ktorého uplatňovanie už zavedených environmentálne výhodných postupov má nahradiť tieto základné požiadavky. Agro-environmentálne programy môžu napríklad obsahovať postupy, ktoré sa považujú za rovnocenné. Nové nariadenie obsahuje zoznam takýchto rovnocenných postupov. Aby sa zabránilo „dvojitému financovaniu“ takýchto opatrení (a akýchkoľvek agro-enviromentálnych režimov vo všeobecnosti), platby prostredníctvom programov rozvoja vidieka musia zohľadniť základné požiadavky ekologizácie [pozri oddiel o rozvoji vidieka].

Finančná disciplína: bez ohľadu na samostatné rozhodnutie o rozpočtovom roku 2014 sa dohodlo, že pri každom znížení budúcej finančnej disciplíny ročných priamych platieb (t. j. keď sú odhady platieb vyššie ako dostupné rozpočtové prostriedky na 1. pilier) by sa mal uplatniť prah 2 000 EUR. Inými slovami, takéto zníženie by sa NEvzťahovalo na prvých 2 000 EUR priamych platieb každého poľnohospodára. V prípade potreby bude slúžiť aj na doplnenie rezervy pre krízu na trhu [pozri horizontálne nariadenie].

Presun finančných prostriedkov medzi piliermi: Členské štáty budú mať možnosť presunúť až 15 % prostriedkov vnútroštátneho finančného balíka na priame platby (1. pilier) do finančného balíka na rozvoj vidieka. Tieto sumy nebudú musieť byť spolufinancované. Členské štáty si zároveň budú môcť vybrať medzi presunom najviac 15 % z objemu štátneho finančného balíka na rozvoj vidieka do balíka priamych platieb, alebo presunom najviac 25 % v prípade členských štátov, ktoré dostávajú menej ako 90 % priamych platieb v porovnaní s priemerom EÚ.

„Aktívni poľnohospodári“: S cieľom vyriešiť niekoľko právnych medzier, ktoré umožnili obmedzenému počtu spoločností uplatniť si nárok na priame platby, hoci ich hlavným predmetom činnosti nie je poľnohospodárstvo, reforma zužuje pravidlo aktívnych poľnohospodárov. Nový negatívny zoznam podnikateľských činností, ktoré by mali byť vylúčené z prijímania priamych platieb (zahŕňajúci letiská, železničné služby, vodné diela, realitné služby a trvalé športoviská a rekreačné miesta) bude povinný pre členské štáty, ak jednotlivé dotknuté podniky nepreukážu, že vykonávajú skutočnú poľnohospodársku činnosť. Členské štáty budú môcť rozšíriť negatívny zoznam o ďalšie podnikateľské činnosti.

Hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu – V pravidlách sa rok 2015 stanovuje ako nový referenčný rok na výmer plochy, ktorá je základom nároku na pridelenie platby, zároveň však bude existovať odkaz na príjemcov v rámci režimu priamych platieb v roku 2013, aby sa zabránilo špekuláciám. Členské štáty, v ktorých môže nastať veľký nárast nahlásenej plochy oprávnenej na podporu môžu obmedziť počet platobných nárokov, ktoré sa majú prideliť v roku 2015.

2. Mechanizmy riadenia trhu

Pokiaľ ide o mliečne kvóty, ktoré sa skončia v roku 2015, reforma predpokladá koniec režimu kvót na cukor k 30. septembru 2017,čím potvrdzuje myšlienku reformy v sektore cukru z roku 2005 zaviesť konečný dátum pre kvótový režim a poskytnúť pritom sektoru dodatočný čas na prispôsobenie. Zabezpečí sa tým lepšia konkurencieschopnosť výrobcov z EÚ na vnútornom a svetovom trhu (keďževývoz z EÚ obmedzujú kvóty v rámci pravidiel WTO). Zároveň sa tak sektoru poskytne dlhodobá perspektíva. Z dostatočných zásob na domácich trhoch EÚ za primerané ceny budú mať prospech aj sprostredkujúci a koneční používatelia cukru. V záujme poskytnutia dodatočnej bezpečnosti sa zachovajú štandardné ustanovenia dohôd medzi cukrovarmi a pestovateľmi. Na obdobie po kvótach bude naďalej možné na biely cukor poskytnúť pomoc na súkromné skladovanie. Väčšina rozvojových krajín bude aj naďalej využívať neobmedzený bezcolný prístup na trh EÚ.

Pokiaľ ide o výrobu vína, dohoda rešpektuje rozhodnutie vinárskej reformy z roku 2006 ukončiť systém práv na výsadbu viniča do konca roku 2015 a zaviesť systém povolení na nové výsadby viniča od roku 2016 – ako to odporučila skupina na vysokej úrovni o víne minulý december (pozri IP/13/1378) – s rastom obmedzeným na 1% ročne.

Cieľom ďalších zmien pravidiel jednotnej spoločnej organizácii trhov (SOT) je zlepšiť trhovú orientáciu poľnohospodárstva EÚ vzhľadom na zvýšenú hospodársku súťaž na svetových trhoch a zároveň poskytovať poľnohospodárom účinnú záchrannú sieť vo vzťahu k vonkajšej neistote (spolu s priamymi platbami a možnosťami riadenia rizík v rámci rozvoja vidieka). Existujúce systémy verejných intervenciípomoc na súkromné skladovanie sa revidujú s cieľom zefektívniť ich tak, aby lepšie reagovali na potreby, napríklad prostredníctvom technických úprav v oblasti hovädzieho mäsa a mliečnych výrobkov. V prípade mliečnych výrobkov tieto zmeny – nákupné obdobie predĺžené o jeden mesiac, automatické výzvy na predkladanie ponúk na maslo a odstredené sušené mlieko aj nad úroveň stropov, zvýšenie stropu na maslo na 50 000 ton a možné súkromné skladovanie odstredeného sušeného mlieka a určitých syrov s CHOP/CHZO – predstavujú dodatočné zmeny k „balíku o mlieku“ z roku 2012, ktorý je súčasťou nariadenia a posilňuje vyjednávaciu pozíciu poľnohospodárov.

Navyše sa zavádzajú nové bezpečnostné doložky pre všetky odvetvia, aby Komisia mohla prijať núdzové opatrenia s cieľom reagovať na všeobecné narušenia trhu – ako boli napríklad opatrenia prijaté počas krízy spôsobenej baktériou E-coli od mája do júla 2011. Tieto opatrenia sa budú financovať z rezervy pre prípad krízy ročným znížením priamych platieb. Prostriedky, ktoré neboli použité na krízové opatrenia, budú vrátené poľnohospodárom v nasledujúcom roku. V prípade vážnych prípadov nerovnováhy na trhu môže Komisia takisto povoliť organizáciám výrobcov alebo medziodvetvovým organizáciám, aby pod podmienkou dodržiavania osobitných bezpečnostných opatrení spoločne prijali určité dočasné opatrenia (napríklad stiahnutie z trhu alebo skladovanie súkromnými hospodárskymi subjektmi) s cieľom stabilizovať príslušné odvetvie.

Programy podpory konzumácie ovocia a mlieka na školách sa majú rozšíriť a ročný rozpočet na program podpory konzumácie ovocia sa zvýši z 90 na 150 miliónov EUR ročne.

V záujme zlepšenia rokovacej pozície poľnohospodárov v potravinovom reťazci sa Komisia snaží o lepšiu organizáciu odvetví použitím niekoľko výnimiek z právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže. Pravidlá týkajúce sa uznávania organizácií výrobcovmedziodvetvových organizácii sa v súčasnosti vzťahujú na všetky odvetvia, a to s ďalšími možnosťami zriadiť takéto organizácie, ktoré sa v súčasnosti presunuli do oblasti financovania rozvoja vidieka (pozri ďalej v texte). Ďalej sa počíta s možnosťou, aby poľnohospodári mohli kolektívne vyjednávať o zmluvách na dodávky olivového oleja, hovädzieho mäsa, obilnín a niektorých ďalších plodín za určitých podmienok a záruk. Komisia poskytne usmernenia vzhľadom na možné otázky súvisiace s právnymi predpismi o hospodárskej súťaži. Výrobcovia šunky, na ktorú sa vzťahuje chránené zemepisné označenie alebo označenie pôvodu (CHZO/CHOP), môžu za určitých podmienok regulovať dodávky svojho výrobku na trh.

V záujme zjednodušenia a trhovej orientácie sa zrušilo niekoľko menších alebo nevyužitých režimov (pomoc na použitie odstredeného mlieka a sušeného odstredeného mlieka v krmive zvierat a na výrobu kazeínu, viazaná pomoc pri chove húsenice priadky morušovej!).

3. Rozvoj vidieka

Politika rozvoja vidieka si zachová svoju súčasnú, úspešnú základnú koncepciu: Členské štáty alebo regióny budú naďalej vypracovávať svoje vlastné viacročné programy na základe príslušných opatrení, ktoré existujú na úrovni EÚ – reagujúc na potreby svojich vlastných vidieckych oblastí. Tieto programy budú spolufinancované z vnútroštátnych finančných balíkov – v rámci ktorých sumy a miery spolufinancovania budú určené v kontexte VFR. Nové pravidlá pre 2. pilier poskytnú pružnejší prístup než v súčasnosti. Opatrenia už nebudú viac klasifikované na úrovni EÚ do „osí“ s minimálnymi požadovanými výdavkami na os. Namiesto toho členské štáty/regióny budú môcť rozhodovať o tom, ktoré opatrenia (a ako) použijú, aby dosiahli ciele stanovené na základe šiestich väčších „priorít“ a ich podrobnejších „oblastí zamerania“ (čiastkových priorít) na základe dôkladnej analýzy. Šesť priorít sa bude vzťahovať na: podporu prenosu poznatkov a inovácie; posilnenie konkurencieschopnosti všetkých druhov poľnohospodárstva a udržateľného obhospodarovanie lesov; podporu organizácie potravinového reťazca vrátane spracovania, uvádzania na trh a riadenia rizík; zachovanie, ochranu a posilnenie ekosystémov; podporu účinného využívania zdrojov a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo; ako aj podporu sociálneho začlenenia, znižovania chudoby a hospodárskeho rozvoja vo vidieckych oblastiach. Členské štáty budú musieť vynaložiť minimálne 30 % svojich finančných prostriedkov na rozvoj vidieka z rozpočtu EÚ na určité opatrenia týkajúce sa obhospodarovania pôdy a boja proti zmene klímy, a minimálne 5 % na prístup LEADER. [Vzhľadom na uvedených 30 % ide o tieto opatrenia: investície do hmotného majetku (len investície súvisiace so životným prostredím/bojom proti zmene klímy), všetky opatrenia týkajúce sa lesného hospodárstva, agro-enviromentálne-klimatické opatrenia, ekologické poľnohospodárstvo, platby v rámci Natura 2000 (nie platby na základe rámcovej smernice o vode) a platby na oblasti, ktoré čelia prírodným a iným osobitným obmedzeniam.]

Politika rozvoja vidieka sa bude takisto rozvíjať v užšej koordinácii s ostatnými politikami prostredníctvom spoločného strategického rámca na úrovni EÚ a prostredníctvom dohôd o partnerstve na vnútroštátnej úrovni, ktoré zahŕňajú všetky podpory z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EPFRV, EFRR, ESF, Kohézny fond a Európsky námorný a rybársky fond) v dotknutom členskom štáte.

Prideľovanie vnútroštátnych finančných prostriedkov: Prideľovanie prostriedkov na rozvoj vidieka jednotlivým členským štátom je súčasťou základného nariadenia, hoci tu existuje možnosť upraviť výšku pridelených príspevkov delegovaným aktom, ak je to technicky nevyhnutné, prípadne ak si to vyžaduje legislatívny akt.

Miery spolufinancovania: Maximálna miera spolufinancovania EÚ bude najviac 85 % v menej rozvinutých regiónoch, najvzdialenejších regiónoch a na menších ostrovoch v Egejskom mori, 75 % v regiónoch s prechodným financovaním, 63 % v ostatných regiónoch s prechodným financovaním a 53 % vo zvyšných regiónoch pri väčšine platieb, ale môže byť vyššia pri opatreniach na podporu prenosu poznatkov, spolupráce, zriaďovania skupín a organizácií výrobcov, poskytovania grantov mladým poľnohospodárom na začatie činnosti, ako aj na podporu projektov programu LEADER a na výdavky spojené so životným prostredím a zmenou klímy v rámci rôznych opatrení.

V novom období budú mať členské štáty/regióny aj možnosť navrhnúť tematické čiastkové programy s cieľom venovať osobitnú podrobnú pozornosť otázkam, ako sú napríklad mladí poľnohospodári, malé poľnohospodárske podniky, horské oblasti, ženy vo vidieckych oblastiach, zmiernenie zmeny klímy/adaptácia na ňu, biodiverzita a krátke dodávateľské reťazce. Vyššie miery podpory budú k dispozícii v rámci podprogramov v niektorých prípadoch.

Užšia ponuka opatrení sa bude opierať o silné stránky opatrení dostupných v súčasnom období. Okrem iného sa bude vzťahovať na tieto body:

  1. inovácia: Táto kľúčová téma (a konkrétnejšie plánované európske partnerstvo v oblasti inovácií pre produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva – „EIP“) sa bude riešiť v rámci rôznych opatrení v oblasti rozvoja vidieka, ako sú „prenos poznatkov“, „spolupráca“ a „investície do hmotného majetku“. EIP bude podporovať efektívnosť využívania zdrojov, produktivitu a nízke emisie a rozvoj poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ktorý by bol šetrný ku klíme a odolný voči nej. Malo by sa to dosiahnuť okrem iného aj prostredníctvom väčšej spolupráce medzi poľnohospodárstvom a výskumom s cieľom urýchliť prenos technológií do poľnohospodárskej praxe,

  2. poznatky – „poľnohospodárstvo založené na poznatkoch“: posilnené opatrenia pre poľnohospodárske poradenské služby (ktoré súvisia aj so zmiernením zmeny klímy a s adaptáciou na ňu, environmentálnymi výzvami, hospodárskym rozvojom a odbornou prípravou),

  3. reštrukturalizácia/modernizácia poľnohospodárskych podnikov a investície do nich: Granty sú stále k dispozícii – niekedy s vyššou mierou podpory v súvislosti s EIP alebo so spoločnými projektmi,

  4. mladí poľnohospodári: kombinácia opatrení môže zahŕňať granty na začatie podnikania (až do výšky 70 000 EUR), všeobecné investície do hmotného majetku, odbornú prípravu a poradenské služby,

  5. malí poľnohospodári: pomoc na začatie podnikania až do výšky 15 000 EUR na malý poľnohospodársky podnik,

  6. súbor nástrojov riadenia rizika: poistenie a vzájomné fondy – týkajú sa poistenia úrody a poistenia proti udalostiam spojeným s počasím, proti ochoreniam zvierat [v súčasnosti dostupné podľa článku 68 v rámci 1. piliera] – sú rozšírené na možnosť stabilizácie príjmov [čo by v prípade poklesu príjmov o 30 % umožnilo úhradu prostriedkov (až do výšky 70 % strát) zo vzájomného fondu],

  7. skupiny výrobcov/organizácie: podpora pri zriaďovaní skupín/organizácií na základe podnikateľského plánu, ktorá sa obmedzuje na skupiny vymedzené ako MSP,

  8. agro-environmentálne platby a platby na boj proti zmene klímy: spoločné zmluvy, odkaz na primeranú odbornú prípravu/informácie, väčšia flexibilita pri rozširovaní počiatočných zmlúv,

  9. ekologické poľnohospodárstvo: nové samostatné opatrenia pre väčšiu viditeľnosť,

  10. lesné hospodárstvo: posilnená/zjednodušená podpora prostredníctvom grantov a ročných platieb,

  11. Horské oblasti: v prípade horských oblastí/poľnohospodárskej pôdy severne od 62. rovnobežky môže objem pomoci dosahovať až 450 EUR/ha (zvýšený z 250 EUR/ha),

  12. oblasti, ktoré čelia prírodným a iným osobitným obmedzeniam: nové vymedzenie oblastí s prírodnými prekážkami – s účinnosťou najneskôr od roku 2018 – na základe 8 biofyzikálnych kritérií. Členské štáty si zachovávajú pružnosť určiť až 10 % svojich poľnohospodárskych oblastí ako oblasti s osobitnými obmedzeniami s cieľom zachovať alebo zlepšiť životné prostredie,

  13. spolupráca: rozšírené možnosti podporiť technologickú, environmentálnu a obchodnú spoluprácu (napr. pilotné projekty, spoločné environmentálne schémy, krátke dodávateľské reťazce, rozvoj miestnych trhov),

  14. nepoľnohospodárske činnosti: granty na začatie činnosti a rozvoj mikropodnikov a malých podnikov,

  15. základné služby a obnova dedín: investície do širokopásmovej infraštruktúry a energie z obnoviteľných zdrojov môžu presahovať bežný malý rámec/premiestnenie činností/prestavba budov sú v súčasnosti už pokryté,

  16. LEADER: väčší dôraz na zvyšovanie informovanosti a inú prípravnú podporu stratégií; podpora pružnosti pri kombinácii s ďalšími fondmi v miestnych oblastiach, napríklad v rámci vidiecko-mestskej spolupráce. Pozn.: LEADER budú používať ako spoločný prístup pre miestny rozvoj so zapojením miestnych komunít tieto európske štrukturálne a investičné fondy: EFRR, ESF, Európsky námorný a rybársky fond a EPFRV.

4. Horizontálne nariadenie

Kontroly: Požiadavky na kontrolu sa znížia v regiónoch, kde predchádzajúce kontroly ukázali dobré výsledky, t. j. pravidlá sa riadne dodržiavajú. V regiónoch, kde sa vyskytujú problémy, sa však kontroly budú musieť zintenzívniť.

Poľnohospodárska poradenská služba: Zoznam otázok, v ktorých budú členské štáty povinné poskytovať poradenstvo poľnohospodárom sa rozšíril, aby okrem krížového plnenia pokrýval ekologické priame platby, podmienky týkajúce sa udržiavania pôdy, na ktorú možno dostať priame platby, rámcovú smernicu o vode a smernice o udržateľnom využívaní pesticídov, ako aj určité opatrenia na podporu rozvoja vidieka.

Krížové plnenie: Všetky priame platby, niektoré platby na rozvoj vidieka a niektoré platby v sektore vína budú aj naďalej závisieť od dodržiavania základných požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia, zmeny klímy, dobrého poľnohospodárskeho stavu pôdy, noriem v oblasti ľudského zdravia, zdravia zvierat a rastlín a dobrých životných podmienok zvierat. Zoznam bol zjednodušený tak, aby sa vylúčili pravidlá, v ktorých neexistujú jasné a kontrolovateľné záväzky pre poľnohospodárov. V dohode sa potvrdzuje, že ustanovenia rámcovej smernice o vode a smerníc o trvalo udržateľnom používaní pesticídov sa zahrnú do systému krížového plnenia, hneď ako sa ukáže, že sa náležite uplatňujú vo všetkých členských štátoch, a že záväzky pre poľnohospodárov sú jasne stanovené.

Rezerva pre prípad krízy: Každoročne sa prostredníctvom uplatňovania finančnej disciplíny vytvorí rezerva pre prípad krízy, ktorej výška bude predstavovať 400 miliónov EUR (v cenách z roku 2011). Ak sa tieto prostriedky nevyužijú na krízové účely, vrátia sa poľnohospodárom v podobe priamych platieb v nasledujúcom roku.

Transparentnosť: Členské štáty budú povinné zabezpečiť úplnú transparentnosť všetkých príjemcov – s výnimkou poľnohospodárskych podnikov, ktoré majú právo na podporu v rámci režimu pre malých poľnohospodárov v danom členskom štáte. Pri týchto podnikoch sa poskytnú údaje, ale bez názvu alebo adresy. Tým sa plne rešpektuje rozhodnutie Súdneho dvora z októbra 2010, v ktorom sa uvádza, že existujúce predpisy nerešpektujú pravidlá o ochrane osobných údajov pre fyzické osoby.

Monitorovanie a hodnotenie SPP: Komisia predloží správu koncom roka 2018, a potom každé štyri roky, o vykonávaní SPP vzhľadom na jej hlavné ciele: životaschopnú výrobu potravín, udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a vyvážený územný rozvoj.

5. Ďalšie prvky

Zosúladenie: Pokiaľ ide o ďalšie vykonávanie, celý rad otázok týkajúcich sa najmä nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov bol určený na schválenie podľa článku 43 ods. 3 a iné otázky podľa článku 43 ods. 2.

Prechodné opatrenia: Cieľom je, aby všetky nové nariadenia nadobudli účinnosť od 1. januára 2014 – a Komisia môže teraz začať pracovať na vykonávacích predpisoch týchto nariadení Rady. Avšak vzhľadom na potrebnú prípravu je už jasné, že platobné agentúry členských štátov nebudú mať dostatok času zaviesť potrebnú správu a kontroly nového systému priamych platieb do začiatku budúceho roka (keď sa formuláre IACS zašlú poľnohospodárom). V dôsledku toho Komisia vypracovala samostatný návrh, že by mal existovať prechodný rok pre priame platby v roku 2014. Inak povedané, nové dodatkové prvky, ako napr. v oblasti ekologizácie a mladých poľnohospodárov, sa budú uplatňovať od roku 2015. Podobne sa od členských štátov vyžaduje, aby pracovali na svojich viacročných programoch rozvoja vidieka, ktoré by mali byť schválené na začiatku budúceho roka. Avšak na niektoré ročné prvky, napríklad agro-environmentálne platby, by sa mali uplatňovať prechodné predpisy tak, aby nedošlo k prerušeniu tohto typu režimu.

Ďalšie informácie

Dokumenty a informácie o návrhu reformy SPP sú k dispozícii na:

http://ec.europa.eu/agriculture/cap-post-2013/index_en.htm

IP/13/613

MEMO/13/631


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site